2, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák. účinného do
1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného Ing. B. B. sa zamieta. Odôvodnenie Na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) sa na základe dovolania obvineného Ing. B. B. proti uzneseniu Najvyššieho súdu z
3 Tr. por. predseda senátu JUDr. Peter Hatala a členovia senátu JUDr. Juraj Kliment a JUDr. Martin Bargel nie sú vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 TdoV 8/
ktorého je v niektorých prípadoch potrebné upustiť od doslovného jazykového výkladu a použiť výklad zaručujúci ochranu základných práv. Pri všetkých rozhodnutiach o väzbe obvinený namietal, že v skutkovej vete absentuje fyzická osoba uvedená do omylu, pričom senáty ani samosudcovia sa s námietkou nevysporiadali, z čoho vyplýva nezákonnosť väzby. Ak by sudca konajúci o väzbe bol aj členom dovolacieho senátu, bola by daná objektívna hrozba, že v snahe zakryť svoje predošlé chybné rozhodnutie sa nevyrovná s argumentami obhajoby objektívne. Z tohto dôvodu nemožno uplatniť výklad o nevylúčení JUDr. Klimenta z rozhodovania o dovolaní. Vo vzťahu k JUDr. Martinovi Bargelovi uviedol, že do senátu bol zaradený namiesto JUDr. Šiškovej ex post z rozhodnutia predsedníčky súdu, ktorá svoj pomer k veci prejavila viacerými spôsobmi. JUDr. Martin Bargel rozhodoval v senáte už 28. novembra 2017, minimálne vo veci odročenia pojednávania. Ak zasadal v senáte bol povinný poznať spisový materiál. Súčasne musel vedieť, že nie je zákonným sudcom, pričom proti tomuto neprotestoval. Ak by konanie JUDr. Bargela, JUDr. Serbovej a predsedníčky Najvyššieho súdu nevyšlo najavo, konal by naďalej. Zmeny senátu pritom neboli vopred avizované ani rozhodnuté uznesením, preto nie je zrejmé, na akom základe sa mali udiať.
obvineného v tomto smere nestačilo citovať Trestný poriadok a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, pretože obvinenému sa takéto machinácie s členmi senátu javia ako nezlučiteľné s objektívnym rozhodovaním a zisťovaním objektívnej pravdy. V tomto smere má
obvineného Dohovor a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva prednosť pred zákonom v zmysle ustanovení Viedenského dohovoru o zmluvnom práve. Ďalej obvinený nesúhlasil s argumentáciou riadiacej predsedníčky senátu JUDr. Serbovej, že JUDr. Bargel mal zastupovať dlhodobo chorú JUDr. Šimonovú, pričom JUDr. Bargel zastupoval JUDr. Šiškovú. V roku 2016, kedy napadlo odvolanie, platil režim zastupovania (čl. V Rozvrhu práce na rok 2016) tak, že mohol zastupovať sudca s najbližším vyšším číslom. Senát 3T mohol zastupovať len sudca zo senátu 4 T. Z uvedených dôvodov žiadal obvinený, aby sťažnostný súd rozhodol, že JUDr. Kliment a JUDr. Bargel sú vylúčení. Príslušný senát Najvyššieho súdu v námietke zaujatosti obvineného Ing. B. B. nezistil splnenie zákonných podmienok na vylúčenie predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Martina Bargela a rozhodol o ich nevylúčení tak, ako je uvedené vo výroku uznesenia z
3 Tr. por. o vylúčení z dôvodov uvedených v § 31 na základe námietky vznesenej niektorou zo strán v iných prípadoch ako
odseku 2 rozhoduje orgán, ktorého sa tieto dôvody týkajú. O tom, či je vylúčený sudca alebo prísediaci, ktorý rozhoduje v senáte, rozhodne tento senát.
