← Slovensko

§ 296 Tr.zák. a iné

Obsah (23)§ 296§ 321§ 58§ 59§ 219§ 39a§ 51§ 52§ 319§ 185a§ 10§ 345§ 346§ 144§ 276§ 352§ 48§ 76§ 78§ 42§ 287§ 288§ 322

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4To/5/2019 Identifikačné číslo spisu: 9518100008 Dátum vydania rozhodnutia: 08.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Šišková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:201

§ 296Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí konanom 8.

októbra 2019 v Bratislave, o odvolaniach obžalovaných K. K., P. V., T. B., W. M., JUDr. A. F., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodených Q. W. a P. T. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 25. marca 2019, sp. zn. BB-3T/2/2018, takto rozhodol: I.

§ 321ods.

1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe ich výkonu a treste prepadnutia majetku u obžalovaných W. M., T. B., P. V. z r u š u j e . U obžalovaného K. K. napadnutý rozsudok zrušuje v časti trestu prepadnutia majetku. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku u k l a d á obžalovaným K. K.

§ 58ods.

2 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona (účinného do 31. augusta 2011) trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona (účinného do 31. augusta 2011) vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. W. M.

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (slovom: dvadsaťpäť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. trest prepadnutia majetku.

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. T. B.

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (slovom: osemnásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. P. V.

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (slovom: osemnásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Výroky o uložení ochranného dohľadu a o náhrade škody ostávajú nedotknuté. II.

§ 319Trestného poriadku odvolanie obžalovaného JUDr.

Borisa Drevenáka a poškodených Jesiky Pečar a Andreja Raisza z a m i e t a . Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 25. marca 2019, sp. zn. BB-3T/2/2018 boli obžalovaní 1) D. N., 2) K. K., 3) F. Z., 4) Q. A., 5) W. M., 6) T. B., 7) P. V. a 8) JUDr. A. F. uznaní za vinných v bode 1 rozsudku D. N., W. M., K. K., F. Z. (vylúčený na samostatné konanie), Q. A., T. B., P. V. a JUDr. A. F. zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 296Trestného zákona, JUDr.

A. F. z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny

§ 185aTrestného zákona č.

140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že zomrelí C. S., P. R., P. N., P. S., C. V., E. R., B. R., B. K., M. F., spolu s osobami D. N., prezývaný „H.", W. M., K. K., Q. A. prezývaný „A.", T. B., P. V., Z. S., a osobami T. O., E. M., P. D., ktorým bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, a ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, založili v presne neurčenom čase minimálne od roku 1999 zločineckú skupinu všeobecne známu pod označením „B.", boli jej členmi, pričom zločinecká skupina pôsobila až do konca roku 2010 na rôznych miestach, najmä v F. B. a okolí a v okresoch X., K., ale aj na iných miestach na území Slovenskej republiky. V rámci štruktúry uvedenej zločineckej skupiny na najvyššej pozícii v zložke riadiacej a rozhodovacej pôsobil C. S. a priamo pod ním pôsobili P. R., P. N., P. S., C. V., ďalej W. M., D. N., K. K., pričom v čase, ako bol C. S. na úteku pred políciou, približne od

  1. januára 2000 formálne za zločineckú skupinu vystupoval P. R. aj napriek tomu, že zločineckú skupinu naďalej riadil C. S. Na nižšej úrovni hierarchie skupiny pôsobili Z. S., B. R., E. R., F. Z. (vylúčený na samostatné konanie), prezývaný „B.", ktorý bol členom zločineckej skupiny minimálne od roku 2005, Q. A., T. B., P. V., M. F., B. K., T. O., E. M., P. D., pre zločineckú skupinu bol činný L. H., ktorému bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia a ďalšie nezistené osoby. Pod priamym vedením W. M. pôsobila v rámci zločineckej skupiny tzv. podskupina, do ktorej patril T. O., P. D., pričom menovaní boli členmi zločineckej skupiny minimálne do apríla 2007, avšak kontakt s C. S. udržiavali aj po uvedenom dátume. Pod priamym vedením P. N. pôsobila tzv. podskupina, do ktorej patrili P. V., B. K., Q. A., T. B.. Štruktúra zločineckej skupiny sa v priebehu času menila a P. V. a B. K. zo skupiny v roku 2006 odišli. Zločinecká skupina sa zaoberala páchaním rôznej ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti za účelom získavania finančných prostriedkov, a to najmä trestnou činnosťou súvisiacou s neoprávneným uplatňovaním nárokov na vrátenie dane z pridanej hodnoty, podvodov a nedovolenou výrobou cigariet, ako aj páchaním násilnej trestnej činnosti, najmä vrážd, ktoré boli páchané z rôzneho motívu, a to najmä likvidáciou osôb, ktoré patrili do konkurenčnej skupiny „W.", likvidáciou takzvaných „bielych koní", t. j. potenciálnych svedkov, ktorí by mohli vypovedať najmä o ekonomickej trestnej činnosti páchanej členmi uvedenej zločineckej skupiny, likvidáciou vlastných členov zločineckej skupiny, pri ktorých vzniklo nebezpečenstvo ich spolupráce s políciou alebo mali vykonať trestnú činnosť so ziskom, bez vedomia C. S., pričom členovia zločineckej skupiny pri získaní finančných prostriedkov, tieto v určitej percentuálnej výške, minimálne 10 % zo zisku, odvádzali do tzv. „spoločného fondu" najvyššie postavenému členovi skupiny C. S. Pre uvedenú zločineckú skupinu bol od presne nezistenej doby, minimálne do
  2. júla 2005 činný aj JUDr. A. F., ktorý ako príslušník Policajného zboru SR, pôsobiaci v Policajnom zbore od
  3. júla 1997 do
  4. júla 2005, za odmenu poskytoval členom skupiny viaceré informácie, získané v rámci výkonu svojej funkcie ako príslušníka Policajného zboru SR, v bode 2/ rozsudku K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B. a P. V. z trestného činu vraždy

§ 219ods.

1, ods. 2 písm. a), písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. a JUDr. A. F. z trestného činu vraždy

§ 219ods.

