1, ods. X písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák., prerokoval na verejnom zasadnutí konanom
1 písm. b), d) Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu. II.)
3 Tr. por. obžalovaná N.. Z. W., rodená L., narodená XX. T. XXXX v V., trvale bytom G. XXX, XXX XX Y. j e v i n n á , ž e v dobe od
2 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
1 písm.
1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení účinnom do 31. októbra 2007 (ďalej len „zákon č. 575/2001 Z. z.“), obžalovaný N.. L.. N. P. vo funkcii generálneho riaditeľa Agentúry na podporu regionálneho rozvoja - sekcie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „APRR“) a ďalšie osoby v procese verejného obstarávania pri zadávaní nadlimitnej zákazky na poskytnutie neprioritných služieb postupom zadávania podprahovej zákazky
2 zákona č. 25/2006 Z. z. s predmetom zákazky: informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, propagácia a reklama implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencií a workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ Slovenská republika zastúpená MVaRR SR, v rozpore s § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. vytvorili podmienky pre vopred vybraného uchádzača - obchodné spoločnosti ZAMEDIA, s. r. o., Žilina (ďalej len „ZAMEDIA“), CONSULTING & MANAGEMENT, s. r. o., Bratislava (ďalej len „C & M“), European Consultants Organisation s. p. r. l. so sídlom v Belgicku (ďalej len „ECO3“) a avocat s. r. o., Bratislava (ďalej len „avocat“), uchádzajúce sa o predmetnú zákazku v celkovej hodnote 3.601.456.369,00 Sk (v prepočte 97.601.421,00 €) ako KONZORCIUM na základe zmluvy o združení, pritom osoby konajúce pre spoločnosť avocat v tom čase vykonávali v priestoroch sídla verejného obstarávateľa svoju pracovnú činnosť na základe zmluvy s MVaRR SR o poskytovaní služieb a osoby zástupcov spoločností ZAMEDIA a avocat boli obžalovaným N.. T. Y. a N.. L.. N. P. dlhodobo známe; a to tak, že po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti obžalovaný N.. T. Y. ako osoba zodpovedná za činnosť ministerstva a obžalovaný N.. L.. N. P. ako zodpovedná a kontaktná osoba verejného obstarávateľa, ktorá verejné obstarávanie organizovala, v rozpore s § 116 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. vedome nezabezpečili pre činnosti vykonávané vo verejnom obstarávaní odborne spôsobilú osobu, obišli Odbor systémovej podpory a Oddelenie verejného obstarávania ako organizačné útvary, ktoré v rámci celého MVaRR SR organizačne zabezpečujú obstarávanie a v rozpore s § 99 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. vôbec neuverejnili Výzvu na predkladanie ponúk, pričom v rozpore so skutočnosťou deklarovali ako miesto jej zverejnenia informačnú tabuľu na I. poschodí budovy ministerstva, a to v období štyroch pracovných dní - od 17. do 22. mája 2007, čím znemožnili účasť vo verejnej súťaži neobmedzenému počtu uchádzačov a záujemcov, v dôsledku čoho sa KONZORCIUM stalo jediným súťažiteľom v takto „vyhlásenom“ verejnom obstarávaní; následne obžalovaný N.. T. Y. v rozpore s § 40 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. vymenoval obžalovaného N.. L.. N. P. za predsedu a dvoch im podriadených zamestnancov MVaRR SR za členov komisie na vyhodnotenie ponúk, i keď tieto osoby nemali odbornú spôsobilosť na túto činnosť; takto vymenovaná komisia v čase odlišnom od deklarovaného 4. júna 2007 v kancelárii obžalovaného N.. L.. N. P. túto jedinú ponuku predloženú KONZORCIOM a vylúčenú z hodnotenia na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo kritéria najnižšej ceny v zmysle § 35 zákona č. 25/2006 Z. z. vyhodnotila ako úspešnú, i keď v rozpore s § 99 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. ponuka nespĺňala kritéria uvedené vo Výzve na predkladanie ponúk, pretože - dodávateľ ECO3 nepredložil doklad, že nemá daňové nedoplatky na dani z príjmov, a tým nepreukázal osobné postavenie uchádzača
1 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z. a bodu 1.1.5. časti A2 Súťažných podkladov, - dodávateľ ZAMEDIA nepredložil vyjadrenie banky, že nebol v predchádzajúcich troch rokoch v nepovolenom debete, a tým nepreukázal finančné a ekonomické postavenie
1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. a bodu 2.2.2 časti A2 Súťažných podkladov, - v ponuke bolo stanovené, že celková suma odmeny nezahŕňa náklady a hotové výdavky vynaložené alebo zabezpečené zo strany KONZORCIA pri plnení jeho záväzkov stanovených zmluvou, pričom
bodu 1.2 časti B.2 Súťažných podkladov jednotkové ceny bez DPH za predmet zákazky uvedené v ponuke museli zahŕňať všetky náklady súvisiace s realizáciou predmetu zákazky v súlade s predpismi platnými v SR, a odporučila uzavrieť zmluvu s týmto uchádzačom; následne obžalovaný N.. T. Y., i keď
2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení účinnom do
ich skutočného vynaloženia, a tým zmluvne vytvoril priestor na vznik výdavkov nad rámec, ktorý umožňujú Súťažné podklady a spôsobil nevýhodnosť tejto zmluvy pre Slovenskú republiku a Európsku úniu; a týmto konaním so zámerom dosiahnuť zisk pre skupinu dodávateľov združených v KONZORCIU - obchodné spoločnosti ZAMEDIA, avocat, C & M a ECO3, došlo k čiastočnému plneniu Zmluvy o poskytovaní služieb z
1 písm.
