zák. a iné, o odvolaniach prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, obžalovaných M. T., Ing. J. R., W. K., Y. T., X. B., Q. S., M. V. a W. T. a správcu konkurznej podstaty úpadcu P. - JUDr. Martina Aksamita, proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 29. mája 2018, sp. zn. BB-3T/19/2010, takto rozhodol:
1 písm. a), písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
1 Tr. por. vec sa v r a c i a súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
1 Tr. por. odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu APPRIORI - JUDr. Martina Aksamita, podané ako neoprávnenou osobou sa z a m i e t a . Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 29. mája 2018, sp. zn. BB-3T/19/2010, boli obžalovaní M. T., Ing. J. R., W. K., M. V., Y. T. a W. T. uznaní vinnými zo spolupáchateľstva k pokračovaciemu zločinu skrátenia dane a poistného
1, ods. 4 Tr. zák. a obžalovaní X. B. a Q. S. zo spolupáchateľstva k pokračovaciemu trestnému činu skrátenia dane a poistného
2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, na tom skutkovom základe ako je to uvedené v napadnutom rozsudku (odvolací súd pre rozsiahlosť skutkovej vety na stranách č. 2 až 118, túto neopísal, ale iba na tento skutok odkázal). Teda obžalovaní M. T., Ing. J. R., W. K., M. V., Y. T., W. T., spoločným konaním skrátili daň a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu, obžalovaní X. B., Q. S., spoločným konaním skrátili daň a spáchali taký čin vo veľkom rozsahu. Za to boli odsúdení obžalovaní : M. T.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému sa ukladá trest prepadnutia veci, a to zaistených peňažných prostriedkov: 1/ úpadcu APPRIORI, s.r.o., Areál hospodárskeho dvora Boldog 0, 925 26 Boldog, IČO: 35 836 351 - v sume 306.590,- Sk (10.176,92 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 2.129.125,- Sk (70.674 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 1.534.749,- Sk (50.944,33 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 318.129,- Sk (10.559,95 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 682.504,47, - Sk (22.655 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 16.162,67 € nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 752.581,- Sk (24.981,11 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 5.542.624,-Sk (183.981,41 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 1.267.448,03,- Sk (42.071,57 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 4.972.703,95,- Sk (165.063,53 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, 2/ spoločnosti ALFA-OMEGA-AAX, s.r.o., Areál hospodárskeho dvora Boldog, IČO: 35 698 691 - v sume 258.164,- Sk (8.569,47 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 1.091.099,-Sk (36.217,85 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 778.995,- Sk (25.857,9 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 2.282.096,-Sk (75.751,71 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 1.851.179,- Sk (61.447,89 €)nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX, - v sume 249.999,- Sk (8.298,45 €) nachádzajúcej sa na účte č. XXXXXXXXXX/XXXX.
1, ods. 2 Trestného zákona obžalovanému sa ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 30 (tridsať) mesiacov.
2 Trestného zákona zrušuje sa výrok o treste odňatia slobody u obžalovaného M. T. z trestného rozkazu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp. zn. 0T/22/2017, z 20. apríla 2017 uložený
2 Trestného zákona vo výmere 4 (štyri) mesiace, ktorého výkon bol obžalovanému
1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 15 (pätnásť) mesiacov a výrok o treste zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu uložený
1, ods. 2 Trestného zákona na 30 (tridsať) mesiacov ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, Ing. J. R.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, W. K.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, X. B.
5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, M. V.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, Q. S.
5 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005 obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do I. (prvej) nápravnovýchovnej skupiny, Y. T.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
4 Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, W. T.
4 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaný sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu obžalovaní V. T., S. Z., Ing. J. T. a Ing. K. S.
