ustanovenia § 28 ods. 4 písm. i/ zákona 152/1995 Z.z. o potravinách (ďalej len „zákon č. 152/1995 Z. z.“ alebo „zákon o potravinách“) z dôvodu, že inšpektormi RVPS Košice - mesto pri výkone plánovanej a cielenej úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 v čase od 10.35 hod. do 14.25 hod., v prevádzkarni Potraviny Karmen, Turgenevova 9, Košice (ďalej len „prevádzkareň“) bolo zistené, že žalobca porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo minimálnej trvanlivosti
5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách, a to tým, že 16.03.2016 v prevádzkarni v čase od 10.35 hod. do 14.25 hod. umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti: - Jačmenné krúpy, stredné č. 7 á 500 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 05.12.2015, v množstve 2 ks, v cene 0,55 €/ks; - CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený á 50 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 11.03.2016, v množstve 13 ks, v cene 0,25 €/ks; - Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené á 180 g, dátum minimálnej trvanlivosti: 13.02.2016 v množstve 5 ks a dátum minimálnej trvanlivosti: 24.01.2016 v množstve 1 ks, v cene 0,99 €/ks, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2015/So,Na/10 zo 16. marca 2016 (ďalej len „umiestňované potraviny“). Uvedeným konaním,
žalovaného, žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
4 písm. i/ zákona o potravinách. Z odôvodnenia prvostupňového i napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalobca porušil povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh
a/, b/ a d/, § 12 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o potravinách v znení neskorších predpisov, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. e/ a h/ Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL, ktorým sa vydáva hlava Potravinového kódexu Slovenskej republiky, upravujúca všeobecné požiadavky na konštrukciu, usporiadanie a vybavenie potravinárskych prevádzkarní a niektoré osobitné požiadavky na výrobu a predaj tradičných potravín a na priame dodávanie malého množstva potravín a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 a ods. 10, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a/, b/ a d/. Prílohy 11 Kapitola IX ods. 3 a ods. 4 a Prílohy II Kapitola X ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 852/2004 o hygiene potravín, tým, že 16.03.2016 v prevádzkarni, v čase od 10.35 hod. do 14.25 hod. v predajnej chladiacej vitríne spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty,
vyjadrenia patriace zamestnancom; v zázemí v chladiacej vitríne tovar skladoval nesystematicky, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou; a umiestňoval na trh potraviny v priestoroch a zariadeniach so závažnými nedostatkami v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne: - prakticky v každom rohu, kúte, v zázemí, aj na predajnej ploche výskyt hrubých čiernych pavučín, na mnohých miestach s množstvom zachytených tiel uhynutého hmyzu - najviac v okolí výkupu fliaš, za stolom v tomto priestore, za hasiacim prístrojom, pri vstupe do predajne, za regálom s nealkoholickými nápojmi, v okolí radiátora, pri výklade, ale aj na iných miestach; - v rohu, v časti výkupu fliaš, za dverami výskyt tiel uhynutého hmyzu v cca pol centimetrovej vrstve, nachádzala sa tu aj deratizačná stanička pokrytá vrstvou prachu a nečistôt; - pod používaným zariadením na predajnej ploche (pod všetkými regálmi, paletami, pod chladiacimi zariadeniami) nahromadenie hrubé nečistoty, prach vo vrstve, úlomky potravín, nálety čiernej nečistoty; - za chladiacim zariadením a za regálom s nealko nápojmi výskyt nečistôt vo vrstvách, telá uhynutého hmyzu, na regáli s vystavenými nealko nápojmi, vystavený tovar pokrytý prachom; - v predsienke WC, pod umývadlom, výskyt tiel uhynutého hmyzu; na osušenie rúk používaná znečistená textília; - v manipulačnej chodbe, pri vstupe do priestoru výkupu fliaš, sa nachádza stará stolička, vedľa nej rôzne zaprášené papierové predmety, kartónové krabice, plastové znečistené vedro; medzi stoličkou a stenou sú zachytené hrubé pavučiny so zachyteným hmyzom, vrstva hmyzu sa nachádzala aj na podlahe, spolu s prachom a hrubou nečistotou; - umývadlo v priestore výkupu fliaš pokryté vrstvou prachu; umývadlo na predajnej ploche znečistené hrdzavým vodným kameňom; - v rohu, medzi chladiacim zriadením s mäsovými výrobkami a regálom so zeleninou umiestnená zaprášená deratizačná stanička, vedľa nej podlaha znečistená vytečenou lepkavou tekutinou; - na manipulačnom stole, pri výkupe fliaš, vrstva prachu a tiel uhynutého hmyzu; - v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche zaznamenaný výskyt lietajúceho hmyzu; - regál s vystavenými slanými pochutinami s poškodeným, olúpaným náterom, znečistený nalepenou mastnou nečistotou; - v kancelárii zaprášené šanóny, papiere na nástenke, klávesnica a počítač pokryté vrstvou prachu; - v šatni na skrinkách uložené rôzne zaprášené predmety (topánky, kartónové krabice); - v sprchovom kúte, vedľa šatne, skladované zaprášené fľaše s nealko nápojmi, s dátumom minimálnej trvanlivosti: 10.06.2014 a cukrovinky s dátumom minimálnej trvanlivosti: 28.02.2014, topánky, pracovné odevy v plastovom vrecku; - čistiace prostriedky ako Savo, Cilit Bang, Umy skladované v umývadle, v zázemí, na čistenie používané znečistené, roztrhané textílie, znečistená lopatka s prilepenou vrstvou nečistôt; - na príjmovej rampe vo vonkajšom prostredí strop s poškodeným, olupujúcim sa a opadávajúcim náterom, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole č. KE/2015/So,Na/10 zo 16.03.2016 (ďalej aj ako „zistené porušenia“ aj „posudzovaná kontrola“). Uvedeným konaním,
žalovaného, žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
2 písm. o/ zákona o potravinách. Na základe skutočností zistených úradnou kontrolou potravín inšpektori RVPS Košice - mesto uložili
9 zákona o potravinách žalobcovi aj tieto opatrenia:
druhu a sortimentu.