3 Tr. zák. v spojení s § 36 písm.
1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á , a zároveň sa nad jej správaním ustanovuje probačný dohľad v skúšobnej dobe;
2 Tr. zák. jej súd u s t a n o v u j e skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov;
4 písm. g) Tr. zák. sa obžalovanej u k l a d á povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu;
1 Tr. zák. v spojení s § 57 ods. 1 Tr. zák. sa jej u k l a d á peňažný trest vo výmere 6 000 € (slovom: šesťtisíc eur);
3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa jej u s t a n o v u j e náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov;
1, ods. 2 Tr. zák. sa jej u k l a d á trest zákazu činnosti spočívajúci vo výkone zamestnania, povolania, funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie, a ktorých predmet spočíva v akejkoľvek participácii na procese verejného obstarávania, resp. s týmto procesom akokoľvek súvisí, alebo činnosti, ktorej podmienky výkonu upravuje zákon č. 25/2006 Z. z. alebo neskoršie právne predpisy o verejnom obstarávaní, vo výmere 4 (štyroch) rokov. III.)
por. odvolanie obžalovanej Ing. Z. W. s a z a m i e t a. Odôvodnenie Špecializovaný trestný súd (ďalej len „špecializovaný súd") rozsudkom z 10. apríla 2019, sp. zn. PK-2T/24/2016, uznal obžalovanú N.. Z. W. vinnou zo zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe formou pomoci
1 písm.
2 zákona č. 25/2006 Z. z. s predmetom zákazky: Informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii MVaRR SR, propagácia a reklama implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencií a workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ Slovenská republika zastúpená MVaRR SR, ako špecialistka s odbornou spôsobilosťou vo verejnom obstarávaní zapísaná v zozname odborne spôsobilých osôb na ÚVO, prostredníctvom elektronickej komunikácie so zamestnankyňou ÚVO spolupracujúcou s osobami právoplatne odsúdenými v spojitosti s týmto verejným obstarávaním, i keď na základe údajov vyplývajúcich z elektronických súborov, ktoré od tejto spolupracujúcej osoby prijala elektronickou poštou, bola uzrozumená s tým, že pôjde o obstaranie služieb nadlimitnej hodnoty, že verejné obstarávanie bude realizované postupom podprahovej zákazky a jeho víťazná skupina je vopred určená, poskytovala odborné poradenstvo, pripomienkovala a upravovala elektronické dokumenty, ktoré boli následne použité v tomto verejnom obstarávaní pri vypracovaní Harmonogramu procesu verejného obstarávania, Výzvy na predkladanie ponúk, Súťažných podkladov a Vyhlásenia o mlčanlivosti; zároveň vytvorila formuláre dokumentov: Menovanie komisie na vyhodnotenie ponúk doručených do súťaže s dátumom
1 písm.
1 zákona č. 575/2001 Z. z., obžalovaný N.. L.. N. P. vo funkcii generálneho riaditeľa APRR a ďalšie osoby v procese verejného obstarávania pri zadávaní nadlimitnej zákazky na poskytnutie neprioritných služieb postupom zadávania podprahovej zákazky
2 zákona č. 25/2006 Z. z. s predmetom zákazky: informačné a vzdelávacie aktivity, poskytovanie právnych, tlmočníckych a prekladateľských služieb na zabezpečenie prípravy a implementácie operačných programov v gescii Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, propagácia a reklama implementácie operačných programov a súvisiacich odborných školení, konferencií a workshopov, zabezpečenie procesu verejného obstarávania, ktoré vyhlásil verejný obstarávateľ Slovenská republika zastúpená MVaRR SR, v rozpore s § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 25/2006 Z. z. vytvorili podmienky pre vopred vybraného uchádzača - obchodné spoločnosti ZAMEDIA, C & M, ECO3 a avocat, uchádzajúce sa o predmetnú zákazku v celkovej hodnote 3.601.456.369,00 Sk (v prepočte 97.601.421,00 €) ako KONZORCIUM na základe zmluvy o združení, pritom osoby konajúce pre spoločnosť avocat v tom čase vykonávali v priestoroch sídla verejného obstarávateľa svoju pracovnú činnosť na základe zmluvy s MVaRR SR o poskytovaní služieb a osoby zástupcov spoločností ZAMEDIA a avocat boli obžalovaným N.. T. Y. a N.. L.. N. P. dlhodobo známe; a to tak, že po vzájomnej dohode a za vzájomnej súčinnosti obžalovaný N.. T. Y. ako osoba zodpovedná za činnosť ministerstva a obžalovaný N.. L.. N. P. ako zodpovedná a kontaktná osoba verejného obstarávateľa, ktorá verejné obstarávanie organizovala, v rozpore s § 116 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. vedome nezabezpečili pre činnosti vykonávané vo verejnom obstarávaní odborne spôsobilú osobu, obišli Odbor