Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Cdo/164/2018 Identifikačné číslo spisu: 6604111547 Dátum vydania rozhodnutia: 19.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Ladislav Górász Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 435

CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní. Rovnaký záver platí v prípade, ak dovolateľom je právnická osoba, za ktorú koná zamestnanec (člen), ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

1. Žalobca zastáva názor, že jeho dovolanie je prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
2. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad ustanovení Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním, nie o právnu otázku, ktorá podľa dovolateľa mala byť riešená. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom).
3. V danom prípade žalobca vytkol odvolaciemu súdu celý rad nesprávností, namietal, že jeho rozhodnutie nie je podložené náležitým zistením skutkových okolností významných pre správne právne posúdenie veci, kritizoval správnosť jeho právnych úvah a záverov, ničím však nevysvetlil, riešenie ktorej právnej otázky, dovolacím súdom dosiaľ rozdielne riešenej, zakladá prípustnosť jeho dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
4. Sama polemika strany podávajúcej dovolanie s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu niektorého problému, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 písm. c/ CSP.
5. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní nevymedzí právnu otázku, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach (predpokladoch) o tom, ktorú otázku mal dovolateľ na mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo minúť zákonom určený cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky nemôže dovolací súd pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP (napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 98/2017, 3 Cdo 94/2018, 4 Cdo 95/2017). Úlohou dovolacieho súdu teda nie je vymedziť právnu otázku, ktorá podľa obsahu podaného dovolania je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne; zákonodarca túto povinnosť ukladá dovolateľovi. Žalobca v danom prípade túto (procesnú) povinnosť nesplnil.
6. Na adresu dovolania žalobcu treba znova pripomenúť (bod
7. tohto uznesenia), že z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, ktorá už bola dovolacím súdom riešená, pri jej riešení ale nedošlo k ustáleniu rozhodovacej praxe dovolacieho súdu preto, lebo jeho jednotlivé senáty zastávajú odlišné (rozdielne) právne názory, čo sa prejavuje v ich rozdielnom rozhodovaní.
8. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vtedy, keď dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, je povinný označiť rozhodnutia dovolacieho súdu, v ktorých dovolací súd o dovolateľom nastolenej právnej otázke rozhodoval rozdielne (pozri napr. rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 179/2017, 2 Cdo 37/2018, 3 Cdo 48/2018, 4 Cdo 21/2017, 6 Cdo 22/2017, 7 Cdo 25/2018, 8 Cdo 141/2017). Skutočnosť, že dovolateľ, ktorý vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, neuvedie rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sú rozdielne, je dovolacím súdom považovaná za absenciu náležitostí dovolania v zmysle §

§ 435CSP (pozri napr.

rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 206/2016, 8 Cdo 141/2017, 8 Cdo 50/2017).

1. Žalobca v dovolaní poukazuje len na jedno rozhodnutie dovolacieho súdu, na jeho uznesenie z
2. júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 42/2010, ktoré sa ale zaoberá otázkou neplatnosti skončenia pracovného pomeru z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi, teda otázkou významnou pre iné spory (o určenie neplatností výpovedí), v ktorých sporoch bol žalobca úspešný a z výsledkov ktorých žalobca vyvodzoval svoje právo na náhradu mzdy.
3. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcu nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, a ako také ho odmietol podľa § 447 písm. f/ CSP.
4. Rozsudok odvolacieho súdu napadla dovolaním aj žalovaná, a to v celom rozsahu, teda tak vo výroku, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietajúcej časti, ako aj vo výroku, ktorým bolo jeho odvolanie odmietnuté.
5. Prípustnosť dovolania má vo všeobecnosti stránku objektívnu a subjektívnu. Objektívna stránka sa nevzťahuje na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje (len) vecný aspekt tohto opravného prostriedku - či smeruje proti rozhodnutiu vykazujúcemu zákonné znaky rozhodnutia, proti ktorému je dovolanie prípustné (objektívna prípustnosť dovolania je vymedzená ustanoveniami § 420 a § 421 CSP). Subjektívna stránka prípustnosti dovolania sa naopak viaže na osobu konkrétneho dovolateľa a zohľadňuje osobný aspekt toho, kto podáva dovolanie - či je u neho daný dôvod, ktorý ho oprávňuje podať dovolanie. Skúmanie prípustnosti dovolania z hľadiska objektívneho nasleduje až po skúmaní subjektívnej stránky prípustnosti dovolania; pokiaľ dovolací súd dospeje k záveru, že dovolanie nie je subjektívne prípustné, nepristúpi už k skúmaniu prípustnosti dovolania z hľadiska ustanovení § 420 a § 421 CSP.
6. Podľa § 424 CSP môže dovolanie podať iba strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
7. V predmetnom spore prvým výrokom rozsudku odvolacieho súdu bol potvrdený rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola žaloba vo zvyšku, o zaplatenie 16 822,68 eur, zamietnutá. Týmto rozhodnutím nebolo rozhodnuté v neprospech žalovanej, ktorá z tohto dôvodu teda nie je procesnou stranou oprávnenou na podanie dovolania.
8. Dovolania v časti smerujúcej proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo jej odvolanie odmietnuté, žalobkyňa ničím neodôvodnila; v dovolaní dokonca tvrdí, že proti rozsudku súdu prvej inštancie «nepodávala odvolanie, aj keď to súd druhej inštancie obsahovo ako odvolanie vyhodnotil». Ak by ale bolo toto tvrdenie žalovanej opodstatnené (obsah jej podania z
9. decembra 2015, označené ako vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, ale tomu vôbec nenasvedčuje, a teda odvolací súd správne vyhodnotil časť tohto podania ako odvolanie), žalovaná nemohla podať proti rozsudku odvolacieho súdu ani dovolanie.
10. Vzhľadom na uvedené možno uzavrieť, že dovolanie bolo v danom prípade podané jednak osobou, ktorá nie je na podanie dovolania oprávnená, pretože (v zmysle vyššie uvedeného) žalovaná, nie je sporovou stranou v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, a jednak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, resp. dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v §

§ 435CSP.

1. Dovolací súd preto dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. b/ a písm. f/ CSP.
2. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
3. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
4. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.