názoru súdu, dostatočne preukázané, že žalobca: A. porušil zákaz umiestňovať na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti
5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ zákona o potravinách, a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni umiestňoval na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti: - Jačmenné krúpy, stredné č. 7 500 g, DMT: 05.12.2015, v množstve 2 ks, v cene 0,55 €/ks; - CBA Snack s príchuťou slaniny, extrudovaný výrobok smažený, aromatizovaný, solený 50 g, DMT: 11.03.2016, v množstve 13 ks, v cene 0,25 €/ks; - Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené á 180 ml, DMT: 13.02.2016 v množstve 10ks a DMT: 24.01.2016 v množstve 1 ks, v cene 0,99 €/ks. Uvedeným konaním žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
4 písm. i/ zákona o potravinách. V súvislosti s týmto protiprávnym konaním žalovaný opravil v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku chybu v písaní. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí č.k. 2016/1158-395/4/So zo dňa 19.10.2016 uviedol, že výrobok Nature CBA Arašidy lúpané, pražené, solené 180 g, DMT: 13.02.2016 sa v predajni nachádzali v množstve 5 kusov. Správne má byť uvedené v množstve 10 ks, ktoré zodpovedá obsahu rukou spísaného záznamu o úradnej kontrole potravín č. KE/2016/So,Na/10 zo dňa 16.03.
vyššie v bode 8 tohto rozsudku citovaných ust. § 10 písm. a/, b/ a d/, ust. § 12 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o potravinách, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. e/ a h/ Výnosu č. 28167/2007-OL a Prílohy II Kapitola I ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 4 a ods. 10, Prílohy II Kapitola V ods. 1 písm. a/, b/ a d/, Prílohy II Kapitola IX ods. 3 a ods. 4 a Prílohy II Kapitola X ods. 2 Nariadenia (ES) č. 852/2004, a to tým, že dňa 16.03.2016 v uvedenej prevádzkarni, v predajnej chladiacej vitríne, žalobca spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; na manipulačnom stole v blízkosti príjmových dverí skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty,
vyjadrenia, patriace zamestnancom; v zázemí, v chladiacej vitríne, tovar skladoval nesystematicky, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; vedľa manipulačného stola v zázemí skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli, spoločne so znečistenou metlou; a umiestňoval na trh potraviny, v priestoroch a zariadeniach, so závažnými nedostatkami v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne; - prakticky v každom rohu, kúte, v zázemí, aj na predajnej ploche, výskyt hrubých čiernych pavučín, na mnohých miestach, s množstvom zachytených tiel uhynutého hmyzu - najviac v okolí výkupu fliaš, za stolom v tomto priestore, za hasiacim prístrojom pri vstupe do predajne, za regálom s nealkoholickými nápojmi, v okolí radiátora pri výklade, ale aj na iných miestach; - v rohu, v časti výkupu fliaš, za dverami, výskyt tiel uhynutého hmyzu v cca pol centimetrovej vrstve, nachádzala sa tu aj deratizačná stanička pokrytá vrstvou prachu a nečistôt; - pod používaným zariadením, na predajnej ploche (pod všetkými regálmi, paletami, pod chladiacimi zariadeniami), nahromadené hrubé nečistoty, prach vo vrstve, úlomky potravín, nálety čiernej nečistoty; - za chladiacim zariadením a za regálom s nealko nápojmi, výskyt nečistôt vo vrstvách, telá uhynutého hmyzu na regáli s vystavenými nealko nápojmi, vystavený tovar pokrytý prachom; - v predsienke WC, pod umývadlom, výskyt tiel uhynutého hmyzu; na osušenie rúk používaná znečistená textília; - v manipulačnej chodbe, pri vstupe do priestoru výkupu fliaš, sa nachádza stará stolička, vedľa nej rôzne zaprášené papierové predmety, kartónové krabice, plastové znečistené vedro; medzi stoličkou a stenou sú zachytené hrubé pavučiny so zachyteným hmyzom, vrstva hmyzu sa nachádzala aj na podlahe, spolu s prachom a hrubou nečistotou; - umývadlo v priestore výkupu fliaš pokryté vrstvou prachu; umývadlo na predajnej ploche znečistené hrdzavým vodným kameňom; - v rohu medzi chladiacim zariadením s mäsovými výrobkami a regálom so zeleninou umiestnená zaprášená deratizačná stanička, vedľa nej podlaha znečistená vytečenou lepkavou tekutinou; - na manipulačnom stole, pri výkupe fliaš, vrstva prachu a tiel uhynutého hmyzu; - v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche zaznamenaný výskyt lietajúceho hmyzu; - regál s vystavenými slanými pochutinami s poškodeným, olúpaným náterom, znečistený nalepenou mastnou nečistotou; - v kancelárii zaprášené šanóny, papiere na nástenke, klávesnica a počítač pokryté vrstvou prachu; - v šatni na skrinkách uložené rôzne zaprášené predmety (topánky, kartónové krabice); - v sprchovom kúte vedľa šatne skladované zaprášené fľaše s nealko nápojmi s dátumom minimálnej trvanlivosti: 10.06.2014 a cukrovinky s dátumom minimálnej trvanlivosti: 28.02.2014, topánky, pracovné odevy v plastovom vrecku; - čistiace prostriedky ako Savo, Cilit Bang, Umy skladované v umývadle v zázemí, na čistenie používané znečistené, roztrhané textílie, znečistená lopatka s prilepenou vrstvou nečistôt; - na príjmovej rampe vo vonkajšom prostredí strop s poškodeným, olupujúcim sa a opadávajúcim náterom, ako je to uvedené v zázname o úradnej kontrole potravín č. KE/2015/So,Na/10 zo dňa 16.03.2016. 4. Správny súd sa stotožnil so zistením a tvrdením žalovaného, že uvedeným konaním pod bodom 9/A a /B rozsudku krajského súdu, žalobca naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iných správnych deliktov, uvedených pod bodom 8 tohto rozsudku,
ust. § 6 ods. 5 písm. d/ a § 12 ods. 1 písm. h/ a
ust. § 10 písm. a/, b/ a d/, ust. § 12 ods. 1 písm. b/ a g/ zákona o potravinách, § 2 ods. 2 a § 10 ods. 5 písm. e/ a h/ Výnosu Ministerstva pôdohospodárstva SR a Ministerstva zdravotníctva SR č. 28167/2007-OL. 5. Krajský súd konštatoval, že úlohou správneho súdu, pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu,
tretej časti druhej hlavy SSP je posudzovať, či si správny orgán vecne príslušný na konanie zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je podstatným porušením ustanovení o konaní, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Účelom konania v správnom súdnictve je poskytnutie súdnej ochrany pred tvrdeným nezákonným rozhodnutím. Ak také rozhodnutie na základe zistení súdu bolo vydané v konaní, ktoré netrpí vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a správny orgán svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležitosti odôvodní, niet dôvodu, aby sa súd zaoberal námietkami, ktoré sú len vysvetleniami doterajších postupov správneho orgánu v správnom konaní.
