Obsah (9)

§ 190§ 65§ 174§ 60§ 255§ 274§ 175g§ 461§ 467

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 9Sk/23/2019 Identifikačné číslo spisu: 5017200453 Dátum vydania rozhodnutia: 20.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Nevedelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 190

SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.11.2017, ktorým zamietla jeho odvolanie a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo 14.08.2017, ktorým táto

§ 65, § 65a a § 274 zákona č.

461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietla žiadosť žalobcu zo dňa 21.06.2017 o priznanie starobného dôchodku od 17.06.2017, a to s odkazom na ustanovenia § 21 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“). Účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd mal za preukázané, že žalobca v I. kategórii funkcií vykonával službu policajta v trvaní 16 rokov a 95 dní. Predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok v zmysle § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už od dovŕšenia veku 56 až 59 rokov je nielen splnenie podmienky získania zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/, resp. v službe I. kategórie funkcií v tzv. rozsahu, ale

§ 174ods.

2 tohto zákona, aj splnenie podmienky, že takéto zamestnanie trvalo do 31.12.1999, ktorú žalobca nesplnil. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že žalovaná ignorovala ustanovenie § 175 ods. 2 zákona č. 100/88 Zb.,

ktorého o nároku na starobný dôchodok

§ 174

, o ktorom nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa rozhodne

predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, krajský súd uviedol, že toto sa na žalobcu nevzťahuje, nakoľko 22.12.1999 nedosiahol vek 58 rokov (ku dňu skončenia pracovného pomeru 30.06.1997 mal žalobca iba 38 rokov). S poukazom na to, že nárok na priznanie starobného dôchodku žalobcovi vzniká splnením všetkých zákonom stanovených objektívnych podmienok, mal krajský súd preukázané, že ku dňu 17.06.2017 žalobca podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok

§ 65, § 65a a § 274 ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v spojení s § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, nesplnil. Rozhodnutie žalovanej preto považoval za súladné so zákonom. 3. Voči rozsudku Krajského súdu v Žiline podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Namietal, že žalovaná mala právny nárok na skorší odchod do starobného dôchodku v jeho prípade posudzovať

zákona č. 100/1988 Zb., v znení zákona č. 308/1995 Z. z., ktorý posudzoval nároky z pracovných kategórií vzniknutých v roku 1997, a ktorý ako podmienku v § 174 ods. 2 vyžadoval, aby služba v I. alebo v II. kategórii funkcií trvala k 31.12.1996, čo splnil. Argumentoval, že ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nevyžaduje, aby bolo do dňa nadobudnutia účinnosti poslednej novely (22.12.1999) už začaté konanie o starobnom dôchodku.

jeho názoru, je potrebné rozlišovať medzi pojmami nárok na skorší odchod do starobného dôchodku a rozhodovanie o skoršom odchode do starobného dôchodku a zákonodarca mal na mysli § 174 nie v znení poslednej novely, ale je potrebné použiť niektorú z predchádzajúcich noviel. Nesúhlasil s argumentáciou žalovanej, že § 175 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa vzťahuje len na prípady, kde už bolo do 22.12.1999 začaté konanie, nakoľko na tieto sa vzťahuje § 175 ods. 1 tohto zákona. Predmetný odsek 2 však rieši prípady, pri ktorých sa konanie ešte ani nezačalo, keďže v danom odseku sa hovorí iba o nároku, nie o konaní o nároku. Sťažovateľ mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a použitia nesprávnej právnej normy (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť a obe rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.

1. Odporkyňa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedla, že dôvody žalobcu za opodstatnené nepovažuje, na správnosti rozhodnutia zo dňa 02.11.2017 trvala a navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nie je možné vyhovieť.
3. Kasačný súd, po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti proti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline, preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej a konanie mu predchádzajúce, najmä, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
4. Navrhovateľ sa žalobou domáhal priznania starobného dôchodku od dovŕšenia veku 58 rokov (od XX.XX.XXXX) s poukazom na zachovanie nárokov, ktoré mu vznikli z titulu výkonu služby policajta v rozsahu 16 rokov a 95 dní v prvej kategórii funkcií. 8.

