← Slovensko

o invalidný dôchodok

9So/71/2010 R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a členiek senátu JUDr. Ľub

§ 37zákona č.

100/1988 Zb. Rozhodnutím zo

  1. decembra 2009 odporkyňa podľa § 70 ods.1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.) priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok v sume 3 002 Sk mesačne od
  2. marca 2006, teda 3 roky spätne od doručenia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudku z
  3. novembra 2009 je od
  4. januára 2004 invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Druhým rozhodnutím zo
  5. decembra 2009 odporkyňa podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla, že navrhovateľ má od
  6. marca 2006 právo na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do
  7. decembra 2003 v sume 3 930 Sk mesačne a súčasne mu od
  8. marca 2006 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od
  9. januára
  10. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd po doplnení dokazovania – posúdení zdravotného stavu navrhovateľa podľa zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodnutia odporkyne považoval za správne a zákonné, lebo podľa záverov posudkových lekárov nebolo možné zvýšiť mieru poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že jeho zdravotný stav je natoľko zlý, že nie je schopný vykonávať zamestnanie, napriek tomu, že je zamestnaný v chránenej dielni, a je toho názoru, že spĺňa podmienky podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. a je plne invalidný. Odporkyňa navrhla napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že ho možno potvrdiť len sčasti. 9So/71/2010 3 Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odporkyne o nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a na invalidný dôchodok podľa § 70 a 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a o nároku na čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č. 100/1988 Zb. Z obsahu spisov vrátane administratívneho spisu odporkyne vyplýva: - navrhovateľ bol uznaný čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm. b) zák. č. 100/1988 Zb. od 14.12.1999 a od
  11. marca 2000 mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. Pri kontrolnej lekárskej prehliadke dňa
  12. februára 2001 bol uznaný naďalej čiastočne invalidným bez potreby ďalšej kontrolnej lekárskej prehliadky; - trvanie invalidity na účely § 263 ods. 2 zák.č. 461/2003 Z. z. účinného do
  13. júla 2006 bolo u navrhovateľa vykonané dňa
  14. júna 2004 so záverom o 45%-nej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a invalidite podľa § 71 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súlade s § 263 ods. 6 zák.č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do
  15. júla 2006 mu bol čiastočný invalidný dôchodok naďalej vyplácaný v sume, v akej patril do dňa preskúmania invalidity. V danom čase mu teda nevznikol nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 zák.č. 461/2003 Z. z.; - žiadosťou z
  16. novembra 2008 navrhovateľ požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu a dňa
  17. decembra bol uznaný naďalej čiastočne invalidným podľa § 37 ods. 3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.. Proti rozhodnutiu odporkyne z
  18. decembra 2008 o zamietnutí žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku opravný prostriedok nepodal; - navrhovateľ znovu požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku žiadosťou z
  19. marca
  20. Jeho zdravotný stav bol posúdený posudkovým lekárom dňa
  21. mája 2009 s tým, že je

§ 37ods.

3 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb. a odporkyňa rozhodnutím z

  1. júna 2009 jeho žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku zamietla podľa § 29 zákona č. 100/1988 Zb. a § 263 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; - zdravotný stav navrhovateľa bol v rámci preskúmavacieho konania opätovne posúdený posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa
  2. septembra 2009 so záverom, že navrhovateľ nie je invalidný podľa § 29 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., ale je

§ 37ods.

3 písm.

  1. a)zákona č. 100/1988 Zb.; - dňa 3. novembra 2009 bol zdravotný stav navrhovateľa posúdený podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so záverom, že je od 1.1.2004 invalidný podľa § 71 ods.1 zákona č. 461/2003 9So/71/2010 4 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%. Odporkyňa rozhodnutím zo 14. decembra 2009 navrhovateľovi od 24. marca 2006, t.j. 3 roky spätne od doručenia žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku, priznala invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v sume 3 002 Sk a ďalším rozhodnutím zo 14. decembra 2009 podľa § 263a ods. 5 a § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla, že navrhovateľ má od 24. marca 2006 právo na výplatu invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 v sume 3 930 Sk mesačne a súčasne mu od 24. marca 2006 zaniká nárok na invalidný dôchodok podľa zákona účinného od 1. januára 2004. Žiadosťou z 24. marca 2009 navrhovateľ žiadal o zvýšenie invalidného dôchodku z dôvodu ním uvádzaného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z obsahu tejto žiadosti vyplýva, že žiadal o priznanie invalidného dôchodku podľa § 70 zákona č. 461/2003 Z.z.. Odporkyňa rozhodnutím z 1. júna 2009 nesprávne rozhodla o zamietnutí jeho žiadosti podľa 37 zákona č. 100/1988 Zb., a preto odvolací súd zmenil v tejto časti napadnutý rozsudok krajského súdu a uvedené rozhodnutie odporkyne zrušil. Navrhovateľ sa domáhal priznania invalidného dôchodku podľa § 29 ods. 3 písm.
  2. c)zákona č. 100/1988 Zb.. Keďže u navrhovateľa bolo dňa 10. júna 2004 vykonané preskúmanie trvania invalidity podľa § 263 ods. 2, účinného do 18. júla 2006, nevzťahuje sa na neho ustanovenie § 263b zákona č. 461/2003 Z.z., a preto mu nárok na invalidný dôchodok podľa § 29 ods. 3 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. už nemôže vzniknúť. Ako je vyššie uvedené, navrhovateľ bol posudkovým lekárom ústredia Sociálnej poisťovne dňa 24. septembra 2009 uznaný invalidným podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. vzhľadom na stav po operácii chrbtice pre herniu disku L4-5 a L5-S1 vpravo s občasnou radikulopatiou, ktorej podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. zodpovedá 45%-ná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť 9So/71/2010 5 najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8 zákona). Podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 zákona pri stavoch po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavoch po úraze chrbtice je pri často recidivujúcich prejavoch nervového svalového dráždenia, slabosti svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu dosahuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 až 45%. Podľa všeobecného posudkového hľadiska pri dorzopatii, deformujúcej dorzopatii a spondylopatii (kapitola XV, oddiel E prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení) miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa priebehu, aktivity a funkčných porúch chrbtice, potvrdených rtg. diagnostikou chrbtice. Z lekárskych nálezov založených v posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutie navrhovateľa zodpovedalo vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záver posudkových lekárov o pretrvávajúcom občasnom radikulárnom dráždení koreňov L4 a L5 vpravo, bez prítomnosti výrazných motorických výpadov a bez prítomnosti významných útlakov nervových koreňov bez sfinkterových porúch nie je v rozpore s lekárskymi nálezmi v posudkovej dokumentácii, ani s lekárskymi nálezmi predloženými navrhovateľom v priebehu preskúmavacieho konania. Navrhovateľ ani v odvolacom konaní nepreukázal také zhoršenie zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zvýšenie miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad posudkovými lekármi určenú mieru. Z uvedených dôvodov aj odvolací súd považoval rozhodnutia odporkyne zo 14. decembra 2009 za zákonné, a preto podľa § 250ja ods. 3 druhej vety v spojení s § 219 OSP potvrdil rozsudok krajského súdu v časti, ktorou krajský súd tieto rozhodnutia potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo navrhovateľ v konaní nebol úspešný a odporkyni trovy nevznikli. 9So/71/2010 6 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 26. januára 2011 JUDr. Viera Nevedelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Anna Koláriková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.