1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen skupiny sa spolčil s ďalšími členmi skupiny a to s K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., P. V., P. N., B. K., T. O., E. M. za účelom usmrtenia poškodeného M. X., nar. XX. P. XXXX ako žijúceho člena konkurenčnej skupiny „W." a jeho ochrankára A. K., nar. XX. V. XXXX a to tým spôsobom, že motorovými vozidlami pod zámienkou falošnej policajnej akcie zablokujú cestu vozidlu, v ktorom pôjdu poškodení, tých následne spútajú, zoberú z miesta preč, vrátane ich vozidla, kde ich na inom mieste usmrtia, za týmto účelom si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy a to tým spôsobom, že JUDr. A. F. v tej dobe príslušník Policajného zboru SR poskytol P. R. informácie o pobyte poškodeného M. X., ktorého miesto pobytu v rámci Bratislavy nebolo skupine „B." známe a na základe takejto pomoci JUDr. A. F. bola vykonaná príprava na usmrtenie poškodeného M. X.. C. S., P. R., P. N., B. K., K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., P. V., T. O. a E. M. sa v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa

  1. apríla 2003 stretli na ceste do Y. W. - časť R., kde im C. S. rozdelil vozidlá, zbrane a úlohy a to tak, že K. K. bol vodičom vozidla zn. Audi A-100 Combi, E. M. bol vodičom vozidla zn. Škoda Felícia, T. O. dostal umelohmotné putá na spútanie vodiča, resp. ochrankára M. X. a spolu s P. N., ktorý dostal bližšie nezistenú strelnú zbraň, ho mali po zablokovaní vozidla zaistiť a spútať. C. S. bol vodičom vozidla zn. Škoda Superb, vedľa neho sedel Q. A., D. N. bol vyzbrojený vlastnými dvoma bližšie nezistenými strelnými zbraňami a mal po zablokovaní vozidla zaistiť M. X. a Q. A., T. B. a B. K. dostali taktiež doposiaľ bližšie nezistené strelné zbrane, kde všetci boli určení ako strelci. Následne sa spoločne presunuli vo vyššie uvedených vozidlách v čase okolo 22.00 hod. dňa
  2. apríla 2003 na miestnu komunikáciu ulica N. W. v A. - M., kde K. K. s vozidlom zn. Audi zastal kolmo na vozovku a E. M. s vozidlom značky Škoda Felícia zastal pozdĺžne na okraj vozovky v pravom jazdnom pruhu a osoby P. N., W. M., D. N., Q. A., T. B. a B. K. sa rozostavili do pozície strelcov popri uvedených vozidlách a miestnej komunikácii, načo po znamení udelenom K. K. od A. F., ktorý sledoval pohyb poškodených a to prostredníctvom C. S. a D. N., sa K. K. s vozidlom zn. Audi presunul do dráhy vozidla zn. Škoda Fábia, ktorého posádku tvorili ako vodič a ochrankár A. K. a M. X. ako spolujazdec, kde vozidlo Škoda Fábia muselo vzhľadom na vytvorenú prekážku zastaviť a za týmto vozidlom zastavil C. S. s vozidlom Škoda Superb, aby znemožnil vozidlu Škoda Fábia pohyb vzad, na mieste následne došlo k vzájomnej prestrelke medzi posádkou vozidla Škoda Fábia a bližšie nezistenými strelcami spomedzi osôb P. N., B. K., W. M., D. N., Q. A., T. B., počas ktorej došlo k usmrteniu poškodeného A. K., ktorý z vozidla stihol vystúpiť a ujsť neďaleko do trávnatého porastu, kde následkom streľby

hol, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo zakrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny pri zástrele hrudníka a vykrvácanie navonok z priestrelu ľavého ramena, rovnako pri prestrelke došlo aj k usmrteniu P. N. a následne po streľbe obžalovaní naložili poškodeného M. X., spútaného putami s rukami za chrbtom, do vozidla zn. Audi, ktoré ako vodič viedol K. K. a v sprievode minimálne dvoch ďalších motorových vozidiel s poškodeným M. X. odišli v smere na obec C., pričom obžalovaní z miesta činu zobrali so sebou aj vozidlo Škoda Fábia, na ktorom prišli poškodení, odkiaľ pokračovali v ceste až pokiaľ neprišli k pásu stromov nachádzajúcom sa na ceste medzi obcami C. a C., kde na ľavej strane cesty v smere jazdy C. S., K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., B. K., T. O. a E. M. vystúpili z vozidiel a po ľavej strane išli s poškodeným M. X. po okraji pásu stromov do vzdialenosti cca 200 metrov od cesty, kde sa k obžalovaným pridal P. R. spolu s P. V., ktorí na uvedené miesto priniesli náradie na kopanie, pričom P. R. s C. S. spútaného poškodeného M. X. najprv vypočúvali, počas čoho ostatní kopali hrob a následne P. R. s C. S. spútaného poškodeného M. X. zvalili na zem, kde ho obaja uškrtili pomocou lana, čím mu spôsobili smrť. Následne Q. A., T. B., P. V., B. K., T. O. a E. M. za účelom zbavenia sa tela poškodeného M. X. a znemožnenia jeho nálezu zakopali jeho telo do nimi vykopaného hrobu na mieste, kde došlo k usmrteniu spolu s telom P. N., pričom P. R. ešte v ten deň kontaktoval JUDr. A. F. a spolu s K. K. odišli za ním do C. a podrobne ho informovali o priebehu predmetného skutku a následne JUDr. A. F. z pozície svojho postavenia príslušníka Policajného zboru SR aktívne ovplyvňoval priebeh vyšetrovania a poskytoval informácie o priebehu vyšetrovania, v prospech skupiny „B.", v snahe zabrániť zisteniu reálneho skutkového stavu, v bode 3/ rozsudku W. M. z trestného činu vraždy

§ 219ods.

1, ods. 2 písm. i), písm. j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen skupiny spolu s W. M. a ďalšími doposiaľ nezistenými členmi skupiny sa v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste dohodli na fyzickej likvidácii osoby T. T., nar.

  1. marca 1969 (ďalej len „poškodený"), v úmysle zakryť iný trestný čin z obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o podvodoch s DPH, kde vystupoval ako tzv. „biely kôň" a to tak, že po tom čo poškodený vybral z účtu spoločnosti C., s.r.o. č. XXXXXXX/XXXX vedený v L. A., a.s. v období od
  2. decembra 2003 do
  3. apríla 2004 celkovú sumu 830.677,82 Eur (25.025.000,- Sk), ktorá bola na uvedený účet pripísaná ako vrátka DPH z Daňového úradu M. V., presne nezisteného dňa v letných mesiacoch, po
  4. máji 2004, W. M. telefonicky kontaktoval T. O., ktorého vyzdvihol svojim osobným motorovým vozidlom pri jeho dome vo M. V., odkiaľ ho odviezol na vopred vybrané miesto určené W. M. a C. S. do lesného porastu nachádzajúceho sa v katastrálnom území obce M. U., kde v lesnom poraste, pod lístím, bolo ukryté náradie slúžiace na kopanie, a po tom, čo W. M. určil miesto, kde bude vykopaná jama, túto na jeho pokyn, spolu s ním, začal kopať T. O., a následne po príchode na uvedené miesto doposiaľ nezisteným osobným motorovým vozidlom, W. M. spolu s C. S. odišli na bližšie nezistené miesto, odkiaľ priviezli osobným motorovým vozidlom značky Audi Combi Allroud sivozelenej metalízy poškodeného, spútaného kovovými putami s rukami za chrbtom, k vopred vykopanej jame, pri ktorej ich čakal T. O., kde C. S. poškodeného ľavou rukou zozadu chytil pod krk, ktorý zovretím medzi rameno a predlaktie stlačil a takto ho uškrtil, následne, na jeho pokyn, T. O., poškodeného povyzliekal a zložil mu z rúk putá, na čo C. S. nohou kopol telo poškodeného do pripravenej jamy, kde ju W. M. spolu s T. O., po naliatí neznámej chemikálie na telo ležiace v jame, zasypali hlinou a zakryli trávou, listami, aby tak zahladili stopy, v bode 4/ rozsudku F. Z. (vylúčený na samostatné konanie) zo zločinu krivého obvinenia

§ 345ods.