č. 289/1995 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, účinného do 1. mája 2004 a
49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, v znení neskorších predpisov, účinného 1. mája 2004, teda v uvedených prípadoch nevznikol ani nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, čím takto pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, v zastúpení príslušných daňových úradov, spôsobili škodu vo výške 579.757.291,71,- Sk (19.244.416,51,- EUR), o ktoré sa jednotliví členovia zoskupenia a nimi riadené daňové subjekty obohatili v doposiaľ presne nezistenom pomere, pretože neoprávneným je uplatnenie nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane vtedy, ak na jej vrátenie
uvádzaných ustanovení nie je nárok, pričom následok nastal už priamo v spoločnostiach A and R, APPRIORI a ALFA-OMEGA-AAX, čím mali spáchať obžalovaní V. T., S. Z., Ing. J. T., Ing. K. S. v bode A./ obžaloby zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona, v bode B./ obžaloby pomoc k pokračovacím zločinom neodvedenia dane a poistného
1 písm. d) Trestného zákona k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona, lebo nebolo dokázané, že skutok spáchali obžalovaní V. T., S. Z., Ing. J. T., Ing. K. S.. Po vyhlásení tohto rozsudku na hlavnom pojednávaní prítomný prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len prokurátor) uviedol, že k odsudzujúcej časti rozsudku sa nevyjadruje, k oslobodzujúcej časti vo vzťahu k štyrom obžalovaným podávam odvolanie. Prítomný obhajca JUDr. Ján Baláž, CSc. (za obžalovaného Ing. K. S.) sa k vyhlásenému rozsudku nevyjadril. Prítomná obhajkyňa JUDr. Lýdia Rácková (za obžalované S. Z. a Ing. J. T.) a obžalovaná Ing. J. T. zhodne uviedli, že sa vzdávajú podania odvolania. Rozsudok bol doručený prokurátorovi
ktorého bolo obžalovaným v dostatočnej miere preukázané spáchanie skutkov čiastočne upravených v pôvodnom rozsudku ŠTS pod sp. zn. BB-3T/19/2010, z
1, ods. 4 Tr. zák. Obžalovaní X. B. a Q. S. sa dopustili v spolupáchateľstve pokračovacieho trestného činu skrátenia dane a poistného
2 k § 148 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do 31. decembra 2005, u všetkých obžalovaných s príslušnou úpravou skutku, najmä, že došlo k uplatneniu nároku na odpočet DPH a nie k uplatneniu nároku na vrátenie DPH, a to všetko na tom skutkovom základe, ako je to popísané v napadnutom rozsudku. Postup súdu v posudzovanej veci v časti, kde však
c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaných V. T., S. Z., Ing. J. T. a Ing. K. S. v bodoch A/ a B/ obžaloby považuje za nedôvodný. Najmä preto, že prijaté skutkové závery, ktoré vyústili v časti rozsudku v oslobodenie obžalovaných, sú v zásadnom rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania v prípravnom a súdnom konaní. V priebehu trestného konania bola neprosto spoľahlivo vyvrátená obhajoba obžalovaných v tom smere, že všetci obžalovaní aj oslobodení, inštrukciami vedúceho páchateľa obžalovaného M. T. na území Slovenskej republiky od konca mesiaca júl 2003 postupne v období až do 16. apríla 2007 v spolupráci najmä s obžalovanými V. T., Ing. J. R., S. Z., W. K. a ďalšími deviatimi obžalovanými organizovali a podporovali postup osôb konajúcich za rôzne daňové subjekty, kde postupne v systéme piatich reťazcov v mene daňových subjektov Appriori a