Obsah (9)

§ 250j§ 192§ 243§ 73§ 219§ 244§ 250i§ 191§ 246c

Najvyšší súd 2 Sžo 91/2007 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a členiek sen

§ 250jods.

2 písm. c) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu č.: KM-114/PK-05 zo dňa 25. októbra 2005, ktorým bol potvrdený personálny 2 Sžo 91/2007 2 rozkaz ministra vnútra SR č. 122 zo dňa 6. marca 2004, na základe ktorého bol žalobca prepustený

§ 192ods.

1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a zároveň rozhodol, že rozklad podaný žalobcom

§ 243ods.

4 zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení ako nedôvodný zamieta. Po preskúmaní veci z dôvodov obsiahnutých v žalobe dospel súd k názoru, že podmienkami na prepustenie policajta zo služobného pomeru

ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. je po

1. porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a po
2. ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom obidve podmienky musia byť splnené súčasne. Pre takéto posúdenie žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav.

vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 192 ods. 5 dôvody a podrobnosti prepustenia

odseku 1 písm. e) ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo, pričom žalovaný vôbec nepoukázal na takýto predpis, ktorý by ako dôvod prepustenia definoval neschválenie, resp. nepodpísanie žiadosti o určenie dovolenky.

názoru krajského súdu vyjadreného v odvolaní, v rámci správneho konania nebola dostatočne objasnená otázka týkajúca sa preskúmania rozhodujúcich skutočností na posúdenie opodstatnenosti žalobcových argumentov, najmä či žiadosť o určenie dovolenky bola schválená zástupcom riaditeľa s ohľadom na zaužívanú prax a vyznačenie v pláne služieb na mesiac marec 2004 (v originály), v ktorom je pri dátumoch

1. a 31., t.j. v čase, keď žalobca čerpal dovolenku vyznačené „V“ s červeným vyčiarkaním a poznámkou 15.
2. nástup, ktorý je podpísaný riaditeľom 00 PZ K. mjr. Bc. V. V.. S poukazom na dosiaľ zistený skutkový stav ako aj s ohľadom na stanovisko odborovej organizácie nie je možné jednoznačne urobiť záver, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a žalobu zamietol. Uviedol, že konanie o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ bolo vykonané na základe zákona a v jeho medziach. Jednotlivé vykonané dôkazy boli posúdené samostatne i vo vzájomných súvislostiach a po ich vyhodnotení bolo konštatované protiprávne konanie žalobcu, ktoré je nezlučiteľné s postavením príslušníka PZ, pričom bolo potrebné konštatovať naplnenie pojmových znakov skutkovej podstaty prepustenia 2 Sžo 91/2007 3

§ 192ods.

1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení. Dôkazy v konkrétnej dobe preukázali tú skutočnosť, že žalobca svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Najmä na základe záznamu riaditeľa, ako aj zástupcu riaditeľa 00 PZ Košice Západ bola dostatočne preukázaná tá skutočnosť, že dovolenka na obdobie, kedy bezdôvodne nevykonával štátnu službu mu nadriadeným nebola určená, keďže

§ 73ods.

3 zákona o.i. nástup dovolenky určuje nadriadený s prihliadnutím na záujmy štátnej služby, ako aj na oprávnené požiadavky policajta. Poukázal na skutočnosť, že stanovisko príslušnej organizácie Odborového zväzu polície v SR nie je pre rozhodovanie nadriadeného o tom, či boli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty prepustenia právne záväzné. Ak v konaní absentuje poukaz na to, že žalovaný nepoukázal na predpis, ktorý vydá ministerstvo

§ 192ods.

5 zákona ako dôvody a podrobnosti prepustenia

ods. 1 písm. c) zákona, treba konštatovať, že takýto predpis k dnešnému dňu nebol vydaný, avšak jeho absencia nie je dôvodom vzniku neplatnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu na nariadenom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O.s.p.), oboznámil sa s doterajším priebehom konania vo veci, dôvodmi odvolania, vyjadrením žalobcu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Napadnutý rozsudok ako vecne správny

§ 219OSP potvrdil.

Rozsah preskúmania rozsudku krajského súdu je daný odvolaním žalovaného a to posúdenie, či boli splnené zákonné podmienky prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru.

§ 244ods.

1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená 2 Sžo 91/2007 4 rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).

§ 250iods.

1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

§ 250iods.

3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zastáva názor, že prvostupňový súd v konaní a rozhodovaní o žalobe žalobcu postupoval v intenciách vyššie citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku . Z administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č.: 179 zo dňa 21. mája 2004 bol

§ 192ods.

