1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2Tk/1/2016,
c) Tr. por. obvineného V. J. oslobodil spod obžaloby pre obzvlášť závažný zločin vraždy
1, ods. 2 písm.
3 Tr. por. súd poškodenú W. B., nar. XX. F. XXXX, trvale bytom I. W. I. O., T. ul. XXXX/X a poškodenú poisťovňu X., I., v zast. Mgr. W. E., nar. XX. V. XXXX odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne podal proti tomuto rozsudku odvolanie. Krajský súd v Trenčíne o ňom rozhodol uznesením z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017, tak, že ho
por. zamietol, pretože nie je dôvodné. Proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z
3 Tr. por., pretože týmto rozhodnutím bol porušený zákon v ustanovení § 285 písm. c) Tr. por., v prospech obvineného V. J.. V súvislosti s podaným dovolaním minister spravodlivosti uviedol, že v predmetnom trestnom konaní bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré aj keď sú nepriameho charakteru, preukazujú vinu obvineného bez akýchkoľvek pochybností tak, ako to vyžaduje zákon. Je toho názoru, že k spáchaniu uvedeného trestného činu u obvineného výrazne rezonoval finančný motív. Za dôležitý dôkaz mal znalecký posudok MUDr. Antona Puchoňa. Za ďalší taký považoval výpoveď samotného obvineného V. J. po jeho zadržaní. Predmetná výpoveď obvineného bola realizovaná ešte v procesnom postavení podozrivej osoby, ale je presvedčený, že táto výpoveď je procesne použiteľná. Dovolával sa tiež správnosti znaleckého posudku Mgr. Petra Kekeňáka. Minister spravodlivosti vezmúc to úvahy tieto skutočnosti konštatoval, že vykonané dokazovanie odôvodňuje záver smerujúci k uznaniu viny obvineného. Záverom dovolania minister spravodlivosti navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd")
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
2 Tr. por., aby napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
1 Tr. por. Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. K podanému dovolaniu sa vyjadril obvinený V. J. prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Branislava Mikitu v tom smere, že súd prvého stupňa aj súd odvolací pri hodnotení dôkazov postupovali správne v súlade so zákonom pri aplikovaní zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného), pretože v priebehu celého konania nebol nielenže produkovaný žiaden priamy dôkaz, ale ani len nepriamy dôkaz, že spáchal skutok, ktorý mu je kladený za vinu. Vykonané dôkazy neboli jednoznačné na uznanie viny a dovolací dôvod
3 Tr. por. tak nie je naplnený. Navrhol preto, aby najvyšší súd dovolanie ministra spravodlivosti
3 Tr. por. nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Obvinený bol v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom (§ 373 ods. 2 Tr. por.). Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí
por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a
c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania
3 Tr. por. nie je splnený. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 14. septembra 2017, sp. zn. 2Tk/1/2016,
c) Tr. por. oslobodil obvineného V. J., pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obvinený. Krajský súd v Trenčíne následne uznesením z 10. januára 2018, sp. zn. 3To/113/2017,
por. zamietol už odvolanie prokurátora Krajskej prokuratúry v Trenčíne, pretože nebolo dôvodné.
3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z pohľadu dovolacieho súdu je k tomu nutné uviesť, že ak minister spravodlivosti využije svoje oprávnenie podať dovolanie
3 Tr. por. pre nesprávne zistenie skutkového stavu v podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov (§ 168 ods. 1 Tr. por.), nakoľko len taká chyba môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak sa dovolateľ obmedzí iba na výpočet vykonaných dôkazov, alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie, také dovolanie je zrejme nedôvodné [§ 382 písm. c) Tr. por.] [viď k tomu uznesenie najvyššieho súdu z 5. apríla 2017, sp. zn. 2 TdoV 7/2016, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 45/2017]. V tomto kontexte je potom podstatné, že keď minister spravodlivosti v podanom dovolaní nekonkretizoval nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov je z toho zrejmé, že dovolateľom označený dôvod dovolania
3 Tr. por. v tejto časti nemôže byť v posudzovanej veci splnený. Navyše dovolací súd si osvojil skutkový stav, ktorý považuje na základe vykonaných dôkazov za súdmi zistený správne. Pokiaľ ide o namietané porušenie ustanovení, ktorými sa zabezpečuje objasnenie veci, k tomu najvyšší súd v prvom rade uvádza, že sa stotožňuje so závermi, ku ktorému dospeli, tak Okresný súd Trenčín ako aj Krajský súd v Trenčíne. Ani najvyšší súd nemal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že skutok spáchal obvinený V. J.. Pokiaľ ide o výpoveď obvineného v procesnom postavení zadržaného - podozrivého z
3 Tr. por. v súvislosti s porušením ustanovení, ktorými sa zabezpečovalo objasnenie veci, tak nie je splnený. Pri rozhodovaní v tejto trestnej veci nebolo možné opomenúť ani zásadu in dubio pro reo, ktorú vzal súd prvého stupňa správne do úvahy. Najvyšší súd v podrobnostiach ešte odkazuje na rozsudok Okresného súdu Trenčín zo
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.