1, ods. 2 písm.

  1. a)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
  2. b)Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom krivej výpovede a krivej prísahy

§ 346ods.

1, ods. 3 písm.

  1. a)Trestného zákona s poukazom na § 138 písm.
  2. i)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že členovia zločineckej skupiny F. Z., P. R., P. S. s vedomím C. S. ako najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny, po tom čo minister vnútra SR po porade s 1. viceprezidentom Policajného zboru SR JUDr. Jaroslavom Spišiakom odvolal mjr. JUDr. A. F. dňa 28. februára 2005 z funkcie riaditeľa Odboru boja proti organizovanej kriminalite Západ, Úradu boja proti organizovanej kriminalite Prezídia PZ SR v presne nezistenom období približne od začiatku apríla 2005 až do 04. mája 2005 v Dunajskej Strede, Galante a na iných nezistených miestach vykonštruovali nepravdivé obvinenie voči v tom čase 1. viceprezidentovi Policajného zboru SR JUDr. Jaroslavovi Spišiakovi, a to tak, že sa dohodli ako bude F. Z. postupovať a nepravdivo vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní a následne P. R. spolu s F. Z. na tento účel zabezpečili J. W., ktorého presviedčali, aby rovnako krivo vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní a potvrdil tak nepravdivú výpoveď F. Z., pričom prostredníctvom D. N. P. R. poskytol J. W. na seba telefonický kontakt do Chorvátska, aby ho tento informoval o tom, ako vypovedal, čo J. W. nakoniec odmietol a vec ohlásil polícií. F. Z., P. R. a P. S. v presne nezistenej dobe do 07. septembra 2005 presvedčili R. B., aby ten nepravdivo vypovedal pred orgánmi činnými v trestnom konaní a potvrdil tak nepravdivú výpoveď F. Z.. F. Z.

pripraveného scenára v dňoch

  1. mája 2005 a
  2. mája 2005 po zákonnom poučení vrátane trestnosti krivého obvinenia, podal na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Bratislave, na ul. Jelenej č. 2 trestné oznámenie na JUDr. Jaroslava Spišiaka, spočívajúce v tom, že v presne nezistenom čase medzi 17.00 hod až 20.00 hod na prelome mesiacov október a november 2003 na parkovisku pri reštaurácii D. v katastri obce D. N. Y. mal od F. Z. prijať úplatok 300.000,- Sk za to, že menovaný nebude mať problémy zo strany polície, a opätovne tieto skutočnosti uviedol vo svojej zápisnici v procesnom postavení svedka, po zákonnom poučení vrátane trestnosti krivého obvinenia a krivej výpovede, pred vyšetrovateľom Prezídia PZ, ÚBPK, OBPK v Bratislave, na ul. Račianskej č. 45 dňa
  3. februára 2006 a pri konfrontácii so svedkom JUDr. Jaroslavom Spišiakom a R. B. dňa
  4. septembra 2005 pred vyšetrovateľom Prezídia PZ, ÚBPK, OBPK v Bratislave na ul. Račianskej č. 45 vo svojej zápisnici v procesnom postavení svedka, po zákonnom poučení vrátane trestnosti krivého obvinenia a krivej výpovede rovnako nepravdivo vypovedal, čím potvrdil nepravdivú výpoveď svedka F. Z., čím všetci konali v úmysle privodiť trestné stíhanie v tom čase
  5. viceprezidentovi Policajného zboru SR JUDr. Jaroslavovi Spišiakovi a následnú jeho spoločenskú diskreditáciu, odvolanie z funkcie a prepustenie zo služobného pomeru príslušníka PZ SR, v bode 5 rozsudku obžalovaný K. K. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 3 písm.

  1. b)Trestného zákona s poukazom na § 141 písm.
  2. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny sa spolčil s K. K. a L. H. - členmi zločineckej skupiny, za účelom usmrtenia člena zločineckej skupiny poškodeného P. T., nar. XX. Q. XXXX (ďalej len „poškodený") za to, že poškodený mal vykonať trestnú činnosť, z ktorej plynul zisk bez vedomia C. S., pričom za týmto účelom si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy a to tak, že C. S. a K. K. oslovili L. H., že zavraždia poškodeného a to v čase, ako si k nemu na pozemok príde poškodený odložiť - zazimovať loď, pričom následne v presne nezistený deň v mesiaci november 2006 prišiel K. K. ako dohodnutý strelec na pozemok do areálu bývalého družstva nachádzajúcom sa v H. - katastrálne územie V. A., okres F. B., ktorý užíva L. H. skôr a ukryl sa v blízkosti štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej slepačej farmy spolu s presne nezistenou strelnou zbraňou, pričom následne sa na toto miesto dostavili C. S. spolu so D. N., L. H. a poškodeným a po nacúvaní člnu spolu s vozidlom pod prístrešok štvrtej pozdĺžnej budovy bývalej slepačej farmy a po vzájomnom krátkom rozhovore C. S., D. N., L. H. a poškodeného, po tom, čo dohodnutý strelec K. K. nevyšiel z úkrytu, pristúpil C. S. zozadu k poškodenému a vystrelil z doposiaľ nezistenej strelnej zbrane do zadnej časti hlavy poškodeného, ktorého na mieste usmrtil a následne K. K. a L. H. za účelom zbavenia sa tela poškodeného a znemožnenia jeho nálezu toto rozdelili na viacero častí, pričom časť takto rozporciovaného tela pomleli v mlyne na mäso v uvedenom areáli a takto pomleté telo vysypali do koryta rieky Malý Dunaj a časť tela, ktoré nepomleli spoločne so D. N. zakopali do nimi vykopaného hrobu na poli za areálom družstva, v bode 6 rozsudku D. N. a Q. A. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm.

  1. b)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
  2. c)Trestného zákona a § 141 písm.
  3. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny sa spolčil so D. N., L. H. a ďalšími doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny za účelom usmrtenia poškodeného X. R., nar. XX. V. XXXX (ďalej len „poškodený") v úmysle zakryť iný trestný čin z obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o podvodoch s DPH, kde vystupoval ako tzv. „biely kôň" a to tak, že po tom, čo poškodený vybral z účtu spoločnosti V. F., s.r.o. č. XXXXXXX/XXXX vedený v L. A., a.s. v období od 15. februára 2007 do 27. marca 2007 celkovú sumu 24.208,33 Eur (729.300,- Sk), ktorá bola na uvedený účet pripísaná ako vrátka DPH z Daňového úradu M., v presne nezistený deň mesiaca apríl 2007 v ranných hodinách navštívil C. S. L. H. na pozemku, ktorý tento užíva a to v areáli bývalého družstva - slepačej farmy nachádzajúcej sa v H. - katastrálne územie V. A., okres F. B. a spýtal sa ho na bager, z čoho L. H. usúdil, že večer prídu niekoho zakopať a následne toho istého dňa sa vo večerných hodinách dostavili na uvedený pozemok D. N. spolu s Q. A. a poškodeným a to na motorovom vozidle značky Mitsubishi Pajero tmavej farby, ktoré užíval Q. A. a po tom, čo k nim prišiel L. H., Q. A. a D. N. tomuto povedali, aby začal bagrom kopať jamu, čo L. H. aj urobil a D. N. a Q. A. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem a Q. A. ho uškrtil, pričom D. N. mu pomáhal a poškodeného počas škrtenia držal a následne poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú L. H. pomocou bagra zasypal, pričom pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa 05. mája 2016, v bode 7/ rozsudku F. Z. (vylúčený na samostatné konanie) a D. N. zo zločinu skrátenia dane a poistného

§ 276ods.