1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. prepustený žalobca zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, so zaradením stála štátna služba vo funkcii starší inšpektor OO PZ K., odbor poriadkovej polície OR PZ K., služobný úrad KR PZ K. s odôvodnením, že dňa

1. marca 2004, v čase neprítomnosti riaditeľa OO PZ K., požiadal jeho zástupcu o vykonanie zmien v pláne služieb na dni
2. a
3. marca 2004, kedy mal naplánovaný výkon štátnej služby tak, aby v tieto dni túto nemusel vykonať z rodinných dôvodov s tým, že službu vykoná v nasledujúcom období. Zástupca riaditeľa vyhovel požiadavke žalobcu a vzápätí mu predložil žalobca žiadosť o určenie dovolenky na obdobie od
4. marca 2004 do
5. apríla
6. Zástupca riaditeľa dovolenku neschválil s tým, že dňa
7. marca 2004 nastupuje do výkonu štátnej služby riaditeľ, ktorý rozhodne o určenie dovolenky. Žalobca v dňoch
8. apríla 2004,
9. apríla 2004,
10. apríla 2004,
11. apríla 2004 a
12. apríla 2004 nenastúpil do výkonu štátnej služby bez toho, aby zistil, či žiadosti o určenie dovolenky sú schválené. Žalobca na základe uvedeného bol prepustený zo služobného pomeru, pretože

názoru žalovaného išlo o zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, čím žalobca porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods.3 písm. a), b), g), h) zákona č. 73/1998 Z.z. v platnom znení. S prepustením zo služobného pomeru odborový orgán vyslovil nesúhlas v stanovisku zo dňa

1. apríla 2004 s odôvodnením, že návrh na prepustenie je vydaný na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu. 2 Sžo 91/2007 5 Následne bolo tiež zistené, že Najvyšší súd SR na základe podanej žaloby žalobcu rozhodol rozsudkom sp. zn. 3 Sž 133/2004 zo dňa
2. apríla 2005 tak, že rozhodnutie žalovaného č.: KM-129-PK/04 zo dňa
3. augusta 2004 zrušil

§ 250jods.

2 písm. c ) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí uložil žalovanému odstrániť rozpor medzi listinami – plán služieb, ktorý je vo zväzku písomností týkajúcich sa prepustenia na č.l. 20, na ktorej pri mene žalobcu pod dátumami

1. a
2. je veľké „V“ a na pravom okraji poznámka „15.
3. nástup“, a fotokópiou plánu služieb na č.l. 32, ktorá nie je obsahovo totožná s listinou na č.l.
4. Najvyšší súd SR vyslovil názor, že len zo skutočnosti, že žalobca nemal podpísané žiadosti o udelenie dovolenky nemožno vyvodiť právny záver o porušení prísahy a služobnej disciplíny tak závažným spôsobom, že ďalšie zotrvanie žalobcu v PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis žalovaného vyplynulo, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vyporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe.

§ 191písm.

e) zákona č. 73/1988 Z.z. policajt môže byť prepustený zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a ohliadka. Účastník konania je oprávnený na podporu svojich tvrdení navrhovať dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy

vlastnej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 238 ods. 1, 2, 3, 4 zákona ). Dôkazy o porušení služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom žalobcom, ktoré by zakladali zákonný dôvod na prepustenie žalobcu ako príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru neboli jednoznačne dostatočným spôsobom vykonané. Opätovne nebol dostatočne zistený skutkový stav. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, že vykonané dokazovanie pred správnymi orgánmi oboch stupňov nebolo náležite vyhodnotené. Správne orgány nepostupovali pri vykonávaní dokazovania v intenciách zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. apríla 2005, sp. zn. 3Sž 133/204. 2 Sžo 91/2007 6 Odvolací súd sa stotožnil so záverom prvostupňového súdu, že rozhodnutie ako aj postup správnych orgánov nebol v súlade so zákonom. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny

§ 219O.s.p.

potvrdil. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol

§ 246cv spojení s § 224 ods.

1 a § 250k ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi priznal. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1655 Sk, ktoré boli vyčíslené na základe ustanovení § 11 ods. 1, § 15 písm. a) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Celková suma odmeny za zastupovanie 1655 Sk pozostáva z úkonu – účasť na pojednávaní pred Najvyšším súdom SR dňa 25. júna 2008 vo výške 1465 Sk + 190,-Sk paušál. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 25. júna 2008 JUDr. Jana Henčeková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Nikoleta Adamovičová