1 písm. c/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie žalovanej z
2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom od
Prvej hlavy Tretej časti SSP a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.
461/2003 Z.z. u zamestnávateľa B. I. skôr, pričom toto právo príslušný zákon umožňuje uplatniť len na jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, vzniklo zamestnankyni žalobcu od
v tom čase platného § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku a vec žalovanej vrátená na ďalšie konanie. Vo veci 2S/150/2015 sa tiež jednalo o toho istého žalobcu vo veci ktorého vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava kontrolu registra odvodu poistného na sociálne poistenie, v spojení s posudzovaním práva - výnimky
461/2003 Z.z., len vo vzťahu k inej zamestnankyni, ktorá si rovnako odvodovú výnimku uplatnila súčasne u žalobcu ako aj u iného zamestnávateľa (v prejednávanej veci súd preskúmava odvodovú výnimku uplatnenú v rovnakom období súčasne u žalobcu aj u iného zamestnávateľa). Predmetom súdneho prieskumu boli rovnaké námietky (že žalobca neporušil zákon, žalobca nemohol vo veci konať inak, správny orgán nesprávne právne posúdil duplicitne uplatnenú výnimku). Vzhľadom na uvedené, krajský súd aj s poukazom na § 140 SSP v celom rozsahu odkázal na právne závery uvedené rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 03. februára 2016, sp. zn. 2S/150/2015. 6. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím
1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 7. O náhrade trov konania súd rozhodol
1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania. II.
ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. a nemôže hľadať také riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, respektíve s prirodzenoprávnymi princípmi. Princíp právnej istoty a spravodlivosti v práve sociálneho zabezpečenia znamená, že je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Žalovaná pri výkone sociálneho poistenia vyvíja náležitú snahu, aby takéto rozdiely nevznikali a pristupuje ku všetkým účastníkom konania rovnako. Ďalej uvádzala, že zákon č. 461/2003 Z.z. neumožňuje odstrániť jeho tvrdosť. Skutočnosť, že žalovaná nemôže svojim postupom zmierniť tvrdosť zákona a hľadať spravodlivé riešenie nemožno považovať za výklad ustanovení zákona v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Navyše, ustanovenia § 227a ods. 1-3 zákona č. 461/2003 Z.z. nedovoľujú dvojaký výklad s tým, že pod dvojakým výkladom rozumel krajský súd zrejme výklad gramatický na jednej strane a výklad teleologický na strane druhej. Žalovaná je však toho názoru, že jediným zmyslom a účelom použitej právnej úpravy bolo zavedenie odvodovej úľavy pre študentov pracujúcich na dohodu o brigádnickej práci študentov u jedného zamestnávateľa. Poukázala na to, že z § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je zrejmé, že fyzická osoba, ktorá vykonáva prácu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej bude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Vzhľadom na to, že menovaný zákon výslovne stanovuje, že si tieto fyzické osoby pracujúce na dohodu o brigádnickej práci študentov môžu uplatniť výnimku z platenia poistného na povinné dôchodkové poistenie len u jedného zamestnávateľa a pribratá účastníčka si ju uplatnila od
princípov právneho štátu. Ústava Slovenskej republiky a princípy právneho štátu sú v hierarchii sily právnych predpisov nadradené všeobecne záväzným právnym predpisom o sile zákona a preto pri výklade zákonov musia byť tieto princípy a ústava zohľadňované, a to bez výslovného príkazu v konkrétnom zákone. V súvislosti s princípom právnej istoty zdôraznil, že existuje podozrenie, že pri zisťovaní a riešení duplicity zo strany žalovanej je princíp právnej istoty vážne narušený.
informácií v minulosti poskytnutých referentkou žalovanej žalobcovi, žalovaná zistí uplatnenú duplicitu „čisto náhodne“. Ak tomu tak je, existujú prípady, kedy duplicita nebude vôbec odhalená. Existuje preto dôvodné podozrenie, že nie všetky duplicitne uplatnené výnimky sú a budú riešené rovnakým postupom žalovanej, a teda skutkovo rovnaké prípady budú riešené rozdielne, respektíve jeden prípad riešený bude a iný, neodhalený prípad duplicity žalovaná nebude vôbec riešiť. Rovnako zdôraznil, že zo strany žalobcu nebol porušený žiaden právny predpis, plní si riadne všetky svoje povinnosti dané mu zákonom a i napriek tomu, je zo strany žalovanej sankcionovaný a znevýhodňovaný. Vo všetkých podaniach žalovanej absentuje označenie zodpovedného subjektu za vzniknutý stav, ktorým je bezpochyby študent, ktorý si duplicitne uplatnil výnimku u žalobcu a aj u iného zamestnávateľa. Dodal, že zákon č. 461/2003 Z.z. neupravuje, ako posudzovať duplicitne uplatnené výnimky, a to najmä, ak by boli uplatnené v ten istý deň; preto postup žalovanej je svojvoľným postupom nad rámec zákonných ustanovení. 14. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú zamietol. IV. 15. Pribratá účastníčka konania sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej nevyjadrila. V. 16. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanej doručené dňa 04. septembra 2018 na vedomie. VI. 17. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania
18.