1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny a členovia zločineckej skupiny P. R., F. Z., D. N., K. K., spolu s M. Š., R. R., P. R., P. F., P. K. a L. H. sa od presne nezistenej doby, pravdepodobne ešte od roku 2006, spolčili za účelom zriadenia nelegálnej továrne na výrobu cigariet, ako aj nelegálnej výroby cigariet zn. Marlboro v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, najmä v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 182/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení kontrolnej známky na označovanie spotrebiteľského balenia cigariet a o jej grafických prvkoch a údajoch účinných v čase spáchania skutku, a to za účelom získania finančných prostriedkov tým spôsobom, že F. Z. sa spolu s P. R. a M. Š. dohodli na zakúpení výrobnej linky na výrobu cigariet z Číny, ktorá bola následne zakúpená na spoločnosť Z., s.r.o. v zastúpení konateľom M. Š. a dopravená dňa

  1. marca 2007 do skladu spoločnosti Z., s.r.o. v obci Y. pri W. XXX, rovnako C. S. prikázal K. K. založiť spoločnosť, v ktorej bude figurovať takzvaný „biely kôň", a to za účelom, aby sa ochránili zamestnanci podieľajúci sa na danej trestnej činnosti, výrobná linka, tabak a iné materiály potrebné k nelegálnej výrobe cigariet, pričom K. K. za tým účelom požiadal C. S., aby zabezpečil „bieleho koňa", čo tento aj vykonal a prostredníctvom D. S. a C. A. zabezpečil Q. F., nar. XX. V. XXXX, ktorého v spolupráci s K. K. pomohli ustanoviť od
  2. júla 2007 do funkcie jediného spoločníka a konateľa spoločnosti C. W., s.r.o., so sídlom N. B. X/XXX, M. U., pričom Q. F. o nelegálnej výrobe cigariet nič nevedel. F. Z. spolu s D. N. zabezpečili od Q. M. priestory areálu spoločnosti B. E., spol. s r. o. v obci Y. W., okres F. B., kde následne prebiehala uvedená nelegálna výroba cigariet, rovnako sa C. S. v úmysle zakryť pohyb zamestnancov a nelegálnu výrobu cigariet dohodol s K. K., aby v uvedených priestoroch oficiálne zriadil výrobu europaliet a za tým účelom uvedený objekt viackrát navštívil K. K. spolu s C. B., pričom F. Z. zabezpečil zamestnancov, ktorí budú nelegálne cigarety vyrábať, ktorých následne F. Z. v spolupráci s M. Š. aj školili na dovezenej výrobnej linke a to v priestoroch spoločnosti Z., s.r.o. v obci Y. W. W. XXX, pričom F. Z. uvedených zamestnancov oboznámil s tým, že ide o nelegálnu výrobu cigariet a inštruoval ich, akým spôsobom majú vypovedať, pričom v prípade odhalenia tejto nelegálnej výroby cigariet majú vypovedať proti Q. F. a dohodol sa s nimi, že v priestoroch spoločnosti B. E., spol. s r. o. v obci Y. W., okres F. B. sa nebudú používať „legálne" mobilné telefóny, aby nedošlo k odhaleniu uvedenej nelegálnej výroby cigariet, pričom zároveň boli pre všetkých zamestnancov zabezpečené pracovné zmluvy vystavené v mene konateľa spoločnosti C. W., s.r.o., rovnako za účelom ochrany stroja na výrobu cigariet bola vyhotovená aj nájomná zmluva na prenájom uvedeného stroja na výrobu cigariet, a to medzi prenajímateľom spoločnosťou Z., s.r.o. a nájomcom spoločnosťou C. W., s.r.o. zo dňa
  3. septembra 2007 a určeným nájomným za každý začatý kalendárny štvrťrok vo výške 1.000.000,- Sk + DPH, a to aj napriek tomu, že spoločnosť C. W., s.r.o., ako aj jej konateľ Q. F. boli nemajetní. Následne, v doposiaľ nezistenej dobe, koncom roku 2007, došlo z areálu spoločnosti Z., s. r. o. v obci Y. W. W. XXX do priestorov areálu B. E., spol. s r. o. v obci Y. W., okres F. B. k preprave stroja na výrobu cigariet ako aj rezaného tabaku v množstve cca 13.000 kg a iných materiálov potrebných k výrobe nelegálnych cigariet, ktoré zabezpečil v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi M. Š., pričom uvedenú prepravu zabezpečoval K. K. spolu s F. Z. a zamestnancami R. R., P. R., P. F., P. K. a L. H., ktorí následne uvedený stroj na výrobu cigariet v areáli B. E., spol. s r.o. v obci Y. W. zložili a začali skúšať výrobu nelegálnych cigariet zn. Marlboro, pričom tieto priestory neustále v noci strážili. Nakoľko výroba nefungovala, F. Z. zabezpečil dvoch školených pracovníkov z Bulharskej republiky, ktorí s výrobou a nastavením stroja pomáhali, pričom dňa
  4. októbra 2007 v areáli B. E., spol. s r. o. v obci Y. W., okres F. B. bola príslušníkmi polície a colného kriminálneho úradu uvedená nelegálna výroba cigariet odhalená, spolu v tom čase tam prítomnými zamestnancami R. R., P. R., P. F., P. K. a L. H., pričom bolo zistené, že sa v nej v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi prechováva sušený, nefermentovaný, narezaný tabak určený na fajčenie v množstve 12.800 kg, tabakové výrobky v množstve 2.660 kusov spotrebiteľského balenia cigariet a 235.550 kusov cigariet názvu Marlboro bez kontrolných technických opatrení na jeho označenie na účely ustanovené zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 182/2004 Z. z. účinných v čase spáchania skutku a teda uvedeným konaním obvinení nepriznali spotrebnú daň z tabaku a tabakových výrobkov, ktorej povinnosť vznikla zaobstaraním si nefermentovaného, narezaného tabaku určeného na fajčenie v množstve 12.800 kg a tabakových výrobkov v množstve 2.660 kusov spotrebiteľského balenia cigariet a 235.550 kusov cigariet názvu Marlboro, čím obžalovaní svojím konaním skrátili spotrebnú daň vo výške 592.952,10 eur (17.863.275,- Sk) a prechovávali uvedený tovar bez kontrolných známok a iných kontrolných technických opatrení na jeho označenie na daňové a iné účely ustanovené zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 182/2004 Z. z. účinných v čase spáchania skutku, v bode 8/ rozsudku D. N. z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm.

