Obsah (6)

§ 9§ 18§ 13§178§ 10§ 6

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Nds/22/2019 Identifikačné číslo spisu: 1018200372 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Adamcová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 9ods.

2 a § 13 ods. 3 SSP.

1. Krajský súd v Bratislave poukázal tiež na skutočnosť, že prejednanie veci Krajským súdom v Žiline je z územného hľadiska pre účastníkov konania výhodnejšie, pretože predstavuje rýchlejší a hospodárnejší prístup k súdnej ochrane v súlade so základným princípom konania obsiahnutým v čl. 17 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorému sa v nadväznosti na § 5 ods. 1 SSP podriaďuje aj konanie pred správnym súdom.
2. Krajský súd v Žiline, ako správny súd, ktorému bola vec postúpená, predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky

§ 18ods.

3 SSP z dôvodu nesúhlasu so svojou miestnou príslušnosťou. 4.

názoru Krajského súdu v Žiline vec bola postúpená nesprávne a miestne príslušným súdom na prejednanie a rozhodnutie veci je Krajský súd v Bratislave s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 SSP, keď v predmetnej veci podmienky miestnej príslušnosti v zmysle § 13 ods. 3 SSP chýbajú, a teda je potrebné aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 SSP, v zmysle čoho je na konanie miestne príslušný Krajský súd v Bratislave. 5. Krajský súd v Žiline mal preukázané, že žalobca na území Slovenskej republiky nemá trvalý pobyt, ani miesto podnikania, nezdržiava sa na území obvodu Krajského súdu v Žiline a samotné sídlo zamestnávateľa žalobcu na území Slovenskej republiky bez ďalšieho nepostačuje ako kritérium miestnej príslušnosti. Poukázal tiež na to, že právna úprava špeciálnej miestnej príslušnosti správneho súdu v sociálnych veciach § 13 ods. 3 SSP vylučuje aplikáciu všeobecných ustanovení o miestnej príslušnosti, t.j. v danom prípade § 13 ods. 1 SSP. Výklad prezentovaný Krajským súdom v Bratislave odporuje účelu § 9 ods. 2 SSP a činí ho obsolentným ustanovením, keďže vždy je možné určiť miestne príslušný súd na základe kritérií

§ 13ods.

1, resp. ods. 2 SSP, pričom miestnu príslušnosť Krajského súdu v Bratislave určil aj žalobca. V tejto súvislosti poukázal na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v skutkovo rovnakých veciach č.k. 5Nds/6/2018, 5Nds/13/2018, 2Nds/6/

2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd vecne príslušný na rozhodnutie o miestnej, vecnej alebo kauzálnej príslušnosti ( § 18 ods. 3 SSP), potom, ako sa oboznámil s prejednávanou vecou, dospel k záveru, že vec bola Krajskému súdu v Žiline postúpená správne a na konanie a rozhodnutie je miestne príslušný Krajský súd v Žiline.
3. Z predloženého spisového materiálu Krajského súdu v Žiline Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
4. marca 2018 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 16758-13/2018-BA zo dňa
5. januára 2018 - ktorým zamietla odvolanie žalobcu a zamestnávateľa MANIOM, s.r.o., so sídlom Palárikova 76, Čadca, IČO: 46 889 124 a potvrdila prvostupňové rozhodnutie č. 49332-1/2015-CA zo dňa
6. augusta 2015, ktorým Sociálna poisťovňa pobočka Čadca, ako prvostupňový orgán

§178ods.

1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov rozhodla, že žalobcovi ako zamestnancovi zamestnávateľa MANIOM, s.r.o. zaniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti dňa 8. marca 2015

slovenskej legislatívy - žiadajúc rozhodnutie žalovanej zrušiť a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca je fyzickou osobou, občanom Poľskej republiky s trvalým pobytom v Poľsku a na území Slovenska sa nezdržuje a ani nepodniká. 8.

§ 9ods.

2 SSP, ak nemožno určiť príslušnosť

§ 10až 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.

9.

§ 13ods.

1 až 5 SSP miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť

odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy. V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci

osobitného predpisu, v konaniach

§ 6ods.

2 písm. c/ a d/ a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode má žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode sa fyzická osoba zdržuje. Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je už predmetom konania

§ 6ods.

2 písm. c/ a d/, na konanie o správnej žalobe prokurátora je miestne príslušný súd

odseku 3. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich. 10.

§ 18ods.

2 SSP, ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. 11.

§ 18ods.

3 SSP, ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu sú nižšie správne súdy viazané. 12. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a na území Slovenskej republiky sa ani nezdržuje. Nie je preto možné postupovať v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 SSP, ktoré ustanovuje miestnu príslušnosť súdu v sociálnych veciach osobitne. Aj keď § 13 ods. 3 SSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť v sociálnych veciach, to

názoru najvyššieho súdu neznamená, že vo veciach, v ktorých toto osobitné ustanovenie nie je použiteľné, nemožno použiť všeobecné ustanovenie § 13 ods. 1 SSP. 13. Za danej situácie je

názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potrebné aplikovať ustanovenie § 13 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak. Toto zákonné ustanovenie predpokladá menšiu vzdialenosť súdu prvej inštancie k účastníkovi konania, a preto na účely určenia miestne príslušného súdu prvej inštancie je za sídlo orgánu, ktorý rozhodoval v prvom stupni v prípade Sociálnej poisťovne potrebné považovať sídlo jej pobočky. Uvedené ustanovenie § 13 ods. 1 SSP nie je možné obísť ani v prípade, že žalobca nemá na území Slovenskej republiky adresu trvalého pobytu alebo sa tu nezdržuje, keďže § 13 ods. 1 SSP takúto podmienku neupravuje a zároveň v zmysle § 9 ods. 2 SSP je možné postupovať len vtedy, keď miestne príslušný súd nemožno určiť

§ 10až 13 SSP.

1. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konkrétnom prípade možno určiť miestne príslušný súd v zmysle § 13 ods. 1 SSP, a teda nie je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 9 ods. 2 SSP. Miestne príslušným súdom bude v tomto prípade krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.
2. Prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané Sociálnou poisťovňou, pobočkou Čadca, ktorá má sídlo v obvode Krajského súdu v Žiline. Krajský súd v Žiline je preto tým súdom, ktorý je v zmysle § 13 ods. 1 SSP miestne príslušný na prejednanie a rozhodnutie veci.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
4. Senát Najvyššieho súdu SR rozhodol pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.