Alfa-Omega-AAX spolupracujúcich s daňovými úradmi odoberali od ďalších nárazníkových spoločností postupne v prvom poradí ako prvonadobúdateľov A and R (konateľ obžalovaný B.), Alias Plus (konateľ obžalovaný S.), Confinex (konatelia obžalovaný T., obžalovaný T.), T&T Business Group (konateľ obžalovaný. V.), Jami Trade (konateľ obžalovaný E.), a v druhom poradí Metal Scrap (konateľ obžalovaný V.), SK Metal+ (konateľ obžalovaný K.), Feronix (konateľ obžalovaný K.), kovový šrot rôzneho druhu (ďalej len tovar), a ten následne predávali reálnym odberateľom, keď uvedené spoločnosti v prvom až piatom reťazci tovar nadobudli buď bez DPH, alebo obchodovali fiktívnym, teda neexistujúcim tovarom, pričom všetok tovar od prvonadobúdateľov spoločnosti Appriori a Alfa-Omega-AAX už nakupovali spolu s DPH a reálny tovar ďalej taktiež predali s DPH. Poukazuje aj na to, že obžalovaní vedeli, že tovar sa nakupuje bez DPH, čo vyplýva z výpovedí niektorých obžalovaných, ale aj zo svedeckých výpovedí a najmä z telefonických rozhovorov. Prokurátor vzhľadom na uvedené má za to, že súd nesprávne vyhodnotil produkované dôkazy a rozhodol o oslobodení obžalovaných spod obžaloby. Prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade jeho odvolania
1 písm. b), písm. c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok ako vecne nesprávny v časti, kde súd
c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby obžalovaných V. T., S. Z., Ing. J. T. a Ing. K. S. v bode A./ obžaloby zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a obžalovaných V. T., S. Z., Ing. J. T. a najneskôr od začiatku roka 2005 aj Ing. K. S. v bode B./ obžaloby za pomoc k pokračujúcim zločinom neodvedenia dane a poistného
1 písm. d) k § 277 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 4 Tr. zák. Súčasne
1 Tr. por. vec vrátil I. stupňovému súdu na nové konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Odvolanie podal aj správca konkurznej podstaty JUDr. Martin Aksamit (úpadcu Appriori, s.r.o., so sídlom Areál hospodárskeho dvora Boldog z 19. novembra 2018), v ňom uviedol, že rozsudok mu bol doručený 9. novembra 2018, ktorým bol obžalovanému V. uložený trest prepadnutia veci
1 písm. a) Tr. zák., a to zaistených peňažných prostriedkov úpadcu v rozsahu ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 6 K 25/2017, z
por. podal správca odvolanie z dôvodu právnej opatrnosti, majúc za to, že ako zástupca úpadcu, ako osoby ktorej práva a právom chránené záujmy boli napadnutým rozhodnutím dotknuté, musí mať v súlade s Ústavou SR právo na opravný prostriedok voči takému rozhodnutiu. Uloženie trestu prepadnutia veci je nezákonné a nesprávne, lebo je v rozpore s účelom a právnou úpravou zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Trestnému zákonu. V prospech aplikácie právneho režimu konkurzného konania svedčí aj skutočnosť, že v prípade uloženia trestu prepadnutia majetku (z majetkového hľadiska sa tieto dva tresty líšia iba čo do rozsahu postihnutého majetku) platí právna úprava § 59 ods. 1 Tr. zák.,
ktorého trest prepadnutia majetku postihuje v rozsahu, ktorý patrí odsúdenému pri výkone trestu prepadnutia majetku po ukončení konkurzného konania, a/ výťažok zo speňaženia majetku, b/ majetok vylúčený zo súpisu majetku podstát, c/ majetok podliehajúci konkurzu, ak nedošlo k speňaženiu majetku.