  1. b)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
  2. c)Trestného zákona a § 141 písm.
  3. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny sa spolčil so D. N., L. H. a ďalšími doposiaľ nezistenými členmi zločineckej skupiny, a to za účelom usmrtenia poškodeného Q. F., nar. XX. V. XXXX (ďalej len „poškodený"), v úmysle zakryť iný trestný čin, z obavy, že by poškodený mohol vypovedať pravdu o nelegálnej výrobe cigariet v Y. W., kde vystupoval ako tzv. „biely kôň", a to tak, že po tom, čo dňa 04. októbra 2007 príslušníci polície a colného kriminálneho úradu odhalili nelegálnu výrobu cigariet v areáli B. E., spol. s r. o. v obci Y. W., okres F. B., C. S. prikázal K. K., aby zabezpečil poškodeného a rovnako v ranných hodinách pravdepodobne dňa 05. októbra 2007 navštívil C. S. L. H. na pozemku, ktorý tento užíva, a to v areáli bývalého družstva - slepačej farmy nachádzajúcej sa v H. - katastrálne územie V. A., okres F. B. a povedal mu, aby bol večer pripravený, že niekoho privezú a následne K. K. cez Z. H. a C. Š. zabezpečil poškodeného, ktorého následne K. K. vo večerných hodinách pri odbočke na dedinu W. R. odovzdal C. S. a D. N., ktorí tam prišli spolu na zelenom osobnom vozidle zn. AUDI Allroad, pričom D. N. na tomto mieste spútal poškodeného a spolu s C. S. a s poškodeným z miesta odišli preč a toho istého dňa sa vo večerných hodinách C. S., D. N. a poškodený dostavili na pozemok do areálu bývalého družstva - slepačej farmy nachádzajúcej sa v H. na zelenom aute zn. AUDI Allroad, pričom poškodený už bol spútaný a po tom, čo k nim prišiel L. H., všetci sa na uvedenom pozemku presunuli na miesto, kde stál bager, pričom C. S. prikázal L. H., aby začal bagrom hĺbiť jamu, čo tento aj urobil a C. S. spolu so D. N. vybrali poškodeného z auta, zvalili ho na zem vedľa jamy a D. N. ho uškrtil, pričom C. S. v tom čase poškodeného držal a následne telo poškodeného vložili do vykopanej jamy, ktorú L. H. pomocou bagra zasypal, pričom pozostatky poškodeného boli nájdené v neoznačenom hrobe v rámci obhliadky miesta činu dňa 03. mája 2016, v bode 9/ rozsudku D. N. obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 2 písm. b), písm. e), ods. 3 písm.

  1. b)Trestného zákona s poukazom na § 140 písm.
  2. c)Trestného zákona a § 141 písm.
  3. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny, D. N. a K. K. ako členovia zločineckej skupiny, v úmysle usmrtiť poškodených B. T., nar. 11. februára 1971 a E. T., nar. 10. februára 1972, aby zakryli trestnú činnosť, ktorej sa poškodení mali dopustiť spolu s C. S. a o ktorej mali poškodení v úmysle vypovedať na polícii, týchto vylákali na stretnutie dňa 17. septembra 2008 o 17.00 hod., do rodinného domu v obci M. č. XXX, ktorý v tom čase obýval D. N., kde najskôr v čase okolo 16.30 hod. v obývačke tohto rodinného domu C. S. a D. N. za prítomnosti K. K. naplánovali priebeh zavraždenia poškodených po ich príchode do rodinného domu, pričom

plánu mal K. K. odviezť osobné motorové vozidlo poškodených. Potom C. S. poslal K. K. do samostatnej garáže, ktorá je na oplotenom pozemku spoločne s rodinným domom, kde mal počkať. Následne dňa 17. septembra 2008 v čase okolo 17.00 hod. prišli do obývačky predmetného rodinného domu poškodení B. T. a E. T., kde ich

vopred dohodnutého plánu D. N. usmrtil doteraz nezistenou zbraňou, nezistenej značky a výrobného čísla kal. 7,65 mm, z ktorej na poškodeného E. T. vystrelil minimálne jedenkrát, čím mu spôsobil smrteľné strelné poranenie hrudníka a hornej časti brucha, pri priamom priestrele srdca s následným vykrvácaním do hrudnej dutiny a na poškodeného B. T. vystrelil minimálne trikrát, čím mu spôsobil smrteľné strelné poranenie a to dvakrát zástrel ľavej strany hrudníka s priestrelom srdca s následným vykrvácaním do hrudnej dutiny a jedenkrát zástrel brucha, po čom C. S., D. N. a K. K. telá poškodených dali na prinesené fólie a odtiahli z rodinného domu do samostatnej garáže, kde ich naložili do tam pristaveného osobného motorového vozidla Audi Allroad Combi, ktorým ich C. S. previezol do areálu objektu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. A., kde ich telá v ten deň, t. j. 17. septembra 2008 vo večerných hodinách zakopali do spoločného hrobu C. S. spoločne s J. B. a L. H., K. K. z miesta činu odviezol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes ML 320 CDI, ev.č.: W.-XXXBT, na ktorom prišli na stretnutie poškodení a toto odovzdal pred kasínom medzi obcami C. a S. B. X. A. a D. N.

pokynov C. S. na mieste činu v rodinnom dome zahladil stopy po vražde. Telá poškodených boli v areáli spoločnosti V. s.r.o. F. B. nájdené dňa 01. marca 2011, v bode 10/ rozsudku K. K. a F. Z. (vylúčený na samostatné konanie) z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy

§ 144ods.

1, ods. 3 písm.