ust. § 28 ods. 2 písm. o/ zákona o potravinách.
súčasne platnej legislatívy ho musia rešpektovať aj predajcovia potravín.
názoru žalovaného je nepochybné, že žalobca ako predávajúci umiestňoval na trh potraviny po uplynutom DMT 502 dní, 52 dní, 32 dní a 5 dní a tým porušil zákaz určený všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, ktoré nie sú v rozpore so žiadnym predpisom Európskeho spoločenstva. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí nekonštatoval, že umiestnenie týchto výrobkov na trhu malo za následok ohrozenie zdravia konečného spotrebiteľa, nakoľko pre posúdenie správneho deliktu
4 písm. i/ sa takýto dôkaz nevyžaduje. Nie je na mieste úvaha či už správneho orgánu alebo žalobcu, akým spôsobom je ošetrená legislatíva v iných okolitých krajinách alebo úvaha o možnom použití potravín po uplynutí DMT na charitatívne účely. Je nutné uviesť, že správny orgán neignoruje zásadu hodnotenia závažnosti protiprávneho konania stanovenú v § 28 ods. 9 zákona o potravinách. Nie je možné ukladať pokutu iba na základe jednostranného hodnotenia „závažnosti“ dvoch protiprávnych konaní, a to porovnávaním závažnosti predaja potravín po uplynutí ich dátumu spotreby (čo zistené nebolo) a dátumu minimálnej trvanlivosti. Kritériá je potrebné hodnotiť komplexne, zo všetkých zákonných hľadísk, v danom prípade prihliadať aj na minulosť účastníka konania a na skutočnosť, že pokuta vo výške 3 000,- Eur uložená Rozhodnutím žalovaného č.k. 2139/2016 zo dňa 19.07.2016, za závažné nedostatky zistené počas úradnej kontroly potravín dňa 06.05.2015 nebola dostatočne výchovná, ba ani účinná. Pri tejto úradnej kontrole boli zistené závažné nedostatky, ale pri úradnej kontrole dňa 16.03.2016 boli zistené závažnejšie hygienické nedostatky, na základe čoho muselo dôjsť až k uzavretiu prevádzkarne do odstránenia nedostatkov. Minulosť je jedným z kritérií pri hodnotení - určení výšky pokuty
9 zákona o potravinách. Napriek prvostupňovým správnym orgánom konštatovanej objektívnej zodpovednosti účastníka konania správny orgán, pri určení výšky sankcie, nezohľadnil okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a nezobral do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvnili. Sme toho názoru, že len argumentácia správneho orgánu objektívnou zodpovednosťou účastníka konania je odopieraním vyvodenia zákonnej zodpovednosti
3 a § 29 ods. d/, t.j. postihnutia skutočne zodpovednej osoby (pôvodcu porušenia zákona) a je porušením povinnosti správneho orgánu konať nestranne vo veci porušenia zákona o potravinách, čím dochádza k porušeniu ústavnoprávnej zásady rovnosti subjektov“ koniec citátu. S uvedenými námietkami nebolo možné sa stotožniť z nasledovných dôvodov:
osobitného predpisu v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú.
1 zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny vrátane predaja na diaľku
1 písm. d/ zákona o potravinách sa priestupku
tohto zákona dopustí fyzická osoba, ktorá porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovaním na trh.
čl. 3 ods. 2 Nariadenia (ES) č. 178/2002: „potravinársky podnik“ znamená akýkoľvek podnik, či už pre zisk alebo nie, štátny alebo súkromný, vykonávajúci ktorúkoľvek z činností súvisiacich s ktorýmkoľvek stupňom výroby, spracúvania a distribúcie potravín; ods. 3: „prevádzkovateľ potravinárskeho podniku“ znamená fyzické alebo právnické osoby zodpovedné za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku, pod ich kontrolou, plnili požiadavky potravinového práva; ods. 8 Nariadenia (ES) č. 178/2002 „umiestnenie na trhu“ znamená skladovanie, uchovávanie potravín alebo krmív na účely predaja, vrátane ponúkania na predaj, alebo akúkoľvek inú formu prevodu, či už bezplatnú alebo nie a predaj, distribúciu a iné formy prevodu samy o sebe. Z uvedených ustanovení jasne vyplýva, že ten kto predáva potraviny sa dopúšťa porušenia § 12 ods. 1 zákona o potravinách, v tomto prípade je to právnická osoba, spoločnosť s ručením obmedzeným, s obchodným menom KARMEN - veľkoobchod potravín s.r.o., Strojnícka 15, 080 01 Prešov, IČO: 36 447 269. Protiprávneho konania sa teda dopustila uvedená obchodná spoločnosť, ktorá v zmysle výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel s.r.o, vložka číslo: 10382/P má v predmete činnosti aj obchodnú činnosť, ktorú vykonáva sústavne, koná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku a nie ako tvrdí žalobca, jeho zamestnanci ako fyzické osoby. Umiestňovanie na trh potravín po uplynutí DMT nemožno posúdiť ako priestupok
1 písm. d/ zákona o potravinách, nakoľko tento skutok nie je porušením povinnosti a požiadavky na hygienu manipulovania s potravinami, nespáchala ho predavačka ako fyzická osoba. Priestupok,
ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade
zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť účastníka konania za iný správny delikt. Ak právnická osoba umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, porušuje zákaz ich umiestňovania na trh, dopúšťa sa
zákona o potravinách iného správneho deliktu
