1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na neverejnom zasadnutí konanom
2 Tr. por. per analogiam pokračuje v konaní o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Ústí nad Labem z
1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov so zaradením na jeho výkon do väznice s dozorom. II.
4 Tr. por. zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu. III.
19 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov berie späťvzatie osvedčenia Krajským súdom v Ústí nad Labem na vedomie. Odôvodnenie Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 6. decembra 2017, sp. zn. 3Ntc/3/2017,
1 zák. č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Ústi nad Labem z
1, ods. 3 Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere päť rokov. Súčasne
2 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 17 ods. 2 zák. č. 549/2011 Z. z. odsúdeného na výkon uloženého a uznaného trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený W. O. včas odvolanie, v dôvodoch ktorého okrem iného namieta, že krajský súd mal zistiť dôvody na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia. Poukazuje pritom na to, že od roku 2015 žije v Českej republike na adrese N. XXX, XXX XX L., s družkou, s ktorou plánujú založenie rodiny. Domnieva sa preto, že postup krajského súdu bol nezákonný aj v tom, že jeho obvyklý pobyt bol určený iba na podklade trvalého pobytu v dome jeho matky, kde býval naposledy v roku 2004. Zdôraznil pritom, že ak by bol o konaní krajského súdu riadne informovaný, vedel by mu predložiť dôkazy preukazujúce, že uvádza pravdu, a miesto jeho obvyklého pobytu by nebolo určené na území Slovenskej republiky. Zároveň poukázal na to, že účelom uznávania a výkonu trestných sankcií spojených s odňatím slobody v inom členskom štáte
zák. č. 549/2011 Z. z. je uľahčenie sociálnej nápravy odsúdeného, čo sa nedosiahne, ak bude vykonávať trest mimo územia Českej republiky, kde má družku a všetkých priateľov. Po predložení predmetnej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 29. mája 2018, sp. zn. 2 Urto 1/2018,
1 Tr. por. v spojení s § 244 ods. 4 Tr. por. prerušil konanie o uznaní a výkone predmetného rozsudku Krajského súdu v Ústí nad Labem a Súdnemu dvoru Európskej únie podal návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade čl. 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. b) rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z
čl. 4 rámcového rozhodnutia späť. V nadväznosti na to Súdny dvor Európskej únie uznesením z 1. októbra 2019 konanie o návrhu najvyššieho súdu na začatie prejudiciálneho konania zastavil.
1 zák. č. 549/2011 Z. z. ak justičný orgán štátu pôvodu rozhodne o späťvzatí osvedčenia pred prijatím rozhodnutia o uznaní a výkone, súd vezme späťvzatie uznesením na vedomie. Z týchto dôvodov najvyšší súd, potom čo pominul dôvod prerušenia konania, rozhodol o pokračovaní v ňom a na podklade odvolania odsúdeného W. O. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu o uznaní a výkone v Českej republike uloženého trestu odňatia slobody v celom rozsahu a súčasne vzal späťvzatie osvedčenia na vedomie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.