Obsah (9)

§ 443§ 444§ 442§ 439§ 445§ 57§ 137§ 139§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžk/40/2018 Identifikačné číslo spisu: 8017200287 Dátum vydania rozhodnutia: 28.11.2019 Meno a priezvisko: Mgr. Peter Melicher Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

rozhodcu do sporu o určenie oprávnenej odborovej organizácie, ktorá je príslušná pre kolektívne vyjednávanie u zamestnávateľa a uzatvorenie podnikovej kolektívnej zmluvy u zamestnávateľa v zmysle § 3a ZoKV predstavuje pomerne nový pracovnoprávny inštitút, ktorý sa stal súčasťou modernej pracovnoprávnej úpravy až v ostatných 10 rokoch. Jeho konštituovanie vychádzalo z vtedy aktuálnej aplikačnej praxe, ktorá nedokázala uspokojivo riešiť vznik viacerých foriem zástupcov zamestnancov - odborových organizácii u zamestnávateľa. Z tohto dôvodu sa preto vytvoril inštitút rozhodcu ako tretieho ”nezávislého” subjektu, ktorý mal určiť na základe relevantných skutočností, ktorá z odborových organizácii ako zástupcov zamestnancov je u zamestnávateľa reprezentatívnejšia, pričom za kritérium reprezentatívnosti sa prijala domnienka väčšieho počtu zastupovaných zamestnancov ako inštitucionálneho mechanizmu, ktorý je imanentný vzniku odborových organizácií. Podľa MOV súkromnoprávna povaha kolektívneho sporu podľa § 3a ZoKV nezávisí od skutočnosti kto z oprávnených subjektov požiada o určenie rozhodcu ministerstvo, ked' sa odborové organizácie nevedia dohodnúť na mene rozhodcu, resp. sa o to vôbec nepokúsia, ale od skutočnosti, v akom postavení sa tieto strany sporu vrátane postavenia rozhodcu nachádzajú.

1. Podľa MOV argument žalobkyne uvádzaný v kasačnej sťažnosti, že žiadosť zamestnávateľa by mala implikovať verejnoprávnu povahu sporu odporuje základnej zásade, na ktorej je založené odlíšenie súkromnoprávnej a verejnoprávnej povahy sporu (bez ohľadu, či ide o mocenskú teóriu alebo teóriu záujmov), t. j. na vzájomnom postavení subjektov a ich rovnakých právach a povinnostiach v rámci realizácie konkrétneho právneho vzťahu, na ktorom možnosť požiadať o určenie rozhodcu ministerstvo, nič nemení. Rovnakú možnosť požiadať ministerstvo o určenie rozhodcu má každá z odborových organizácií, ktorých pluralita pôsobenia v kolektívnom vyjednávaní je predmetom sporu podľa § 3a zákona o kolektívnom vyjednávaní, čo opätovne potvrdzuje pravidlo o rovnakých právach všetkých subjektov a určuje súkromnoprávnu povahu sporu.
2. Podľa MOV ingerenciu ministerstva v podobe možnosti určiť rozhodcu ako zákonom garantované právo zamestnancov na kolektívne vyjednávanie, ktoré nebude ohrozené ”obyčajnou” formálnou prekážkou v podobe nedohody odborových organizácií na spoločnom postupe v kolektívnom vyjednávaní.
3. Ďalej MOV uviedol, že načrtnutá „nadradenosť“ nie je dôsledkom zostatkovej verejnej moci, ako nesprávne opätovne argumentoval žalobca v kasačnej sťažnosti, ale len dobrovoľné zaviazanie sa a podriadenia sa odborových organizácií, že objektívnu skutočnosť, ktorá z nich má väčší počet členov, overí nezávislý subjekt. Rozhodovanie rozhodcu v spore o určenie odborovej organizácie príslušnej pre kolektívne vyjednávanie tak nemá právotvorný charakter vo význame, že by rozhodca rozhodol, ktorá z odborových organizácií je väčšia bez previazanosti na objektívny stav. Na záver uviedla, že rozhodnutie rozhodcu nemá povahu exekučného titulu, tak ako to ZoKV ustanovuje v § 14 ods. 5 v spore o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy, z ktorej nevznikajú nároky jednotlivým zamestnancom.
4. Záverom MOV uviedli, že tak ako neustanovuje ZoKV rozsah dokumentov potrebných pre vydanie dokladu v zmysle § 3a ods. 5 ZoKV rozhodcom, tak nestanovuje žiadne usmernenie alebo povinnosť rozhodcu, ako má získané dokumenty použiť a v akej logickej súslednosti. Predpokladá sa, že to urobí spôsobom, ktorý ho opätovne privedie k záveru o odborovej organizácií, ktorá má u zamestnávateľa väčší počet členov.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa ustanovenia § 21 písm. a/ Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 438 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (

§ 443

Správneho súdneho poriadku a

§ 444

Správneho súdneho poriadku), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (

§ 442

Správneho súdneho poriadku), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (

§ 439

Správneho súdneho poriadku), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (

§ 445ods.

1 Správneho súdneho poriadku a

§ 57

Správneho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie správneho súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 Správneho súdneho poriadku, ustanovenia § 441 Správneho súdneho poriadku a ustanovenia § 453 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa ustanovenia § 455 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, po neverejnej porade senátu (

§ 137ods.

