Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Sžrk/7/2018 Identifikačné číslo spisu: 4016200221 Dátum vydania rozhodnutia: 22.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:

§ 438ods.

2 S.s.p., po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 S.s.p. a § 444 S.s.p.), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 ods. 1 S.s.p.), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 S.s.p.) a že kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 S.s.p. a § 57 S.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v kasačnej sťažnosti podľa § 440 S.s.p., § 441 S.s.p. a § 453 S.s.p., postupom podľa § 455 S.s.p. bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle kasačného súdu (www.nsud.sk) podľa § 137 ods. 4 S.s.p.

§ 452ods.

1 S.s.p., a po neverejnej porade senátu (§ 137 ods. 1 S.s.p.

§ 452ods.

1 S.s.p.) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalovaného je potrebné zamietnuť.

1. Predmetom konania pred kasačným súdom bolo rozhodnúť o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku krajského súdu, ktorým bolo zrušené preskúmavané rozhodnutie. Podľa ustanovenia § 464 ods. 2 S.s.p. k kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať.
2. Kasačný súd po podrobnom preštudovaní predloženého súdneho spisu a pripojených administratívnych spisov zistil, že rozhodovanie o kasačnej sťažnosti je vecou obdobnou, ktorá bola predmetom konania pred kasačným súdom na základe kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa (žalovaného) napríklad vo veciach sp. zn. 4Sžrk/19/2018, 5Sžrk/2/2018, 5Sžrk/13/2018, 8Sžrk/10/2018, 8Sžrk/12/2018, 10Sžrk/7/2018, 10Sžrk/13/2018, preto kasačný súd vo svojom odôvodnení rozhodnutia poukazuje na svoje skoršie rozsudky vo vyššie uvedených veciach, s ktorými sa plne stotožňuje a konštatuje, že argumentácia žalovaného orgánu verejnej správy v podanej kasačnej sťažnosti nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých správny súd zamietol jeho žalobu.
3. Kasačný súd najskôr dlhšie zvažoval, či žalobné dôvody žalobkyne boli aspoň minimálnym podkladom pre rozhodnutie krajského súdu (pozri § 134 ods. 1, § 182 ods. 1 písm. e/ S.s.p., resp. § 249 ods. 2 a § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), pretože rozhodujúcu časť jej argumentácie krajský súd neuznal, pričom procesný postup a rozhodnutie žalovaného boli v žalobe napádané z dôvodov, ktoré sa celkom líšili od tých, pre ktoré krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil.
4. Napokon však konajúci senát kasačného súdu, uvedomujúc si nezanedbateľné množstvo predchádzajúcich rozhodnutí tohto súdu v sporoch vskutku takmer totožných (variácia dvoch žalobcov s identickým právnym zástupcom, časová zhoda, právny základ konania, neskoršie prevody pozemkov v prospech štátom ovládanej spoločnosti na prípravu tejže investície atď.), berúc do úvahy, že po známom vývoji súvisiacich konaní znamenajúcich nemožnosť povolenia vkladu už ide prakticky len o to, akou formou sa vkladové konania skončia (pričom je vhodné, aby sa v obdobných konaniach postupovalo rovnako), a majúc pred očami hodnotu jednoty judikatúry, rozhodol sa prikloniť k záverom ostatných senátov a nepostúpil túto konkrétnu právnu vec na konanie veľkému senátu. Pritom kasačný súd uznáva, že prvostupňový orgán i žalovaný sa snažili v administratívnom konaní postupovať zákonne a efektívne, vedení aj tlakom hromadne podávaných protestov prokurátorov do správnych konaní v obdobných veciach, ktorými prokurátori prezentovali potrebu práve takéhoto postupu.
5. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznal. V prípade plne úspešnej žalobkyne mal kasačný súd za to, že vyjadrenie, ktoré bolo podané ku kasačnej sťažnosti, je prakticky totožné s tým, ktoré bolo podané vo veciach vedených kasačným súdom pod sp. zn. 4Sžrk/19/2018, sp. zn. 5Sžrk/13/2018, sp. zn. 8Sžrk/10/2018 a sp. zn. 8Sžrk/12/2018, kde bol žalobkyni priznaný nárok na plnú náhradu trov kasačného konania. Účelom náhrady trov konania je kompenzovať náklady strany, ktoré jej vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. V tomto konaní bolo predložené len recyklované vyjadrenie, s ktorým nie je reálne spojený vznik ďalších nákladov strany v konaní, a ktoré nemalo na rozhodnutie kasačného súdu zásadný význam, preto kasačný súd za aplikácie § 167 ods. 3 písm. a)

§ 467ods.

1 S.s.p. mal za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania žalobkyni nepriznal celkom. Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže nebol v konaní o kasačnej sťažnosti úspešný (§ 168

§ 467ods.

1 S.s.p.). Ďalšej účastníčke konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal, pretože jej v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by jej trovy kasačného konania vznikli (§ 169

§ 467ods.

1 S.s.p.).

1. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:
2. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.