1 písm. c), písm. d), ods. 4 Tr. zák. trest prepadnutie veci môže súd uložiť, len ak ide o vec patriacu páchateľovi. Predmetné pohľadávky z účtu nepatria a nepatrili páchateľovi M. T. (viď judikatúra), a preto nemohli byť
právnej úpravy § 60 ods. 4 Tr. zák. predmetom trestu prepadnutia veci, predmetné pohľadávky patria úpadcovi. Správca konkurznej podstaty poukazuje tiež na to, že o jeho žiadosti o udelenie súhlasu s nakladaním s predmetnými bankovými účtami z 8. januára 2018 nebolo dodnes rozhodnuté a nebolo mu doručené žiadne rozhodnutie súdu a nebol dodržaný postup
8 Tr. por.,
ktorého osoba, ktorej peňažné prostriedky boli zaistené, má právo žiadať o zrušenie, alebo obmedzenie zaistenia. O takej žiadosti musí predseda senátu a v prípravnom konaní prokurátor bezodkladne rozhodnúť. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť Správca navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok zrušil a súčasne upriamil pozornosť aj na § 317 ods. 1 a § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., nakoľko v prípade rozhodnutia o uložení trestu prepadnutia veci
zák. by išlo o nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Odvolania procesných strán spolu s trestným spisom boli Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo odvolací súd) predložené 2. januára 2019. Najvyšší súd na podklade podaných odvolaní postupom
1 Tr. por.,
ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1, alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1. Týmto postupom odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú dôvodné, čo do výrokov o vine, treste, vrátane trestu prepadnutia veci týkajúce sa obžalovaných M. T., Ing. J. R., W. K., M. V., Y. T., W. T., X. B. a Q. S.. Opodstatnené je aj odvolanie prokurátora do oslobodzujúcich výrokov
c) Tr. por. vo vzťahu k obžalovaným V. T., S. Z., Ing. J. T. a Ing. K. S.. Úvodom je potrebné konštatovať, že prvostupňový súd sa neriadil záväznými pokynmi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovené v uznesení z 23. augusta 2017, sp. zn. 6 To 12/2016, ktorým
1 písm. a), písm. b), písm. c), písm. d), písm. f) Tr. por. zrušil v celom rozsahu rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica z 9. marca 2016, sp. zn. BB-3T/19/2010, a tomuto súdu
1 Tr. por., vrátil vec, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V zmysle § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.
ustálenej súdnej praxi z uvedeného ustanovenia vyplýva, že právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj hmotného práva. Súd, ktorému bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pokiaľ zmenou skutkových zistení na novom hlavnom pojednávaní nestratili svoj pôvodný skutkový podklad. Okrem dôkazov a úkonov, ktoré nariadil odvolací súd, súd prvého stupňa je povinný vykonať aj ďalšie dôkazy a úkony, vykonanie ktorých vyplynulo z doplneného dokazovania a sú potrebné pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie súdu (§ 2 ods. 10). Súd prvého stupňa je po vrátení veci okrem úkonov a doplnení nariadených odvolacím súdom povinný vykonať vždy celé hlavné pojednávanie znovu, teda opakovať aj všetky úkony vykonané na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní najmä vtedy, ak : - od vykonania hlavného pojednávania uplynul dlhší čas, takže súd aj pri rovnakom zložení senátu nie je schopný rozhodovať na základe bezprostredného dojmu z predchádzajúceho hlavného pojednávania, - rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený pre podstatné chyby konania § 321 ods. 1 písm. a)Tr. por., - rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený preto, lebo vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení a na objasnenie veci treba dôkazy opakovať, alebo vykonávať rozsiahlejšie doplnenie dokazovania ďalšími dôkazmi, ktoré treba konfrontovať s dôkazmi už vykonanými na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní § 321 ods. 1 písm. b), § 322 ods. 1 Tr. por.