systémovej podpory a Oddelenie verejného obstarávania ako organizačné útvary, ktoré v rámci celého MVaRR SR organizačne zabezpečujú obstarávanie a v rozpore s § 99 ods. 3 zákona č. 25/2006 Z. z. vôbec neuverejnili Výzvu na predkladanie ponúk, pričom v rozpore so skutočnosťou deklarovali ako miesto jej zverejnenia informačnú tabuľu na I. poschodí budovy ministerstva, a to v období štyroch pracovných dní - od 17. do 22. mája 2007, čím znemožnili účasť vo verejnej súťaži neobmedzenému počtu uchádzačov a záujemcov, v dôsledku čoho sa KONZORCIUM stalo jediným súťažiteľom v takto „vyhlásenom" verejnom obstarávaní; následne obžalovaný N.. T. Y. v rozpore s § 40 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z. z. vymenoval obžalovaného N.. L.. N. P. za predsedu a dvoch im podriadených zamestnancov MVaRR SR za členov komisie na vyhodnotenie ponúk, i keď tieto osoby nemali odbornú spôsobilosť na túto činnosť; takto vymenovaná komisia v čase odlišnom od deklarovaného 4. júna 2007 v kancelárii obžalovaného N.. L.. N. P. túto jedinú ponuku predloženú KONZORCIOM a vylúčenú z hodnotenia na základe kritéria ekonomicky najvýhodnejšej ponuky alebo kritéria najnižšej ceny v zmysle § 35 zákona č. 25/2006 Z. z. vyhodnotila ako úspešnú, i keď v rozpore s § 99 ods. 1 písm. g) zákona č. 25/2006 Z. z. ponuka nespĺňala kritéria uvedené vo Výzve na predkladanie ponúk, pretože - dodávateľ ECO3 nepredložil doklad, že nemá daňové nedoplatky na dani z príjmov, a tým nepreukázal osobné postavenie uchádzača
1 písm. e) zákona č. 25/2006 Z. z. a bodu 1.1.5. časti A2 Súťažných podkladov, - dodávateľ ZAMEDIA nepredložil vyjadrenie banky, že nebol v predchádzajúcich troch rokoch v nepovolenom debete, a tým nepreukázal finančné a ekonomické postavenie
1 písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. a bodu 2.2.2 časti A2 Súťažných podkladov, - v ponuke bolo stanovené, že celková suma odmeny nezahŕňa náklady a hotové výdavky vynaložené alebo zabezpečené zo strany KONZORCIA pri plnení jeho záväzkov stanovených zmluvou, pričom
bodu 1.2 časti B.2 Súťažných podkladov jednotkové ceny bez DPH za predmet zákazky uvedené v ponuke museli zahŕňať všetky náklady súvisiace s realizáciou predmetu zákazky v súlade s predpismi platnými v SR, a odporučila uzavrieť zmluvu s týmto uchádzačom; následne obžalovaný N.. T. Y., i keď
2 zákona č. 278/1993 Z. z. v spojení s § 35 ods. 6 zákona č. 575/2001 Z. z. bol povinný dbať, aby nedošlo k zneužitiu alebo zmenšeniu spravovaného majetku, v presne nezistenej dobe, najneskôr
ich skutočného vynaloženia, a tým zmluvne vytvoril priestor na vznik výdavkov nad rámec, ktorý umožňujú Súťažné podklady a spôsobil nevýhodnosť tejto zmluvy pre Slovenskú republiku a Európsku úniu; a týmto konaním so zámerom dosiahnuť zisk pre skupinu dodávateľov združených v KONZORCIU - obchodné spoločnosti ZAMEDIA, avocat, C & M a ECO3, došlo k čiastočnému plneniu Zmluvy o poskytovaní služieb z
3 Tr. zák. v spojení s § 39 ods. 1, ods. 3 písm.
1 Tr. zák. v spojení s § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. jej súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a nad jej správaním uložil probačný dohľad.
2 Tr. zák. jej súd ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 4 (štyroch) rokov.
4 písm. g) Tr. zák. súd obžalovanej uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
5 Tr. zák. jej súd uložil povinnosť strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom.
1 Tr. zák. v spojení s § 57 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanej uložil peňažný trest vo výmere 6.000 € (slovom: šesťtisíc eur).
3 Tr. zák., pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, jej súd ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) mesiacov.
1, ods. 2 Tr. zák. jej súd uložil trest zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze pôsobenia v orgánoch obstarávajúcich verejné obstarávanie vo výmere 4 (štyroch) rokov. Proti tomuto rozsudku podala obžalovaná N.. W.
mienky prokurátorky sa obžalovaná N.. W. konania dopustila v priamom úmysle [§ 15 písm. a) Tr. zák.]. Uložený trest vyhodnotila ako neprimeraný; konštatácia o tom, že obžalovaná objasnením svojho postupu v prejednávanom procese usvedčila hlavných páchateľov, nezodpovedá vykonanému dokazovaniu. Je pravdou, že obžalovaná dobrovoľne vydala svoj počítač, v ktorom boli nájdené dôležité súbory týkajúce sa prejednávanej veci, avšak obžalovaná sa ku skutku podrobnejšie vyjadrila až na záver hlavného pojednávania, a to predovšetkým vo vzťahu k svojej účasti na trestnej činnosti a aj to bez toho, aby presvedčivo zodpovedala všetky otázky. Skutočnosť, že obžalovaná je odborne znalou osobou v oblasti verejného obstarávania nepredstavuje okolnosť odôvodňujúcu postup
