1, ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. G. o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Bardejov rozsudkom z 1. apríla 2015, sp. zn. 1T/151/2013, uznal obvineného Z. G. za vinného v bode 1) zo zločinu znásilnenia
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Krajský súd v Prešove rozsudkom z
1 písm. d), písm. e) Trestného poriadku zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku obvineného Z. G. uznal za vinného v bode 1) zo zločinu znásilnenia
1 Trestného zákona a v bode 2) z prečinu ublíženia na zdraví
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
mája 2013 v čase od 17.30 hod do 02.00 hod dňa
1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a šesť mesiacov.
2 písm. b) Trestného zákona obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Obvinený rozhodnutie krajského súdu napadol písomným dovolaním zo
1 písm. i) Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní tvrdil, že skutok v bode 1) rozsudku krajského súdu sa nestal, pričom opísal vlastný priebeh udalostí tak, ako k týmto
jeho názoru došlo v inkriminovanom čase. V rámci argumentácie ďalej poukázal na to, že ho policajti vyhrážkami nútili k podpísaniu zápisnice, ako aj na výpovede svedkov, ktorými malo byť preukázané, že sa skutok nestal, ktorá skutočnosť má byť podporená tiež na podklade doplnenia dokazovania výpoveďami svedkov P. Z. a O. N.. Navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 1T/151/2013 z
názoru dovolateľa svedkyňa P. Z. vypovedala, že policajti si písali, čo chceli, a svedok O. N. na hlavnom pojednávaní tvrdil, že znásilnenie sa nestalo. Taktiež spochybnil lekárske správy, týkajúce sa zdravotného stavu poškodenej, napokon namietal, že súd nevyhovel návrhu obvineného na vykonanie rekonštrukcie. Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov (ďalej len „prokurátor") vo vyjadrení zaujal názor, že obvinený G. podal dovolanie po uplynutí lehoty v zmysle § 370 ods. 1 Trestného poriadku, pretože v čase podania dovolania uplynula lehota troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému, ako aj jeho obhajcovi. Dovolateľ sa v dovolaní vyjadruje ku skutku znásilnenia, pričom uvádza skutočnosti, ktoré konštatoval v základnom konaní. Prokurátor sa plne stotožnil s dôvodmi, uvedenými v rozhodnutí krajského súdu, vedúce súd k uznaniu viny. Z dovolania neplynie splnenie podmienok
1 písm. i) Trestného poriadku, pretože súdy skutok správne právne posúdili ako zločin znásilnenia
1 Trestného zákona. Dovolanie navrhol
1 Trestného poriadku zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a)], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a súčasne spĺňa podmienky
1, ods. 2 Trestného poriadku, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Trestného poriadku a nie je dôvod na postup
a), b), d), e), ani písm. f) Trestného poriadku. Najvyšší súd v prvom rade opakuje, že dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok predstavuje výrazný zásah do inštitútu právoplatnosti, ktorá v pozícii základnej vlastnosti súdneho rozhodnutia predstavuje jeho nezmeniteľnosť a záväznosť ako prejavy stability právnych vzťahov a právnej istoty v právnom štáte. Z uvedeného dôvodu je dovolanie určené k náprave výlučne zákonom taxatívne stanovených procesných a hmotnoprávnych vád, ktoré by svojím charakterom mohli mať výrazný vplyv na konanie a jeho procesný výsledok a ktoré je preto potrebné odstrániť.
1 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr. V súvislosti s včasnosťou podaného dovolania dovolací súd poukazuje na skutočnosť, že obvinený a jeho obhajca JUDr. Stanislav Firment, prevzali rozsudok krajského súdu 26. novembra 2015, ktorým dňom oprávneným subjektom začala plynúť lehota na podanie dovolania
1 Trestného poriadku. Obvinený rukou písané dovolanie, v ktorom súčasne požiadal o ustanovenie obhajcu, doručil Okresnému súdu Bardejov
1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, a rešpektovať jeho podstatu a zmysel, t. j. tak, aby jeho prostredníctvom bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov dovolateľa. V tejto súvislosti je podstatné a určujúce to, že v dovolacom konaní sa rozhoduje predovšetkým o právach a povinnostiach dovolateľa ako strany dovolacieho konania, pričom dovolateľ je oprávnený nielen iniciovať dovolacie konanie, ale Trestný poriadok mu garantuje aj ďalšie procesné práva, ktoré mu nemožno odňať formalistickým a reštriktívnym výkladom niektorého ustanovenia Trestného poriadku (I. ÚS 217/2013). K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku.