odseku 2 § 327 Tr. por. ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, nemôže v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v jeho neprospech. Zákaz zmeny k horšiemu, ak bol napadnutý rozsudok zrušený len v dôsledku odvolania podaného v prospech obžalovaného, sa netýka len trestu (zákaz reformatio in peius), ale všetkých výrokov vrátane skutkových zistení právneho posúdenia skutku, prípadne aj ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. V súlade s citovanými ustanoveniami odvolací súd je povinný trvať na splnení všetkých pokynov, ktoré sú uvedené v citovanom zrušujúcom uznesení. Na aktuálnosti tohto uznesenia sa nič nezmenilo a je naďalej platné a záväzné pre prvostupňový súd, ktorými sa musí riadiť. Z toho dôvodu najvyšší súd odkazuje v celom rozsahu na toto uznesenie. Pre pripomenutie odvolací súd zdôrazňuje, že v zrušujúcom uznesení sú konkrétne vecne špecifikované úlohy prvostupňového súdu v tom smere, že je povinný zopakovať a doplniť dokazovanie v rozsahu tam uvedenom, pripadne doplniť dokazovanie aj na podklade návrhov procesných strán, ak si to bude dôkazná situácia vyžadovať a bude to potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu. Pri ustálení skutkovej vety na podklade zákonne vykonaných a zákonne vyhodnotených dôkazov, ak to bude potrebné, túto skutkovú vetu doplniť konkrétnymi číslami faktúr, daňovými priznaniami, ak budú k dispozícii a pritom dbať na to, aby bola zachovaná skutková totožnosť. Takto ustálený skutkový stav premietnutý do skutkovej vety, ak bude preukazovať vinu obžalovaných, je potrebné podradiť pod tú právnu kvalifikáciu daňového trestného činu, ktorá najdôslednejšie postihne zistené konanie. V prípade, že súd dospeje k záveru o vine obžalovaných a pristúpil by k rozhodovaniu o sankcii, musí prihliadnuť, okrem iného aj k dĺžke konania. Ak dokazovanie bez akýchkoľvek pochybností nepreukáže vinu obžalovaných, súd musí zvážiť ich oslobodenie. Navyše k uvedenému je potrebné posúdiť aj podanie správcu konkurznej podstaty ohľadne výroku o prepadnutí veci v nadväznosti na osobitné uznesenie sťažnostného súdu zo
1 písm. a), ods. 2, ods. 4 Tr. por. postupne zaistil na uspokojenie nároku poškodeného, ktorým bol
prokurátora štátny rozpočet SR v zastúpení príslušných Daňových úradov, teraz Finančné riaditeľstvo SR, majetky obžalovaných bližšie špecifikované vo výrokovej časti uvedeného uznesenia. Najvyšší súd SR v uznesení, sp. zn. 6 To 12/2016, z
3 Tr. por. vyslovil, že Finančné riaditeľstvo SR nepripúšťa na hlavné pojednávanie ako poškodeného.
1 písm. a) Tr. por. zaistenie sa zruší, ak zanikne dôvod, pre ktorý bolo o zaistení rozhodnuté. Pri absencii poškodeného v tomto trestnom konaní pôvodne zaistený majetok nemôže slúžiť na náhradu škody neexistujúceho poškodeného. Ďalšími rozhodnutiami - príkazmi prokurátora ÚŠP GP SR vydanými
1, ods. 7 Tr. por. boli v tejto istej veci zaistené aj peňažné prostriedky na účtoch spoločností Appriori, s.r.o., a Alfa-Omega-AAX, s.r.o. O zaistených finančných prostriedkoch špecializovaný trestný súd rozhodol v rozsudku výrokom
1 písm. a) Tr. zák. uložením trestu prepadnutia veci, a to zaistených finančných prostriedkov. Špecializovaný trestný súd musí odpovedať na žiadosť správcu konkurznej podstaty úpadcu Appriori, s.r.o., pretože sa týka aj zaistenia finančných prostriedkov, v dôsledku čoho nie je možné rozhodnúť o uspokojení nárokov veriteľov. Výrok o prepadnutí veci
1 písm. a) Tr. zák. v napadnutom rozsudku je predčasný, nakoľko súd nevykonal k tomuto výroku potrebné dôkazy a jeho záver, že finančné prostriedky, ktoré boli zaistené uznesením prokurátora, boli použité na spáchanie trestného činu, nie je zákonný.