  1. b)Trestného zákona s poukazom na § 141 písm.
  2. a)Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že členovia zločineckej skupiny K. K. a F. Z. sa z obavy o svoje životy spolčili s L. H. za účelom usmrtenia najvyššie postaveného člena zločineckej skupiny poškodeného C. B., nar. XX. H. XXXX (ďalej len „poškodený"), pričom za týmto účelom si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy, a to tým spôsobom, že K. K. spolu s F. Z. naplánovali usmrtenie poškodeného a za tým účelom zabezpečili pre L. H. bager žltej farby značky JCB 3 CX, a to z dôvodu vykopania hrobu po vražde poškodeného a K. K. spolu s F. Z. zabezpečili na vraždu poškodeného doposiaľ nezistenú dlhú a krátku strelnú zbraň, pričom K. K. sa dňa 02. decembra 2010 ráno v presne nezistenom čase, dostavil do areálu bývalého družstva - slepačej farmy nachádzajúcej sa v H. - katastrálne územie V. A., okres F. B., ktorý užíva L. H., a to na základe získanej informácie od L. H., že poškodený má prísť do uvedeného areálu z dôvodu dohodnutého stretnutia s L. H. týkajúceho sa plnenia propán-butánových fliaš, kde K. K. odovzdal L. H. doposiaľ nezistenú strelnú zbraň a sám sa s doposiaľ nezistenou zbraňou, ako vopred dohodnutý strelec, ukryl do garáže a čakal na poškodeného a následne po príchode poškodeného na uvedený pozemok, sa tento rozprával s L. H. a po tom, čo K. K. z úkrytu nevyšiel a poškodený začal byť nervózny, L. H. zo zbrane, ktorú mu dal predtým K. K., opakovane vystrelil na poškodeného a tohto usmrtil a následne L. H. s bagrom JCB 3 CX vykopal hrob, do ktorého spoločne s K. K. vložili telo poškodeného a L. H. uvedenú jamu zasypal. V doposiaľ v presne nezistenom čase, pravdepodobne v marci 2011, K. K., F. Z. a L. H. z obavy, že by polícia mohla nájsť telo poškodeného, po vzájomnej dohode a za pomoci bagra vykopali telo poškodeného a toto previezli k vopred pripravenému hrobu a to na pozemok v H. na D. ulicu, ktorý užíva F. Z. a následne potom, čo sa F. Z. dozvedel, že K. K. chce spolupracovať s políciou, telo poškodeného bolo premiestnené na neznáme miesto, v bode 11/ rozsudku D. N. zo zločinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1, ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že D. N., si v presne nezistenú dobu zabezpečil falzifikát preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby číslo 956701 s dátumom

  1. júna 2000 a s fotografiou svojej osoby, spolu s falzifikátom vložky k služobnému preukazu č. 956701 a falzifikátom kovového odznaku s nápisom Slovenská informačná služba, v strede ktorého je štátny znak Slovenskej republiky a dva kusy falzifikátov povolenia na prepravu utajovaných písomnosti evidenčného čísla P56/00 k vyššie uvedenému falzifikátu služobnému preukazu, a to v úmysle použiť ich ako pravé a tieto prechovával od presne nezistenej doby až do
  2. mája 2016 na rôznych doposiaľ neustálených miestach, okrem iného aj v rodinnom dome v obci W. časť H. XXX, okres F. B., kde obvinený D. N. býva a zdržuje sa a kde boli tieto doklady nájdene pri výkone domovej prehliadky dňa
  3. mája 2016, v bode 12 / rozsudku JUDr. A. F. z prečinu falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej značky

§ 352ods.

1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že JUDr. A. F. si v presne nezistenú dobu zabezpečil falzifikát služobného preukazu príslušníka Policajného zboru číslo 253572 s dátumom

  1. januára 2000 aj s fotografiou svojej osoby, spolu s falzifikátom vložky k služobnému preukazu č. 253572 hodnosti major, a to v úmysle použiť ich ako pravé a tieto prechovával od presne nezistenej doby až do
  2. augusta 2016 na rôznych doposiaľ neustálených miestach, okrem iného aj v Piešťanoch v motorovom vozidle zn. BMW 535, EČ: C ktorý obvinený užíval a kde boli tieto doklady odňaté pri výkone prehliadky dňa
  3. augusta 2016, Za to im Špecializovaný trestný súd u l o ž i l : Obžalovanému D. N.:

§ 144ods.

3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (slovom: dvadsaťdva) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 Trestného zákona a

§ 78ods.

1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 ( slovom :tri) roky.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému K. K.:

§ 144ods.

3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (slovom: dvadsaťpäť) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 42ods.

2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/142/2012 z

  1. októbra 2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z
  2. apríla 2018, sp. zn. 2To/30/2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a zároveň zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Trnava z
  3. apríla 2016, sp. zn. 7T/180/2015, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

§ 76ods.

1 Trestného zákona a

§ 78ods.

1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému F. Z vylúčenému na samostatné konanie:

§ 144ods.

3 Trestného zákona, s poukazom na § 47 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (slovom: dvadsaťtri) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 Trestného zákona a

§ 78ods.

1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému Q. A.:

§ 144ods.

3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (slovom: dvadsaťjeden) rokov.

§ 48ods.

3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

§ 76ods.

1 Trestného zákona a

§ 78ods.

1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému W. M.:

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (slovom: dvadsaťjeden) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému T. B.:

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému P. V.:

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému JUDr. A. F.:

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.

§ 51ods.

1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.

§ 52ods.

3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.

§ 287ods.

1 Trestného poriadku obžalovaného D. N. zaviazal povinnosťou uhradiť poškodeným P. T., nar. X. F. XXXX, bytom N. B. XXX/XX, F. B., V. T. nar. XX. Q. XXXX bytom N. B. XXX/XX, F. B., Z. T., nar. X. F. XXXX, bytom H. A. XXX a T. T., nar. X. Q. XXXX, bytom N. B. XXX/XX, F. B., každému z nich, nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, (slovom: desaťtisíc ) .

§ 287ods.

1 Trestného poriadku obžalovaných K. K. a F. Z. zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej Q. W., nar. XX. P. XXXX, bytom C. XXX, K., N. B., nar. XX. Q. XXXX, bytom Q. E. XXXX/XX, F. B., každému z nich, nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc ).

§ 287ods.

1 Trestného poriadku obžalovaných D. N., K. K., Q. A., W. M., T. B., P. V. a JUDr. A. F. zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. T. K., nar. XX. V. XXXX bytom A. XXXX/XX, A. spôsobenú škodu vo výške 985 eur (slovom: deväťstoosemdesiatpäť ekvivalent 29.674,34 Sk).

§ 288ods.