4 písm. i/. Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde, neplnením svojich základných povinností, k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva. Personál predajne, teda zamestnanci, sú vo vzťahu k prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku - právnickej osobe v pracovnoprávnom pomere alebo inom obdobnom závislom pomere, čiže nevykonávajú podnikateľskú činnosť. Za predaj potravín po určenej lehote teda plne zodpovedá žalobca, jeho zodpovednosť za plnenie povinností je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Správny orgán však pri určení pokuty zohľadňuje aj okolnosti, za ktorých došlo k protiprávnemu konaniu a berie do úvahy, do akej miery zamestnanci toto konanie ovplyvňujú. Za dodržiavanie zákonných ustanovení potravinového práva objektívne zodpovedá ten, kto potraviny umiestňuje na trh (predávajúci), teda žalobca. Je povinný dodržiavať všetky zákonom stanovené podmienky, za ich dodržiavanie zodpovedá bez ohľadu na akékoľvek okolnosti, ktoré spôsobili ich porušenie. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie. Zistené porušenie právnych predpisov bolo dostatočne preukázané a zdokumentované. Jednou zo základných povinností žalobcu ako prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je, aby si, vzhľadom k veľkosti prevádzky a rozsahu sortimentu, včas prijal vhodné a účinné opatrenia k tomu, aby všetky povinnosti a požiadavky potravinového práva boli nepretržite dodržiavané a jeho vnútorný kontrolný systém má byť účinný natoľko, aby predišiel porušeniam zákona. Je zákonnou povinnosťou prevádzkovateľa vyradiť z predaja potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, nakoľko takýto predaj je neprípustný. Zodpovednosť žalobca v plnej miere znáša aj za svojich zamestnancov, ktorí musia byť preškolení, musia mať znalosti o platnej potravinovej legislatíve, musia dodržiavať všetky hygienické požiadavky na manipuláciu s potravinami a zaobchádzať s potravinami tak, aby sa neporušovala ich bezpečnosť a kvalita. Žalobca ako prevádzkovateľ musí kontrolovať výkon svojich zamestnancov napr. aj pri dodržiavaní prevádzkovej a osobnej hygieny. Žalobca má ako zamestnávateľ právo vyvodiť zodpovednosť voči zamestnancovi za škodu spôsobenú mu porušením pracovných povinností. Nebol dôvod skúmať skladovanie predmetných potravín po DMT alebo vykonať ich laboratórny rozbor nakoľko pre posúdenie správneho deliktu
4 písm. i/ sa takýto dôkaz nevyžaduje:
5 písm. d/ zákona o potravinách na trh je zakázané umiestňovať potraviny po uplynutom dátume spotreby alebo dátume minimálnej trvanlivosti.
1 písm. h/ zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku, nesmie predávať potraviny po uplynutí dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti.“ Vyššie uvedené skutkové zistenia (bod 9 napadnutého rozsudku) zodpovedajú obsahu spisového materiálu žalovaného a ich právne zhodnotenie zodpovedá platnej právnej úprave, ako na to odkazuje žalovaný v rozhodnutí a správny súd v bode 8 rozsudku. 9. K námietkam žalobcu, týkajúcim sa porušenia povinností a požiadaviek na hygienu potravín, manipulovanie s potravinami pri ich umiestňovaní na trh uvedeným v bode II časti B žaloby žalovaný uviedol, že: „
článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov spĺňať príslušné hygienické požiadavky, teda aj všeobecné hygienické požiadavky uvedené v Prílohách I a II k danému nariadeniu. Uvedené požiadavky zodpovedajú tomu, čo sa v medzinárodnom rámci (napr. WHO, FAO a Codex a ISO) označuje ako programy nevyhnutných požiadaviek.
článku 5 Nariadenia (ES) č. 852/2004 musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách analýzy nebezpečenstva a kritických kontrolných bodov. Zásady HACCP sa vo všeobecnosti považujú za užitočný nástroj prevádzkovateľov potravinárskych podnikov na kontrolu nebezpečenstiev spojených s potravinami a sú medzinárodne uznávané. Spolu so zásadami stanovenými v Nariadení (ES) č. 178/2002 (analýza rizika, zásada preventívnosti, transparentnosť, komunikácia, primárna zodpovednosť prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a vysledovateľnosť) tvoria tieto dva uvedené články právny základ európskeho systému riadenia bezpečnosti potravín, ktorý musia prevádzkovatelia potravinárskych podnikov dodržiavať. Žalovaný nepochybuje o snahe žalobcu aplikovať do praxe požiadavky legislatívy a vypracovaním interného systému dokumentácie zabezpečiť prostredníctvom vyškolených pracovníkov ich aplikáciu v praxi. Kontrolou boli ale zistené závažné hygienické nedostatky, bolo zistené, že požiadavky legislatívy nie sú plnené. Žalovanému bola predložená analýza rizika a vplyv jednotlivých hygienických nedostatkov zistených pri úradnej kontrole potravín dňa 16.03.2016 na bezpečnosť potravín, vypracovaná odborne spôsobilou osobou. Je nutné uviesť, že táto analýza bola vypracovaná jednoznačne v prospech žalobcu. Biologické riziko vyhodnocuje prvým a druhým stupňom, teda buď žiadne alebo malé, fyzikálne a chemické riziko žiadne. Nie je možné sa stotožniť s hodnotením biologického rizika a názorom, že telá uhynutého hmyzu sú síce potenciálnym