4 Tr. zák. totiž pre uloženie takého trestu, zákon požaduje, aby takáto vec patrila páchateľovi. Peňažné prostriedky však boli na účte spoločnosti Appriori, s.r.o., ktorá je v úpadku, kde je už určený správca konkurznej podstaty. Súd I. stupňa pritom musí vychádzať z ustanovení § 50 ods. 2, ods. 3, § 58 až 60, § 94 až § 96 Tr. zák. a § 425 až § 428 Tr. por., na čo poukázali nielen obžalovaní, ale aj prokurátor v podaných odvolaniach. Pre úplnosť treba uviesť aj to, že zaistenie majetku - veci iba v prospech jedného alebo niektorých veriteľov je nezákonné aj preto, že by dochádzalo k zvýhodňovaniu týchto veriteľov na úkor ostatných (trestný čin poškodzovania veriteľa), čo je neprípustné a navyše nezákonné. Súd musí poskytovať súčinnosť správcovi konkurznej podstaty úpadcu a nie mu brániť v uplatnení práv a v plnení povinností uložených mu zákonom. Napriek uvedenému je potrebné konštatovať, že odvolanie správcu konkurznej podstaty úpadcu je podané osobou neoprávnenou a ako také musí byť odmietnuté. Súd I. stupňa je však napriek tomu povinný na žiadosti tohto správcu primerane reagovať.
1 Tr. por. súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
odseku 2 tohto ustanovenia, ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní o návrhu na dohodu o vine a treste
5 alebo ods. 6, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
3 Tr. por. výrok, ktorým sa obžalovaný uznáva za vinného, alebo ktorým sa spod obžaloby oslobodzuje, musí presne označovať trestný čin, ktorého sa výrok týka, a to nielen zákonným pomenovaním a uvedením právnej kvalifikácie, ale aj uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, prípadne aj s uvedením iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným ako aj uvedením všetkých zákonných znakov vrátane tých, ktoré odôvodňujú určitú trestnú sadzbu.
zaužívanej súdnej praxi pokiaľ ide o výrok o vine, treba pamätať, že súd vždy rozhoduje o skutku, ktorý je uvedený v obžalobe alebo v návrhu na dohodu o vine a treste. Táto skutočnosť viedla k požiadavke konkretizácie skutku, ktorého sa výrok o vine týka tak, aby nemohol byť zamenený s iným skutkom a poskytol dostatok údajov pre záver o zachovaní totožnosti skutku. Ktoré skutočnosti sú z hľadiska totožnosti skutku rozhodujúce, závisí od povahy skutku uvedeného v obžalobe alebo v návrhu na dohodu o vine a treste. Pri trestných činoch proti majetku to bude identifikovanie veci, ktorej sa útok týkal, z hľadiska uvedeného v § 130 Tr. zák., uvedenie poškodených osôb, spôsobu vykonania činu. Vo výroku o vine preto vždy treba uviesť, či v konkrétnom prípade bol trestný čin spáchaný úmyselne alebo z nedbanlivosti. Pri posudzovaní pokračovacieho trestného činu súd dospeje k záveru, že niektorý čiastkový útok sa nestal, vzhľadom na ustanovenie § 15 ods. 16 Tr. por. nemôže rozhodnúť "iba" o vypustení takéhoto čiastkového útoku zo skutku uvedeného v obžalobe, ale v tejto časti treba rozhodnúť o oslobodení spod obžaloby z dôvodu, že sa čiastkový skutok nestal. V prípade, keď skutok uvedený v obžalobe bol kvalifikovaný ako jednočinný súbeh viacerých trestných činov a súd dospel k záveru, že skutok nenapĺňa znaky niektorého z týchto trestných činov, obžalovaného neoslobodí spod obžaloby pre tento trestný čin, ale túto právnu kvalifikáciu opomenie (vynechá) a v odôvodnení rozsudku uvedie, aké skutočnosti a právne