Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Urto/7/2019 Identifikačné číslo spisu: 2019010007 Dátum vydania rozhodnutia: 13.11.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Michálik Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2019010007.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2019 v Bratislave, v trestnej veci odsúdeného U. V., v konaní o uznanie a výkon rozhodnutia, ktorým bola uložená trestná sankcia spojená s odňatím slobody, vo veci odvolania odsúdeného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 18. apríla 2019, sp. zn. 3Ntc/2/2019, takto rozhodol: Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. bez zrušenia napadnutého rozsudku sa v r a c i a vec Krajskému súdu v Trnave na doplnenie výroku o vine. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozsudkom z 18. apríla 2019, sp. zn. 3Ntc/2/2019 (ďalej len „krajský súd" alebo „prvostupňový súd"), podľa § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.") rozhodol o uznaní rozsudku Krajinského súdu Leoben z 10. apríla 2018, sp. zn. 13Hv 92/17y, v spojení s rozsudkom Vyššieho súdu Graz z 10. októbra 2018, sp. zn. 8Bs 299/18h, a v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdneho dvora vo Viedni zo 6. marca 2018, sp. zn. 18 Os 21/18p, ktorým bol občan Slovenskej republiky U. V. uznaný za vinného zo zločinu lúpežnej krádeže sčasti v štádiu pokusu a sčasti vlámaním podľa § 15 ods. 1, § 127, § 129 ods. 1 bod 1, § 131 prvý prípad prečinu rakúskeho Trestného zákonníka, prečinu zatajovania listín/dokladov podľa § 229 ods. 1 rakúskeho Trestného zákonníka, prečinu odcudzenia bezhotovostných platobných prostriedkov podľa § 241e ods. 3 rakúskeho Trestného zákonníka a prečinu ublíženia na zdraví podľa § 83 ods. 2 rakúskeho Trestného zákonníka, na tom skutkovom základe, že 1. dňa 31. decembra 2015 v obci Kitzbühel vo vlaku číslo E 415 osobe menom W. E. vzal hotovosť v hodnote EUR 140,00, a to tak, že si jej peňaženku privlastnil z jej kabelky; 2. dňa 2. mája 2016 v meste Innsbruck držiteľom dispozičného práva obchodu s oblečením Milano, na adrese XXXX Innsbruck, S., chcel vziať jednu košeľu značky Versace v hodnote EUR 235,00, pričom došlo iba k pokusu, 3. dňa 8. mája 2016 v obci M. osobe menom U. I. vzal hotovosť vo výške EUR 900,00 a čašnícku peňaženku v hodnote EUR 150,00; 4. dňa 2. júna 2016 v meste F. oprávneným osobám firmy Think Store vzal hotovosť vo výške EUR 270,00; 5. dňa 24. augusta 2017 v obci F. osobe menom V. V. vzal cudzie hnuteľné veci v hodnote neprevyšujúcej 5 000,00 € s úmyslom ich privlastnením protiprávne obohatiť seba alebo tretiu osobu, a to vlámaním sa do budovy, pričom bol pristihnutý priamo pri čine a použil násilie proti osobe a hrozbu bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života (§ 89), aby získal odcudzenú vec, konkrétne najprv cez sklopené okno vnikol do miestnosti pre hostí hostinca „F.", tam si privlastnil 19 balení cigariet rôznych druhov v celkovej hodnote Euro 91,10 a následne zápasil s osobu menom B. V., ktorá ho pristihla priamo pri čine a žiadala vysvetlenie ohľadom krádeže, pričom sa danú osobu snažil napadnúť kameňom a táto osoba utrpela vytknutie ako aj pomliaždeninu a natrhnutie ľavého zápästia a čin nebol dokonaný a ostal iba pokusom v dôsledku značného odporu zo strany osoby menom B. V.. Krajský súd napadnutým rozsudkom súčasne odsúdenému nariadil vykonať na území Slovenskej republiky nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1000 dní, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm.
