tohto harmonogramu. Následne došlo k zmene harmonogramu odplavby. V každom maile bola pripojená doložka,
ktorej žalobca pracuje
platných Všeobecných zasielateľských podmienok Zväzu logistiky a zasielateľstva SR. Rovnako aj z ďalšej mailovej komunikácie medzi zmluvnými stranami vyplýva, že žalovaný sa po oznámení, že prebehne kontrola tovaru v kontajneri zaujímal o to, aké sú poplatky za scan kontajneru (napríklad mail zo dňa 24.10.2014). 4. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom poukázal na rozdiel medzi zasielateľskou zmluvou
Obchodného zákonníka a zmluvou o preprave
Obchodného zákonníka. Konštatoval, že v danom prípade ani z jedného predloženého dokladu nevyplýva, že by bol žalobca osobou, ktorá mala priamo prepraviť vec z určitého miesta do iného miesta, úlohou žalobcu bolo iba túto prepravu zabezpečiť. Žalovaný pritom nepredložil žiaden doklad, z ktorého by vyplývalo, že žalobca je osobou, ktorá prepravu mala reálne vykonať. Naopak, z celej komunikácie strán vyplýva, že žalovaný od počiatku vedel, že žalobca je zasielateľom a prepravu iba zabezpečuje. Z výpisu z obchodného registra žalobcu pritom jednoznačne vyplýva, že okrem iného predmetom činnosti žalobcu je sprostredkovanie dopravných služieb, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, zasielateľstvo.
názoru súdu si pritom žalovaný bol tejto skutočnosti vedomý, čo napokon vyplýva aj z toho, že sa informoval na poplatky za scan kontajneru. 5. Prvoinštančný súd zdôraznil, že medzi stranami nebolo sporné, že dohodnutou odplatou za obstaranie prepravy bola suma 3.245 Eur s DPH, ktorú žalovaný aj riadne žalobcovi zaplatil. Predmetom konania tak zostal iba nárok na úhrady nákladov, ktoré vynaložil žalobca pri obstaraní prepravy. Faktúrou č. 76761596/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému prepravu po hranicu (hranica Hamburg - hranica SK) v sume 550 Eur, prepravné z hraníc (hranica SK a vykládka SK) v sume 475 Eur, námornú prepravu z Číny do Hamburgu v sume 1.950 Eur, scan kontajnera v sume 118,-Eur, skladné v prístave vo výške 896 Eur, fiškálne preclenie vo výške 65 Eur. Celkovo išlo o sumu 4.054 Eur + DPH, teda sumu 4.461,80 Eur. Táto faktúra bola
údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 18.11.2014). Z tejto faktúry uhradil žalovaný sumu 3.245 Eur. Faktúrou č. 76761754/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému za fyzickú kontrolu v prístave sumu 326,84 Eur s DPH. Táto faktúra bola
údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 27.11.2014). Faktúrou č. 6762056/466677 1 vyúčtoval žalobca žalovanému za fyzickú kontrolu sumu 3.504,97 Eur s DPH. Táto faktúra bola
údajov v nej uvedených splatná do 14 dní (do 22.12.2014).
1 C.s.p.
a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobu o zaplatenie 5 048,61 Eur s príslušenstvom zamietol. 10. Námietky žalobcu týkajúce sa posúdenia, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadil ustanoveniami Obchodného zákonníka o zasielateľskej zmluve alebo zmluvy o preprave; ako aj nesprávneho poučenia o uplatnení sudcovskej koncentrácie, vyhodnotil odvolací súd za neopodstatnené.