1 Tr. zák., ale naopak, ide o okolnosť zvyšujúcu stupeň závažnosti jej konania. Konštatácia súdu o osobách, ktoré neboli postavené pred súd, ktoré zjavne profitovali z finančných prostriedkov EÚ odporuje skorším vyjadreniam súdu o tom, že vo vzťahu k ich trestnej zodpovednosti existovali určité indície; indície ale nepostačujú na vyvodenie trestnej zodpovednosti. S ohľadom na doterajší bezúhonný život obžalovanej, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") z
1 písm. b), d), e) Tr. por. v celom rozsahu zrušil a
3 Tr. por. uznal N.. W. vinnou na skutkovom základe upravenom v intenciách odvolacích námietok a uložil jej trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia; ďalej jej uložil peňažný trest vo výmere 10.000 € a pre prípad jeho úmyselného zmarenia, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, ako aj trest zákazu činnosti spočívajúci v pôsobnosti v orgánoch realizujúcich verejné obstarávanie. Obžalovaná N.. W. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Richarda Bauera podaním z 19. júna 2019 označila napadnutý rozsudok za jednostranný, neurčitý, zmätočný, nezákonný a arbitrárny, ktorého skutkové a právne závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Súčasne boli napadnutým rozsudkom porušené jej práva, a to najmä právo na spravodlivý proces a obhajobu
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor"), resp. právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Senát sa zákonným spôsobom nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, jeho skutkové zistenia sú nejasné a neúplné, a teda chybné. Upozornil tiež, že senát pri zásadnej zmene výrokovej časti v porovnaní s podanou obžalobou porušil § 2 ods. 14 Tr. por. v spojení s § 278 ods. 1 Tr. por. V doplnení dôvodov odvolania obžalovaná N.. W. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Richarda Bauera 8. augusta 2019 namietala, že po zrušení oslobodzujúceho rozhodnutia nedošlo k zmene skutkových okolností, ani k vykonaniu nových dôkazov a napriek tomu bola odsúdená. S jej rozsiahlou, pravdivou a kontinuálnou výpoveďou sa senát vysporiadal jednostranným, svojvoľným a arbitrárnym spôsobom. Na jednej strane jej výpovede poslúžili na odsúdenie N.. Y. a N.. L.. P., resp. na oslobodenie L.. X. a N.. I. a na strane druhej vo vzťahu k nej tie isté výpovede súd vyhodnotil ako nevierohodné a v rozpore so zásadou „in dubio pro reo" ju odsúdil. Nesúhlasí so záverom, že komunikovala s Y.. X. ako zamestnankyňou ÚVO, s Y.. X. komunikovala ako s kamarátkou na odborné témy; aj predložené e-maily zachytávajú jej komunikáciu zo súkromných e-mailov. Nijako tiež nebolo preukázané, že by Y.. X. komunikovala s odsúdenými osobami; rovnako ako nebolo preukázané, že by obžalovaná mala o týchto skutočnostiach vedomosť. Obžalovaná sa nemôže zbaviť presvedčenia, že odsúdení ju spolu s Y.. X. a Y.. I. chceli zneužiť a vtiahnuť do zodpovednostných vzťahov, čo sa im aj čiastočne podarilo. Aj po vznesení obvinení obžalovaní vyčkávali, čo bude robiť a tomu prispôsobili svoje konanie. Obžalovaná bola zo strany Y.. X. a Y.. I. uvedená do omylu a v tomto omyle bola vedome udržiavaná; pritom tieto osoby ani len neboli stíhané. Ani po 12 rokoch nevidí iný motív ako ten, že ju vnímali ako „ľahkú korisť", u ktorej bolo jednoduché zneužiť jej dôveru k Y.. X.. Odmieta, že by hoci len v nepriamom úmysle konala v procese verejného obstarávania s vedomím, že tento proces je zmanipulovaný. Nenašiel sa u nej ani jediný dokument, ktorý by bol v obsahovej zhode z výslednou dokumentáciou k verejnému obstarávaniu. Nekonala v úmysle vytvoriť zdanie, že je odborne spôsobilou osobou, resp. „ho odborne prikryť"; nakoľko s odsúdenými osobami nekonala, nemohla ani v nepriamom úmysle umožniť / uľahčiť spáchanie trestného činu. V konaní nebolo preukázané, aká zmluva o spolupráci a v akej súvislosti mala byť s ňou podpísaná; v konaní tiež nebol preukázaný akýkoľvek prísľub zamestnankyne ÚVO.
