f/ zákona č. 24/2006 Z.z., ktorá nutne v zmysle zákona podlieha tomuto konaniu
tohto zákona a v zmysle § 140 c/ ods. 12 stavebného zákona orgán verejnej správy (stavebný úrad) nemôže vydať v povoľovacom konaní pozitívne rozhodnutie (územné rozhodnutie, stavebné povolenie, kolaudačné povolenie), bez rozhodnutia vydaného v rámci EIA. Rovnako je tomu tak aj vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebné úrady nemôžu vydávať stavebné povolenia a kolaudačné rozhodnutia „preskakujúc” územné konanie, a to konkrétne s poukazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona, keďže nie je naplnená hypotéza tejto právnej normy v podobe, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia nie je v rozpore s umiestnením stavby v rámci strategického parku s ohľadom na územný plán obec (mesta Nitra), alebo územného plánu zóny. Strategický park sa jednoznačne nenachádza ani v nadradenom územnom pláne NSK a ani územného plánu obce mesta Nitra, pričom nie je v Nitre schválený ani žiaden územný plán zóny v priestore strategického parku. S odkazom na § 25 ods. 6 stavebného zákona nie je legitímne možné, aby sa strategický park nachádzal v územnom pláne okolitých obcí či už Lužianky alebo napr. Zbehy. V odôvodňovaní prečo bola zamietnutá žaloba žalobcu bolo predsedom senátu poukazované na obdobné spory rozhodnuté v minulosti vo veci strategického parku, a preto žalobca nadobudol dojem, že tento senát musí byť zaujatý, keďže má na sebe ťarchu už viacerých obdobných rozhodnutí, na ktoré pribratí účastníci v prípade žalovaných len poukazujú a nedokáže už pri akejkoľvek mojej argumentácii rozhodnúť inak, a prakticky už len prejudikováva svoj názor ako rozhodne do budúcna, pričom neguje princípy, že každé konanie má svoju administratívnu históriu v správnom konaní ak aj následne svoju históriu s poukazom na rozsah žalobných dôvodov, pričom v niektorých prípadoch dokonca aj tieto sú legitímne rozširované, pokiaľ v konaniach nerozhodol príslušný orgán na vydanie rozhodnutia. Námietka zaujatosti žalobcu smeruje voči všetkým členom senátu, a to z dôvodu, že ako keby nemali svoj vlastný právny názor a rozhodujú v pomere 3:0. Správny súd v rámci senátu 15S presvedčivo nevysvetlil a nevysporiadal sa s týmito podstatnými žalobnými dôvodmi žalobcu a ako žalobca uviedol, teraz vopred prejudikoval, že pri rozhodovaní všetkých správnych žalobách žalobcu bude vychádzať z toho, že tieto žalobcove argumenty nie sú relevantné. Žalobca si je vedomý toho, že ako účastník konania nemá zákonný dôvod na vznesenie námietky zaujatosti proti sudcovi, resp. sudcom len preto, že sa mu nepáči ich rozhodovanie, avšak na druhej strane má žalobca právo na to, aby bolo súdne rozhodnutie presvedčivo zdôvodnené, pričom súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z uvedeného je zrejmé, že minimálne dňa 15.10.2019 sa žalobcovi potvrdilo, že správny súd v rámci sudcov tvoriacich senát 15S mieni rozhodovať o všetkých predmetných správnych žalobách proti meritórnym rozhodnutiam vydanými v súvislosti s výstavbou investícií v strategickom parku v Nitre takýmto spôsobom, a to ma viedlo k podaniu námietky zaujatosti. V týchto súvislostiach poukazoval, že posudzovanie nestrannosti súdu definoval Ústavný súd SR v náleze zo dňa 26.10.2005, I. ÚS 239/04-149 nasledovne: „existencia nestrannosti musí byť určená jednak
subjektívneho hľadiska, tzn. na základe osobného presvedčenia sa správania konkrétneho sudcu v danej veci a tiež