odvolacieho súdu žalobca mal možnosť oboznámiť sa s odporom, ktorý mu bol doručený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 05.09.2016, zúčastnil sa pojednávania a vyhlásil, že nemá žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Samotná skutočnosť, že vo veci samej bolo rozhodnuté v neprospech žalobcu
krajského súdu bez ďalšieho neznamená, že bola porušená zásada sudcovskej koncentrácie konania. 11. Odvolací súd námietku,
ktorej súd prvej inštancie nezabezpečil preklad dôkazov predložených žalobcom z nemeckého jazyka do slovenského jazyka, vyhodnotil ako účelovú. Krajský súd zdôraznil, že v priebehu konania, ale ani v odvolaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že dlžnú sumu na úhradu nákladov aj skutočne vynaložil. Z odôvodnenia prvoinštančného rozhodnutia
odvolacieho súdu vyplýva, že obsah listín (aj v nemeckom jazyku) pojal súd do rozhodnutia a z voľného prekladu súdom ani z iných dôkazov nevyplýva, aké poplatky žalobca platil, či sa týkajú tohto predmetu konania a či ich žalobca skutočne aj uhradil. Žalobca mal každú úhradu vyčísliť, špecifikovať a preukázať, že ju aj uhradil. V tejto súvislosti odvolací súd poukázal na § 607 ods. 1 Obchodného zákonníka, z ktorého jednoznačne vyplýva, že zasielateľ má nárok na úhradu potrebných a užitočných nákladov, ktoré vynaložil za účelom splnenia svojich záväzkov. Z tohto ustanovenia vyplýva, že uhrádzajú sa len vynaložené náklady. Túto dôkaznú povinnosť si žalobca
odvolacieho súdu nesplnil, pretože nepreukázal, či náhrada nákladov sa jednak týkala predmetu sporu a nepreukázal ním vynaložené náklady tak, ako si ich k žalobe uplatnil. 12. Napokon námietku týkajúcu sa uznania záväzku žalovaným, považoval odvolací súd taktiež za neopodstatnenú. Dodal, že žalobca nepreukázal uznanie záväzku žalovaným tak, ako to upravuje § 323 Obchodného zákonníka, pretože ani jedna e-mailová komunikácia nespĺňa uznanie záväzku v zmysle uvedeného ustanovenia. Výrok o trovách konania sa zakladá
1 v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. 13. Proti rozsudku odvolacieho súdu, podal včas dovolanie žalobca odôvodnené
f/ C.s.p.,
ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K tomuto dovolaciemu dôvodu dovolateľ uviedol, že v konaní pred súdmi bola rozhodujúcou otázka či medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zasielateľská zmluva alebo zmluva o preprave. Z rozhodnutia prvoinštančného súdu však jednoznačne nevyplýva, ktorá zmluva bola medzi procesnými stranami uzatvorená a aké nároky z nej vyplývajú. A preto je
žalobcu napadnuté rozhodnutie zmätočné a nedostatočne odôvodnené, keďže okresný súd vyhodnotil zmluvu medzi stranami sporu ako zmluvu o preprave, naopak odvolací súd ako zmluvu zasielateľskú. 14. Za závažný procesný nedostatok považuje žalobca ďalej tú skutočnosť, že ho súd prvej inštancie nesprávne poučil o uplatnení sudcovskej koncentrácie, keď v zápisnici z pojednávania je uvedené poučenie, že súd uplatňuje zásadu sudcovskej koncentrácii dôkazov, čo je
dovolateľa v rozpore s § 470 ods. 2 C.s.p. Na základe nesprávnej aplikácie ustanovenia o sudcovskej koncentrácie, tak
dovolateľa došlo k nesprávnemu postupu súdu pri vykonávaní dôkazov v cudzom jazyku, nakoľko také listinné dôkazy neboli súdom prvej inštancie preložené do slovenského jazyka, pričom odvolací súd uvedenú vadu neodstránil. Dovolateľ je toho názoru, že konajúci súd mal pribrať do súdneho konania znalca na zabezpečenie prekladu predložených listinných dôkazov, bez ohľadu na to či dôkaz súd vykoná alebo nie. A až následne sa s ich obsahom mohol súd správne oboznámiť, a to ich prečítaním celkom alebo v čiastočnom podstatnom rozsahu. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že bez zabezpečenia prekladu cudzojazyčných dôkazov do slovenského jazyka, mohli súdy vychádzať len zo súm v mene EURO uvedených v predmetných listinách a nemohli si ich správne priradiť k uplatneným nárokom žalobcu v žalobe tak, aby vedeli, či dané sumy po ich prípadnom sčítaní/odčítaní neobsahujú aj iné náklady alebo položky. V tejto súvislosti poukázal dovolateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.11.2013, sp. zn. 7Cdo/16/2013. 15. Dovolateľ svoje dovolanie ďalej dôvodil aj ust. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., pretože
jeho názoru napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). V tejto súvislosti dovolateľ uviedol, že ani prvoinštančný súd, ani odvolací súd, vo svojich rozhodnutiach a najmä pri posudzovaní oprávnenosti nárokov žalobcu na náhradu potrebných a užitočných nákladov, nezohľadnili e-mailovú komunikáciu strán, z ktorej jednoznačne vyplýva uznanie záväzku žalovaného vo vzťahu k nákladom naviac. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí následne uviedol, že ani jedna e-mailová komunikácia nespĺňa uznanie záväzku v zmysle § 323 Občianskeho zákonníka, hoci z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že zákonné podmienky uznania záväzku boli splnené. Pravdepodobne s prihliadnutím na skutočnosť, že uznanie je v podobe e-mailovej komunikácie, odvolací súd naň neprihliadol nakoľko uznanie záväzku hodnotil príliš formálne, keď za takýto právny úkon považuje len písomnú listinu označenú ako uznanie záväzku. 16. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu tak
dovolateľa záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená a ktorá spočíva v posúdení, či aj forma, ako žalovaný uskutočnil uznanie záväzku je z pohľadu platného uznania záväzku dostačujúca. Aj v nadväznosti na komunikáciu žalobcu a žalovaného, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalovaný s nákladmi naviac súhlasil, bol s nimi uzrozumený.
