Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/94/2019 Identifikačné číslo spisu: 8113212129 Dátum vydania rozhodnutia: 29.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 429ods.

1 veta prvá CSP). To v prípade dovolateľky - právnickej osoby neplatí iba vtedy, ak za ňu koná jej zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (

§ 429ods.

2 písm. b/ CSP). Obdobné ustanovenie mala aj právna úprava účinná do 30. júna 2016 (

§ 241ods.

1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“).

1. Z podaného dovolania vyplýva, že dovolanie podala žalovaná prostredníctvom F.. A. H., predsedu predstavenstva a Ing. Pavla Fialu/ Ing. Heleny Vernerovej, člena predstavenstva, pričom v dovolaní uviedla, že je v dovolacom konaní zastúpená JUDr. Jaroslavom Škapincom. V podanom dovolaní chýbali dovolacie dôvody v zmysle § 241 ods.1 O.s.p. K podanému dovolaniu nepredložila plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie JUDr. Jaroslava Škapinca konať v jej mene v dovolacom konaní, ako ani nepreukázala skutočnosť, že zamestnanec/člen, ktorý v jej mene koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Dovolateľka následným podaním podaným prostredníctvom JUDr. Jaroslava Škapinca konkretizovala dovolacie dôvody. K tomuto podaniu však taktiež nepriložila plnomocenstvo preukazujúce oprávnenie JUDr. Jaroslava Škapinca konať v jej mene v dovolacom konaní.
2. Súd prvej inštancie (opätovne tretíkrát) uznesením z
3. apríla 2019, č. k. 8 C 86/2013-194 žalovanú vyzval na odstránenie vád jej podaní, okrem iného aj na odstránenie vád podaného dovolania. Táto výzva súdu prvej inštancie však nebola plne v súlade s predchádzajúcim usmernením najvyššieho súdu (ktorý vec súdu prvej inštancie vrátil ako predčasne predloženú na rozhodnutie o podanom dovolaní), pričom súd prvej inštancie uvedenú výzvu aj nesprávne doručoval správkyni konkurznej podstaty žalovanej, ktorá na danú výzvu súdu prvej inštancie nereagovala.
4. Dovolací súd z dôvodu hospodárnosti konania (článok 17 Základných princípov CSP) opätovne spis súdu prvej inštancie nevrátil ako predčasne predložený na odstránenie vád podaní žalovanej, ale žalovanú vyzval na odstránenie vád jej podaní (a to podaní označených ako „dovolanie odporcu proti rozsudku“, „odporca doplňuje prílohu“, „späťvzatie dovolania sp. zn. 8 C 86/2013“) uznesením zo
5. augusta 2019 sp. zn. 5 Cdo 94/2019, a to tak, aby preukázala, že zamestnanci/členovia, ktorí v jej mene podali dovolanie, majú vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ako aj, aby predložila plnomocenstvo udelené advokátovi JUDr. Škapincovi na jej zastupovanie v dovolacom konaní. Zároveň žalovanú poučil o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci podľa § 160 ods. 2 CSP ako aj o následkoch nesplnenia výzvy. Taktiež žalovanú vyzval, aby sa vyjadrila, či trvá na ňou podanom dovolaní. Žalovaná uvedené uznesenie najvyššieho súdu prevzala
6. augusta 2019, pričom na danú výzvu nereagovala.
7. Dovolaciemu súdu je taktiež z rozhodovacej činnosti známa skutočnosť, že žalovaná adresovala najvyššiemu súdu list z
8. augusta 2015, ktorým oznámila, že „v každom prípade, kde je účastníkom konania Rapid life životná poisťovňa, a. s. IČO: 31690904, so sídlom Garbiarska 2, 040 01 Košice, je v zmysle pripojeného generálneho poverenia oprávnený za Rapid life životnú poisťovňu, a. s. ako účastníka konania v celom rozsahu a vo všetkých veciach pred súdom ústne aj písomne konať poverený zamestnanec Rapid life životnej poisťovne, a. s., ktorým je prezident poisťovne RNDr. Peter Talán“. Toto generálne poverenie sa týka všetkých procesných aj hmotnoprávnych úkonov a konaní pred súdmi Slovenskej republiky.