5 písm. d) Tr. por. o sťažnosti proti rozhodnutiu
odsekov 2 a 3 rozhoduje iný senát odvolacieho súdu, dovolacieho súdu alebo nadriadeného súdu konajúceho o sťažnosti proti rozhodnutiu sudcu pre prípravné konanie, ak ide o rozhodnutie senátu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu, alebo senátu nadriadeného súdu.
6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne
5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch
.
1 veta prvá a druhá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov senát Najvyššieho súdu sa skladá z troch sudcov, z ktorých jeden je predsedom senátu. Ak rozhoduje o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam senátov najvyššieho súdu, skladá sa senát najvyššieho súdu z predsedu a zo štyroch sudcov.
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava“) nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Rozhodnutie o vylúčení sudcu
1 Tr. por. predstavuje výnimku z tejto zásady. Článkom 46 ods. 1 Ústavy je každému priznaná možnosť domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto ustanovenie zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou sa obyčajne rozumie neprítomnosť predsudku alebo zaujatosti. Možno rozlišovať subjektívny prístup a objektívny prístup. Cieľom subjektívneho prístupu je snaha o zistenie osobného presvedčenia konkrétneho sudcu v danom prípade. Pri objektívnom prístupe je určujúce, či sudca poskytol v tomto ohľade dostatočné záruky na vylúčenie akýchkoľvek zákonných pochybností o jeho nestrannosti. Subjektívna nestrannosť sa predpokladá až do predloženia dôkazu opaku a na preukázanie jej nedostatku sa vyžaduje dôkaz o predsudku alebo zaujatosti sudcu. Objektívna nestrannosť sa nehodnotí
subjektívneho stanoviska sudcu, ale
objektívnych symptómov, vonkajších objektívnych skutočností. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky je možné vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať, že sa nestrannosť sudcu niekomu len subjektívne javí, ale či reálne neexistujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje. Aj pri zohľadnení teórie zdania môže byť sudca vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci iba v prípade, keď je celkom zjavné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom alebo ich zástupcom dosahuje taký charakter a intenzitu, že aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti nebude môcť rozhodovať nezávisle a nestranne „sine ira et studio“. Existencia oprávnených pochybností závisí vždy od posúdenia konkrétnych okolností prípadu.
objektívneho kritéria sa musí rozhodnúť, či (úplne odhliadnuc od osobného správania sa sudcu) existujú preukázateľne skutočnosti, ktoré môžu spôsobiť vznik pochybnosti o nestrannosti sudcu (viď tiež Fey c. Rakúsko). Pri rozhodovaní, či je daný oprávnený dôvod na obavu, že konkrétny sudca je nestranný, je stanovisko osoby oprávnenej namietať zaujatosť dôležité, ale nie rozhodujúce; určujúce je to, či sa môže táto obava považovať objektívne za oprávnenú. Sudcu teda možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, zakladajúcich sa na objektívnych, konkrétnych a dostatočne závažných skutočnostiach. V danom prípade nebola existencia takéhoto prípadného vzťahu alebo pomeru k predmetnej veci alebo osobám, ktorých sa vec týka, preukázaná u predsedu trestného senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. Petra Hatalu, ako ani u členov senátu JUDr. Juraja Klimenta a JUDr. Martina Bargela. V napadnutom uznesení sa Najvyšší súd správne, v súlade so zákonom a v plnej miere vysporiadal s námietkami obvineného, pričom uviedol konkrétne skutočnosti vyvracajúc opodstatnenosť námietok obvineného, s poukázaním na príslušné rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj daného rozvrhu práce a postupu rozhodovania jednotlivých namietaných sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom sťažnostný súd je viazaný závermi nálezov uvedených v napadnutom uznesení, v rámci ktorých sudcovia rozhodujúci o sťažnosti proti väzobnému stíhaniu, ako aj sudcovia nepodieľajúci sa na rozhodovaní o vine a treste obvineného nemôžu byť vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci vedenej na Najvyššom súdu pod sp. zn. 2 TdoV 8/
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.