biologickým rizikom, ale boli zistené v priestoroch, kde sa s potravinami nemanipuluje, a preto uplatnenie biologického rizika je nepravdepodobné a pravdepodobnosť kontaminácie originálne balených potravín, ktoré sú skladované a predávané v iných priestoroch je prakticky nulová, nakoľko toto biologické nebezpečenstvo nemôže v opísaných podmienkach reálne priamo kontaminovať obaly originálne balených potravín ani potraviny zabalené v priamych obaloch. Aj výskyt lietajúceho hmyzu v zázemí v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš a na predajnej ploche (výskyt na predajnej ploche odborník nehodnotil) je vyhodnotený ako biologické riziko priameho ohrozenia potravín mikroorganizmami v dôsledku uvedeného - žiadne, nepravdepodobný kontakt nečistôt - biologických kontaminantov s potravinami a ich následná kontaminácia. K uvedenému je nutné uviesť, že žalobca podcenil toto biologické riziko, vôbec sa nezaoberal nebalenými potravinami - ovocie a zelenia, pekárenské výrobky a opomenul, že lietajúci hmyz sa nezdržiava iba v jednom priestore. Predložené dôkazy - vyhotovená fotodokumentácia, svedčia o rozsahu zistených nedostatkov a ich nezlučiteľnosti s potravinárskou prevádzkarňou. Z analýzy rizika vyhotovenej žalobcom je zrejmé, že mnohé zistené nedostatky bagatelizuje, zľahčuje, podceňuje. Telá uhynutého hmyzu, pôvodne lietajúceho - mušky rodu Drosophila (Octomilka), sú nevítaným návštevníkom potravinárskych prevádzok. Aj keď je to drobná, asi 2 mm muška, rada si pochutnáva na potravinách, vyžiera dužinu plodov ovocia, poranené miesta sú vstupnou bránou pre choroby spôsobujúce sekundárne poškodenie plodov, ktoré potom mäkne a hnije. Samičky kladú na potraviny vajíčka, z ktorých sa liahnu beznohé larvy, ktoré sú všežravé, živia sa nielen dužinou ovocia, ale aj mikroorganizmami a kvasinkami, ktoré taktiež vytvárajú. Larvy sa dvakrát zvliekajú, ich zbytky sú živnou pôdou pre ďalší hmyz, konzumujú ich napríklad mravce. Neskôr sa z larvy stáva biela kukla, ktorá postupne hnedne, až sa z nej vyliahne malá muška. Tento hmyz sa vyznačuje veľmi vysokou reprodukčnou schopnosťou. Výskyt uhynutých tiel bol zistený na rôznych miestach kontrolovanej prevádzkarne, v pavučinách, vo výkupe fliaš, na regáli s nealkoholickými nápojmi, v predsienke WC, v manipulačnej chodbe, výskyt lietajúceho hmyzu bol zaznamenaný v manipulačnej chodbe, v predsienke WC, v priestore výkupu fliaš, ale aj na predajnej ploche. Mušky prilietavajú po „čuchu“ a vyhľadávajú nahnívajúce ovocie či už v odpadkoch, alebo v regáloch predajní, ale nepohrdnú ani zbytkami nealkoholických nápojov alebo alkoholických nápojov vo fľašiach vo výkupe fliaš. „Octomilky“ sú vektormi šírenia mikrobiologickej kontaminácie, nielenže prenášajú mikroorganizmy (baktérie, kvasinky, či spóry plesní) na svojom tele, ale prispievajú aj k mikrobiologickému rozkladu potravín svojimi výlučkami, zvliekajúcimi sa pokožkami, či telami uhynutých jedincov. Výskyt škodcov musí byť zo strany žalobcu neustále sledovaný a v prípade jeho zistenia, musí neodkladne vykonať opatrenia, aby včas vzniknutému stavu zabránil, aby zabránil ďalšiemu šíreniu škodcov. Preto je dôležité vykonávať preventívne hygienické opatrenia, ktorých cieľom je vytvoriť vo vnútri, ale i v okolí prevádzkarne, podmienky nepriaznivé pre ich život, ďalšie rozmnožovanie a zamedziť im prístup k látkam, ktoré sú ich potravou. Prerekvizitné, preventívne požiadavky sú ustanovené v potravinovej legislatíve, ktorú musí dodržiavať každý prevádzkovateľ potravinárskeho podniku, teda aj žalobca. Orgán úradnej kontroly potravín je na základe výsledkov úradnej kontroly potravín, pri ohrození zdravia spotrebiteľa, oprávnený pozastaviť prevádzku alebo ju zatvoriť, ak nie je možné odstrániť bezodkladne zistené nedostatky, najmä pri „... zistení prítomnosti hmyzu v akomkoľvek štádiu vývoja alebo príznakov ich prítomnosti (§ 20 ods. 12 zákona o potravinách)“. Žalovaný sa s postupom inšpektorov RVPS Košice - mesto stotožnil, nakoľko dodržali zákon, keď prevádzkareň uzatvorili z dôvodu zistenia závažných hygienických nedostatkov. Inšpektormi zistený výskyt lietajúceho hmyzu je v potravinárskych prevádzkach neprípustný. Žalobca namieta voči výroku správneho orgánu „uvedené závažné nedostatky v prevádzkovej hygiene, ktoré boli dôvodom na uzavretie prevádzkarne predstavujú predovšetkým riziko fyzikálnej kontaminácie, ktorú predložená analýza vyhodnocuje ako nevýznamnú, resp. žiadnu“. Žalovaný čiastočne súhlasí s námietkou, nakoľko sa predovšetkým nejednalo iba o riziko fyzikálnej kontaminácie, ale v mnohých prípadoch najmä o riziko biologickej, resp. mikrobiologickej kontaminácie. Na druhej strane ale uznáva, že analýza predložená žalobcom neuvádza žiadnu možnú fyzikálnu kontamináciu, aj keď bol zistený opadávajúci, silne sa olupujúci tmavý náter stropu na príjmovej rampe (viď foto), ktorý môže spôsobiť exogénnu kontamináciu potravín preberaných na príjmovej rampe, najmä nebalených pekárskych výrobkov, práve časticami olupujúceho sa náteru, čo žalovaný považuje za fyzikálne riziko.
