Odvolací súd považoval vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie za postačujúce, so správnymi skutkovými a právnymi závermi, pričom rešpektoval právnu úpravu a zohľadnil všetky právne významné skutočnosti. Matka maloletých detí ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, žiadne vážnejšie dôvody pre zmenu priezviska maloletých detí, na ktorom sa predtým obaja rodičia dohodli. Mal za to, že súd musí vykonať výklad a aplikáciu práva tak, aby rozhodnutie smerovalo k výsledku spravodlivému, nielen mechanicky a formalisticky predpis aplikovať bez ohľadu na zmysel a účel toho ktorého záujmu chráneného príslušnou normou. S odvolacími dôvodmi matky sa odvolací súd nestotožnil a mal za to, že pre zmenu priezviska, resp. nahradenie súhlasu jedného z rodičov sú potrebné závažné a podstatné dôvody, čo však nebol tento prípad. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala matka dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Namietala odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 11.,
ktorého matka maloletých detí ani v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, žiadne vážnejšie dôvody pre zmenu priezviska maloletých detí, na ktorom sa predtým obaja rodičia dohodli. Rozhodnutie
nej vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keďže sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Poukázala pritom na rozhodnutia R 11/1973 a na ustálenú prax (bez konkretizovania rozhodnutí, ktoré ju tvoria), ktorá za závažné dôvody pri udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezvisk maloletého považuje prípady, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem, stratil k nemu citový vzťah alebo ak z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s otcom. Mala za to, že v dovolaniu predchádzajúcich konaniach dostatočne preukázala nezáujem otca o maloleté deti, stratil k nim citový vzťah, neplní si svoje povinnosti voči deťom a mala za to, že nie je v ďalšom záujme maloletých, aby bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s otcom. V súčasnosti sú maloleté deti zverené do starostlivosti matke na základe súdom schválenej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 9. marca 2017 sp. zn. 1P/195/2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 23. marca 2017. Otec však neplní styk
dohody a stretáva sa s deťmi
vlastnej vôle. Matka dlhodobo pociťuje, že otec do budúcna s maloletými deťmi udržiavať kontakt nechce a nebude. Otec odôvodňuje nestretávanie sa s deťmi nedostatkom finančných prostriedkov. Matka však také zdôvodnenie považuje za účelové, keďže má vedomosť o investovaní finančných prostriedkov otca do fajčenia. Tu poukázala na rozhodnutie R 12/1965,
ktorého nezáujem o dieťa a o výchovné prostredie, v ktorom sa dieťa nachádza a ako prosperuje, môže byť okolnosťou významnou pre rozhodnutie súdu k súhlasu so zmenou priezviska maloletého dieťaťa. Prípadný záujem rodiča o dieťa prejavený až v konaní pred súdom možno považovať za účelový. Matka považuje svoj návrh za opodstatnený, nakoľko sa denne stretáva s problémom rozdielneho priezviska matky a detí, napríklad v škôlke a u lekárov, a to jednak na strane detí, keďže sa maloletý E. predstavuje ako E. V. (priezvisko matky), ale aj na strane matky, ktorú v súvislosti s deťmi oslovujú pani A., ktorá týmto priezviskom nikdy nedisponovala, prípadne v situáciách doručovania pošty od doktorov, napríklad pozvánok na vyšetrenie, ktoré sa vracajú ako nedoručené. Odklon rozhodnutia odvolacieho súdu od rozhodnutia R 11/1973 považuje za preukázaný, rovnako ako otcov nezáujem o maloleté deti. 4. Otec sa vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil so závermi odvolacieho súdu, keďže priezvisko dieťaťa je súčasťou jeho identity, a to už od narodenia a je dôvodné, aby sa konanie o zmenu priezviska viedlo len výnimočne, z dôležitých dôvodov a v súlade so záujmom dieťaťa. Rozhodnutia, na ktoré matka poukazuje R 11/1973 a R 12/1965 síce uvádzajú okolnosti, ktoré môžu byť považované za závažné, ale len za predpokladu ich skutočnej existencie a preukázania môžu viesť k udeleniu súhlasu na zmenu priezviska, čo však nie je tento prípad, keďže v konaní neboli zistené žiadne závažné dôvody pre také rozhodnutie. Nesúhlasil s tvrdeniami matky uvedenými v dovolaní o jeho nezáujme o maloleté deti, má za to, že v konaní bol preukázaný presný opak, chce byť informovaný o ich prospievaní, pokrokoch, zdravotnom stave a tiež problémoch. Má záujem kontaktovať sa s maloletými deťmi, avšak vzhľadom na ich vek je telefonický kontakt možný realizovať najmä prostredníctvom matky, ktorá mu však v tomto bráni. Otec popiera nezáujem o deti a tvrdí, že osobný styk s deťmi sa nemohol realizovať nielen jednak z finančných dôvodov otca, keď spiatočná cesta za deťmi autom ho stojí 4.500 Čk, ale aj z dôvodu, že cesta by mohla byť márna vzhľadom na dôvody na strane matky, nakoľko už mal takúto skúsenosť. Otec svoje deti miluje, plní si vyživovacie povinnosti a osobné stretávanie uskutočňuje
