Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/171/2019 Identifikačné číslo spisu: 8116207554 Dátum vydania rozhodnutia: 18.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Svetlovská Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8116207554.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ P. X. S., bývajúceho v V., K.. X. Q. X, 2/ X. B., bývajúceho v V., K.. X. Q. X, 3/ X. O., bývajúceho v V., K.. X. Q. X, proti žalovanému Virtuálnemu správcovi budov s. r. o., so sídlom v Prešove, Jarková 31, IČO: 44 526 890, o neplatnosť hlasovania schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 24 C 62/2016, o dovolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- októbra 2018 sp. zn. 3 Co 103/2018, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie
- Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z
- februára 2018 č. k. 24 C 62/2016-216 I. zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia hlasovania zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov z
- marca 2016, II. zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Krajského súdu v Prešove z
- augusta 2016 sp. zn. 2 Co 129/2016, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zdržať sa vykonávania úkonov z tejto schôdze až do vydania právoplatného rozhodnutia, III. priznal žalovanému vo vzťahu k žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 8 ods. 1, § 8 b/ ods. 1, § 14 ods. 1, 2, 6, 8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) uviedol, že žalovaný ako správca bytového domu nemá vecnú pasívnu legitimáciu v spore o určenie neplatnosti uznesení prijatých na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov na základe hlasovania v nej obsiahnutom, nakoľko je to rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov a nie správcu. Zdôraznil preto, že takéhoto rozhodnutia vo veci by sa prehlasovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov mohli dovolávať nie proti správcovi, ale proti tým, ktorí majú právo hlasovať, t. j. proti konkrétnym vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Záverom súd prvej inštancie zhrnul, že rozhodnutia prijaté na schôdzi vlastníkov bytov dňa
- marca 2016 zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, a preto žaloba o určenie neplatnosti hlasovania resp. zrušenie týchto rozhodnutí, podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. musí smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Súd prvej inštancie dodal, že postupom podľa § 335 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) zároveň rozhodol aj o zrušení neodkladného opatrenia nariadeného odvolacím súdom. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).
- Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom zo
- októbra 2018 sp. zn. 3 Co 103/2018 rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil; rozhodol tiež o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie a dodal, že žalovaný nie je v konaní pasívne legitimovaný, keďže nie je nositeľom hmotného práva, ktoré bolo predmetom tohto konania. Ako odvolací súd ďalej uviedol vzhľadom na skutočnosť, že prijaté rozhodnutie zaväzuje všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, musí potom žaloba na určenie neplatnosti prijatého rozhodnutia alebo o zrušenie alebo aj podľa § 14 ods. 6 zákona č. 182/1993 Z.z. smerovať proti všetkým ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov. Záverom odvolací súd skonštatoval správnosť postupu súdu prvej inštancie, ak v konaní ustálil, že žalobcovia v priebehu konania žiadali rozhodnúť o určení neplatnosti hlasovania na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa
- marca 2016 (petit žaloby). O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali žalobcovia 1/, 2/, 3/ (ďalej aj „dovolatelia“ alebo „žalobcovia“) dovolanie nemajúce náležitosti.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C.s.p.) predovšetkým skúmal, či dovolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 428 C.s.p.) a či sú splnené podmienky podľa § 429 C.s.p.
- Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá C.s.p.) dovolací súd uvádza, že dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (viď § 429 ods. 1 veta prvá C.s.p.). Podľa § 429 ods. 2 C.s.p. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
- V danom prípade odvolací súd v zmysle § 393 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozhodnutí žalobcov riadne poučil podľa § 428 C.s.p. o náležitostiach dovolania a aj o povinnom zastúpení dovolateľa advokátom a o nutnosti spísania dovolania a ďalších podaní dovolateľa týmto kvalifikovaným zástupcom.
- Vzhľadom k tomu, že v danej veci dovolatelia nepreukázali požadované právnické vzdelanie a k podanému dovolaniu nepriložili ani plnomocenstvo udelené advokátovi na zastupovanie v dovolacom konaní, súd prvej inštancie uznesením z
- decembra 2018 č. k. 24 C 62/2016-248 (doručeným do vlastných rúk žalobcovi 1/
- januára 2019, žalobcovi 2/
- decembra 2018 a žalobcovi 3/
- decembra 2018) vyzval dovolateľov k odstráneniu vád podania a na predloženie plnomocenstva udeleného advokátovi. Zároveň ich poučil o nutnosti zastúpenia v dovolacom konaní advokátom a o následku neodstránenia nedostatku povinného zastúpenia advokátom. Žalobcovia boli nečinní a v lehote určenej súdom vady dovolania, na odstránenie ktorých boli vyzvaní súdom prvej inštancie, neodstránili.
- I napriek náležitému poučeniu zo strany odvolacieho súdu ako aj okresného súdu je z obsahu spisu zrejmé, že dovolatelia nepreukázali zastúpenie advokátom v dovolacom konaní a ani nepreukázali zodpovedajúce právnické vzdelanie (§ 429 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 468 C.s.p.).
- So zreteľom na to, že v posudzovanej veci nie je splnená osobitná podmienka dovolacieho konania vyplývajúca z § 429 ods. 1 C.s.p., pričom nejde o žiaden z prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcov podľa § 447 písm. e/ C.s.p. pre nesplnenie podmienok dovolacieho konania, bez toho, aby sa zaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia.
- Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalovanému vznikol zásadne nárok na náhradu trov dovolacieho konania v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že o výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. by mal rozhodnúť súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
- Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalobca v dovolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v dovolacom konaní nevznikli.
- Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v dovolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
- Dovolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 C.s.p. aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov C.s.p., zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 C.s.p. v spojení s § 453 ods. 1 C.s.p. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- februára 2018 sp. zn. 7 Cdo 14/2018, R 72/2018).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.