predloženej analýzy rizika, nebolo zaznamenané žiadne riziko chemickej kontaminácie. Čistiace prostriedky neboli skladované oddelene ako ustanovuje legislatíva, ale v umývadle v zázemí prevádzkarne. Čo predstavuje vysoké riziko chemickej kontaminácie potravín práve prípravkami Savo, Cilit Bang a Umy. Čistiace prostriedky sa nesmú skladovať v priestoroch, v ktorých sa manipuluje s potravinami. Potravinárska prevádzka - predajňa pozostáva z predajnej časti a zázemia. Súčasťou zázemia sú skladovacie miestnosti a skladovacie zariadenia - súčasťou skladovacích priestorov sú aj chodby a priestory, cez ktoré sa do prevádzky dodávajú potraviny. Ďalej v zázemí prevádzky sú priestory (miestnosti), ktoré sú dôležité k samotnému výkonu umiestňovaniu potravín na trh. Sú to sociálne zariadenia (šatne, WC, umyvárne), kancelárie, miestnosti na ukladanie čistiacich prostriedkov. Z uvedeného je zrejmé, že všetky priestory patriace k takej prevádzkarni, v ktorej sa manipuluje s potravinami, alebo v ktorých sa potraviny nachádzajú, sa považujú za potravinárske priestory. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj, napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. V konaní nebolo preukázané, že došlo ku kontaminácii skladovaných potravín a následne k narušeniu ich kvality alebo bezpečnosti, avšak pre naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu
2 písm. o/ zákona o potravinách sa takéto zistenie ani nevyžaduje. Právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Povinnosti v oblasti hygieny sa vzťahujú na všetky vnútorné a vonkajšie priestory prevádzkarne, nie iba na tie, kde priamo dochádza k výrobe potravín, manipulácii s potravinami a umiestňovaniu na trh. Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov sú povinní zabezpečiť, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky. Je potrebné tiež uviesť, že do hygieny potravín patrí nielen to, čo je v priamom kontakte s potravinou, ale aj napr. hygiena prostredia, okolia, priestorov a zariadení. Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu, že opis pochybení sa opakuje vo viacerých bodoch (prach, hmyz), čím dochádza k duplicite zistených nedostatkov a navodeniu domnienky množstva pochybení. Prvostupňový správny orgán presne zaznamenal zistené nedostatky tak ako sa vyskytovali, na rôznych miestach v prevádzkarni, čím k duplicite neprichádza. Zistenia nenavodzujú domnienku množstva pochybení, k takému množstvu hygienických pochybení aj skutočne došlo. Taktiež je zarážajúce, že zvýšenú tvorbu prachu a nečistôt v predajni žalobcu odôvodňuje a hrubo vytlačeným písmom zvýrazňuje, že predmetnú predajňu v danom období v čase zvýšenej prašnosti po zime navštívilo cca 200 spotrebiteľov. Zabúda na svoje povinnosti, že v čase zvýšenej prašnosti, treba zvýšiť aj frekvenciu čistenia prevádzky tak, aby bola neustále udržiavaná v čistote a poriadku. Je žiaduce, aby žalobca, v záujme predchádzania vzniku akéhokoľvek nebezpečia alebo obmedzenia rizika na prijateľnú mieru, zaistil dostatočne účinnú vnútornú kontrolu všetkých činností súvisiacich s hygienou prevádzky a tak zabezpečil prevenciu a pripravenosť na účely riadenia bezpečnosti predávaných potravín.“, tak súdu sa takáto argumentácia žalovaného uvedená aj v obsahu žalovaného rozhodnutia javí ako dostatočne odôvodnená a aj logická a presvedčivá, majúca oporu v bode 8 citovaných zákonných ustanovení a aj skutkové zistenia žalovaného zodpovedajú obsahu spisu žalovaného a vyplývajú aj z CD-čka, na ktorom zistenia žalovaného boli súdu vizuálne preukázané. 10. K námietkam žalobcu uvedeným v bode II časti C žaloby týkajúcej sa nedostatkov zistených v spoločnom skladovaní navzájom nezlučiteľných druhov potravín žalovaný uviedol, že: „
1 písm. a/ zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku, zodpovedá za ich bezpečnosť a kvalitu.
d/ zákona o potravinách ten, kto skladuje potraviny a zložky na ich výrobu, je povinný dodržiavať ustanovenia osobitného predpisu a zabezpečiť oddelené skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich bezpečnosť a kvalitu.
1 písm. g/ zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku nesmie spoločne predávať nezlučiteľné druhy výrobkov vzájomne ovplyvňujúce ich bezpečnosť a kvalitu.
Prílohy II Kapitoly IX ods. 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004 potraviny sa musia na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Počas výkonu úradnej kontroly potravín dňa 16.03.2016 inšpektori zistili spoločné skladovanie nezlučiteľných druhov výrobkov vzájomne ovplyvňujúcich kvalitu, a to: - v predajni, v chladiacej vitríne, spoločne skladoval nezlučiteľné druhy potravín - čerstvé slepačie vajcia a bagety, na preložkách s vajcami bolo položené droždie; - na manipulačnom stole, v blízkosti príjmových dverí, skladoval balené pekárenské výrobky (krájané chleby) určené na umiestnenie na trh, štyri balenia cibuľky sadzačky v perforovanom vrecku, kivi v košíku, dva jogurty
vyjadrenia patriace zamestnancom; - v zázemí v chladiacej vitríne skladoval tovar nesystematicky, na viacerých policiach boli uložené slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagety, šaláty, maslo, knedle; - vedľa manipulačného stola, v zázemí, skladoval obalové materiály (sáčky na pečivo a zeleninu) v otvorenom regáli spoločne so znečistenou metlou. 