1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19.
2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20.
1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 21.
2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach; 22.
1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne;
2 zákona č. 461/2003 Z.z. vzniklo povinné dôchodkové poistenie od 01. februára 2013. 24.
1 zákona č. 461/2003 Z.z. fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov má právo na účely § 4 ods. 2 určiť dohodu o brigádnickej práci študentov, na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia, ak mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu
5, ak jej právny vzťah zakladá právo na pravidelný mesačný príjem alebo ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne sumu
5, ak jej právny vzťah zakladá právo na nepravidelný príjem. Fyzická osoba, ktorá si chce uplatniť právo na určenie dohody o brigádnickej práci študentov
prvej vety, je povinná určiť v jednom kalendárnom mesiaci najviac jednu dohodu o brigádnickej práci študentov. 25.
2 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov je povinná a/ písomne informovať zamestnávateľa o uplatnení práva
odseku 1, b/ písomne informovať zamestnávateľa o tom, že si u neho nebude ďalej uplatňovať právo
odseku 1, c/ predložiť zamestnávateľovi písomné čestné vyhlásenie, že si právo
odseku 1 súčasne neuplatňuje u iného zamestnávateľa v tom istom kalendárnom mesiaci. 26.
3 zákona č. 461/2003 Z.z., právne účinky a/ uplatnenia práva
odseku 1 nastanú odo dňa vzniku právneho vzťahu, ak uplatnenie práva
odseku 1 bolo zamestnávateľovi oznámené najneskôr v deň vzniku právneho vzťahu, inak od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo uplatnenie práva
odseku 1 zamestnávateľovi oznámené, b/ ukončenia uplatňovania práva
odseku 1 nastanú od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončenie uplatňovania práva
odseku 1 zamestnávateľovi oznámené. 27.
2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na nepravidelný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
odseku 5, žiaka strednej školy a študenta vysokej školy pri praktickom vyučovaní v období odbornej (výrobnej) praxe. Zamestnancom na účely dôchodkového poistenia je aj fyzická osoba v právnom vzťahu na základe dohody o brigádnickej práci študentov, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby v právnom vzťahu na základe ňou určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ak mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahne sumu
odseku 5. 28.
1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnávateľ je povinný prihlásiť do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia 1. zamestnanca
1 na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti a zamestnanca
2, okrem zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, na dôchodkové poistenie pred vznikom týchto poistení, najneskôr pred začatím výkonu činnosti zamestnanca, odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku týchto poistení okrem zániku povinného nemocenského poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti
3, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 2. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na pravidelný mesačný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, odhlásiť tohto zamestnanca v lehote splatnosti poistného
2 za kalendárny mesiac, v ktorom jeho mesačný príjem
1 písm. a/ a ods. 2 a 3 z tejto dohody nepresiahol sumu
5 alebo odhlásiť tohto zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku tohto poistenia z iného dôvodu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 3. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
, ktorý mu zakladá právo na nepravidelný príjem, na dôchodkové poistenie najneskôr v lehote splatnosti poistného
1 tretej vety, ak priemerný mesačný príjem
1 písm. a) a ods. 2 a 3 z tejto dohody presiahol sumu
5, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak poistný vzťah
2 písm. a/ až c/, 4. zamestnanca v právnom vzťahu na základe ním určenej dohody o brigádnickej práci študentov
na účely úrazového poistenia, garančného poistenia a na účely osobitného predpisu 100b) pred vznikom tohto právneho vzťahu najneskôr pred začatím výkonu práce, odhlásiť tohto zamestnanca z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia najneskôr v deň nasledujúci po skončení tohto právneho vzťahu, zrušiť prihlásenie do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia, ak pracovnoprávny vzťah nevznikol, a oznámiť zmeny v údajoch uvedených v § 232 ods. 2 písm. a/ a b/; 29. Krajský súd v odôvodnení rozsudku s odkazom na § 140 SSP v celom rozsahu poukázal na inú, pred ním prejednávanú vec vedenú pod sp. zn. 2S/150/2015, nakoľko sa jednalo o druhovo totožný predmet konania ako v tu prejednávanej veci. Vo veci 2S/150/2015 sa jednalo o toho istého žalobcu vo veci ktorého vykonala Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava kontrolu registra odvodu poistného na sociálne poistenie, v spojení s posudzovaním práva - výnimky
