8 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZKR“ alebo „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“), pričom dospel k záveru, že žalobcom vyrubená daň z nehnuteľnosti predstavuje pohľadávku proti podstate. Pohľadávka žalobcu na dani z nehnuteľnosti vznikla až po vyhlásení konkurzu, ktorý bol vyhlásený v roku 2013 a zároveň vznikla v súvislosti so správou a speňažovaním majetku, keďže vlastníctvo nehnuteľného majetku zaťažuje vlastníka nehnuteľnosti povinnosť starať sa o ňu, a to nielen fyzicky (udržiavať ju v užívateľnom stave), ale aj po právnej stránke. Povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti vyplýva zo zákona a iba jej riadnym plnením nedochádza k dôsledkom, ktoré by vlastníka v jeho vlastníckom práve obmedzovali (napr. zriadenie daňového záložného práva). Na tejto povinnosti sa nemení nič ani v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok vlastníka nehnuteľnosti, keďže povinnosť platiť daň z nehnuteľnosti prechádza na správcu. 1.2. Keďže na nehnuteľnostiach, ktoré predstavovali predmet dane, bolo zriadené záložné právo rozhodnutím správcu dane, jedná sa v prípade pohľadávok žalobcu o pohľadávky proti oddelenej podstate.
okresného súdu zákon nevyžaduje pre uplatnenie pohľadávok proti podstate žiadne formálne náležitosti a ani lehotu. Za uplatnenie pohľadávok proti podstate považoval súd prvej inštancie doručenie e-mailu správcovi konkurznej podstaty dňa
8 ZKR a nie
8 ZKR, pričom dodal, že nepodaním námietok proti zoznamu pohľadávok proti podstate vypracovanému správcom a zverejnenom v Obchodnom vestníku nezaniká právo veriteľa podať žalobu
8 ZKR. Naopak žalobu
6 ZKR možno podať až vtedy, ak právny dôvod, poradie pohľadávky alebo jej výška neboli určené
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. Dovolateľ žiadal, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.1. Právnou otázkou, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, bola
žalovaného otázka, „či je možné uplatniť pohľadávku proti podstate neobmedzene, t. j. aj po zverejnení oznamu správcu
ZKR v Obchodnom vestníku o zostavení pohľadávok proti podstate a či je po zverejnení oznamu správcu
ZKR v Obchodnom vestníku o zostavení pohľadávok proti podstate prípustná žaloba o určenie pohľadávky
8 ZKR.“
dovolateľa logické, aby správca zostavujúci zoznam pohľadávok proti príslušnej podstate mal k dispozícii všetky pohľadávky proti podstate a len tak vie zoznam pohľadávok riadne vyhotoviť a zákonne ďalej postupovať. Rovnako tak možno
žalovaného dospieť k záveru, že postup veriteľa
ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR je možný len do okamihu zverejnenia správcu v Obchodnom vestníku o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a o zámere zostaviť rozvrh. 4.2. Od momentu zverejnenia oznámenia správcu v Obchodnom vestníku o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zostaviť rozvrh oddelenej podstaty ukladá zákon veriteľovi postupovať
ZKR, a teda, ak pohľadávka nie je zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate, je veriteľ povinný v hmotnoprávnej tridsaťdňovej lehote vzniesť u správcu odôvodnenú námietku na predpísanom tlačive a ak správca námietke nevyhovie, je následne povinný v hmotnoprávnej šesťdesiatdňovej lehote odo dňa zverejnenia oznamu správcu podať žalobu na súd, pričom v žalobe je oprávnený požadovať len to, čo uviedol v námietke. Zákon o konkurze výslovne uvádza, že na námietky, ktoré nespĺňajú náležitosti
3 ZR, resp. vo vzťahu ku ktorým nebola podaná žaloba
6 ZKR, sa neprihliada. Ak teda veriteľ nepostupuje v súlade s ustanovením § 96 ZKR, zaniká jeho právo byť uspokojený z rozvrhu výťažku z príslušnej podstaty. Súčasný postup
8 ZKR by bol
dovolateľa duplicitný a nehospodárny, keďže aj keby súd na podklade žaloby podanej
8 ZKR určil, že pohľadávka je pohľadávkou proti podstate, nárok veriteľa na uspokojenie z príslušnej podstaty zanikol v dôsledku nerešpektovania prekluzívnych lehôt upravených v ustanovení § 96 ZKR. 4.3. Záverom žalovaný uviedol, že zámerom zákonodarcu nebolo v žiadnom prípade uplatňovať duálny spôsob podávania žaloby proti správcovi vo veci uplatnenia pohľadávky proti podstate v čase, kedy konkurzné konanie smeruje k svojmu ukončeniu. Zákonodarca mal za cieľ jednoznačne transformovať povinnosť veriteľa pohľadávky proti podstate podať žalobu
ustanovenia § 87 ods. 8 ZKR do času, kedy prichádza do úvahy postup
ustanovenia § 96 ZKR.