objektívneho hľadiska, teda zisťovaním, či sudca poskytol dostatočné záruky, aby bola z tohto hľadiska vylúčená akákoľvek oprávnená pochybnosť. V tomto smere ide o zvažovanie zistiteľných skutočností, ktoré môžu nestrannosť sudcu spochybniť. Z tohto pohľadu môže mať dokonca určitý význam aj zdanie. Je to inými slovami vyjadrením výstižný výrok ESLP vo veci Delcour v/s Belgicko, 1970, séria a, č. 11,
ktorého spravodlivosť má byť nielenže vykonávaná, ale sa aj musí javiť, že je vykonávaná. Podstatou je dôvera, ktorou musia súdy v demokratickej spoločnosti vo verejnosti vzbudzovať“. Na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži práve námietka zaujatosti sudcu, ktorej možnosť uplatnenia obsiahnutá v § 90 SSP. S ohľadom na tieto skutočnosti má žalobca za to, že uplatnenie námietky zaujatosti je v tomto prípade plne dôvodné, a to konkrétne z dôvodu pre pomer k veci zo strany sudcov tvoriacich senát 15S. Vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 k vznesenej námietke zaujatosti predsedníčka senátu JUDr. Martina Balegová uviedla, že sa v uvedenej veci necíti byť zaujatá, žalobcu osobne nepozná, nemá k nemu žiadny pomer, ani k ostatným účastníkom konania, ani k veci samej. V senáte 15S boli v súvisiacich konaniach žalobcu doposiaľ rozhodnuté len 2 veci (pod sp.zn. 15S/38/2016 a sp.zn. 15S/23/2017), z toho jedna vec právoplatne (15S/38/2016, v ktorej rozhodovala ako predsedníčka senátu), pričom v jej odôvodnení nebolo poukázané na predchádzajúce rozhodnutia v obdobných veciach (§ 140 SSP), ako to nesprávne uvádza žalobca. Bez ohľadu na uvedenú nesprávnosť, dôvod, pre ktorý žalobca namieta nezaujatosť, ako aj nezaujatosť ostatných členov senátu 15S, sa
názoru sudkyne týka výlučne procesného postupu a našej rozhodovacej činnosti (§ 87 ods. 3 SSP), v dôsledku čoho by správny súd nemal na takúto námietku prihliadať a predkladať vec nadriadenému správnemu súdu na rozhodnutie (§ 91 ods. 3 SSP). V konaní vedenom pod sp.zn. 11S/22/2018 žalobca z rovnakého dôvodu namietal zaujatosť všetkých členiek senátu 11S, pričom Najvyšší súd SR uznesením pod sp.zn. 4Ndz/1/2019 zo dňa 02.10.2019 o jeho námietke rozhodol tak, že sudkyne Krajského súdu v Nitre JUDr. Eva Šišková, JUDr. Darina Vargová a JUDr. Oľga Kováčová nie sú vylúčené z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Krajskom Súde v Nitre pod sp.zn. 11S/22/2018. S poukazom na uvedené rozhodnutie a dôvody v ňom uvedené sa po porade s ďalšími členmi senátu rozhodla predložiť túto námietku na posúdenie nadriadenému správnemu súdu. Člen senátu JUDr. Ján Bzdúšek vo vyjadrení zo dňa 18.10.2019 uviedol, že nie sú splnené podmienky na jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania tejto veci. Nemá žiadny pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní. Nekonal a ani nerozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. Neprejednával a nerozhodoval som túto istú vec na správnom súde inej inštancie. Člen senátu Pavel Lukáč vo vyjadrení z 21.10.2019 k námietke žalobcu uviedol, že žalobca podal na pojednávaní konanom dňa 15.10.2019 pod sp.zn. 15S/26/2017 námietku zaujatosti voči všetkým členom senátu 15S, pričom z jej obsahu nevyplývajú skutočnosti taxatívne uvedené v ust. § 87 SSP. Samotný žalobca uvádza, že nadobudol dojem o možnej zaujatosti, avšak poukazuje výlučne na okolnosti spočívajúce v postupe a rozhodovacej činnosti sudcu (senátu). Uviedol, že ako predseda senátu, vo veci sp.zn. 15S/23/2017, rozhodol o zamietnutí žaloby s odkazom na ust. § 140 SSP a pokiaľ uvedená skutočnosť vzbudzuje u žalobcu dojem, že nebude v budúcnosti v ďalších konaniach úspešný, mal by prípadne prehodnotiť motiváciu svojho konania; keď zákonné právo na to má, avšak predovšetkým brať do úvahy rozdiel v pojmoch zaujatosť a neúspech v očakávanom výsledku sporu. 8.1.