1 Správneho súdneho poriadku v spojení s ustanovením § 452 ods. 1 Správneho súdneho poriadku) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

1. Predmetom konania na správnom súde bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného ako rozhodcu, ktorý vydal podľa § 3a ods. 4 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o kolektívnom vyjednávaní“) dňa 30.marca 2017 oprávnenie na rokovanie a uzatváranie kolektívnej zmluvy v spoločnosti Volkswagen Slovakia a.s. Odborovej organizácii Moderné odbory Volkswagen.
2. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu vidí žalobca v tom, že pri určení počtu členov jednotlivých odborových organizácií nezistil riadne skutkový stav veci, resp. pri zisťovaní skutkového stavu postupoval svojvoľne a bez akéhokoľvek ohľadu na vnútorné dokumenty žalobkyne a preto má za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 30.03.2017 je nezákonné, zároveň namietal, že žalovaný ako rozhodca v spore o určenie oprávnenej odborovej organizácie v zmysle § 3a ZoKV vystupuje ako orgán verejnej správy v prípade, že je určený Ministerstvom práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky iba na základe žiadosti jednej zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy. Podľa žalobkyne ide o orgán verejnej správy podľa § 4 písm. d) Správneho súdneho poriadku, teda o fyzickú osobu, ktorej osobitný predpis (ZoKV) zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach právnickej osoby v oblasti verejnej správy a že osobitný predpis, teda ZoKV nijak nevylučuje možnosť preskúmania rozhodnutia rozhodcu ako orgánu verejnej správy.
3. Na úvod kasačný súd uvádza, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky je jedným z princípov, ktoré predstavujú súčasť práva na riadny a spravodlivý proces, ako aj pojmu právneho štátu, povinnosť súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť, v správnom súdnictve s odkazom na

§ 139ods.

2 Správneho súdneho poriadku. Z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu potom musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na druhej strane. Nepreskúmateľné rozhodnutie tiež nedáva dostatočné záruky pre to, že nebolo vydané v dôsledku ľubovôle a spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces.

1. Kasačný súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 741/06 podľa ktorého „odůvodnění rozhodnutí soudu jednajícího a rozhodujícího ve správním soudnictví, z něhož nelze zjistit, jakým způsobem postupoval při posuzování rozhodné skutečnosti, nevyhovuje zákonným požadavkům kladeným na obsah odůvodnění a v konečném důsledku takové rozhodnutí zasahuje do základních práv účastníka řízení, který má nárok na to, aby jeho věc byla spravedlivě posouzena. Soudy jsou povinny svá rozhodnutí řádně odůvodnit; jsou povinny též vysvětlit, proč se určitou námitkou účastníka řízení nezabývaly (např. proto, že nebyla uplatněna v zákonem stanovené lhůtě). Pokud tak nepostupují, porušují právo na spravedlivý proces garantované čl. 36 odst. 1 Listiny“.
2. Podľa názoru kasačného súdu je správny súd povinný sa vo svojom rozhodnutí vždy riadne vysporiadať so všetkými podstatnými žalobnými námietkami. Ak správny súd správnu žalobu zamietne, pričom sa zabudne zaoberať niektorou z podstatných námietok žalobcu v podanej správnej žalobe, alebo uvedie nesprávne

zákona podľa ktorého žalobcu zamietol, neostáva kasačnému súdu nič iné, ako jeho rozhodnutie zrušiť a vec mu vrátiť v zmysle § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie a to i vtedy, ak by žalobné námietky kasačný súd mohol sám spoľahlivo posúdiť z obsahu predložených spisov. 19. V prejednávanej veci kasačný súd z obsahu súdneho spisu zistil, že správny súd v svojom rozhodnutí neuviedol

osobitného predpisu (ZoKV), ktoré by zo súdneho prieskumu vylučovalo rozhodnutie žalovaného ako rozhodcu, ktorým určil že zamestnávateľ má rokovať o uzavretí kolektívnej zmluvy s MOV. Ďalej kasačný súd poznamenáva, že v tomto prípade nie je na mieste odkazovať na rozhodnutie najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Sžo34/2014 zo dňa 31.

1. 2016, kde išlo o spor podľa § 14 ZoKV. Kasačný súd musí preto námietke žalobcu o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia správneho súdu, ktorá spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho súdu, čo má za následok vadu konania v zmysle § 440 ods. 1 psím. f/ Správneho súdneho poriadku, priznať relevanciu.
2. Kasačný súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná v zmysle ustanovenia § 440 ods. 1 písm. f/ Správneho súdneho poriadku, a preto rozsudok Krajského súdu v Prešove z
3. júna 2018 č. k. 5S/19/2017- 186 zrušil a vec mu vrátil podľa ustanovenia § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu postupovať pri preskúmavaní rozhodnutia žalovaného vo vyššie naznačenom smere. V novom rozhodnutí vo veci samej rozhodne správny súd aj o náhrade trov konania v konaní o kasačnej sťažnosti (

§ 467ods.

3 Správneho súdneho poriadku).

1. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
2. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.