1 písm.
1 písm.
10 Trestného poriadku, resp. práva
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu urobený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
2 Trestného poriadku na verejnom zasadnutí použijú len vtedy, ak sa na verejnom zasadnutí vykonávajú dôkazy (o čom rozhodne súd, v odvolacom konaní odvolací súd) - nepoužijú sa pritom priamo (v legislatívnom vyjadrení „rovnako"), ale „primerane". Ak v odvolacom konaní strana navrhla vykonať dôkaz a odvolací súd, konajúci na verejnom zasadnutí, jej nemieni vyhovieť, nie je potrebné, aby návrh formálne (s odkazom v zápisnici o verejnom zasadnutí) odmietol (na rozdiel od súdu prvého stupňa konajúceho na hlavnom pojednávaní). Z hľadiska zachovania práv obhajoby [čomu zodpovedá aj dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku] je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal; k takému vysporiadaniu môže dôjsť aj konkrétnym odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s jeho prípadným doplnením (R 43/2018). Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že obvinený dokazovanie zabezpečením kamerového záznamu z obchodného domu Billa na výzvu prvostupňového súdu po doručení obžaloby
3 Trestného poriadku, ani v priebehu dokazovania pred prvostupňovým súdom, či v rámci doplnenia dokazovania pred krajským súdom nenavrhol. Zo spisu je tiež zrejmé, že okresný súd nepredvolal na výsluch svedka W. T.. S návrhom na doplnenie dokazovania výpoveďou tohto a ďalších svedkov, ako aj s návrhom na vykonanie rekonštrukcie, sa však
názoru najvyššieho súdu dostatočne a zákonným spôsobom vysporiadal krajský súd v odôvodnení rozsudku dôvodiac tým, že vzhľadom na skutočnosť, že na popisovanom spôsobe vykonania súlože nevzhliadol nič nereálne, nepovažoval za potrebné preverovať priebeh skutku vyšetrovacím pokusom, rekonštrukciou či previerkou výpovede na mieste samom a keďže skutok považoval za dostatočne objasnený, doteraz vykonaným dokazovaním, dospel k záveru o nepotrebnosti dopočúvať ďalších svedkov, navrhovaných obvineným, pretože navrhovaní svedkovia napokon ani nemohli byť svedkami spornej udalosti. V súvislosti s dovolateľom tvrdeným priebehom udalostí, v zmysle ktorého nedošlo k spáchaniu skutku, ako aj s poukazom na výpovede jednotlivých obvinených, z ktorých mala vyplývať jeho nevina, najvyšší súd poukazuje na to, že obvinený neprípustným spôsobom prehodnocuje skutkové závery, ku ktorým súdy dospeli v základnom konaní. Dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku tak naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku možno úspešne uplatňovať v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na dôkazoch, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch vykonaných v rozpore so zákonom, musí byť z obsahu spisu zrejmá, a porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho (nie ďalšieho riadneho) opravného prostriedku. Nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov môže byť dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku len vtedy, ak má, resp. mal negatívny dopad na práva obvineného. Ak sa nepreukážu takéto účinky nesprávneho postupu pri vykonávaní dôkazov, potom nemožno hovoriť o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm.