2 Trestného poriadku súd poškodených P. T., V. T., Z. T., T. T., Q. W. a N. B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti rozsudku podali odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor ÚŠP GP SR) a obžalovaní K. K., F. Z. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) W. M., T. B., P. V., JUDr. A. F. a poškodení Q. W. a P. T.. Odvolania podané obžalovanými : Obžalovaný W. M. zahlásil odvolanie na hlavnom pojednávaní, ostatní obžalovaní podali odvolania v zákonnej lehote, a tieto odôvodnili vlastným písomným podaním alebo prostredníctvom obhajcov (alebo oboma spôsobmi). Všetci obžalovaní výslovne alebo v kontexte odvolaní napadli prvostupňový rozsudok vo všetkých výrokoch, ktoré vyzneli v ich neprospech, ako aj vo vzťahu ku konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolaniami napádajú skutkové zistenia, resp. hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, nevykonanie niektorých obhajobou navrhovaných dôkazov (nevykonanie ďalších návrhov dôkazov), právnu kvalifikáciu činov uvedených v odsudzujúcej časti rozsudku, neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody, resp. samotnú podstatu trestu prepadnutia majetku z hľadiska podmienok pre taký postup. Proti rozsudku ŠTS podal odvolanie prokurátor ÚŠP GP SR, a to v neprospech obžalovaných F. Z., P. M., R. B. a A. V. v časti výrokov rozsudku o trestoch uložených obžalovaným. Uložené tresty považoval za mierne a nezodpovedajúce závažnosti spáchaných skutkov, vzhľadom na spôsob vykonania skutkov a postoj obžalovaných, popierajúcich spáchanie skutkov, s výnimkou P. M., ktorý sa priznal k účasti v zločineckej skupine B. v bode 1) obžaloby. Prokurátor poukázal na spôsob spáchania skutku 2), pri ktorom došlo v Bratislave na frekventovanej ceste pri prestrelke k usmrteniu B. K., pričom pri streľbe mohlo byť usmrtených aj viac osôb. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku a hodnotenie R. B. a A. V. z hľadiska recidívy považoval u oboch za adekvátny trest odňatia slobody trest vo výmere 18 rokov. P. M. bol v zločineckej skupine B. na čele podskupiny, v ktorej dával rozkazy a riadil činnosť, aktívne sa zúčastnil na skutkoch, pri ktorých došlo k zavraždeniu troch osôb, pričom mu muselo byť zrejmé, že na zahladenie stôp po ekonomickej trestnej činnosti firmy prevedú na tzv. biele kone, ktoré fyzicky zlikvidujú (R. T.). Obžalovaný F. Z. bol členom zločineckej skupiny najmä z finančných dôvodov, keďže ekonomická trestná činnosť členom umožňovala viesť luxusný život. Zvrátenosť v myslení a pohŕdanie predstaviteľmi štátnej moci sa naplno prejavila pri krivom obvinení vtedajšieho prezidenta Policajného zboru SR, JUDr. Jaroslava Spišiaka, ktorý chcel zákonným spôsobom vykonávať svoju funkciu a objasniť trestnú činnosť B.. Obžalovaný F. Z. nevyjadril žiadnu úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom. V súvislosti so skutkom 10) prokurátor poukázal na to, že v prípade obavy F. Z. o život zo strany B., bolo možné postupovať aj zákonným spôsobom a vec ohlásiť na polícii, ktorá by B. zadržala. V tomto smere začal K. spolupracovať s políciou, v rozhodnom momente však vec vyriešili usmrtením B. za finančnú odmenu. Obžalovaný F. Z. nebol v skupine primárne určený na násilnú trestnú činnosť, pri výkone ekonomickej činnosti si však bol vedomý toho, že biele kone, ako tomu bolo napríklad v skutku 7) obžaloby sa fyzicky zlikvidujú, aj keď sa priamo na fyzickej likvidácii nepodieľal. Obžalovanému F. Z. hrozil

§ 144ods.

3 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie, ak

súdu neboli splnené podmienky, prokurátor ÚŠP GP SR bol toho názoru, že F. Z. by bolo adekvátne uložiť trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov, uložený P. M. nezodpovedá závažnosti spáchaných skutkov ani vyššiemu postaveniu v štruktúre zločineckej skupiny. Skutočnosti, že neurobil vyhlásenie o vine, aj keď sa k členstvu v zločineckej skupine fakticky priznal a ostatné skutky, kladené za vinu poprel, uznal účasť na skutku poškodených M. X. a A. K., poprel však vedomosť o zavraždení poškodených. Žiadnym spôsobom nespolupracoval s OČTK pri objasnení ďalších skutkov spáchaných ostatnými členmi zločineckej skupiny či osobami činnými pre skupinu, a to K. K., Z. N. a J. A.. Záverom odvolania navrhol, aby najvyšší súd rozsudok vo výroku o treste

§ 321ods.

1 písm. e) Trestného poriadku vo vzťahu k P. M., R. B., A. V. zrušil a

§ 322ods.

3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovanému W. M. uložil

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému W. M. uložil aj trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému T. B. uložil

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému P. V. uložil

§ 219ods.

2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov.

§ 39aods.

2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 533/2002 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.

§ 58ods.

3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia majetku.

§ 59ods.

2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovaný JUDr. A. F. podal 1. apríla 2019 prostredníctvom obhajcu, JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD. odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku ŠTS, ktoré sa ho týkajú. Podané odvolanie následne odôvodnil tak, že ho uplatňuje z odvolacích dôvodov

§ 321ods.

1 písm. a), b), c),

  1. d)a
  2. e)Trestného poriadku. Považoval za nesprávnu právnu kvalifikáciu trestného činu vraždy

§ 219ods.

1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou účastníctva

§ 10ods.

1 písm. c) citovaného zákona, v zmysle ktorého mal inému poskytnúť pomoc na spáchanie trestného činu ako člen organizovanej skupiny, pretože

skutkových zistení súdu nebol členom, ale bol len činný pre zločineckú skupinu. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní

  1. mája 2018 vylúčil konanie voči odvolateľovi na samostatné konanie, vedené pod sp. zn. BB-3T/18/2018, pričom na pojednávaní
  2. júla 2018 došlo k spojeniu veci s trestnou vecou ostatných obžalovaných, vedenou pod sp. zn. BB-3T/37/
  3. Na hlavných pojednávaniach
  4. mája a
  5. júla 2018 bolo vypočutých viacero obvinených - Z. N., F. Z., K. K., R. B., J. A., A. V., ktorí obžalovaného usvedčovali. Po spojení veci však obvinení neboli opätovne vypočutí, nebola odvolateľovi daná možnosť sa k nim vyjadriť, výsluchy neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom, čím došlo k porušeniu práva na obhajobu. Jeho výsluch nebol vykonaný zákonne konformným spôsobom. K porušeniu práva na spravodlivý proces došlo aj en bloc odmietnutím navrhovaných dôkazov súdom, v rámci obhajoby. Sú totiž dôvodné tvrdenia, že voči skupine aktívne vystupoval a trestne stíhal jednotlivých členov, čo nemal možnosť preukázať napríklad výpoveďou Ing. V., veliaceho policajnej akcii zameranej na zadržanie B.. Spochybnil usvedčujúcu výpoveď Z. N., pretože tento mal informácie od T., s ktorým sa stretával v rámci služobnej činnosti a dôvody stretnutí uviedol vo výpovedi. Pokiaľ T. tvrdil iný charakter stretnutí, týmito nepravdami sa len chválil a snažil sa zvýšiť status v skupine, čo preukazujú výpovede L. S. a T. Y.. Poznatky zo stretnutí s A. T. sú zaznamenané v kriminálnom zväzku „V." a v poznatkovom spise odboru násilnej kriminality, ktorý dôkaz však súd odmietol vykonať, rovnako pochybil v súvislosti s nepripojením zväzku „C.", v ktorom bola rozpracovaná skupina B.. V súvislosti s výpoveďou K. K. poukázal na to, že tento je kriminálne závadnou osobou, ktorej dôveryhodnosť bola spochybnená viacerými obvinenými a svedkami, a to najmä Z. N. a L. S., pričom mal byť obhajcom inštruovaný ako má vypovedať, s dôveryhodnosťou sa však súd nevysporiadal. Svedok T. A., usvedčujúci ho z činnosti pre zločineckú skupinu má len sprostredkované informácie, svedok T. Y.,