jeho názoru preukazovať, že žalovaný nekonal s odbornou starostlivosťou a zámerne ho ako veriteľa poškodil. 6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [
Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je dôvodné.
ustanovenia § 427 ods. 1 C.s.p. plynie od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu (t. j. dovolateľovi). Lehoty určené
mesiacov sa končia uplynutím toho dňa, ktorý sa svojim označením zhoduje s dňom, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty (§ 121 ods. 3 C.s.p.). Zároveň platí, že ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň (§ 121 ods. 4 C.s.p.). 7.
ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (písm. a/), ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (písm. b/) alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (písm. c/). 8.1. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). 8.
ZKR v Obchodnom vestníku o zostavení pohľadávok proti podstate a či je po zverejnení oznamu správcu
ZKR v Obchodnom vestníku o zostavení pohľadávok proti podstate prípustná žaloba o určenie pohľadávky
8 ZKR“ - nebola doposiaľ predmetom dovolacieho prieskumu, čím je splnená zákonná podmienka prípustnosti podaného dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
2 ZKR. Po zverejnení predmetného oznámenia v Obchodnom vestníku môže veriteľ uplatniť pohľadávku proti podstate len vo forme námietok na predpísanom tlačive uplatnených u správcu v lehote 30 dní od zverejnenia oznámenia
2 ZKR v Obchodnom vestníku. Márnym uplynutím lehoty na podanie námietok zároveň
dovolateľa zaniká veriteľovi právo na uspokojenie jeho pohľadávky ako pohľadávky proti (oddelenej) podstate a určenia pohľadávky proti podstate sa v takom prípade nemožno úspešne domáhať ani incidenčnou žalobou
8 ZKR. 11.1. Žalobca a aj súdy nižšej inštancie majú za to, že veriteľ si môže uplatniť pohľadávky proti podstate neformálnym spôsobom aj po zverejní oznámenia správcu v Obchodnom vestníku o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zostaviť rozvrh
2 ZKR, pričom veriteľ má aj v takom prípade právo domáhať sa určenia svojej pohľadávky prostredníctvom incidenčnej žaloby
8 ZKR, keďže takýto spor sa nerieši v rámci námietkového konania. 12.
7 ZKR, pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. 12.1.
8 ZKR, ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať
tohto ustanovenia. 12.2.
2 ZKR, pred zostavením rozvrhu správca zostaví zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré boli alebo majú byť uspokojené z výťažku zaradeného do podstaty, z ktorej sa rozvrh zostavuje; v zozname uvedie poradie a sumy, v akej boli alebo majú byť pohľadávky proti podstate uspokojené. Zostavenie zoznamu a zámer zostaviť rozvrh správca oznámi zverejnením v Obchodnom vestníku. 12.3.
3 ZKR, veriteľský výbor, dotknutý zabezpečený veriteľ a každý, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate do neho nahliadnuť a podaním na predpísanom tlačive namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate. Námietka musí byť podaná včas u správcu na predpísanom tlačive a musí byť vždy odôvodnená, inak sa na ňu neprihliada. 12.4.
4 ZKR, námietkou poradia pohľadávky proti podstate sa rozumie aj námietka, že pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu alebo že má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu, ako rozsahu určenom správcom.
ustanovenia § 96 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. 13.