9. Žalovaná však nepreukázala, že je v danom prípade splnená podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 CSP (predtým § 241 ods. 1 O.s.p.).
10. Nedostatok povinného právneho zastúpenia dovolateľky advokátom podľa § 429 ods. 1 CSP resp. jej zamestnancom alebo členom, ktorý za ňu koná a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa podľa § 429 ods. 2 písm. b/ CSP, je odstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Pokiaľ však dovolateľka napriek poučeniu o povinnom právnom zastúpení advokátom (a o stanovenej výnimke zastupovania zamestnancom/členom s vysokoškolským právnickým vzdelaním v dovolacom konaní) a výzve podľa § 436 ods. 1 CSP (§ 241 ods. 1 a 4 O.s.p.) uvedený procesný nedostatok neodstránila (keď nepreukázala, že by zamestnanec/člen konajúci v jej mene, mal vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ako ani, že by JUDr. Jaroslav Škapinec bol oprávnený konať v jej mene v dovolacom konaní), tak svojím procesným postupom spôsobila, že v dovolacom konaní pre tento nedostatok nie je možné pokračovať.
11. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dospel k záveru, že v dôsledku procesnej pasivity žalovanej a/ zostala nesplnená osobitná podmienka dovolacieho konania (§ 429 ods. 1 CSP a § 429 ods. 2 písm. b/ CSP) a b/ nenastali také právne účinky, v dôsledku ktorých by právna úprava účinná v čase podania dovolania umožňovala uskutočniť meritórny dovolací prieskum.
12. Najvyšší súd z týchto dôvodov dovolanie žalovanej odmietol podľa § 447 písm. e/ CSP.
13. Nad rámec dovolacieho prieskumu najvyšší súd poznamenáva, že vzhľadom na vyššie uvedený procesný nedostatok nemohol prihliadať ani na späťvzatie dovolania uskutočnené JUDr. Jaroslavom Škapincom podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa
14. novembra
16. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že v dovolacom konaní konal priamo so žalovanou obchodnou spoločnosťou, nakoľko predmetom konania je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku a tento žalobkyňou uplatnený nárok sa priamo netýka majetku žalovanej podliehajúcemu konkurzu. V tejto súvislosti dovolací súd dáva do pozornosti aj Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
17. februára 2015 č. k. III. ÚS 710/2014 - 35, v ktorom uviedol, že: „Ústavný súd po posúdení povahy uplatneného práva sťažovateľkou v konaní pred všeobecnými súdmi konštatuje, že sa priamo netýka majetku podliehajúcemu konkurzu patriacemu úpadcovi. Sťažovateľka si neuplatňovala majetkové práva voči odporcovi, ktorý je v konkurze, predmetom konania bola žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku, v ktorom súd preskúmava postup a rozhodnutie rozhodcu alebo rozhodcovského súdu. V uvedenom konaní zákon za striktne daných podmienok vytvára priestor pre súdnu kontrolu nad rozhodcovskými rozsudkami v medziach uvedených v § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Súdna kontrola je obmedzená na to, či boli splnené základné podmienky prejednania a rozhodnutie sporu, vzhľadom na ústavne garantované právo na súdnu ochranu. Z uvedeného vyplýva, že nároky sťažovateľky v konaní na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie sú majetkového charakteru. Preto podľa názoru ústavného súdu napriek vyhlásenému konkurzu na majetok odporcu nič nebráni tomu, aby všeobecné súdy rozhodli o žalobnom návrhu sťažovateľky (podobne napr. I. ÚS 158/04).“ 18.V dovolacom konaní úspešnej žalobkyni najvyšší súd náhradu trov dovolacieho konania nepriznal (

R 72/2018), lebo jej žiadne trovy nevznikli.

1. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.