Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Urto/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 8019200146 Dátum vydania rozhodnutia: 09.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Štefan Harabin Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8019200146.2 Rozsudok Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Harabina a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 9. októbra 2019 v Bratislave, v konaní o uznaní a výkone rozhodnutia o peňažnej sankcii, o odvolaní odsúdeného H. N. proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 28. mája 2019, sp. zn. 1Ntc/1/2019, takto rozhodol: I. Podľa § 518 ods. 4 Tr. por. rozsudok Krajského súdu v Prešove z 28. mája 2019, sp. zn. 1Ntc/1/2019, sa z r u š u j e v celom rozsahu. II. Podľa § 12 ods. 2 písm.
- d)bod 1., písm. e), písm.
- f)zák. č. 183/2011 Z. z. o uznaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov odmieta uznanie a výkon peňažnej sankcie uznanie vo výške 432,12 eur uloženej rozhodnutím Magistrátneho súdu Crawley, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sp. zn. 1600264399, zo 14. júla 2016 občanovi Slovenskej republiky H. N., nar. X. O. XXXX v J., bytom J., ul. Y. M. č. XX, Slovenská republika. Odôvodnenie Krajský súd v Prešove rozsudkom z 28. mája 2019, sp. zn. 1Ntc/1/2019, podľa § 13 ods. l zák. č. 183/2011 Z. z. uznal rozhodnutie Magistrátneho súdu Crawley, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sp. zn. 1600264399, zo 14. júla 2016, právoplatné 14. júla 2016, ktorým bola H. N., nar. X. O. XXXX v J., bytom J., Y. M. č. XX, štátnemu občanovi Slovenskej republiky, uložená peňažná sankcia vo výške 360 GBP, t. j. 432,12 eur a rozhodol, že toto rozhodnutie sa vykoná. Citovaným rozhodnutím bol odsúdený H. N. uznaný vinným pre trestný čin spočívajúci v konaní v rozpore s § 144A Zákona o cestnej premávke z roku 1988 a Dodatku 2 zo Zákona o dopravných priestupkoch z roku 1988, ktorého sa dopustil tak, že 7. júna 2016 v Grays, bol osobou, na ktorej meno bolo zaregistrované motorové vozidlo, konkrétne UU19721, podľa Zákona o cestnej dani a registrácii z roku 1994, keď nespĺňalo požiadavky poistenia podľa § 144A zo Zákona o cestnej premávke z roku 1988. Bola mu za to uložená povinnosť zaplatiť pokutu v sume 220 GBP, peňažnú čiastku na súdne trovy v sume 110 GBP a peňažnú čiastku do verejného fondu alebo organizácii na podporu obetí v sume 30 GBP, teda celkom sumu 360 GBP, t. j. 432,12 eur. Proti rozsudku podal riadne a včas, v zákonnej lehote, odvolanie odsúdený. Uviedol, že si nie je vedomý, na základe čoho mu bola uložená pokuta a či ju riadne obdŕžal, lebo by ju v danom termíne uhradil. Je vodičom z povolania a v tomto smere je zodpovedný. Ak sa aj niečím previnil, tak to ľutuje, určite by nechcel nič vedome urobiť v rozpore s cestným zákonom. Nemá vedomosť o tom, že by mu bolo 21. júna 2016 zaslané anglickou stranou oznámenie o predvolaní na konanie, keďže v danom termíne mal možnosť zúčastniť sa ho. V tom čase mohol oznámenie prevziať niekto zo spolubývajúcich a oznámenie sa mu preto nedostalo do rúk. Po odchode z Veľkej Británie na Slovensko v decembri 2017 sa už naspäť nevrátil. Je ochotný uhradiť pokutu vo výške 220 GBP, ale žiadal o odpustenie súdnych trov vo výške 110 GBP a peňažnú čiastku vo výške 30 GBP do verejného fondu. Prokurátor Krajskej prokuratúry v Prešove sa k odvolaniu odsúdeného nevyjadril. Upozornil však na to, že osvedčenie nie je preložené do slovenského jazyka. Najvyšší súd na podklade odvolania preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie je dôvodné. V zmysle zák. č. 183/2011 Z. z. § 2 na účely tohto zákona sa rozumie pod písm.
- c)pokutou povinnosť zaplatiť určenú peňažnú sumu uloženú správnym orgánom štátu pôvodu podľa právneho poriadku tohto štátu pre trestný čin alebo protiprávne konanie týkajúce sa porušenia pravidiel cestnej premávky. § 3 ods. 1 rozhodnutie o peňažnej sankcii možno v Slovenskej republike uznať a vykonať, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané, je trestným činom aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, ak odseky 2 až 5 neustanovujú inak. ods. 5 ustanovenie odseku 2 platí rovnako aj pre rozhodnutie o peňažnej sankcii, ak skutok, pre ktorý bolo rozhodnutie vydané, je justičným orgánom štátu pôvodu označený v osvedčení priradením ku kategórii protiprávneho konania zakladajúceho porušenie pravidiel cestnej premávky. § 5 súd pri overovaní skutočností podľa § 3 a § 4 vychádza z údajov uvedených v osvedčení, a ak je to potrebné, aj z dodatočných informácií poskytnutých justičným orgánom štátu pôvodu na základe žiadosti súdu alebo na základe vlastného zistenia. § 12 ods. 2 písm.
- d)bod 1., písm. e), písm.