461/2003 Z.z. len vo vzťahu k inej zamestnankyni, ktorá si rovnako odvodovú výnimku uplatnila súčasne u žalobcu ako aj u iného zamestnávateľa. Najvyšší súd pre úplnosť uvádza, že vo veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 2S/150/2015 súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Krajský súd považoval za rozhodujúce posúdenie, cit.: „ (...) či striktné držanie sa citovaných zákonných ustanovení je vzhľadom na všetky objektívne a špecifické okolnosti daného prípadu súladné s ponímaním materiálneho právneho štátu a či takáto rigidná a výlučne formalistická aplikácia zákona o sociálnom poistení nie je absolútne nespravodlivá a či nie je v príkrom rozpore so základnými princípmi materiálneho právneho štátu, keďže povinnosťou súdu (v určitej miere aj správneho orgánu) nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia v právnom štáte smerovať k spravodlivému výsledku.“ V tomto kontexte ako aj vo svetle ním aplikovaných rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 17/1999, PL. ÚS 16/06, PL. ÚS 12/05, I. ÚS 24/00, II. ÚS 50/01, III. ÚS 274/07) uvádzal, že cit.: „ (...) jednotlivé ustanovenia jednoduchého práva sú všeobecné súdy povinné interpretovať a aplikovať v prvom rade vždy z pohľadu účelu a zmyslu ochrany ústavou garantovaných základných práv a slobôd. Totiž aj v prípade hypoteticky možnej konkurencie viac metodologicky racionálne obhájiteľných interpretačných alternatív je nutné zvoliť ako výsledok výkladu tú, ktorá opodstatnene nadobúda prednosť pred ostatnými, t.j. uprednostniť interpretáciu takú, ktorá je ústavne konformnejšia. Súd bol teda v danom prípade pri preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom aj na uvedenú špecifickosť veci povinný dôsledne dbať na princípy právneho štátu a nevykladať príslušné ustanovenia zákona iba formalisticky, aby tak nedošlo k neprimeranej tvrdosti zákona voči žalobcovi. (...) podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska, nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť. Úlohou súdu v podmienkach materiálneho právneho štátu je nájsť také riešenie, ktoré je v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v súlade s prirodzeno-právnymi princípmi. Súd nemôže tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je zmyslom a účelom právnych predpisov. Súd teda musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou, nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol a zvolil výklad v duchu zákona.“ Krajský súd v spojení s vyššie uvedeným dospel k záveru, že aj napriek tomu, že správne orgány oboch stupňov postupovali pri posudzovaní splnenia podmienky na uplatnenie výnimky v prípade žalobcu v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. a nemožno im vyčítať nezákonnosť, postup žalovanej a napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako zjavne nespravodlivé. Vzhľadom na to, že Slovenská republika je právny štát, v ktorom je veľmi dôležitá spravodlivosť, správne orgány sa síce môžu opierať o zákony alebo poriadky, ktoré sa navonok javia ako perfektné, ale pokým sú zjavne nespravodlivé, nemali by ich aplikovať. V súvislosti s duplicitným uplatnením výnimky z odvodovej povinnosti v prípade dohody o brigádnickej práci študentov je potrebné poukázať na to, že zákon č. 461/2003 Z.z. vzniknutú situáciu nerieši. Súdu sa postup správnych orgánov aplikovaný pri hodnotení duplicitného uplatnenia na základe „prednosti“ oznámenia a čestného vyhlásenia študenta javí ako príliš formalistické. Pokiaľ si zamestnávateľ nemôže skontrolovať, či si študent neuplatnil výnimku v rovnakom období súčasne u dvoch alebo viacerých zamestnávateľov, bolo by nespravodlivé, aby niesol za takúto situáciu zodpovednosť a bol zo strany žalovanej postihovaný. Žalobca ani napriek najlepšej vôli nemal zákonnú možnosť objektívne ovplyvniť vzniknutú situáciu a overiť si pravdivosť oznámenia a čestného vyhlásenia pribratej účastníčky (zamestnankyne). Vzhľadom na to, že žalobca ako zamestnávateľ nemá prístup do registra žalovanej, v ktorom sú evidované uplatnené výnimky v zmysle § 227a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a ani systém žalovanej pri prihlasovaní zamestnancov zamestnávateľmi neupozorní na duplicitné prihlásenie študenta, žalobca nemal inú možnosť ako sa spoliehať na čestnosť pribratej účastníčky spočívajúcu v pravdivosti jej oznámenia a čestného vyhlásenia o neuplatňovaní si výnimky u iného zamestnávateľa. Jediným, kto porušil zákon a nepostupoval v súlade s ním, bola pribratá účastníčka, ktorá uviedla žalobcu do omylu a zneužila inštitút odvodového zvýhodnenia, ktorého cieľom je zlepšenie finančného postavenia žiakov stredných škôl a študentov dennej formy vysokoškolského štúdia. Je neprípustné, aby negatívne dôsledky jej nečestného konania znášal žalobca, ktorému zákon na jednej strane neposkytuje žiadny prostriedok, prostredníctvom ktorého by mohol predísť vzniku takejto situácie, na druhej strane mu za neodvedenie poistného na sociálne poistenie hrozí penále aj napriek tomu, že konal v dobrej viere v pravdivosť oznámenia a čestného vyhlásenia pribratej účastníčky. 