1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. sa dovolanie obvineného S. P. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd") rozsudkom z 11 apríla 2018, sp. zn. 1T/51/2016, uznal obvineného S. P. na tam uvedenom skutkovom základe vinným v bode 1/ zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
2 písm.
1 Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. Za to okresný súd obvineného odsúdil
2 Tr. zák. v spojení s § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 9 (deviatich) rokov a 10 (desiatich) mesiacov.
2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 písm. a) Tr. zák. mu súd uložil trest prepadnutia veci ? (tam špecifikovaného) vyskakovacieho nožíka, ktorého vlastníkom sa v zmysle § 60 ods. 5 Tr. zák. stal štát.
2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste z rozsudku okresného súdu z
1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť zaplatiť poškodenej spoločnosti Dôvera zdravotná poisťovňa, a. s. škodu vo výške 1.341,72 € a poškodenému I. O. bolestné vo výške 2.230,80 € a škodu 4,20 €; vo zvyšnej časti súd poškodeného I. O.
2 Tr. por. odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal obvinený P. odvolanie, o ktorom krajský súd uznesením z 27. septembra 2018, sp. zn. 7To/68/2018 rozhodol tak, že ho
por. zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený P. prostredníctvom svojho obhajcu Guillerma Morena Jaureguizara, usadeného euroadvokáta, 20. septembra 2019 dovolanie, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), i) Tr. por. Obvinený namietal, že sa priznal len k ublíženiu na zdraví, v deň lúpeže sa s poškodeným nestretol. Jeho vina bola vyslovená len na základe výpovede poškodeného, ktorá bola podporená niektorými nepriamymi dôkazmi. Súd sa nezaoberal rozpormi vo výpovediach svedkov; keďže poškodený vypil veľké množstvo alkoholu, nie je vylúčené, že mohol sám spadnúť a spôsobiť si zranenia (R 6/1970). Súdy nevysvetlili, ako dospeli k záveru, že alkohol nemal na neho podstatný vplyv. Nezohľadnenie všetkých skutkových zistení malo za následok nesprávne právne posúdenie skutku. V základnom konaní boli vykonávané len dôkazy v neprospech obvineného. Na podklade týchto skutočností obvinený navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v § 319 Tr. por. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudok okresného ako aj uznesenie krajského súdu zrušil, a
1 Tr. por. príslušnému súdu prikázal vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. Dňa
c) Tr. por. odmietnuť. Uviedol, že subjektívny pocit obvineného, že dôkazy boli vykonávané len v jeho neprospech za situácie, že bol zastúpený obhajcom a sám mohol navrhovať vykonávanie dôkazov, nezakladá dôvod dovolania
1 písm.
por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. je potrebné uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o jeho existencii je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Vychádzajúc z tých úvah najvyšší súd konštatuje, že námietky obvineného P. (
ktorého poškodeného O. neolúpil, že to bol poškodený kto ho spolu s E. krivo obvinil, že poškodený mohol spadnúť aj sám, že jeho výpovede sú rozporuplné atď.) mali rýdzo skutkový charakter, do ktorého dovolací súd
1 písm. i) Tr. por. časť za bodkočiarkou zasahovať nemôže. Keďže skutková veta napadnutých rozsudkov napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty žalovaných trestných činov, k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dôjsť nemohlo. Na podklade vyššie uvedeného najvyšší súd dovolanie obvineného P. na neverejnom zasadnutí postupom
c) Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.