názoru odvolacieho súdu obsah spisu naznačuje, že svedkovia P. Z. a O. N. mali dôvod zmeniť svoje výpovede v prospech obvineného. Vzhľadom na podané trestné oznámenie, v minulosti mohla mať svedkyňa P. Z. reálnu obavu z pravdepodobne krivého obvinenia z trestného činu obvineným a odtiaľ mohla prameniť jej snaha obvinenému ešte viac detailnou výpoveďou na hlavnom pojednávaní nepriťažiť. V osobe svedka O. N. ide o bývalého švagra obvineného, jeho snaha napomôcť obvinenému mohla prameniť zo strachu pred nepravdivými obvineniami zo strany obvineného (str. 9 rozsudku krajského súdu). Dovolací súd považuje za dôležité tiež poukázať na názor krajského súdu, ktorý vzhľadom na postoj k svedkom vyslovil, že obvinený neváha na svoju obranu použiť aj zjavne nepravdivé tvrdenia, týkajúce sa osôb vypovedajúcich v jeho neprospech a aj keď obvinený nemá v trestnom konaní povinnosť hovoriť pravdu, práve naopak môže uvádzať aj nepravdivé skutočnosti, každopádne ale preukázané nepravdivé tvrdenia z jeho strany znemožňujú uveriť obhajobe. Ďalej tiež uviedol, že ani obhajoba obvineného nesmie presiahnuť rámec dovolenosti práva, obvinený tak ani v rámci svojej obhajoby nesmie uvádzať nepravdivé tvrdenia o inej osobe v úmysle privodiť jej trestné stíhanie, inak by sa mohol dopustiť trestného činu krivého obvinenia, o čom bol opakovane poučený. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania), je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje, ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku,
ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Najvyšší súd poznamenáva, že nevykonanie dôkazov v rozsahu predpokladanom obvineným a hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý nezodpovedá predstavám obvineného, nie je možné uplatniť ako žiadny dovolací dôvod
1 Trestného poriadku, ale ide o skrytú formu vyjadrenia záujmu obvineného, aby boli vykonané dôkazy (zistený skutkový stav) v jeho prospech. Len minister spravodlivosti (za splnenia zákonných podmienok) je oprávnenou osobou na podanie dovolania proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci (§ 371 ods. 3 Trestného poriadku). Najvyšší súd konštatuje, že všetky dôkazy boli vykonané v súlade so zákonom a v tomto smere konajúcim súdom nie je čo vytknúť. Dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku tak naplnený nebol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku.
1 písm. i) Trestného poriadku, dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Toto ustanovenie teda slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Svojou dikciou za bodkočiarkou vylučuje skutkové námietky, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne a tiež hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom hodnotiaceho procesu. Nie je možné s poukazom na tento dovolací dôvod domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené, s výnimkou uvedenou v ustanovení § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Dovolací súd hodnotí skutkový stav pri rozhodovaní o dovolaní, ktoré sa opiera o dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku len z toho hľadiska, či skutok, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, bol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Podstatou správnej právnej kvalifikácie teda je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone, pričom len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie citovaného dovolacieho dôvodu.
1 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo kto na taký čin zneužije jej bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. Právo slobodne rozhodovať o svojom pohlavnom živote patrí medzi základné práva ženy a v tomto súvise je zároveň primárnym objektom tohto trestného činu. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti ženu k súloži alebo na taký čin zneužije jej bezbrannosť. Násilie je v tomto prípade realizované v zmysle prekonania odporu ženy, za účelom dosiahnutia súlože, samozrejme proti vôli ženy a jej mienenému odporu, čomu zodpovedá pojem donútenie k súloži. (Hamranová, D.: Násilie páchané na ženách z legislatívneho hľadiska, trestné činy so skutkovou podstatou vzťahujúce sa na násilie páchané na ženách, Magister Officiorum, ASPI). Osobitnou kategóriou osôb, páchanie trestných činov na ktorých je aj prísnejšie postihované, je okrem detí aj kategória osôb so zdravotným postihnutím, vrátane mentálneho postihnutia, ktoré sú často objektom porušovania svojich základných ľudských práv alebo sú vystavené neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu, ako aj trestu, a to nielen v rodinnom prostredí, ale aj v zariadeniach sociálnych služieb. Mentálne postihnutie je zložitým fenoménom, ktorého súvislosti aj v oblasti násilia páchaného na osobách s týmto druhom postihnutia nemožno rozoberať jednostranne len v súvislosti s osobami s mentálnym postihnutím v detskom veku. Tak ako deti, aj mentálne postihnutí dospelí, môžu byť úplne závislí na druhých v napĺňaní ich základných potrieb, sú ohrozovaní násilím v rámci rodiny aj mimo nej. Práve mentálne postihnutí dospelí sú dôkazom toho, že nie každý dospelý človek, ktorý dovŕšil 18 rokov veku, musí mať plnú alebo aspoň čiastočnú spôsobilosť účinne presadzovať a ochraňovať svoje potreby a záujmy. Aj preto si zasluhujú pozornosť z dôvodu ich ochrany pred násilím minimálne tak ako deti.