žalovaného za žiadnych okolností nie je zrejmé a ani z nej nevyplýva, že by žalovaný uznal náklady naviac. Dodal, že uznanie záväzku musí byť čo do dôvodu a výšky, v písomnej forme. Ani jedna z podstatných podmienok uznania záväzku nebola naplnená.
ustanovenia § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 26.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
1 C.s.p. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
1 C.s.p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 29.
1 C.s.p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 30. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 31. V posudzovanom prípade dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. a ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. 32.
f/ C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
f/ C.s.p. videl dovolateľ v tom, že napadnuté rozhodnutie je zmätočné a nedostatočne odôvodnené, keďže okresný súd vyhodnotil zmluvu medzi stranami sporu ako zmluvu o preprave, naopak odvolací súd ako zmluvu zasielateľskú. Ďalej na základe nesprávnej aplikácie ustanovenia o sudcovskej koncentrácii,
dovolateľa došlo k nesprávnemu postupu súdu pri vykonávaní dôkazov v cudzom jazyku, nakoľko takéto listinné dôkazy neboli súdom prvej inštancie preložené do slovenského jazyka. 36. Dovolací súd prioritne s dovolacou námietkou týkajúcou sa prekladu listinných dôkazov predložených v nemeckom jazyku, poukazuje na § 51 ods. 5 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov (ďalej len „Spravovací a kancelársky poriadok pre súdy“),
ktorého súd priberie prekladateľa aj na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého jazyka.
okresného súdu ani z jedného z predložených dokladov však nevyplýva, o aké konkrétne výdavky sa v danom prípade jednalo. Následne odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že obsah listín (aj v nemeckom jazyku) pojal prvoinštančný súd do rozhodnutia a z voľného prekladu súdom ani z iných dôkazov nevyplýva, aké poplatky žalobca platil, či sa týkajú tohto predmetu konania a či ich žalobca skutočne aj uhradil. 38. Z obsahu spisu nevyplýva, že by listinné dôkazy predložené žalobcom (č. l. 45 až 48 spisu), ktorými zdôvodňoval svoje rozhodné tvrdenia o dodatočných výdavkoch vynaložených v súvislosti s obstaraním prepravy v prospech žalovaného a ktoré súd vykonal, boli súdom preložené do štátneho jazyka. Pokiaľ si však súd prvej inštancie nezabezpečil ich preklad do štátneho jazyka, potom nemohol správne vykonať takto predložené listinné dôkazy. V zmysle Spravovacieho a kancelárskeho poriadku pre súdy, pokiaľ ide o vykonávanie dôkazu listinou, ktorá je napísaná v inom ako štátnom jazyku, je súd povinný najskôr pribrať prekladateľa na preklad listinných dôkazov predložených do súdneho spisu účastníkmi konania vyhotovených v inom ako štátnom jazyku s výnimkou českého. Uvedenú povinnosť má súd bez ohľadu na to, či dôkaz listinou vykoná alebo ho nevykoná. Je zrejmé, že v prebiehajúcom spore súd prvej inštancie postupoval nedostatočne, ak do konania nepribral prekladateľa na preklad žalobcom predložených listinných dôkazov v nemeckom jazyku. Týmto postupom došlo k narušeniu práva na spravodlivý proces, kedy sa znemožnilo strane sporu realizovať jej procesné oprávnenie podrobiť dokazovaniu listinu vyhotovenú v nemeckom jazyku. Dovolací súd dodáva, že ide o právnym predpisom ustanovenú povinnosť, ktorú dodatočne v opravnom konaní nevykonal ani odvolací súd, keď považoval postup prvoinštančného súdu pri voľnom preklade dotknutých listinných dôkazov, za procesne správny. Týmto sa odvolací súd napadnutým rozhodnutím stotožnil s nesprávnym procesným postupom okresného súdu, čím v prejednávanom spore došlo k porušeniu práv žalobcu na spravodlivý proces
f/ C.s.p. Zistená procesná vada konania zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie zrušiť, pretože rozhodnutia vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôžu byť považované za správne. 39. Dovolací súd k ostatnej dovolacej námietke konštatuje, že dovolanie uplatnené
1 C.s.p., je možné odôvodniť iba nesprávnym právnym posúdením. Prípadnú vadu rozhodnutia spočívajúcu nedostatočným zistením rozhodujúcich skutkových okolností, nie je možné subsumovať pod nesprávne právne posúdenie, keď pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení, súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.