dôvody ho k takémuto záveru viedli. Pri prípadnom oslobodení spod obžaloby pri jednočinnom súbehu trestných činov by sa oslobodenie týkalo celého skutku. Pri viacčinnom súbehu, keď jednotlivé samostatné skutky sú podraďované pod samostatnú právnu kvalifikáciu, ak súd vo vzťahu k niektorému z takto sa zbiehajúcich trestných činov zistí dôvod na oslobodenie spod obžaloby, vysloví takýto výrok a vo vzťahu k ostatným skutkom vysloví výrok o vine. Na podklade uvedeného najvyšší súd musí tiež konštatovať, že výrok o vine nie je uvedený v súlade s citovanými ustanoveniami. Výrok o vine v napadnutom rozsudku, na rozdiel od obžaloby, je značne rozsiahly a ťažko identifikovateľný (tabuľka na stranách 3 až 116), v tomto smere pokyn odvolacieho súdu bol jednoznačný, a to že nie je dostatočne konkretizované akými daňovými dokladmi (faktúrami, daňovými priznaniami a ďalšími dokladmi s tým súvisiacimi), v ktorom období, u ktorých obchodných spoločností a ktorými konateľmi malo dôjsť ku skráteniu dane a poistného. Skutky bez tejto konkretizácie sú neidentifikovateľné a kedykoľvek zameniteľné, čo je najmä u daňových trestných činov neprípustné. Prvostupňový súd je povinný žalovaný skutok zákonným spôsobom upraviť v súlade so zákonne vykonanými a vyhodnotenými dôkazmi tak, aby bolo zrejmé, ktorými konkrétnymi účtovnými dokladmi (ktoré mal súd k dispozícii) došlo k úmyselnému skráteniu dane a poistného. Akékoľvek úvahy súdu bez týchto dôkazov sú neprípustné, pretože na ich podklade nemôže byť urobený záver o vine obžalovaných. V zmysle § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Ani týmito ustanoveniami sa súd I. stupňa neriadil. V odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku nadbytočne uvádzal celú výrokovú časť obžaloby a celú výrokovú časť zrušeného rozsudku, pretože tieto skutočnosti sú procesným stranám nepochybne známe a konštatujú sa aj v predchádzajúcich rozhodnutiach. Prvostupňový súd v napadnutom rozsudku v dostatočnom rozsahu zopakoval pokyny odvolacieho súdu zo zrušujúceho uznesenia, tieto však v celom rozsahu nerešpektoval. Potvrdzuje to odôvodňujúca časť napadnutého rozsudku, v ktorej je poukázané okrem iného aj na to, že prokurátor upustil od výsluchu svedkov a prečítaní svedeckých výpovedí navrhnutých v obžalobe. Nebol preto zákonný dôvod vypočúvať týchto svedkov, na výsluchu ktorých síce pôvodne obžalovaní trvali, resp. ďalších obhajobou navrhnutých svedkov, lebo presvedčivo nezdôvodnili nijakým spôsobom, na aké okolnosti majú byť vypočutí. V odvolaní však obžalovaní vytýkajú, že neboli vykonané všetky dôkazy, ktorých sa domáhali a aj na podklade toho alternatívne navrhli zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie. Viacerí obžalovaní namietali tiež to, že dodávky tovaru z Bosny a Hercegoviny, ktorý štát v roku 2004 nebol členom EÚ, nemohli byť s DPH, nešlo o intrakomunitárne dodávky, preto na colnici bolo potrebné zaplatiť clo a DPH, aby bol tovar prepustený do SR. To potvrdzuje, že tovar nakupovaný firmami Appriori a Alfa-Omega-AAX, ktoré boli na začiatku reťazca, bol s DPH. Viacerí obžalovaní nesúhlasili zo znaleckým posudkom a jeho doplnkom, ktoré spracoval znalec Ing. Gdovin, najmä so spôsobom jeho výpočtov a tiež to, že tento znalec nemal k dispozícii všetky účtovné doklady. Súd I. stupňa nevykonal znalecké dokazovanie, hoci mu to bolo nariadené, ba