znalca Ing. Štefaniska z prílohy č. 10 sa nedá určiť, ako dlho, kto a ktorý súbor upravoval a menil; znalec sa nevedel vyjadriť ani k atribútu „celkový čas úprav", ktorými skutočnosťami sa senát nezaoberal. Ak celkový čas úprav pri jednotlivých súboroch neexistuje (je 00:00:00), potom je atribút „naposledy uložil" irelevantný, pretože sa v súbore nerobili žiadne zmeny. Senát sa vo vzťahu k atribútu „autor" vyjadruje, že je irelevantný a na iných miestach z neho vyvodzuje, že niektoré súbory vytvoril používateľ „avocat", „X.", „J.. I.", „Y.. T.". L. obžalovanej nemožno bez rozumných pochybností uzavrieť, ktorý súbor obžalovaná otvorila a už vôbec nemožno uzavrieť, ako dlho, v akom rozsahu a či vôbec ho pripomienkovala. Znalec uviedol, že s predmetnými súbormi sa obžalovaná mohla oboznámiť tak, že „dajme tomu hoci na jednu sekundu otvorila ... a následne zatvorila", pričom by už v atribúte „naposledy uložil" bol navždy zaznamenaný jej počítač; uvedené ale nedokazuje reálne zmeny, ktoré by mala učiniť. Nie je možné určiť, čo v tom ktorom súbore obžalovaná menila a upravovala. Obžalovaná sa cíti byť napadnutým rozsudkom diskriminačne odsúdená; obžalovaný L.. X. poskytol celú plejádu kontraproduktívnych, rozporuplných a klamlivých informácií a zjavne konal úplne účelovo. A hoci to ako obvinený mohol, vedome v prípravnom konaní klamal a zaviedol orgány činné v trestnom konaní na nesprávny smer vyšetrovania, čím nemalo prispel k tomu, že v prvotnej fáze neboli zabezpečené relevantné dôkazy. Konanie obžalovaného súdy hodnotili ako „vážne nedbanlivostné zlyhanie", hoci ako vzdelaný špecialista vo verejnom obstarávaní, profesionálny úradník MVaRR SR, sedel v príslušnej výberovej komisii, študoval a vyhodnocoval príslušné dokumenty a dokonca ich v rozhodných momentoch aj podpisoval, čím umožnil čerpanie prostriedkov jedinému uchádzačovi, ktorého už predtým z jeho pôsobenia dlhodobo poznal. Obžalovaná na rozdiel od obžalovaného L.. X. kontinuálne tvrdí pravdu. Z dokazovania nevyplynulo, že by nejaké súbory boli z jej počítača obnovované; obžalovaná si ani v momente vydania počítača nebola vedomá akejkoľvek protiprávnej činnosti. Trvá na svojich návrhoch na doplnenie dokazovania; predmetnými dôkazmi chce preukázať, že v praxi sa uchádzači bežne vo formulárových dokumentoch označujú ako „víťazný uchádzač", „víťazná skupina"; navrhuje tiež zopakovať výsluch znalca N.. P.. Nie je zrejmé, z akého dôvodu bolo obžalovanej pričítané pri jej účastníctve zavinenie pri trestnom čine
2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. a nie napríklad len
1 Tr. zák. Z rozsudku nevyplýva, z čoho senát vyvodil jej vedomosť „o zlom úmysle" N.. Y. a L.. N.. P. porušiť záujem chránený Trestným zákonom a v čom vidí jej konanie v prospech týchto dvoch osôb. V ďalšej časti poukázala na to, že domová prehliadka bola u Y.. X. vykonaná s odstupom, N.. L.. P. obvinili neskôr, orgány činné v trestnom konaní sa nevedeli dostať k e-mailovej komunikácii ďalších osôb, ktorým konaním rozhodne neprispeli k zisteniu dôležitých skutočností, a to predovšetkým k zisteniu, kto mal z verejného obstarávania enormný finančný profit, resp. kto ďalší sa na ňom podieľal. Y.. I. na hlavnom pojednávaní klamal a pre všetkých bolo „veľkým prekvapením", ako si s odstupom niekoľkých rokov spomenul na stretnutie s obžalovanou na dovolenke, nakoľko nemohol vylúčiť, že obžalovaná nedisponuje dôkazom z tohto stretnutia a rovnako bolo prekvapujúce, ako Y.. X. suverénne, bez prítomnosti obhajcu vypovedala na hlavnom pojednávaní, hoci v prípravnom konaní jej po otázkach orgánov činných v trestnom konaní „na telo" prišlo nevoľno. Obžalovaná nikoho neobviňuje, lebo to nemá vo výbave, ale nemôže sa ubrániť dojmu, že odsúdení, ako aj L.. X., Y.. I. a Y.. X. pred, počas aj po spáchaní skutku komunikovali, pretože nevedeli, kto, čo a na koho ešte na hlavnom pojednávaní povie. Nepovažuje za spravodlivé, aby Slovenskej republike bolo úplne ľahostajné, že došlo k spôsobeniu škody vo výške 12,7 mil. € a na druhej strane stíhajú obžalovanú, ktorá svojim postojom a konaním napomôže k dosiahnutiu účelu trestného konania. V ďalšom doplnení dôvodov odvolania obžalovaná N.. W. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Richarda Bauera
1 Tr. por. Je irelevantné, že obžalovaná N.. W. veci dobrovoľne vydala, pretože podozrivá, ktorou obžalovaná v čase vydania veci evidentne bola, musí byť pred týmto aktom výslovne poučená o svojich právach. Zápisnica o vydaní veci sa vo vzťahu k zápisnici o vydaní počítačových údajov javí ako úplne nepreskúmateľná a zmätočná. Predmetné nedostatky nemôže zhojiť ani zápisnica o vydaní počítačových údajov, ktorá je duplicitná, nič nové neosvedčuje; navyše táto mala byť vydaná za prítomnosti znalca.
v tom čase platnej právnej úpravy mala byť obžalovaná N.. W.
