Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Cdo/204/2018 Identifikačné číslo spisu: 8210203715 Dátum vydania rozhodnutia: 27.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ivan Machyniak Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 421C. s.

p.

1. Pokiaľ ide o požiadavku vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu, treba uviesť, že právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci nemožno preto vymedziť nesprávnym či neúplným zistením skutkového stavu, resp. nesprávnym hodnotením dôkazov. Ani sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní veci, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným § 432 ods. 2 C. s. p.
2. Okrem toho nevyhnutným predpokladom, aby dovolací súd mohol posúdiť prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 C. s. p., je, že dovolateľ uvedie, ktorý z dôvodov prípustnosti dovolania uvedených v citovanom zákonnom ustanovení uplatňuje a označí právnu otázku, ktorú podľa neho odvolací súd riešil nesprávne. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania podľa písm. a), resp. písm. c) citovaného zákonného ustanovenia je zároveň jeho povinnosťou špecifikovať ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd pri riešení tejto právnej otázky odklonil, resp. označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých je dovolateľom nastolená právna otázka rozhodovaná rozdielne (porovnaj R 83/2018). Inak dovolací súd nemá totiž možnosť posúdiť, či ide skutočne o právnu otázku, či ide o právnu otázku, od ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a či sú splnené osobitné podmienky uvedené v jednotlivých prípadoch, kedy je dovolanie prípustné.
3. V preskúmavanej veci dovolateľ v dovolaní síce uviedol, že dovolanie podáva z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 432 ods. 1 C. s. p., no pokiaľ argumentuje tým, že konajúce súdy situáciu nesprávne vyhodnotili (v ich hodnoteniach je vidieť prvok prekvapivosti a arbitrárnosti), že odôvodnenie rozhodnutia vykazuje znaky zásadnej, hrubej a podstatnej vady, že odvolací súd sa v dôvodoch vôbec nevysporiadal s neexistenciou dokladov a listín, ktoré žalobca požadoval vydať, že odvolací súd je povinný poznať právnu úpravu skartácie (zákon č. 395/2002 Z. z.) ako aj lehoty takéhoto postupu a že samotné súdy predbežným opatrením v apríli 2012 rozhodli o zákaze vykonávať akékoľvek činnosti ako správcu bytového domu W., vrátane vytvárania dokladov a dokumentov, ide len o polemiku s rozhodnutím odvolacieho súdu, jednoduché spochybňovanie správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, resp. o jeho kritiku. Uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom, nie otázok týkajúcich sa odôvodnenia rozhodnutia, prípadne hodnotenia veci ako celku, otázky (ne)poznania právnej úpravy skartácie odvolacím súdom. Pokiaľ žalovaný namieta nesprávne posúdenie dôkazného bremena treba uviesť, že z jeho obsahu je síce zrejmé právne posúdenie, ktoré pokladá za nesprávne, avšak absentuje uvedenie, v čom konkrétne spočíva nesprávnosť právneho názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého dôkazné bremeno dokázať neexistenciu žalobcom požadovaných dokumentov leží na žalovanom, keďže tento v základnom konaní (a aj v dovolaní) tvrdil, že sporné listiny zlikvidoval, resp. skartoval podľa vnútorného právneho predpisu platného v spoločnosti žalovaného. Podľa dovolacieho súdu len poukazovanie žalovaného na rešpektovanie tzv. negatívnej dôkaznej teórie a to vo všeobecnej rovine bez akejkoľvek konkrétnej väzby na prejednávanú vec, nespĺňa požiadavku vyplývajúcu z ustanovenia § 432 ods. 2 C. s. p. Rovnako ani odkaz na rozhodnutia ústavného a najvyššieho súdu bez uvedenia konkrétneho skutkového a právneho stavu v týchto veciach a následne ich súvis s prejednávanou vecou, nemožno považovať za vymedzenie spôsobom relevantným z hľadiska ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p.

§ 432ods.

2 C. s. p. Okrem toho dovolateľ neuviedol v dovolaní ani to, ktorý z dôvodov prípustnosti dovolania uvedených v citovanom zákonnom ustanovení uplatňuje. Dovolací súd tak nemal možnosť ani posúdiť splnenie osobitných podmienok uvedených v jednotlivých prípadoch, kedy je dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. prípustné. 20. Dovolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že dovolanie podané žalovaným pre nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, nezodpovedá požiadavkám z hľadiska vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa §§ 432 až 435 C. s. p., čo je dôvodom pre odmietnutie dovolania podľa § 447 písm.

1. f)C. s. p. 21. Napokon, pokiaľ dovolateľ namieta v rámci ním uplatneného dovolacieho dôvodu aj porušenie jeho práva na spravodlivý proces treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá procesnú vadu zmätočnosti (porovnaj R 24/2017). 22. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody, dovolanie žalovaného odmietol podľa § 447 písm.
2. c)a
3. f)C. s. p. 23. O trovách dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 C. s. p.

§ 255ods.

1 C. s. p. tak, že žalobcovi úspešnému v dovolacom konaní priznal ich plnú náhradu, a to uložením povinnosti žalovanému zaplatiť náhradu týchto trov s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods.1 a 2 C. s. p.). 24. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.