dokonca nekonfrontoval procesným spôsobom znalecký posudok a jeho doplnok ako aj výpoveď ich spracovateľa Ing. Gdovina so znaleckým posudkom ústavu a jeho doplnkom a výpoveďou určeného spracovateľa, prof. Ivana Halušku. Účelovo konštatoval, že tieto znalecké dôkazy sú v súlade, čo obhajoba obžalovaných v odvolaniach namietala. Prioritne vychádzal zo záverov znalca Ing. Gdovina vrátane ním podaného doplnku, ktorý však spracoval ešte pred zrušením prvého rozsudku, hoci najvyšší súd v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení nariadil doplniť znalecké dokazovanie. Odvolacím súdom nariadené zopakovanie znaleckého dokazovania z dôvodu neprítomnosti vylúčenia niektorých obžalovaných z hlavného pojednávania, prvostupňový súd nevykonal z toho dôvodu, že takéto znalecké dokazovanie už bolo vykonané v podstatne väčšom rozsahu a aj v podstatne väčšej kvalite, než ako bolo znalecké dokazovanie vykonané 25. februára 2013 výsluchom znalca Ing. Ľubomíra Gdovina. Pritom poukázal na to, že po zhromaždení chýbajúcich daňových podkladov, na podklade ktorých znalci vypracovali doplnky k znaleckým posudkom Ing. Gdovin č. 7/2015 a prof. Haluška č. 1/2016 a následne bolo určené hlavné pojednávanie na 3. a 5. februára 2016, na ktoré sa mohli všetci obžalovaní riadne a včas dostaviť a byť prítomní pri výsluchu týchto znalcov a klásť im otázky a vyjadriť sa k posudkom. V tomto smere došlo teda ku kvalitatívne aj kvantitatívne podstatne rozšírenému znaleckému dokazovaniu na základe získania nových podkladov od daňových úradov, než ako sa to udialo 25. februára 2013, kedy sa vykonalo bez účasti niekoľkých vylúčených obžalovaných. Podstatná časť obžalovaných však možnosť zúčastniť sa hlavného pojednávania po doplnení znaleckého dokazovania nevyužila.
názoru prvostupňového súdu nebolo teda žiadneho dôvodu na zopakovanie dôkazu, ktorý už zopakovaný bol ešte pred meritórnym rozhodnutím prvostupňového súdu. Vypočutí boli viacerí svedkovia, bývalí zamestnanci pracujúci v spoločnostiach patriacich obžalovanému M. T., a to k spôsobu nadobudnutia tovaru spoločnosťami prvými v reťazci, ktorí sa k tomu nevedeli vyjadriť, resp. k tomu neuviedli nič konkrétne a významné. Účtovné doklady o nákupe tovaru aj s DPH spoločnosťami prvými v reťazci však predložené nikým neboli. Prvostupňový súd skutkovú vetu doplnil zo sumáru faktúr, ktoré uviedol znalec Ing. Gdovin v znaleckom posudku a jeho dodatku č. 7/2015 a tiež zo sumáru daňových priznaní k DPH, ktoré tento znalec uviedol v znaleckom posudku č. 1/2008 a jeho dodatku č. 7/2015. Vo väzbe na znalecký posudok ústavu č. 1/2016, z ktorého je zrejmé, že odberatelia spoločnosti Appriori ani strany v konaní nespochybňovali dodanie tovarov spoločnosťou Appriori, súd I. stupňa sa priklonil k záveru na prospech obžalovaných, a to že tovar reálne existoval, lebo nebol jednoznačne a nespochybniteľne dokázaný opak, že by niektorí z obžalovaných vyrábali fiktívne faktúry. Vzhľadom na uvedené bol odvolací súd povinný zrušiť napadnutý rozsudok na podklade odvolania prokurátora a obžalovaných v celom rozsahu, pretože súd nerešpektoval v celom rozsahu zrušujúce uznesenie nadriadeného súdu, ako je to uvedené vyššie. Riadiac sa nižšie citovanými ustanoveniami Trestného poriadku, a to v zmysle § 321 ods. 1, kde okrem iného, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.