1 SSP sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, účastníkom konania, ich zástupcom alebo k osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy. 8.2.
3 SSP dôvodom na vylúčenie sudcu správneho súdu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 8.3.
1 SSP účastník konania má právo z dôvodov uvedených v § 87 uplatniť námietku zaujatosti. 8.4.
2 SSP v námietke zaujatosti musí byť okrem všeobecných náležitostí podania uvedené, proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca vylúčený, kedy sa účastník konania podávajúci námietku o dôvode vylúčenia dozvedel a dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na podanie, ktoré nespĺňa náležitosti námietky zaujatosti, správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. Ustanovenie § 58 ods. 1 sa nepoužije. 8.5.
1 SSP námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy sa účastník konania dozvedel o dôvode, pre ktorý je sudca správneho súdu vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti správny súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 8.6.
3 SSP, ak námietka zaujatosti spočíva v dôvodoch
3, správny súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému správnemu súdu nepredkladá. 8.7.
1 SSP správny súd predloží vec s vyjadrením namietaného sudcu nadriadenému správnemu súdu do siedmich dní od uplatnenia námietky zaujatosti.
až § 91 SSP predstavuje výnimku z ústavnej zásady,
ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), možno sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania sporu skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo.
objektívneho kritéria rozhodnúť, či existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybností o nestrannosti sudcu (pozri tiež Fey proti Rakúsku). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Len nestranný súd totiž poskytuje stranám rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv, ktoré im zaručuje právny poriadok (II. ÚS 71/97). 16. Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva (o. i.) povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K stranám je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca zachovávať k sporu, stranám, ich zástupcom a osobám zúčastneným na konaní vždy vecný a profesionálny prístup. 17.1.
1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 757/2004 Z.z.“) na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. 17.2.
1 zákona č. 757/2004 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené
predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci
rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu. 17.3.
2 zákona č. 757/2004 Z.z. podmienka náhodného výberu
odseku 1 je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň dvoch senátov, samosudcov alebo súdnych úradníkov.
účinného Rozvrhu práce Krajského súdu v Nitre v rokoch 2016 - 2018 bola senátu 15S pridelená na rozhodnutie časť podaných správnych žalôb, medzi nimi i žalôb žalobcu, avšak táto okolnosť nemôže byť dôvodom na rozhodnutie o vylúčení členov senátu z rozhodovania o jeho žalobách, a to i z dôvodu, že pri kreovaní rozvrhu práce bola rešpektovaná zákonná podmienka zaradiť do rozvrhu aspoň dva senáty, ktoré danú agendu rozhodujú, aby bol zachovaný náhodný výber senátu. 20. K námietke žalobcu, že senát 15S rozhoduje o jeho správnych žalobách už len na základe svojich skorších rozhodnutí a prejudikuje svoje budúce rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že zákonné ustanovenie § 87 ods. 3 SSP výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci boli okolnosti, ktoré spočívajú v jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach a v zmysle § 91 ods. 3 SSP na ňu neprihliada (napr. rozhodovanie senátu v pomere hlasov 3:0, nevyhovenie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, zamietnutie žaloby, odmietnutie žaloby, zastavenie konania). Dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci nie je
citovaných ustanovení zákona procesný postup sudcov v prejednávanej veci (námietka ohľadom nariadenia viacerých pojednávaní v jeden pojednávací deň). Naviac,
vyjadrenia predsedníčky senátu boli v senáte 15S rozhodnuté len 2 veci (z toho jedna právoplatne), v ktorých konala ako predsedníčka senátu, člen senátu JUDr. Pavel Lukáč konal a rozhodoval ako predseda senátu, v jednej obdobnej veci sp.zn. 15S/23/2017. 21. K námietke žalobcu týkajúcej sa práva na presvedčivo zdôvodnené rozhodnutie, ktoré je súčasťou obsahu základného opráva na spravodlivý súdny proces
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky najvyšší súd uvádza, že uvedený dôvod nemôže byť predmetom námietky zaujatosti voči sudcom, ale môže byť dôvodom podania kasačnej sťažnosti
1 písm. f/ SSP proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.
26. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 k § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.