§ 60ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

osobitného predpisu. 9.

§ 65ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 10.

§ 65ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 11.

§ 255ods.

1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 01.01.2004

predpisov účinných pred 01.01.2004, ak tento zákon neustanovuje inak. 12.

§ 255ods.

5 zákona č.461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.12.2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok

osobitného predpisu. 13.

§ 274ods.

1 zákona č.461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. 14. Je zrejmé, že žalobcovi nevznikol nárok na dôchodok

piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. pred 01.07.2002. 15.

§ 174ods.

1 zákona č. 100/1988 Zb., občan, ktorý vykonával pred 01.01.2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31.12.1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:

1. a)56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
2. b)57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií,
3. c)58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/ prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až h/ alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo
4. d)59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a/, prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b/ až l/ alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 16.

§ 174ods.

2 zákona č. 100/1988 Zb., podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok

odseku 1 je, aby zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31.12.1999; za zamestnanie sa na tieto účely považujú i náhradné doby a doby uvedené v § 5 ods. 1 a v § 6 ods. 1 nariadenia vlády Československej socialistickej republiky č. 117/1988 Zb.. 17. Ustanovenie § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov),

ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31.12.2023 (§ 175 zákona č. 100/1988 Zb.). Z toho dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie, nie je možné pre navrhovateľa stanoviť iné podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Toto ustanovenie umožňuje vznik nároku na starobný dôchodok pred dovŕšením 62. roku veku, ale len za splnenia zákonom stanovených podmienok. 18. Pracovné kategórie boli zrušené od 01.01.2000. 19. Zámerom zákonodarcu, vzhľadom na predĺženie zaraďovania zamestnaní

právneho poriadku Slovenskej republiky do I. a II. pracovnej kategórie až do 31.12.1999, bolo umožniť skorší vznik nároku na starobný dôchodok len u tých občanov, ktorí po 31.12.1999 dovŕšia stanovený vek a ktorí boli zamestnaní stanovenú dobu v zamestnaní uvedenom v § 14 zákona č. 100/1988 Zb., resp. vykonávali službu v I. alebo II. kategórii funkcií, ak toto zamestnanie, resp. služba trvali do 31.12.1999, pričom práve z dôvodu zrušenia pracovných kategórií od 01.01.2000 nemohli objektívne až po 31.12.1999 splniť podmienku trvania takého zamestnania, resp. služby v potrebnom rozsahu.

1. Zákonodarca mal v úmysle poskytovať určitým skupinám zamestnancov, resp. vojakov a policajtov starobný dôchodok skôr, ale za presne určených podmienok uvedených v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. Tak odporkyňa ako aj súd sú viazané týmto zákonom. Podmienka trvania určeného zamestnania do 31.12.1999 platí pre všetkých zamestnancov (poistencov) a policajtov, preto ju nemožno považovať za diskriminačnú, či nespravodlivú ani vo vzťahu k sťažovateľovi, lebo sa s ním nezaobchádzalo inak ako s inými žiadateľmi o dávku, ktorí sa ocitli v podobnej situácii.
2. V danom prípade sťažovateľ nespochybňoval, že v služobnom pomere policajta získal v I. kategórii funkcií dobu služby 16 rokov a 95 dní. Nesplnil však podmienku určenú v ust. § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb, že služba v I. (II.) kategórii funkcií trvala k 31.12.1999, ktorá však musí byť splnená súčasne. Sťažovateľ rovnako nespochybňoval, že túto službu prestal vykonávať ku dňu 30.06.
4. Uvedený právny názor k posudzovaniu nárokov na skorší starobný dôchodok bývalých príslušníkov ozbrojených zložiek, ktorí nesplnili podmienku určenú v § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení, vychádza z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudky v konaniach č. k. 9So/6/2015, 9So/88/2011, 7So/71/2012, 1So/69/2014), ktorej napadnutý rozsudok krajského súdu (i rozhodnutie žalovanej) korešponduje.
5. Kasačný súd v zhode s názorom žalovanej i krajského súdu konštatuje, že bolo preukázané, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov

§ 174ods.