čl. 6 Dohovoru v spojení s § 130 ods. 2 Tr. por. per analogiam k § 89 a nasl. Tr. por. poučená, že ak by si vydaním veci, resp. počítačových údajov mohla spôsobiť nebezpečenstvo trestného stíhania, nie je povinná takúto vec vydať. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že ak by obžalovaná vec odmietla vydať, bola by jej
Tr. por. odňatá. Na základe týchto skutočností obžalovaná dospela k záveru, že dôkazy v podobe osobného počítača Harry, ako aj počítačových údajov nachádzajúcich sa v tomto počítači sú nezákonné, z ktorého dôvodu sú absolútne právne neúčinné. Absolútna neúčinnosť týchto dôkazov sa potom preniesla na ostatné dôkazy, a to na znalecký posudok č. 2/2010, vecný dôkaz v podobe prílohy č. 10, na e-maily, ako aj ostatné listinné dôkazy, výpovede a vyjadrenia obžalovanej, ako aj ostatných spoluobžalovaných, znalca a svedkov, ktorí sa k týmto dôkazom vyjadrovali. Na podklade týchto skutočností obžalovaná N.. W. navrhla, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok
1 písm. a), b), c),
a) Tr. por., eventuálne
c) Tr. por. v celom rozsahu spod obžaloby prokurátorky oslobodil. Okrem toho sa obžalovaná N.. W. v ten istý deň vyjadrila k odvolaniu prokurátorky tak, že ho navrhla
por. zamietnuť. V kontexte s. 47 odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu uviedla, že z atribútu „autor" nie je možné preukázať jej komunikáciu s ďalšími osobami. Okrem toho, v konaní nebolo bez rozumných pochybností preukázané, kto, kedy a ktorú časť z 55 súborov nájdených znalcom vytvoril, v akom rozsahu a obsahu, kedy a na akom médiu pozmenil, upravil, či pripomienkoval. Obžalovaná komunikovala len s Y.. X., pričom ani prokurátorkou uvádzané dôkazy komunikáciu s inými osobami nepotvrdzujú. Prokurátorka vôbec nereflektovala na to, že súbory, ktoré neobsahujú v atribúte „naposledy uložil" jej meno a priezvisko vo svojom počítači ani neotvorila, nakoľko táto vlastnosť zachytáva
znalca to, že niekto súbor minimálne otvorí a uloží, ktorá okolnosť sa tiež odzrkadlí na celkovom čase úprav. Preto prokurátorka dávajúc do súvislosti atribúty súborov so súbormi, ktoré obžalovaná ani len neotvorila, nemôže dospieť k záveru, že uvedené svedčí o komunikácii obžalovanej s viacerými osobami. Znalec sa tiež vyjadril, že na to, aby zistil, kde sa ktorý súbor vyhotovoval, v akom rozsahu a od koho, komu putoval, musel by skúmať celú sieť, k čomu nedošlo. K výpovedi L.. X. uviedla, že táto je úplne nevierohodná, keďže svedok vedome a hrubo v prípravnom konaní klamal orgánom činným v trestnom konaní, čím celé vyšetrovanie zaviedol nesprávnym smerom; je preto paradoxné, že prokurátorka sa o jeho výpoveď opiera. S L.. X. sa nikdy nestretla, a ak tvrdí opak, je to holé klamstvo. L.. X. si na uvedené stretnutie nespomenul dokonca ani vtedy, keď už vypovedal pred prokurátorkou 29. marca 2017. Neexistuje tiež dôkaz, že by bola Y.. I. zaslaná elektronická alebo iná komunikácia obžalovanej a svedok to ani vo svojej výpovedi neuvádzal; dokonca Y.. I. popiera akúkoľvek komunikáciu s obžalovanou. Stretnutie s mladšou osobou, ktorá sa jej mala predstaviť ako Y. obžalovaná popisuje už takmer sedem rokov a na týchto svojich vyjadreniach aj trvá. Hoci prokurátorka na jednej strane pripúšťa, že osobný počítač obžalovaná vydala dobrovoľne a z neho zistené skutočnosti významne prispeli k objasneniu skutku, na druhej strane spochybňuje existenciu poľahčujúcej okolnosti
n) Tr. zák. Obžalovaná podrobne vypovedala už
1 Tr. por. po zistení, že niet dôvodu na zamietnutie odvolaní
1 Tr. por., ani na zrušenie rozsudku
3 Tr. por., preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom mal na zreteli, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, možno prihliadnuť len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
1 Tr. por. a dospel pritom k záveru, že čiastočne dôvodné je len odvolanie prokurátorky. K výrokom o vine Ako bolo uvedené vyššie, najvyšší súd predmetnú trestnú vec už raz prejednával a rozsudkom z
1 písm. b), c), ods. 3 Tr. por. zrušil a
1 Tr. por. vec vrátil špecializovanému súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Po vrátení veci špecializovaný súd postupoval v súlade s § 327 ods. 1 Tr. por., dôsledne sa vysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, resp. vykonané dôkazy zopakoval a sčasti vykonal aj nové dôkazy. Aj
mienky najvyššieho súdu, z vykonaného dokazovania bolo mimo rozumných pochybností preukázané, že obžalovaná N.. W. zadovažovaním prostriedkov a radou poskytla už odsúdeným N.. Y. a N.. L.. P. na vyššie popísanom skutkovom základe pomoc na spáchanie zločinu machinácie pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe
1, ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. Keďže rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu tvoria jednotu, najvyšší súd nepovažoval za účelné opätovne reflektovať na tie skutkové námietky (pozn. išlo hlavne o námietky obžalovanej, že s Y.. X. komunikovala ako kamarátka, že táto ju s Y.. I. uviedla do omylu, nenašli sa u nej žiadne dokumenty, ktoré by boli v obsahovej zhode s finálnymi dokumentmi, znalec sa nevedel vyjadriť, kto, ako dlho a v akom rozsahu ten-ktorý súbor upravoval, v mnohých dokumentoch bol celkový čas úprav nulový, a teda na ich úprave sa ani nemohla podieľať, z atribútu autor nemožno vyvodzovať žiadne relevantné závery atď.), s ktorými sa už podrobne vysporiadal tak súd prvého stupňa (hlavne na s. 9 - 28), ako aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozsudku (hlavne na s. 44 - 51). Pokiaľ ide o novo vznášané námietky, najvyšší súd uvádza nasledovné. Je bežnou praxou, že súdy pri hodnotení výpovedí obžalovaných / svedkov im uveria len v časti (v ktorej tomu nasvedčujú aj iné dôkazy) a v inej časti (v akej tomu ďalšie dôkazy odporujú) výpovediam neuveria. Tak tomu bolo aj v prípade obžalovanej N.. W., ktorej súd naozaj sčasti uveril (napr. keď uvádzala, že nebola odborne spôsobilou osobou; vtedy ale súd poukázal na to, že tento záver vyplýva aj