sociálne poistenie

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/93/2018 Identifikačné číslo spisu: 8017200662 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viola Takáčová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8017200662.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne: V.. X. K., N. XX. B. XXXX, A. M. C., C. W. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Petrom Lindemanom, advokátom so sídlom v Poprade, Murgašova č. 86/1, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul.

1. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z
2. júla 2017, číslo: 34275-3/2017-BA, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
3. januára 2018, č. k. 7Sa/33/2017-56 takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z
4. januára 2018, č. k. 7Sa/33/2017-56 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Odôvodnenie I.
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) odmietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z
6. júla 2017, číslo: 34275-3/2017-BA. Uvedeným rozhodnutím vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity žalovaná uznala námietku premlčania práva predpísať poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie september 2006 až január 2007 a v tomto rozsahu postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad) z
7. februára 2017, číslo: 700-3010397517-GC04/17 tak, že poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity predpísala za obdobie február 2007 až jún 2008, spolu v sume 3 620,23 €.
8. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že je daný dôvod na odmietnutie žaloby postupom podľa § 98 ods. 1 písm. d/ SSP (v spojení s § 181 ods. 1 SSP), nakoľko mal za preukázané, že žalobkyňa podala žalobu po uplynutí 2 (dvoch) mesiacoch od oznámenia napadnutého rozhodnutia, teda oneskorene. V tejto súvislosti súd bližšie konštatoval, že rozhodnutie žalovanej bolo žalobkyni doručené dňa
9. augusta 2017 s tým, že lehota dvoch mesiacov na podanie správnej žaloby uplynula dňa
10. októbra
11. Zdôraznil, že žalobkyňa podala žalobu na poštovú prepravu až dňa
12. októbra 2017, teda oneskorene.
13. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá. II.
14. Žalobkyňa proti uzneseniu krajského súdu podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.
15. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 písm. j/ SSP).
16. Poukázala na to, že podpis na príslušnej doručenke nie je podpisom žalobkyne, čo je zrejmé už na prvý pohľad pri porovnaní podpisu na doručenke s podpismi žalobkyne na iných doručenkách, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu žalovanej. Dotknutú písomnosť žalobkyňa neprevzala dňa
17. augusta
18. Doručovaná písomnosť bola poštou odovzdaná bývalému manželovi žalobkyne, ktorý v tom čase býval v tom istom bytovom dome ako žalobkyňa, ale v inom byte a podpis na doručenke je jeho, o čom žalobkyňa predložila Čestné vyhlásenie bývalého manžela z
19. februára 2018 s overeným podpisom, v ktorom tento potvrdzuje, že podpis na doručenke patrí jemu, túto písomnosť prevzal on a žalobkyni písomnosť odovzdal až dňa
20. augusta
21. Keďže sa teda žalobkyňa k žalobou napadnutému rozhodnutiu dostala až
22. augusta 2017 a žalobu podala na poštovú prepravu dňa
23. októbra 2017, zákonná dvojmesačná lehota na podanie správnej žaloby bola zachovaná.
24. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. III.
25. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z
26. júna
28. Uviedla, že relevantným dôkazom preukazujúcim doručenie písomnosti je doručenka. Pri vyznačovaní právoplatnosti rozhodnutia žalovaná vychádzala z údajov uvedených na doručenke, ktorá ako verejná listina, preukazuje pravdivosť toho, čo sa v nej potvrdzuje a je dôkazom, že sa písomnosť doručila, ak nie je preukázaný opak. To znamená, že pre doručenku platí vyvrátiteľná domnienka jej správnosti, pričom jej správnosť sa v súdnom, alebo správnom konaní nedokazuje, dokazuje sa jej len prípadná nesprávnosť. Dodala, že žalovaná nie je oprávnená skúmať pravosť podpisov na doručenke. IV.
29. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
30. S doručovaním sa v práve spájajú významné dôsledky. V správnom konaní vedeného podľa zákona č. 461/2003 Z.z. je otázka doručenia do vlastných rúk upravená v § 212 ods. 3 v spojení s odsekom 6 menovaného zákona. Ak nebolo rozhodnutie doručené správne, podľa zákonných predpisov, sú s takouto vadou konania spojené závažné procesnoprávne následky, vrátane toho, že nemôže začať plynúť lehota na podanie odvolania a rozhodnutie nemôže nadobudnúť právoplatnosť. Zákonom stanovenou kvalifikovanou formou doručovania rozhodnutia správneho orgánu je doručovanie do vlastných rúk, pri ktorom písomnosť môže okrem splnomocnenca na preberanie zásielok - fyzickej osoby prevziať len adresát; možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe, nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom neho písomnosť do rúk účastníka dostala. Ak účastník konania spochybňuje správnosť údajov uvedených na doručenke (namieta, že zásielku neprevzala oprávnená osoba), je povinný o tom súdu predložiť dôkaz, a týmto spôsobom preukázať svoje tvrdenie.
31. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal najvyšší súd preukázané, že k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovanej z
32. júla 2017, číslo: 34275-3/2017-BA je pripojená doručenka o jeho doručení žalobkyni, s podpisom a dátumom prevzatia, ktorá skutočnosť by nasvedčovala tomu, že predmetné rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk. Žalobkyňa však v podanej kasačnej sťažnosti proti napadnutému uzneseniu namietala, že napadnuté rozhodnutie žalovanej z
33. júla 2017 prevzala za žalobkyňu iná osoba, konkrétne bývalý manžel p. R. K. k čomu predložila aj Čestné vyhlásenie menovaného z
34. februára 2018, z ktorého vyplýva, že za žalobkyňu rozhodnutie žalovanej osobne prevzal dňa
35. augusta 2018 s tým, že podpis na príslušnej doručenke patrí jemu. Rovnako najvyšší súd uvádza, že pochybnosti o tom, či zásielka bola skutočne doručená žalobkyni do vlastných rúk potvrdzuje aj tá skutočnosť, že podpis na doručenke o doručení napadnutého rozhodnutia žalovanej je jednak totožný s podpisom patriacim p. R. K. na Čestnom vyhlásení z
36. februára 2018 a súčasne je odlišný od podpisov plynúcich z listinných dokladov založených tak v súdnom spise, ako aj administratívnom spise žalovanej a patriacich žalobkyni (Plnomocenstvo udelené advokátovi z
37. septembra 2017 - č. l. 4 súdneho spisu; doručenka preukazujúca prevzatie prvostupňového správneho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad z
38. februára 2017, číslo: 700-3010397517-GC04/17, odvolanie zo
39. marca 2017, prípadne doplnenie odvolania zo
40. marca 2017 - č. l. 1,2,3 administratívneho spisu žalovanej). Odlišnosť týchto podpisov je možné konštatovať bez akéhokoľvek bližšej komparácie, keď táto je bezpochyby zrejmá.
41. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.
42. Vzhľadom na takto zistené skutočnosti, dospel najvyšší súd k záveru, že žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala nesprávnosť zápisu údaja o doručení rozhodnutia žalovanej na príslušnej doručenke. Možno preto uzavrieť, že tohto času žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej nenadobudlo právoplatnosť, a teda žalobkyňa podala správnu žalobu predčasne. Krajský súd potom procesne pochybil, keď správnu žalobu podanú žalobkyňou odmietol ako oneskorene podanú počítajúc lehotu na podanie žaloby počnúc dňom
43. augusta
45. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
46. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.