1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb., lebo jeho služba I. kategórie funkcií netrvala k 31.12.

2. Pokiaľ sa sťažovateľ domáhal aplikácie ustanovenia § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. tvrdiac, že mu nárok na skorší odchod do starobného dôchodku vznikol za účinnosti § 174 v znení niektorej z noviel zákona č. 100/1988 Zb. predchádzajúcich novele zákona o sociálnom zabezpečení zavedenej zákonom č. 355/1999Zb. z dôvodu, že o jeho nároku

§ 174

nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (do 21.12.1999), kasačný súd túto jeho domnienku (výklad) považuje za nesprávnu. 25.

§ 175gods.

1 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške nebolo právoplatne skončené pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, o nároku na dôchodok a o jeho výške sa rozhodne

predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona, ak nie je ďalej ustanovené inak. 26.

§ 175gods.

2 zákona č. 100/1988 Zb., ak o nároku na starobný dôchodok

§ 174

nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, o nároku na starobný dôchodok sa rozhodne

predpisov účinných do dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. 27.

§ 175gods.

3 zákona č. 100/1988 Zb., ak konanie o nároku na dôchodok a o jeho výške bolo právoplatne skončené ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona a hodnotenie zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii alebo v I. a II. kategórii funkcií má vplyv na vznik nároku na dôchodok alebo na jeho výšku, na žiadosť občana sa o nároku na dôchodok a o jeho výške rozhodne

predpisov účinných po dni nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

1. Ustanovenie § 175g bolo do zákona č. 100/1988 Zb. vložené novelou č. 355/1999 Z. z., s účinnosťou od 22.12.
2. Došlo tým k predĺženiu obdobia zaraďovania zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a do
3. a
4. kategórie funkcií až do 31.12.1999 (napr. § 14, § 130 a § 174 tohto zákona). Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť práve tým poistencom, ktorí sú v systéme (pôsobia v služobnom pomere) získať potrebnú dobu služby v príslušnej pracovnej kategórii (kategórii funkcií) v rozsahu zakladajúcom nárok na skorší odchod do dôchodku ešte pred zrušením inštitútu pracovných kategórií (kategórií funkcií). Zákonodarca ustanovením § 175g cielene upravil len právne režimy už uplatnených nárokov na dôchodkové dávky. V odseku 1 § 175g určil, že v konaniach o nároku na dôchodok, ktoré neboli právoplatne skončené pred dňom účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z., sa rozhodne

predpisov účinných po dni nadobudnutia jeho účinnosti, ak nie je ďalej ustanovené inak. Inak je ustanovené hneď v odseku 2 § 175g tohto zákona, kde zákonodarca stanovil, že nie vo vzťahu ku všetkým dôchodkovým dávkam, ale len v prípade nároku na starobný dôchodok

§ 174

, o ktorom súčasne nebolo právoplatne rozhodnuté pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona (dňa 22.12.1999), sa (naopak) o nároku na starobný dôchodok rozhodne

predpisov účinných do dňa nadobudnutia jeho účinnosti (do 21.12.1999). Následne v odseku 3 § 175g zákona č. 100/1988 Zb. zákonodarca určil režim, ktorým sa budú spravovať nové konania o nárokoch na dôchodok, keď o nároku na dôchodok už bolo právoplatne rozhodnuté pred 22.12.1999. Legislatívne zmeny zavedené zákonom č. 355/1999 Zb. sa totižto netýkali len nároku

§ 174zákona č.

100/1988 Zb., ale aj ustanovení § 14, § 15, § 16, § 40, § 130, § 175. Ustanovenie odseku 2 § 175g však nemožno vykladať inak, než v kontexte s predchádzajúcim a nasledujúcim odsekom toho istého vykonávacieho ustanovenia, ako to nedôvodne požaduje navrhovateľ, mylne sa domnievajúc, že v takom prípade by mu nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 58 rokov vznikol. Kým odsek 1 určuje právny režim v znení zákona č. 355/1999 Zb. vo vzťahu ku všetkých dôchodkovým dávkam, odsek 2 stanovuje presne opačný režim (v znení pred účinnosťou zákona č. 355/1995 Zb.) výlučne a jedine vo vzťahu k nároku na dôchodok

§ 174zákona č.