možností. Otec má aktívny prístup, avšak vzhľadom na nízky vek detí je nevyhnutná aj súčinnosť matky. Otec ocenil, že posledné mesiace sa prístup matky zlepšil a zvýšila sa aj frekvencia stretávania sa otca s deťmi, s ktorými realizoval styk aj v období Vianoc 2018 (v dĺžke 14 dní), veľkonočných sviatkov 2019 (v dĺžke 14 dní), v júni 2019 približne 12 dní a v auguste 2019 približne 14 dní. Otec so zmenou priezviska detí nesúhlasí. Matkou podané dovolanie žiadal odmietnuť v zmysle § 447 písm. f/ CSP, prípadne zamietnuť
CSP, nakoľko dovolanie považuje za nedôvodné, nenapĺňajúce ustanovenie § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, (pozn. zrejme mal na mysli ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, ktoré použila matka v dovolaní), na ktoré sa matka odvoláva, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení by sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (vyjadrenie otca je v tejto časti odôvodnené nesprávnym ustanovením, na ktoré sa matka v dovolaní neodvolávala).
ktorého sa na konania
tohto zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a § 77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak“, ak ide o prípustnosť dovolania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých; prípustnosť dovolania matky bolo preto potrebné posudzovať
ustanovení CSP, ktoré upravujú, kedy je dovolanie prípustné (§ 419 a nasl. CSP). 8. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, dovolací súd rozsahom dovolania nie je viazaný (§ 77 CMP). 12. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšieho stupňa, sa v civilnom sporovom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých môže súd konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. Na týchto záveroch zotrváva aj súčasná rozhodovacia prax najvyššieho súdu (1 Cdo 54/2018, 2 Cdo 33/2017, 3 Cdo 33/2017, 4 Cdo 54/2018, 5 Cdo 104/2017, 7 Cdo 29/2018, 8 Cdo 140/2017). 13.
názoru matky je jej dovolanie prípustné
1 písm. a/ CSP. Aby na základe dovolania podaného
uvedeného ustanovenia mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 CSP) musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až 435 CSP, je potrebné konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, vysvetliť (označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená (2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. V konkrétnom prípade musí dovolateľ relevantne odôvodniť, že dovolanie je prípustné, pretože odvolací súd sa pri riešení zásadnej právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, pričom dôvodom dovolania môže byť len otázka právneho posúdenia a spochybnenie jej vyriešenia zo strany odvolacieho súdu a ako aj odôvodnenie právneho záveru, ktorý zastáva dovolateľ (porovnaj Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M., a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C.H.Beck, str. 1382). 14. Otázkou relevantnou
1 CSP môže byť len otázka právna (nie skutková). Môže tak ísť o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napr. Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine, ako aj o otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Predmetná otázka musí byť zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania
tohto ustanovenia. 15. Vo vzťahu k nemožnosti posúdenia skutkových otázok a tiež pre účely ďalšieho výkladu je potrebné poukázať na to, že dovolací súd je viazaný skutkovým základom tak, ako ho dovolací súd zistil (§ 442 CSP). Dovolací súd v dovolacom konaní nevykonáva dokazovanie, preto ani nemôže prehodnocovať dôkazy vykonané v konaní na súdoch oboch inštancií, ani posudzovať správnosť z nich vyvodených skutkových zistení (záverov). 16.
a/ CMP súd v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhoduje o mene a o priezvisku maloletého. Hmotnoprávny podklad pre rozhodovania o týchto otázkach obsahuje § 35, § 40 Zákon o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z.). 17.
Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 18.
tohto ustanovenia súd rozhoduje iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sa týkajú podstatných vecí súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv. Demonštratívne sú v tomto ustanovení vymenované iba niektoré veci súvisiace s výkonom rodičovských práv, ktoré už vzhľadom na doterajšiu súdnu prax, treba považovať za „podstatné veci“. Ak sa rodičia nedohodnú napr. o zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takom prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska, ale na návrh niektorého z rodičov súd môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska dieťaťa. Súd pritom skúma, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého, napr. či to bude prospievať jeho zdravému vývoju v novom prostredí, či druhý rodič, ktorý so zmenou nesúhlasí, si voči dieťaťu plní svoje rodičovské povinnosti a pod. O žiadosti o povolenie zmeny priezviska (aj mena) rozhoduje matričný úrad
zákona č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku.
f/ CSP, nakoľko nebolo odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.