z toho, že obžalovaná nebola zamestnankyňa MVaRR SR a toto jej za túto činnosť nevyplatilo žiadnu odmenu) a v inej časti jej zas neuveril (napr. vtedy, keď tvrdila, že nemala tušenie o manipulácii s verejným obstarávaním, hoci celú dokumentáciu k nemu pripravovala ex post a z dokumentov ešte pred jeho konaním musela vedieť, že do súťaže sa prihlási len jeden uchádzač, akú ponuku predloží, dokonca mala vedomosť aj o rámcovej zmluve, ktorá sa s víťazom podpíše). Za týchto okolností je zrejmé, že zo strany súdu nešlo o jednostranné hodnotenie jej výpovedí, naopak, súdy hodnotili jej tvrdenia precízne a tam, kde sa dostávali do rozporu s objektívnymi dôkazmi, im jednoducho neuverili. Tomu napokon svedčí aj tá skutočnosť, že na rozdiel od názoru obžaloby mal súd za to, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo preukázať jej spolupáchateľstvo, ale len pomoc na trestnej činnosti. K námietke o porušení zásady totožnosti skutku najvyšší súd poukazuje na uznesenie ústavného súdu z 28. novembra 2017, sp. zn. III. ÚS 708/2017 (uverejnené v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod R 74/2017),
ktorého je totožnosť skutku zachovaná aj v prípade aspoň čiastočnej zhody konania a následku, a to za predpokladu, že bude daná zhoda v podstatných okolnostiach; už z letmého porovnania obžaloby a upravenej skutkovej vety odvolacieho rozsudku je zjavné, že táto zhoda bola zachovaná. K odvolacím námietkam prokurátorky súd uvádza, že hoci z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaná bola v kontakte (okrem Y.. T. X.) aj s Y.. G. I. a neskôr aj N.. L.. N. P., iba z tejto skutočnosti nemožno bez pochybností ustáliť, že by aj od nich (resp. od ďalších osôb) mala mať vedomosť o manipulácii s verejným obstarávaním. Uvedené platí o to viac, že s odsúdeným N.. L.. P. sa mala N.. W. stretnúť až na konci verejného obstarávania, v čase prípravy oznámenia o jeho výsledku. Pokiaľ ide o vlastnosti súborov, ktoré sa našli v jej počítači, ako správne obhajoba namietala, z týchto nie je možné zistiť, ako sa doň dostali (pozn. aj znalec Ing. Štefanisko o pôvode takýchto súborov len špekuloval), z ktorého dôvodu ani nie je možné verifikovať, či obžalovaná N.. W. bola v elektronickej komunikácii aj s inými osobami a ak áno, či predmetom tejto komunikácie boli práve označené súbory. Dokonca treba uviesť, že u prevažnej väčšiny súborov, na ktoré prokurátorka v odvolaní poukazovala, nebolo dokázané ani len to, že by sa s nimi obžalovaná oboznámila (pozn. vo vlastnostiach súborov nebola uvedená ani ako ich autor a už vôbec nie ako osoba, ktorá ich naposledy upravila). Jediné existujúce spojenie medzi prokurátorkou označenými súbormi a obžalovanou spočívalo v tom, že sa našli v jej osobnom počítači, a zároveň, že išlo o ne/skoršie verzie súborov, na ktorých úprave sa už podieľala (zv. IX, č. l. 2910, 2921, 2939, 2943, 2999, 3009). Inými slovami, hoci prokurátorkou namietané okolnosti vytvárajú určité podozrenia, rozhodne nemožno skonštatovať, že by ňou uvádzané skutočnosti boli preukázané; z týchto dôvodov súd odvolaniu prokurátorky v tomto smere nevyhovel. Na druhej strane, námietku
ktorej to nemala byť Y.. X., ktorá mala ponúknuť obžalovanej N.. W. uzavretie zmluvy o spolupráci s MVaRR SR, vyhodnotil najvyšší súd ako opodstatnenú. Predmetnú obhajobnú argumentáciu N.. W. (pozn. ktorá navyše ani netvrdila, že by jej podpísanie zmluvy mala sľúbiť Y.. X., ale Y.. I. s odsúdeným N.. L.. P.) najvyšší súd spochybnil už v zrušujúcom rozsudku, keď v tomto smere poukázal na tvrdenia obžalovanej N.. W.,
ktorých už skôr mala mať od Y.. I. informáciu, že MVaRR SR už odborne spôsobilou osobou disponuje, a zároveň súd dodal, že takto prípadne poskytnutý sľub ju trestnej zodpovednosti ani nijako nezbavuje. Z týchto dôvodov namietanú časť skutkovej vety najvyšší súd vypustil. Pokiaľ ide o návrhy N.. W. na doplnenie dokazovania oboznámením 22 skenov obrazoviek ÚVO, tieto najvyšší súd (rovnako ako špecializovaný súd v konaní na prvom stupni)
2 Tr. por. v spojení s § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol, keďže išlo o okolnosti, ktoré bolo možné zistiť aj ostatným vykonaným dokazovaním. To, že obžalovaná v čase prípravy podkladov na verejné obstarávanie musela mať vedomosť o tom, že toto je zmanipulované, vyplýva z množstva súborov, na ktorých úprave sa obžalovaná preukázateľne podieľala, resp. sa s nimi minimálne oboznámila (k tomu viď vyššie). Ing. Štefaniska nepovažoval súd za potrebné opätovne vypočuť, nakoľko žiadne (obhajobou namietané) pochybnosti ohľadne atribútov súborov, príp. spôsobu ich obnovy neidentifikoval. Naopak, znalec tak pred súdom, ako aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal podrobne a jeho závery žiadna zo strán nijako relevantne (napr. predložením vlastného znaleckého posudku) nespochybnila. Pokiaľ ide o sériu námietok, ktorými obžalovaná N.. W. spochybňovala zákonnosť a procesnú použiteľnosť údajov získaných z jej osobného počítača Harry, najvyšší súd sa s nimi nestotožnil. Bez ohľadu na to, že vydanie osobného počítača obžalovaná v doterajšom konaní nerozporovala (naopak, aj poukazom na tento svoj postup demonštrovala svoju aktívnu spoluprácu s orgánmi činnými v trestnom konaní), aj najvyšší súd je toho názoru, že hoci to z Trestného poriadku výslovne nevyplýva, z povahy príkazu na uchovanie a vydanie počítačových údajov
1 Tr. por. vyplýva, že jeho súčasťou musí byť aj konkrétna špecifikácia takýchto údajov (k tomu viď § 93 ods. 1 Tr. por., ktorý vo vzťahu k zápisnici o vydaní počítačových údajov už výslovne uvádza, že musí obsahovať ich dostatočne presný opis tak, aby umožňoval určiť ich totožnosť). Ak totiž adresát príkazu nevie vo vzťahu k akej veci, resp. vo vzťahu k akým počítačovým údajom si má splniť svoju povinnosť, potom ho ani nemožno sankcionovať spôsobom predpokladaným v § 70 Tr. por., resp. mu vec alebo počítačové údaje odňať
por. (k tomu viď aj ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký komentár.