11. Ako vyplýva z vyjadrenia prvostupňového orgánu, uvedeného v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (cit.): Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracovania a distribúcie chrániť pred akoukoľvek kontamináciou, ktorá by mohla spôsobiť, že potraviny budú nevhodné na ľudskú spotrebu, škodlivé pre zdravie alebo kontaminované takým spôsobom, že by bolo bezdôvodné očakávať, že by sa mohli v takom stave konzumovať. Slepačie vajcia z mikrobiologického hľadiska predstavujú skupinu vysoko rizikových potravín. Okrem mikrobiologického rizika môžu potraviny kontaminovať trusom, ktorý sa na škrupine slepačích vajec nezriedka vyskytuje, či vytečeným obsahom. Potraviny, ktoré sú určené k priamej spotrebe definuje Nariadenie Komisie (ES) č. 2073/2005 o mikrobiologických kritériách pre potraviny čl. 2 takto: Je to potravina, ktorú producent alebo výrobca určil na priamu ľudskú spotrebu bez toho, aby ju bolo potrebné variť alebo inak opracovať na účinné odstránenie alebo zníženie príslušných mikroorganizmov na prijateľnú úroveň. Pokiaľ sa do potraviny v priebehu výroby, distribúcie alebo skladovania dostali baktérie spôsobujúce ochorenia (napr. porušením obalu, nevhodným spracovaním, z prostredia, od pracovníkov atď., môžu sa pri nedodržaní podmienok skladovania rozmnožovať a potravina môže byť zdraviu škodlivá. Skladovaním slepačích vajec a bagiet, ktoré sa konzumujú priamo, teda bez nutnosti ich ďalšieho ošetrenia umytím, ošúpaním, či tepelnou úpravou, jednoznačne došlo k porušeniu základných zásad pre hygienu skladovania a manipulácie s potravinami. Správny orgán sa nestotožňuje ani s tvrdením, že legislatíva nedefinuje pojem navzájom nezlučiteľné druhy potravín. Jedná sa o potraviny, ktoré by pri spoločnom predaji mohli nepriaznivo ovplyvňovať organoleptické vlastnosti alebo mikrobiologickú kvalitu iných potravín a výrobkov. S týmto názorom sa žalovaný stotožnil. V potravinovej legislatíve nie je taxatívne uvedené, ktoré druhy potravín sa považujú z hľadiska spoločného predaja za nezlučiteľné. Na základe základných poznatkov o hygiene potravín možno uviesť, že kvalitu a bezpečnosť predávaných potravín, môžu ovplyvňovať výrobky s výrazným zápachom alebo vôňou (balené, krájané chleby spolu s cibuľkou sadzačkou), výrobky surové a tepelne opracované, balené a nebalené, potravinárske a nepotravinárske a výrobky spôsobujúce možnú kontamináciu potravín s výrobkami určenými na priamy konzum (čerstvé slepačie vajcia a bagety, slepačie vajcia spoločne s predmetmi zamestnancov (čokoláda, mlieko, rastlinná nátierka) a bagetami, šalátom, maslom, knedľami). Preto je na inšpektoroch RVPS, aby takýto predaj posúdili a zaobstarali všetky dôkazy a skutočnosti dôležité pre ich rozhodnutie. Žalovaný sa s ich zisteniami stotožnil a tvrdenie žalobcu,
ktorého, ak je podozrenie, že došlo k vzájomnému ovplyvneniu kvality alebo bezpečnosti pri spoločnom skladovaní rôznych druhov potravín, je náležité objektívne preukázať k akej kontaminácii/zmene kvality a konkrétnej potraviny reálne došlo, pokladá za irelevantné. V prípade zistenia kontaminácie potraviny, vplyvom jej nesprávneho uchovávania alebo skladovania, by žalobca nebol postihovaný za nesplnenie preventívnych požiadaviek na hygienu potravín, ale po preukázaní nebezpečnosti potraviny
prísnejších legislatívnych pravidiel. Je diametrálne odlišné hovoriť o možnej kontaminácii ďalších potravín v dôsledku nesprávneho skladovania a porušovania hygienických, preventívnych požiadaviek alebo o skutočnej kontaminácii potraviny preukázanej „laboratórnym testom“, teda preukázania jej nebezpečnosti. Aj napriek skutočnosti, že vajcia pochádzali zo slovenského chovu a sú riadne kontrolované, vždy treba mať na zreteli možnosť mikrobiálnej kontaminácie nielen samotných vajec, ale aj ich obalov. Každý obchodník má skúsenosti, že aj napriek zabezpečenej opatrnosti, počas manipulácie so zabalenými vajcami, môže dôjsť k ich vytečeniu a ovplyvneniu kvality a bezpečnosti potravín nachádzajúcich sa v ich tesnej blízkosti. Aj sám žalobca uznáva, že najmä z preventívnych dôvodov má v prevádzke zavedený systém oddeleného skladovania navzájom nezlučiteľných druhov potravín, tak ako to bolo preukázané aj pri dodatočnej úradnej kontrole potravín dňa 17.03.2016 a stanovujú ho aj ustanovenia uvedené v pláne HACCP citované v odvolaní. Predložený interný kontrolný záznam bol vyhotovený dňa 18.11.2015 a z dôvodu zisteným nedostatkov dňa 16.03.2016 sa frekvencia vnútorných kontrol javí ako nedostatočná, vyžadujúca častejšie vnútorné kontroly konkrétnej individuálnej zodpovednosti jednotlivých osôb zamestnaných na prevádzke. Hoci nebola preukázaná kontaminácia potravín, právne predpisy v oblasti prevádzkovej hygieny majú predovšetkým preventívny charakter. Ustanovenia potravinového práva sú zamerané predovšetkým na predchádzanie porušenia alebo ohrozenia spotrebiteľa na trhu potravín.“, potom k týmto argumentom žalovaného niet čo dodať, pretože zodpovedajú obsahu rozhodnutia žalovaného, a preto, aj
názoru súdu, s týmito námietkami sa žalovaný vysporiadal dostatočným spôsobom v žalovanom rozhodnutí. K námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení: „To, že uvedené podmienky neboli v čase úradnej kontroly potravín dňa 16.3.2016 úplne dodržané je jednoznačným individuálnym pochybením personálu predajne - konkrétnych zamestnancov.“ Žalovaný,
názoru súdu, zaujal jasné a správne stanovisko, ak argumentoval, že: „
súčasne platného zákona o potravinách miera zavinenia nie je zákonným kritériom, ktoré musí správny orgán pri určovaní výšky pokuty zohľadňovať. Samotná zodpovednosť prevádzkovateľa za plnenie povinností určených potravinovým právom je postavená na princípe objektívnej zodpovednosti, pri ktorej sa zavinenie neskúma. Znamená to, že táto zodpovednosť existuje bez ohľadu na druh zavinenia, účastník konania zodpovedá za protiprávny výsledok a ten bol v danom prípade presne a spoľahlivo zistený a písomne a fotograficky zdokumentovaný. Pri posúdení miery zavinenia žalovaný zistil, že za všetky zistené nedostatky zodpovedá výlučne žalobca. V zmysle zákona o potravinách sankciou za porušenie jeho ustanovení je pokuta vo výške určenej v § 28 tohto zákona, pričom pri jej určení sa
9 uvedeného zákona prihliada na závažnosť, trvanie, následky protiprávneho konania, minulosť prevádzkovateľa a na to, či ide o opakované protiprávne konanie.