- f)uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii súd odmietne aj vtedy, ak z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba v súlade s procesnými požiadavkami právneho poriadku štátu pôvodu bola včas predvolaná, a tým informovaná o termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, alebo sa jej inými prostriedkami doručili informácie o termíne a mieste konania takým spôsobom, že bolo jednoznačne preukázané, že si bola vedomá plánovaného konania a informovaná o tom, že justičný orgán štátu pôvodu môže vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania, z osvedčenia vyplýva, že dotknutá osoba sa osobne nezúčastnila konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii, okrem prípadov, keď sa v osvedčení uvádza, že dotknutá osoba sa po tom, ako bola výslovne poučená o konaní a o možnosti byť osobne prítomná na tomto konaní, výslovne vzdala práva na ústne pojednávanie a výslovne uviedla, že nepodáva opravný prostriedok, z osvedčenia vyplývajú skutočnosti, ktoré vedú k dôvodnému podozreniu možného porušenia základných práv alebo základných právnych zásad zakotvených v článku 6 Zmluvy o Európskej únii v konaní, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutia o peňažnej sankcii. § 17 ods. 2 osvedčenie adresované orgánom Slovenskej republiky možno k ďalšiemu konaniu prijať, ak je vyhotovené v štátnom jazyku. § 23 ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie podľa tohto zákona sa použije Trestný poriadok. V posudzovanom prípade neboli splnené všetky zákonom stanovené predpoklady na vydanie napadnutého rozsudku o uznaní a výkone cudzozemského rozhodnutia o peňažnej sankcii. Pokiaľ ide o hodnotenie trestnosti skutku podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, apelačný súd poukazuje na to, že H. N. bol v štáte pôvodu právoplatne odsúdený za protiprávne konanie zakladajúce porušenie pravidiel cestnej premávky, v prípade ktorého zákon vylučuje skúmanie obojstrannej trestnosti (§ 3 ods. 5 s poukazom na § 3 ods. 1, ods. 2 zák. č. 183/2011 Z. z.). Slovenské súdy nemajú právomoc v danej veci preskúmavať správnosť skutkových zistení štátu pôvodu, nakoľko platí všeobecná zásada vzájomného uznávania rozhodnutí a uznávajúci súd je viazaný skutkovými zisteniami odsudzujúceho súdu a jeho právnymi závermi. Najvyšší súd z obsahu spisu zistil, že v bode 3.1a osvedčenia uvedeného v čl. 4 rámcového rozhodnutia Rady 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie (č. l. 8 súdneho spisu) sa uvádza, že odsúdený bol osobne predvolaný 21. júna 2016 na Magistrátny súd v Crawley, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, a tým informovaný o stanovenom termíne a mieste konania, ktoré viedlo k vydaniu rozhodnutiu a zároveň bol informovaný o tom, že možno vydať rozhodnutie, ak sa nezúčastní konania. V tejto spojitosti treba zdôrazniť, že postup doručovania vo Veľkej Británii ako členského štátu EÚ je jeho internou záležitosťou, ktorý sa môže líšiť od slovenskej právnej úpravy a prípadné preverovanie riadneho doručovania písomností odsúdenému vo Veľkej Británii by bolo aj v rozpore s princípom vzájomného uznávania cudzích rozhodnutí. Najvyšší súd sa nestotožnil s právnym záverom krajského súdu, ktorým nezistil dôvod odmietnutia návrhu podľa § 12 zák. č. 183/2011 Z. z. a rozhodol o uznaní a vykonaní rozhodnutia o peňažnej sankcii. V predmetnej veci nebolo možné hodnoverným spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť preveriť tvrdenie odsúdeného o tom, že nemal vedomosť o doručení oznámenia o predvolaní na konanie z 21. júna 2016, ktoré viedlo vydaniu rozhodnutia. V spise absentuje dôkaz o riadnom prevzatí písomnosti odsúdeným (doručenka). Nie je preto možné relevantným a nepochybným spôsobom preukázať ani vyvrátiť pravdivosť jeho tvrdenia, že oznámenie mohol prevziať niekto zo spolubývajúcich a jemu sa nedostalo do rúk. Z úradného záznamu z 2. septembra 2019, spísaného po získaní informácii od JUDr. X.j, hlavnou štátnou radkyňou, sekcie medzinárodného práva, odboru justičnej spolupráce v trestných veciach Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky navyše pritom vyplýva, že vo Veľkej Británii, na rozdiel od našej je benevolentnejšia právna úprava v otázkach doručovania súdnych oznámení. Pochybenie treba vidieť aj v tom, že rozhodnutie štátu pôvodu nebolo doručené dotknutej osobe, ktorej sa týka, čím boli porušené práva tejto osoby, ako to má na mysli ustanovenie § 12 ods. 2 písm.
- e)zák. č. 183/2011 Z. z. Okrem toho osvedčenie nebolo v zmysle § 17 ods. 2 zák. č. 183/2011 Z. z. vyhotovené v štátnom jazyku vykonávacieho štátu, Slovenskej republiky. Najvyšší súd s poukazom na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o zásadu spravodlivého procesu a v jej rámci právo na prístup k súdu, v súlade so zásadou in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obvineného) konštatuje, že doposiaľ zistené skutočnosti bránia uznaniu a výkonu uloženej peňažnej sankcie odsúdenému na území Slovenska Na základe konštatovaného v zmysle § 12 ods. ods. 2 písm.
- d)bod 1., písm. e),
- f)zák. č. 183/2011 Z. z. je prítomný dôvod na odmietnutie uznania a výkonu rozhodnutia Magistrátneho súdu Crawley, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, sp. zn. 1600264399, zo 14. júla 2016, ktorým bola odsúdenému uložená peňažná sankcia vo výške 360 GBP. Najvyšší súd na podklade vyjadreného preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia. Ministerstvu spravodlivosti v prípade odstránenia zistených pochybnosti nebude nič brániť, aby podalo nový návrh na uznanie a výkon rozhodnutia o peňažnej sankcii. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.