znaleckého posudku znalca z odboru psychológie PhDr. Dezidera Koľaja, je poškodená I. N. málo štrukturovaným typom mentálne retardovanej mladej ženy, ktorá má zníženú schopnosť správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti (stredný stupeň duševnej zaostalosti F71). Z právneho hľadiska bola čiastočne schopná ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho následky a chápať zmysel vyšetrovania. Ďalej znalec v znaleckom posudku vyslovil záver, že samotné znásilnenie znamenalo pre poškodenú strach, poníženie jej dôstojnosti a zhoršilo to aj kvalitu jej života. Najvyšší súd v prvom rade považuje za potrebné zdôrazniť, že odvolací súd skutok 1), na rozdiel od právnej kvalifikácie vyslovenej v prvostupňovom rozsudku zmenil tak, že čin posúdený ako znásilnenie
1 Trestného zákona, nebol spáchaný na chránenej osobe v zmysle § 139 ods. 1 písm. f) Trestného zákona. Odvolací súd zmenu právnej kvalifikácie odôvodnil tým, že je nepochybné, že poškodená je chránenou, a to chorou osobou
1 písm. f) Trestného zákona a vedomosť, že ide o osobu, ktorá má „problémy s hlavou", potvrdil aj obvinený pri svojom výsluchu v prípravnom konaní.
2 Trestného zákona sa však ustanovenie odseku 1 (určujúce koho je potrebné za chránenú osobu považovať) nepoužije, ak trestný čin nebol spáchaný v súvislosti s postavením, stavom alebo vekom chránenej osoby.
názoru odvolacieho súdu, zo skutkových okolností tak, ako sú zadefinované v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, nevyplývala žiadna súvislosť naznačujúca spáchanie trestného činu v súvislosti so stavom chránenej osoby, keďže v prejednávanej veci bola poškodená chránenou osobou práve s ohľadom na skutočnosť, že bola osobou chorou. Konštatovanie, že poškodená bola právoplatným rozhodnutím súdu pozbavená spôsobilosti na právne úkony, považoval na účely prísnejšej kvalifikácie, a teda za vyslovenie prítomnosti okolnosti podmieňujúcej použitie vyššej trestnej sadzby v zmysle § 199 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za nepostačujúce. Nepochybným faktom však bolo, že poškodená chorou osobou v čase skutku bola, vzhľadom na znalcom konštatovaný stredný stupeň duševnej zaostalosti, čomu v právnom zmysle zodpovedá skutočnosť konštatovaná v skutkovej vete napadnutého rozhodnutia, a to že rozsudkom Okresného súdu Bardejov, č. k. 5Ps/3/2009-52 z 26. novembra 2010, právoplatným 7. januára 2011, bola pozbavená spôsobilosti na právne úkony. S pozbavením spôsobilosti poškodenej na právne úkony
názoru dovolacieho súdu súviseli značné obmedzenia možnosti, jednak pochopenia samotných okolností trestného činu spáchaného obvineným, ako aj vyhodnotenia možnosti brániť sa vyvinutému násiliu zo strany obvineného. Napriek skutočnosti, že poškodená v čase skutku dosiahla plnoletosť, z hľadiska jej zraniteľnosti je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na mentálne postihnutie
rozhodnutia súdu o pozbavení spôsobilosti na právne úkony, jej rozumové schopnosti predstavovali asi vek 5 až 6 rokov. Dovolací súd sa stotožňuje s kvalifikáciou skutku v bode 1) tak, ako ju ustálil krajský súd, pretože zo skutkovej vety nepochybne vyplýva, že obvinený konaním, zameraným na vlastné sexuálne uspokojenie zasiahol do už v dôsledku mentálneho postihnutia značne obmedzenej slobody rozhodovania poškodenej I. N. o jej sexuálnom živote a násilím prostredníctvom zneužitia jej bezbrannosti na tento účel, protiprávnym konaním vykonal najmenej trikrát súlož proti jej vôli. Takto krajským súdom ustálené skutkové zistenia zodpovedajú zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu znásilnenia v zmysle § 199 ods. 1 Trestného zákona. Ani dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku naplnený nebol. Na podklade vyššie uvedeného je nesporné, že nie sú naplnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku, a preto najvyšší súd
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Z. G. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.