1 písm. b/ zákona o potravinách ten, kto predáva potraviny, vrátane predaja na diaľku, je povinný zabezpečiť hygienu predaja
osobitného predpisu [Nariadenia (ES) č. 852/2004], najmä vykonávať sústavné upratovanie, čistenie všetkého zariadenia používaného pri predaji, dezinfekciu a v prípade potreby vykonanie dezinsekcie a deratizácie
všeobecne záväzných právnych predpisov:
článku 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, ktorý ustanovuje rozsah pôsobnosti, je uvedené, že toto nariadenie ustanovuje všeobecné predpisy o hygiene potravín pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov s prihliadnutím na ďalej uvádzané zásady: ods. 1 písm. a/ prvotná zodpovednosti za bezpečnosť potravín spočíva na prevádzkovateľovi potravinárskeho podniku.
článku 3 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov zabezpečujú, aby všetky stupne výroby, spracovania a distribúcie potravín pod ich kontrolou spĺňali príslušné hygienické požiadavky ustanovené v tomto nariadení.
článku 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004, v ktorom sú uvedené všeobecné a osobitné hygienické požiadavky, ods. 2 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov, ktorí vykonávajú akýkoľvek stupeň výroby, spracovania alebo distribúcie potravín nasledujúci po tých stupňoch, na ktoré sa vzťahuje odsek 1, dodržiavajú všeobecné hygienické požiadavky ustanovené v prílohe II a všetky osobitné požiadavky ustanovené v nariadení (ES) č. 853/2004, ods. 3 Prevádzkovatelia potravinárskych podnikov prijmú, ako je to vhodné, tieto osobitné hygienické opatrenia: a) dodržiavanie mikrobiologických kritérií pre potraviny; b) postupy potrebné na splnenie cieľov stanovených na dosiahnutie cieľov tohto nariadenia; c) dodržiavanie požiadaviek na kontrolu teplôt pre potraviny; d) zachovanie chladiarenského reťazca; e) odber vzoriek a analýza.
článku 5 ods. 1 Nariadenia (ES) č. 852/2004, prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia určiť, zaviesť a zachovávať trvalý postup alebo postupy založené na zásadách HACCP.
článku 5 ods. 4 Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov
Prílohy II kapitoly XII Nariadenia (ES) č. 852/2004 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov musia zabezpečiť, aby bol nad osobami, ktoré zaobchádzajú s potravinami dozor a aby boli primerane ich pracovnej činnosti poučené a/alebo zaškolené vo veciach hygieny potravín.
článku 3 ods. 3 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovateľa potravinárskeho podniku je fyzická alebo právnická osoba zodpovedná za zabezpečenie toho, aby sa v potravinárskom podniku pod ich kontrolou plnili požiadavky zákona o potravinách.
článku 17 Nariadenia (ES) č. 178/2002 prevádzkovatelia potravinárskych podnikov vo všetkých stupňoch výroby, spracúvania a distribúcie v podnikoch, ktoré riadia, zabezpečia, aby potraviny spĺňali požiadavky zákona o potravinách, ktoré sa týkajú ich činností a budú overovať, či sa také požiadavky plnia. Žalobca však poukazuje na ustanovenia zákona o potravinách, ktorý v § 4 určuje základné povinnosti pri výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trhu, jednak pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov, ako aj fyzické osoby.
osobitného predpisu (vyššie uvedeného Nariadenia (ES) č. 852/2004) v rozsahu primeranom pracovným činnostiam, ktoré vykonávajú. V ods. 3 určuje povinnosti fyzických osôb zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na trh, ktoré sú povinné
1 zákona o potravinách Priestupku
tohto zákona sa dopustí fyzická osoba, ktorá by nespĺňa podmienky zdravotnej spôsobilosti, porušuje zásady osobnej hygieny, d) porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a ich umiestňovania na trh.
2 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi pokutu od 100,- Eur do 100 000,- Eur, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi, o) porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. V zmysle zákona o potravinách je teda možné za porušenie povinností a požiadaviek na hygienu pri manipulovaní s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh postihnúť tak právnickú osobu, fyzickú osobu - podnikateľa, ako aj fyzickú osobu zúčastnenú pri manipulácii s potravinami.
1 Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný
osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. V nadväznosti na uvedené je nutné uviesť, že priestupok,
ktorého žiada žalobca postihnúť zamestnancov, je zavinené konanie, ktoré je potrebné nielen dôsledne preukázať, ale priestupkom je konanie vtedy, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný v tomto prípade
zákona o potravinách, čo v danom prípade splnené nie je, naopak, je možné postihnúť žalobcu za iný správny delikt. Ak právnická osoba porušuje povinnosti a požiadavky na hygienu pri manipulácii s potravinami a pri ich umiestňovaní na trh, dopúšťa sa
zákona o potravinách iného správneho deliktu
2 písm. o/. Ukladanie pokút za iné správne delikty má prednosť pred uplatnením zákona o priestupkoch. V danej veci je rozhodujúce zistenie, komu prináleží zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených v zákone o potravinách a osobitných predpisov, zistených počas úradnej kontroly. Ak chod kontrolovanej prevádzkarne zabezpečuje a potraviny predáva právnická osoba alebo fyzická osoba - podnikateľ, táto je aj zodpovedná za prípadné porušenia zákona o potravinách alebo osobitných predpisov. V takomto prípade je irelevantné, že zo strany personálu predajne dôjde neplnením svojich základných povinností k porušeniu niektorých ustanovení platnej legislatívy potravinového práva.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.