Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sžsk/103/2018 Identifikačné číslo spisu: 8014200157 Dátum vydania rozhodnutia: 11.12.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

názoru krajského súdu nedodržanie procesných lehôt na vydanie rozhodnutí nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a zrušením žalobou napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej bez uvedenia konkrétnych porušení subjektívnych práv žalobcu je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Považoval za nesporné, že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti poukázal krajský súd na tú skutočnosť, že v zmysle § 145 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné. Z obsahu žaloby bolo

názoru krajského súdu evidentné, že žalobca nenamietal žiadne také porušenie svojich subjektívnych práv, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Práva a povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa a zamestnanca nie sú identické. 2. Rozsudok krajského súdu napadli žalobca a K. S. I. spoločnou kasačnou sťažnosťou, v ktorej poukázali na čl. 13 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 a čl. 16 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, keď uviedli, že žalovaná nemala právomoc rozhodnúť o určení uplatniteľnej legislatívy a bez ohľadu na ďalšie skutočnosti musí dôjsť k zrušeniu rozhodnutí žalovanej. Uviedli, že krajský súd nebol viazaný samotnými dôvodmi žaloby, a mal ex lege zrušiť rozhodnutia žalovanej, nakoľko ide o rozhodnutia vydané orgánmi, ktoré na to neboli

zákona oprávnené. Dôvodili tiež, skutkový stav v administratívnom konaní nebol dostatočne zistený. Trvali na tom, že zo strany žalovanej došlo k prejudikovaniu rozhodnutia, pretože už v liste z 25.07.2013 oznámila poľskému orgánu sociálneho zabezpečenia obchodné mená, resp. mená a priezviská zamestnávateľov, u ktorých sa

žalovanej jedná o tzv. schránkové firmy. Opätovne namietali, že v administratívnom konaní nebola zachovaná lehota na vydanie rozhodnutia. Nestotožnili sa ani so záverom krajského súdu, že nedošlo k porušeniu subjektívnych práv žalobcu, keď tvrdili, že došlo k porušeniu viacerých jeho subjektívnych práv, najmä pokiaľ ide o právo na spravodlivý proces, právo na fungovanie verejnej správy na princípe tzv. dobrej a právo na dodržiavanie základných zásad správneho konania. Dodali, že osobitne na strane žalobcu tiež došlo k porušeniu jeho subjektívneho práva vlastniť majetok, práva na slobodnú voľbu povolania a práva podnikať a dosahovať zisk z podnikateľskej činnosti v Slovenskej republike. Jeho subjektívne práva je potrebné vnímať vo vzájomnej súvislosti so subjektívnymi právami jeho zamestnancov, nakoľko ide o osoby, ktoré boli spoločne účastníkmi administratívneho konania a zároveň subjektmi, na ktoré sa vzťahujú právne dôsledky rozhodnutí. 3. Vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa žalovaná pridržiavala svojich doterajších vyjadrení. Uviedla, že nerozhodovala o určení uplatniteľnej legislatívy, ale o nevzniku sociálneho poistenia

právnych predpisov Slovenskej republiky. Pre aplikáciu čl. 13

slovenskej legislatívy, čo má za následok, že žalobca za tohto zamestnanca nie je povinný platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie; preto žalobca nie je dotknutý na majetkových právach. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť podanú žalobcom je potrebné zamietnuť. 5.

§ 2ods.

2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 6.

§ 178ods.

1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 7. Rozhodnutím č. 22835-54/2013-PO zo 16.08.2013 Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov rozhodla, že K. S. I. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi žalobcu dňom 01.07.2011

slovenskej legislatívy. Pobočka Sociálnej poisťovne svoje rozhodnutie odôvodnila tak, že kontrolou vykonanou prvostupňovým správnym orgánom nebol preukázaný reálny výkon činnosti zamestnanca. Žalovaná Sociálna poisťovňa, ústredie toto rozhodnutie žalobou napadnutým rozhodnutím potvrdila a voči nemu podané odvolania zamietla.

1. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí, že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby. So zreteľom na ustanovenie § 178 ods. 1 treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Len tak môže súd posúdiť otázku aktívnej legitimácie žalobcu.
2. Žalobu

§ 178a nasl.

SSP môže podať len ten, kto bol správnym rozhodnutím alebo opatrením ukrátený na svojich právach a nielen na svojom záujme. V správnom súdnictve pri rozhodovaní o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov súd poskytuje ochranu iba subjektívnym žalobcovým právam.

1. Kasačný súd sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, že z obsahu žaloby je jednoznačné, že žalobca nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv zamestnanca, keď okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty na vydanie napadnutých rozhodnutí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv netvrdil. Kasačný súd považoval za správne tvrdenie krajského súdu, že nedodržanie procesných lehôt nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom krajského súdu o tom, že žalobca nebol procesne aktívne legitimovanou osobou v zmysle § 178 ods. 1 SSP.
2. Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu a zúčastnenej osoby v tom zmysle, že správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol

zákona oprávnený - v tomto prípade Sociálna poisťovňa, k tomu kasačný súd dodáva, že aj nad rámec žalobnej argumentácie kasačný súd nevidel v rozhodnutí a postupe žalovanej porušenie subjektívnych práv žalobcu.

1. Rovnako za správne považoval kasačný súd závery krajského súdu o tom, že žalobca nebol aktívne hmotnoprávne legitimovanou osobou. Pokiaľ žalobu žalobcu zamietol, rozhodol správne, pretože žalobca nielenže nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv (namietal porušenie práv svojho zamestnanca), ale rozhodnutiami Sociálnej poisťovne nebolo zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu. V prípade bezdôvodného odvedenia poistného, by bolo poistné zamestnávateľovi v zmysle § 145 zákona o sociálnom poistení vrátené. Prichádzal do úvahy len zásah do majetkovej sféry zamestnanca žalobcu. Kasačný súd preto v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť podanú žalobcom zamietol.
2. Pokiaľ ide o kasačnú sťažnosť podanú do konania pribratým účastníkom konania, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný, dospel k záveru, že túto kasačnú sťažnosť je potrebné odmietnuť. 14.

§ 442ods.

1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní

§ 41ods.

2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len „sťažovateľ“). XX. K. S. I. - zamestnanec žalobu nepodal - do konania bol len pribratý uznesením krajského súdu. K. S. I. ako zúčastnená osoba nemá právo podať kasačnú sťažnosť. Keďže sa nerozhodovalo o ním namietaných právach, v konaní pred krajským súdom nebolo rozhodnuté v jeho neprospech. Zrušením rozhodnutia krajského súdu nie je schopný zvrátiť výsledok konania, pretože žalobu nepodal. 16. Na základe uvedeného kasačný súd

§ 442ods.

1 SSP kasačnú sťažnosť K. S. I. podanú proti rozsudku krajského súdu odmietol. Z tohto dôvodu mu nevzniklo ani právo na náhradu trov kasačného konania (§ 169 SSP). 17. O trovách kasačného konania vo vzťahu k účastníkom konania rozhodol kasačný súd

§ 167ods.

1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP a nepriznal účastníkom náhradu trov tohto konania, keďže žalobca v tomto konaní nebol úspešný a žalovanej právo na náhradu trov v konaní pred správnymi súdmi zásadne neprináleží.

1. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.