2 ZKR), podá po zverejnení oznámenia správcu v Obchodnom vestníku o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zostaviť rozvrh incidenčnú žalobu
8 ZKR bez podania námietok
3 ZKR, keďže v tomto štádiu konkurzného konania upravuje zákon o konkurze a reštrukturalizácii v ustanovení § 96 osobitný postup tak pre veriteľa, ktorý o sebe tvrdí, že je veriteľom s pohľadávkou proti podstate, ako aj pre správcu. 13.5. Opačný výklad pripúšťajúci podanie žaloby
8 ZKR po zverejnení oznámenia v Obchodnom vestníku
2 by predstavoval obchádzanie zákonného postupu upraveného v ustanovení § 96 zákona a konkurze a reštrukturalizácii a zároveň neprípustné zvýhodnenie toho veriteľa, ktorý v danom štádiu konkurzného konania nesplnil zákonom požadované náležitosti (t. j. podanie včasných odôvodnených námietok v zákonom stanovenej forme), na úkor ostatných konkurzných veriteľov. 13.6. Podanie námietok zo strany veriteľa, ktorý o sebe tvrdí, že je veriteľom s pohľadávkou proti podstate by nebolo nevyhnutné jedine v prípade, ak podal na súd proti správcovi incidenčnú žalobu
8 ZKR v čase pred zverejnením oznámenia správcu v Obchodnom vestníku o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zostaviť rozvrh
2 ZKR. V predmetnom spore však o taký prípad nejde a na vyššie uvedenom konštatovaní nemení nič ani záver, že správca v oznámení o neuznaní pohľadávky proti oddelenej podstate poučil žalobcu
8 ZKR, nakoľko v spolu s oznámením
2 ZKR - na podklade ktorého si žalobca uplatnil pohľadávku proti oddelenej podstate - poučil veriteľský výbor, dotknutý zabezpečeného veriteľa a každého, kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate (t. j. vrátane žalobcu) zverejnením v Obchodnom vestníku
3 ZKR o lehote na podanie námietok, ich forme a náležitostiach, ako aj o subjekte, ktorému sa majú námietky adresovať. 14. Ohľadne predmetnej právnej otázky dovolací súd poukazuje aj na názor prezentovaný v odbornej literatúre,
ktorého „z odseku 7 § 87 ZKR vyplýva, že pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu, pričom tak ako bolo uvedené, nie je stanovená lehota na ich uplatnenie ani forma tohto uplatnenia. Z § 96 ods. 3 vyplýva, že veriteľ pohľadávky proti podstate si môže uplatniť pohľadávku proti podstate najneskôr v námietkach podaných do 30 dní od zverejnenia oznámenia správcu v Obchodnom vestníku o tom, že bol zostavený zoznam pohľadávok proti podstate. Veriteľ pohľadávky proti podstate môže teda akýmkoľvek spôsobom požadovať od správcu jej úhradu. Pokiaľ o to veriteľ požiada, správca je povinný veriteľovi uviesť, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate vrátane jej poradia. Pred zostavením návrhu rozvrhu z oddelenej podstaty zostaví správca zoznam pohľadávok proti podstate, ktoré sa uspokojujú z oddelenej podstaty. Zo zoznamu pohľadávok musí vyplývať, z ktorej podstaty (všeobecnej alebo oddelenej) sa pohľadávky budú uspokojovať. Správca je povinný oznámiť zostavenie zoznamu pohľadávok proti podstate zverejnením v Obchodnom vestníku; samotný zoznam pohľadávok proti podstate nemusí zverejňovať. Informácia správcu o tom, že je zostavený zoznam pohľadávok proti podstate, slúži veriteľom na to, aby mohli do zoznamu nahliadnuť a uplatniť si práva, ktoré im vyplývajú z § 96 ods. 3 v znení účinnom od
ktorej pohľadávka proti podstate nie je zaradená do zoznamu alebo že nemá byť zaradená do zoznamu, resp. má byť zaradená do zoznamu v inom rozsahu ako rozsahu určenom správcom. Z odseku 4 je teda zrejmé, že námietku môže podať aj osoba, ktorá tvrdí, že je veriteľom, že má pohľadávku proti podstate, ktorá mala byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti podstate“ (k tomu viď aj: Ďurica, M., Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár,
ZKR je zverený do právomoci správcu a súd pri rozdelení výťažku vstupuje len spôsobom, ktorý je typický pre činnosť súdu, a to rozhodovaním sporu medzi veriteľmi a správcom. Rozvrh výťažku svojim obsahom nahradzuje aj konečnú správcu upravenú v § 29 ZKV (k tomu viď aj: Ďurica, M., Konkurzné právo na Slovensku a v Európskej únii. Eurokódex: Žilina, 2006, s. 244). 15.2. Pokiaľ ide o uplatňovanie pohľadávok proti podstate, tieto veritelia uplatňovali u správcu (§ 31 ods. 5 ZKV) počas konkurzu, teda ako za aktuálnej právnej úpravy. Po speňažení majetku z podstaty správca predložil súdu konečnú správu (§ 29 ods. 1 ZKV), ktorej obsahom bol aj zoznam veriteľov s neuznanými pohľadávkami proti podstate alebo pohľadávkami zaradenými do iného než uplatneného poradia, a ktorú v súčasnosti nahrádza rozvrh výťažku