100/1988 Zb., o ktorom zatiaľ nebolo rozhodnuté; nasledujúci odsek 3 umožnil tomu poistencovi, o ktorého dôchodkovej dávke síce bolo už právoplatne rozhodnuté (do účinnosti zákona č. 355/1999 Zb.), opätovne vyvolať konanie o dôchodkovej dávke na základe osobitnej žiadosti, ak nová právna úprava (v znení zákona 355/1999 Zb.) je pre neho vzhľadom na novoprijaté zmeny výhodnejšia. Z uvedeného logicky vyplýva, že vykonávacie ustanovenie § 175g zákona č. 100/1988 Zb. určuje právne režimy pre v tom čase už uplatnené (existujúce) dôchodkové nároky, pričom v odseku 2 zámerne určuje odlišný právny režim (konkrétne znenie zákona č. 100/1988 Zb. účinné do 21.12.1999) avšak výlučne pre posúdenie nárokov na starobný dôchodok (práve a jedine)

§ 174

v takej procesnej situácii pred správnym orgánom, keď si poistenec nárok na starobný dôchodok

§ 174zákona č.

100/1988 Zb. do 21.12.1999 uplatnil, avšak prvostupňový správny orgán o ňom ešte nerozhodol (môže ísť napr. tiež o situáciu, kedy rozhodnutie Sociálnej poisťovne o starobnom dôchodku

§ 174bolo v rámci súdneho prieskumu zrušené a správny orgán do účinnosti zákona č.

355/1999 Zb. nové rozhodnutie ešte nevydal). Inak by sa aj takéto konania spravovali režimom v znení zákona 355/1999 Zb. (účinnom od 21.12.1999) ako to zákonodarca ustanovil pre dôchodkové dávky vo všeobecnosti v odseku 1 § 175g.

1. Konanie o nároku navrhovateľa na starobný dôchodok sa však začalo na základe jeho žiadosti z 21.06.2017 (§ 184 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.), teda nezačalo predo dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 355/1999 Z. z.) a za účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., preto sa ustanovenie § 175g ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. sa na jeho právnu vec nevzťahuje.
2. Domnienka navrhovateľa, že nárok na skorší odchod do dôchodku mu vznikol už v roku 1997 samotným odpracovaním doby služby v požadovanom rozsahu a vo zvýhodnenej kategórii, je mylná. Na vznik nároku na starobný dôchodok od dovŕšenia dôchodkového veku 58 rokov je potrebné splniť súčasne všetky zákonné podmienky, uvedené v § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb..
3. Navrhovateľ vek 58 rokov dosiahol až XX.XX.
4. Na jeho prípad sa preto nevzťahuje ustanovenie § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. ani v znení zákona č. 308/1995 Z. z.. V uvedenom kontexte je potrebné tiež konštatovať, že zákonodarca v žiadnom ustanovení zákona o sociálnom zabezpečení a ani zákona o sociálnom poistení neprejavil zámer aplikovať na posúdenie splnenia podmienky trvania služobného pomeru ustanovenie § 174 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb., v znení účinnom ku dňu skončenia služobného pomeru toho - ktorého poistenca.
5. Kasačný súd ako na relevantnú neprihliadol ani na argumentáciu sťažovateľa, ktorý poukazoval na viacero rozhodnutí krajských súdov týkajúcich sa nárokov uplatnených

§ 174zákona č.

100/1988 Zb. a dospel k záveru, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zamietla žiadosť žalobcu v súlade so zákonom, pretože sťažovateľ nespĺňa podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok

§ 65ods.

2 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. a § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., resp. v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb.. 33. Kasačnú sťažnosť sťažovateľa kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú a zamietol ju

§ 461SSP.

34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd

§ 467v spojitosti s ust.

§ 167 ods. 1 SSP a neúspešnému sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania.

1. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.