- b)Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Voči rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odsúdený odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej len „najvyšší súd" alebo „odvolací súd"), po dôslednom vykonaní svojej prieskumnej povinnosti zistil, že vo veci sú splnené podmienky pre postup v zmysle výrokovej časti tohto uznesenia. Podľa § 322 ods. 2 Tr. por. ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil. Ustanovenie § 29 zákona č. 549/2011 Z. z. vyjadruje podporné používanie Trestného poriadku na riešenie otázok súvisiacich s konaním o uznávaní a výkone rozhodnutí. Z povahy veci vyplýva, že ide najmä o tie ustanovenia Trestného poriadku, ktoré obsahovo vo všeobecnosti upravujú konanie o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutie, a teda konanie podľa prvého dielu tretej hlavy piatej časti Trestného poriadku (§ 515 až § 521a Tr. por.). Aplikácia Trestného poriadku však týmto nekončí, nakoľko v uznávacom konaní požívajú rovnakú relevanciu aj ustanovenia o rozsudku podľa § 163 a nasl. Tr. por. Najvyšší súd v nadväznosti na uvedené pripomína, že súčasťou výroku rozsudku o uznaní a výkone cudzieho rozhodnutia podľa § 55 ods. 2 Tr. por. je vždy aj celý výrok o vine uznávaného rozsudku (popis skutku aj právny kvalifikácia) a v tomto zmysle je dotknuté ustanovenie [pod písm.
- b)až g)] potrebné vyložiť extenzívne, inak by uznané rozhodnutie nemohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu (§ 519 ods. 1, § 163 ods. 3 Tr. por. Taká štruktúra výroku uznávacieho rozsudku musí byť zachovaná aj pri rozhodovaní podľa § 15 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. (R 17/2019). Citované stanovisko vyjadruje princíp, podľa ktorého výrok o treste nemôže existovať bez výroku o vine, pretože výrok o treste má podklad práve vo výroku o vine, bez ktorého nemožno nikomu uložiť trest ani rozhodnúť o jeho výkone. Uvedené podľa odvolacieho súdu platí rovnako aj pre uznávajúce rozhodnutie, ktoré musí byť v tomto ohľade kompletné a tvoriť logický celok tak, aby zodpovedalo všetkým kritériám zákonnosti, medzi ktoré nepochybne patrí aj existencia zákonu zodpovedajúceho rozsudku pozostávajúceho minimálne z výroku o vine a výroku o treste (porovnaj tiež s rozsudkami najvyššieho súdu z 8. septembra 2015, sp. zn. 2 Urto 5/2015, či z 11. mája 2016, sp. zn. 6 Urto 3/2016). Aby cudzie rozhodnutie mohlo mať rovnaké účinky ako rozsudok slovenského súdu, potom zahrnutie skutkovej vety do výrokovej časti musí obsahovať úplný opis skutku, za ktorý bol uznaný trest odňatia slobody uložený. Summa summarum, uznávané rozhodnutie nemožno v uznávanom konaní skutkovo alebo právne meniť a ustálené skutky preformulovať, resp. rozdeliť a potom oddelene posudzovať, rovnako ako meniť právnu kvalifikáciu podľa práva odsudzujúceho štátu, ktorá zahŕňa okrem spoločne kvalifikovaných trestných činov aj trestné činy, ktoré kvalifikácia uznávajúceho štátu nepokrýva (ZSP 8/2010). Z predloženého spisového materiálu je pritom zrejmé, že krajský súd do výroku o vine odvolaním napadnutého rozsudku nezahrnul návetie skutku č. I, celý skutok označený pod č. II. (obsahovo nadväzujúci na bod I.1.) a ani celý skutok označený pod č. III., a to i napriek tomu, že do výrokovej časti svojho rozsudku uviedol právnu kvalifikáciu štátu pôvodu aj za nedotknuté (najvyšším súdom označené) skutky. Toto opomenutie je o to zreteľnejšie, že v odôvodnení rozhodnutia (s. 4) krajský súd sám konštatoval potrebu skúmania obojstrannej trestnosti za skutky označené pod bodmi I., II. a III. Najvyšší súd ďalej podotýka, že v predmetnej veci nemohol sám postupovať v zmysle použitého ustanovenia § 322 ods. 2 Tr. por., keďže mu v tom bránila prekážka spočívajúca v zákaze zmeny postavenia odsúdeného k horšiemu podľa § 322 ods. 3 veta druhá Tr. por. Na podklade týchto skutočností je krajský súd po vrátení veci povinný primerane postupovať v zmysle § 328 ods. 1 Tr. por., a teda rozhodnúť o doposiaľ nedotknutej časti skutkov rozsudkom, proti ktorému je prípustné odvolanie. Až po uplynutí lehoty na odvolanie procesným stranám, ktoré sú oprávnené k podaniu odvolania proti doplneným výrokom, môže byť predmetná vec opätovne predložená najvyššiemu súdu na preskúmanie už podaného odvolania odsúdeného. Berúc do úvahy vyššie uvedené, rozhodol najvyšší súd spôsobom, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.