mienky najvyššieho súdu, z takto vymedzeného príkazu nemôže existovať pochybnosť o tom, akých údajov sa mal týkať. K okolnostiam doručovania príkazu treba uviesť, že z doručenky, ako aj zo zápisníc o vydaní počítačových údajov jednoznačne plynie, že príkaz bol obžalovanej doručený krátkou cestou 29. januára 2010; to, že z dokladov nevyplýva, v akom čase sa tak malo stať, nie je podstatné, nakoľko takýto údaj zákon nevyžaduje (zv. IV, č. l. 1014 - 1017). Z hľadiska proporcionality zásahu do práv obžalovanej je treba osobitne poukázať aj na tú okolnosť, že obžalovaná, deklarujúc svoju ochotu spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní nad rámec doručeného príkazu dobrovoľne vydala celý počítač, hoci príkaz sa vzťahoval len na niektoré údaje z neho (resp. na údaje z ďalších zariadení, ktoré by spĺňali tam špecifikované kritériá). Po prevzatí počítača a vyhotovení kópií požadovaných údajov bol počítač po ani nie mesiaci v súlade s § 97 a nasl. Tr. por. obžalovanej vrátený (zv. IV, č. l. 1021) (k tomu viď R 30/2016). Pokiaľ ide o náležitosti zápisnice, je naozaj pravdou, že bola spracovaná duplicitne (pozn. boli spracované dve zápisnice o tom istom úkone) a tiež je pravdou, že bola nesprávne označená (pozn. hoci z oboch zápisníc je evidentné, že predmetom vydania bol osobný počítač, aj tak boli označené ako „zápisnica o vydaní počítačových údajov"); tieto nedostatky ale nemajú vplyv na zákonnosť a procesnú použiteľnosť takto získaných údajov. Zo zápisníc totiž okrem všeobecných náležitostí
1 Tr. por. (obsahujúcich označenie orgánu - ÚŠP GP SR, miesto úkonu - v Košiciach v objekte P PZ ÚBOK, odboru Východ, čas úkonu - 29. januára 2010 medzi 12:00 - 12:20 hod., mená, priezviská a funkcie úradných osôb, t. j. prokurátorky a vyšetrovateľa, ako aj identifikačné údaje N.. W., stručný, ale výstižný popis úkonu, vrátane informácie o okamžitom odovzdaní počítača prítomnému znalcovi Ing. Štefaniskovi) možno v súlade s § 93 ods. 1 Tr. por. vyvodiť aj presný opis vydanej veci [„osobný počítač Harry, ktorý má (N.. W.) v mieste svojho trvalého bydliska a pomocou ktorého komunikovala s nezisteným zamestnancom MVaRR SR v súvislosti s verejným obstarávaním"]. Napokon skutočnosť, že opis vydanej veci umožňoval určiť jej totožnosť vyplýva aj z uznesenia o vrátení veci, vo vzťahu ku ktorému sa obžalovaná vzdala práva na podanie sťažnosti a predmet vrátenej veci (ktorú predtým sama vydala) nijako nespochybnila (zv. IV, č. l. 1021). Pokiaľ ide o námietky týkajúce sa absentujúceho poučenia o práve počítačové údaje nevydať, resp. nezákonnej hrozbe poriadkovej pokuty, najvyšší súd opätovne upozorňuje, že všetky zákonné ustanovenia smerujúce k zaisteniu počítačových údajov
Tr. por. boli rešpektované. V žiadnej časti Trestného poriadku sa neuvádza, že by osoba, v ktorej držbe alebo pod jej kontrolou sa nachádzajú počítačové údaje, alebo poskytovateľ počítačových služieb mala byť v príkaze osobitne poučovaná o práve tieto údaje nevydať, ak by si tým mohla privodiť nebezpečenstvo trestného stíhania. Nie je tiež pravdivý argument, že toto právo obžalovanej vyplynulo z jej vtedajšieho postavenia, ako v tom čase „zjavne podozrivej z trestnej činnosti"; obžalovaná mala v čase dobrovoľného vydania veci postavenie svedkyne a ani z odôvodnenia príkazu nevyplývajú také evidentné skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť záver o jej trestnej činnosti. Napokon to, že obžalovaná pri vydaní svojho osobného počítača nekonala v omyle (mysliac si, že má povinnosť vydať požadované počítačové údaje i napr
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.