30. Na úvod najvyšší súd uvádza, že právna metodológia a právna teória vyvinuli pravidlá postupu pre uplatňovanie právneho textu. Tieto pravidlá sa nazývajú metódami, kritériami alebo elementmi výkladu a sú obsiahnuté v tzv. výkladovom kanóne. V súčasnosti zahŕňa výkladový kanón sedem výkladových kritérií, a to 1/ jazykovo-gramatický výklad, 2/ historický výklad, 3/ systematický výklad, 4/ teleologický výklad, 5/ výklad na základe konformity (súladu) s európskym právom, 6/ výklad na základe konformity s ústavou a 7/ výklad v zmysle „Hospodárskej analýzy práva“ (Economic Analysis of Law). V právnej vede neexistuje všeobecne prijatá dohoda, či niektorá z metód výkladu má prioritu. Jednotlivé metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a rozumne odôvodniteľnému vysvetleniu textu právnej normy a jej účelu. ... jazykový, systematický, historický, teleologický, aj porovnávací výklad má spoločný menovateľ vo formách logickej argumentácie. Základnou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, kde a keď doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu.“ (Drgonec, J. Ústava Slovenskej republiky. Teória a prax. Bratislava : C. H. Beck, 2015. s. 131, 133). V tejto súvislosti najvyšší súd ďalej uvádza, že teleologický výklad (e ratione legis), teda výklad účelový, ktorý má zabezpečiť nájdenie účelu a zmyslu právnej normy (skúmajúci teda úmysel zákonodarcu a účel rozoberanej právnej normy) prichádza do úvahy tam, kde cit.: „ (...) zklamou jiné výklady v pořadí gramatický, logický, systematický a historický.“ (Kubů, L., Hungr, P., Osina, P. Teorie práva. Praha: Linde, 2007. s. 123). Rovnako aj
rozsudku Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z
zákona možnosť študenta určiť jeden brigádnický vzťah, v ktorom nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Z jazykového výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 v spojení s § 227a zákona č. 461/2003 Z.z. jednoznačne vyplýva, že za zamestnanca sa na účely dôchodkového poistenia považuje aj študent s pravidelným mesačným príjmom vykonávajúci práce na základe dohody o brigádnickej práci študentov, okrem študenta ktorý si u jedného zamestnávateľa uplatnil výnimku
Túto výnimku si nemožno uplatniť u viacerých zamestnávateľov naraz. V tomto smere považuje najvyšší súd dotknuté ustanovenia zákona č. 461/2003 Z.z. za jasné a vnútorne konzistentné, a teda poukaz krajského súdu na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 11. októbra 2007, sp. zn. III. ÚS 274/07
ktorého cit.: „Orgány aplikujúce správne právo a spomedzi nich osobitne sudcovia pri rozhodovaní v správnom súdnictve sú oprávnení nedostatky zákonnej právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať. Takéto odstraňovanie však nemožno považovať za legislatívnu činnosť, ktorá by narúšala ústavný princíp trojdelenia štátnej moci. Sudca pri interpretácii normy správneho práva nesmie tvoriť, ale môže odhaľovať a formulovať vzťahy medzi jednotlivými právnymi normami vychádzajúc z účelu a zmyslu právnej úpravy.“ za neodôvodnený; najvyšší súd nezistil žiadne pochybenia na strane žalovanej pri výklade dotknutých ustanovení, najmä § 227a v spojení s § 4 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. Rovnako súdu nie sú známe prípady, kedy by žalovaná (a jej podriadené organizačné zložky) rozhodli v skutkovo obdobných prípadoch inak než je tu prejednávaná vec s primárnym dôrazom na odvodovú výnimku uplatnenú v rovnakom období súčasne u dvoch rozličných zamestnávateľov. 33. Záverom najvyšší súd uvádza, že rozsudok vydaný vo veci 2S/150/2015 na závery ktorého s odkazom na § 140 SSP v celom rozsahu poukázal krajský súd bol v ďalšom inštančnom postupe na základe t. č. podaného odvolania zo strany žalovanej rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. júla 2018, sp. zn. 9Sžso/79/2016 zmenený tak, že žaloba sa zamietla. V tejto súvislosti najvyšší súd bez ďalšieho poukazuje aj na závery v predmetnom rozsudku prijaté. 34. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu
1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. g/ SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.