ZKR, pričom konečnú správu zverejnil konkurzný súd na svojej úradnej tabuli s upozornením pre úpadcu a konkurzných veriteľov, že do 15 dní odo dňa, keď konečná správa a vyúčtovanie boli vyvesené na úradnej tabuli súdu, môžu proti nim podať námietky (§ 29 ods. 3 ZKV), čo zodpovedá povinnosti správcu zverejniť v Obchodnom vestníku oznámenie o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate a zámere zverejniť rozvrh
2 ZKR, vrátane poučenia pre veriteľský výbor, dotknutého zabezpečeného veriteľa a každého kto tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate, je oprávnený do 30 dní od zverejnenia oznamu o zostavení zoznamu pohľadávok proti podstate namietnuť u správcu poradie pohľadávky proti podstate (§ 96 ods. 3 ZKR). Konečnú správu vrátane námietok veriteľov preskúmaval súd na pojednávaní (§ 29 ods. 4 ZKV), čomu
súčasnej právnej úpravy zodpovedá postup upravený v ustanovení § 96 ods. 5 a ods. 6 ZKR. 15.
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Po zverejnení predmetného oznámenia môže veriteľ v konkurznom konaní uplatniť pohľadávku proti príslušnej podstate výlučne v odôvodnených námietkach na predpísanom tlačive v lehote určenej v § 96 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. II. Na pohľadávku, ktorú veriteľ neuplatnil u správcu do zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, a ktorú neuplatnil ani postupom
3, sa pri uspokojení neprihliada ako na pohľadávku proti (všeobecnej alebo oddelenej) podstate. III. Ak veriteľ, ktorý o sebe tvrdí, že je veriteľom s pohľadávkou proti podstate, neuplatnenou u správcu pred zverejnením oznámenia v Obchodnom vestníku
2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nepodal u správcu včas odôvodnené námietky na predpísanom tlačive
3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa nemôže následne s úspechom domáhať určenia jeho pohľadávky proti podstate žalobou podanou proti správcovi
8 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
96 ods. 2 ZKR, zákon upravuje osobitný postup, a to vrátane uplatnenia predtým neuplatnenej pohľadávky proti podstate, keď právo podať námietky
3 ZKR má aj ten, kto o sebe tvrdí, že je veriteľom pohľadávky proti podstate (v danom prípade žalobca), a že jeho je pohľadávka má byť zaradená do zoznamu pohľadávok proti oddelenej podstate a uspokojená s príslušnej oddelenej podstaty (§ 96 ods. 4 ZKR). 17.1. Súdy nižšej inštancie nesprávne dospeli k záveru, že veriteľ môže podať žalobu
8 ZKR aj vtedy, ak nepodá námietku proti zoznamu pohľadávok proti podstate vypracovanom správcom a zverejnenom v Obchodnom vestníku. Takýto záver by bol opodstatnený jedine v prípade, že takáto žaloba bola podaná pred zverejnením oznámenia
2 ZKR (k tomu viď bod 13.
6 možno podať vtedy, ak právny dôvod, poradie alebo jej výška neboli určené
, alebo ak takéto konanie neprebieha“ - že žalobca podal žalobu až po márnom uplynutí lehoty na podanie námietok
3 ZKR, a to napriek tomu, že zverejnenie oznámenia správcu
2 ZKR obsahovalo poučenie
3 a ods. 4 ZKR.
zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom definícia pohľadávok proti podstate obsiahnutá v ustanovení § 31 ods. 3 ZKV je odlišná od právnej úpravy pohľadávok proti podstate obsiahnutej v ustanovení § 87 ZKR v znení účinnom od 1. januára 2012 z čoho vyplýva, že nemožno automaticky vychádzať z predmetného rozhodnutia, ale jedine vtedy, ak by závery z neho vyplývajúce boli aplikovateľné na aktuálnu právnu úpravu; - súd prvej inštancie vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie vo výške 10,- eur (ktorý žalovaný zaplatil) napriek tomu, že je ex lege oslobodený od platenia súdnych poplatkov
2 v spojení s ods. 4 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a preto bude povinnosťou okresného súdu v ďalšom konaní postupom
1 uvedeného zákona predmetný súdny poplatok žalovanému vrátiť.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.