ktorého mal byť činný pre skupinu ho nikdy nevidel, taktiež M. a D. N. majú len sprostredkované informácie od A. T. či K. K.. Očitý svedok stretnutia F. a T., T. M. stretnutie pozoroval z diaľky a nepoznal obsah stretnutia, priebeh oznámený T. mal úplne iný kontext. Z dokazovania vyplýva, že pre skupinu boli činní iní príslušníci Policajného zboru, spochybnil vierohodnosť výpovede svedka s kriminálnou minulosťou, N. K., ktorý sa k obžalovanému v prípravnom konaní nevyjadroval, na hlavnom pojednávaní však detailne popísal udalosti staré 15 rokov. V súvislosti so skutkom 2) uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom mal skupine pomôcť k vražde X. a z dokazovania nevyplýva, kde a ako bol telefón poškodeného zameraný. Sprostredkované tvrdenie svedka T. Y. o zameraní telefónu považoval za absurdné, pretože týmto nemožno zistiť aj ďalšiu trasu, v skutkovej vete pritom nie je zmienka o zameraní telefónu poškodeného, ale o mieste jeho pobytu, z čoho usudzoval, že vznesené obvinenie je len vykonštruované. Skupina B. mala vedomosť, kam X. smeruje, keď čakali na mieste streľby, oznámenie miesta pobytu tak nijak nepomohlo k vražde poškodeného. V konaní tiež nebola dokázaná vedomosť o tom, že B. chcú X. zavraždiť. X. sa s ním stretával bez akýchkoľvek obáv, na vopred dohodnutých a určených miestach, ak by mal ktokoľvek záujem na jeho likvidácii, prišiel by kamkoľvek by mu povedal, viacero svedkov pritom potvrdilo, že sa X. voľne pohyboval po F. B.. Služobný preukaz v skutku 12), zistený a nájdený pri prehliadke motorového vozidla nie je pravý, používal ho na hranie s deťmi a nikdy ho za pravý nevydával, vyrobil ho oskenovaním služobného preukazu so zmenou služobného čísla, aby žiadnym spôsobom nevzbudzoval dojem, že sa jedná o pravý preukaz príslušníka PZ. Uložený trest považoval za drakonický, nezodpovedajúci individualizácii trestu a generálnej a individuálnej prevencii. Namietal konštatovanie Špecializovaného trestného súdu o obzvlášť sťaženej možnosti nápravy. Od ukončenia údajnej činnosti pre skupinu do vznesenia obvinenia uplynulo jedenásť rokov, počas ktorých viedol riadny život. Rozsudok považoval za nesprávny vo všetkých výrokoch, preto žiadal, aby odvolací súd

§ 321ods.

1 písm. e) Trestného poriadku prvostupňový rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby. V doplnení odvolania k skutku 1) uviedol, že aj ŠTS dospel k záveru, že nebol členom zločineckej skupiny B.. Zahrnutie do skupiny preto považoval za účelové, keďže väčšina svedkov jeho, resp. nejakého policajta poznajú. Príslušnosť k policajnému zboru sama o sebe nemôže byť skutočnosťou podstatnou pre posúdenie, či sa stal trestný čin, najmä keď svedkovia v rovnakom kontexte uvádzajú aj iných policajtov, ktorým nebolo vznesené obvinenie. Súd nezvážil možnosť zneužitia jeho mena na krytie informátora. Stretával sa len s A. T., ktorý bol evidovaným informátorom, pričom cieľom stretnutí bolo rozloženie zločineckej skupiny. Stretnutia sa zintenzívnili v čase obáv A. T. o jeho život. Kontakty s obžalovaným slúžili len na zakrytie skutočného dôvodu stretnutí. Svedok D. N. obžalovaného na stretnutiach s A. T. nikdy nevidel, informácie tak má len z počutia od A. T., Ľ. B. a K. K., stretli sa len pri výsluchoch. Ľ. B. a A. T. sú však mŕtvi a K. je

vyjadrenia Z. N. nedôveryhodným svedkom. P. M. poznal obžalovaného, pretože ho vypočúval, keď bol poškodený, videl ho u T. na návšteve, ale nevie o čom sa rozprávali. T. O. má informácie taktiež z počutia, L. H. nebol svedkom toho, že F. bral finančné prostriedky alebo iné výhody, naopak bol svedkom toho, že obžalovaný zakročil voči policajtovi, ktorý si od L.H. pýtal peniaze. Svedok T. A. sa s ním nestretol, pamätal si však všeobecné informácie, tvrdil existenciu správ medzi ním a A. T., i keď správa bola označená len jedným písmenom. Svedkovia ho tak poznajú z videnia, stretli ho pri plnení služobných povinností, pričom P. T. uvádza, že dal zatvoriť jeho bratov. Pokiaľ by bol zapojený do chodu skupiny, mal by kontakty aj na iných členov skupiny. Súd tak porušil zásadu prezumpcie neviny. Pre všetkých existoval akýsi policajt, nazývaný „copatý", ktorý sa až v priebehu hlavného pojednávania zmenil na „nosatý". Spochybnil výpoveď P. T., otca bratov T., súd totiž nezhodnotil dôkaznú vážnosť jeho výpovede, pretože svedok sa s ním nikdy nestretol, avšak počas pôsobenia v PZ, ktoré ukončil koncom marca 1990 vedel, že existuje JUDr. F., v tom čase však bol obžalovaný študentom strednej školy. Spochybnil výrok,

ktorého mal „všetko vybaviť" bez uvedenia konkrétnej informácie. Ďalej namietal všeobecnosť skutkovej vety v bode 1), pretože nie je dostatočne konkretizovaná. Zdôraznil, že únik informácii z Policajného zboru SR neprestal ani po jeho odchode z polície, napríklad K. hovoril o úniku jeho výpovedí z roku 2010 a 2013 do prostredia skupiny B.. Všeobecný výrok kryje aj skutok označený ako č. 6), nakoľko aj v tomto ide len o poskytnutie určitej informácie. V súvislosti s týmto skutkom namietal, že v celom konaní nebolo preukázané, že informácia o pobyte X. bola nápomocná pre dokonanie skutku, nikde nebol spomenutý začiatok akcie na zadržanie X.. Pokiaľ bola skupina B. schopná sledovať X. z určitého miesta k miestu kolízie s vozidlami za pomoci vysielačiek, bola schopná odsledovať ho aj do miesta bydliska, jeho aktivita nebola potrebná. Svedok B. uviedol, že X. sledoval na príkaz A. N. a zapisoval jeho pohyb, potrebné informácie si tak skupina zabezpečila sama. Je skôr logické, že Écsiho vylákali na konkrétne stretnutie, poznali jeho trasy. Odhliadnúc od toho, že zameranie telefónu nie je jednoduchá akcia a vykonáva ju špecializované pracovisko, skutok sa stal v roku 2003, kedy v súčasnosti bežné postupy polície možné neboli. Namietal preto jednostranné a účelové hodnotenie dôkazov súdom, ktorý nevzal do úvahy, že JUDr. Spišiaka informoval o tom, že skutok spáchali B., čo potvrdzuje aj záznam z 24. apríla 2003 v spisovom materiáli. V spojitosti s druhou časťou skutkovej vety,

ktorej údajne „ovplyvňoval priebeh vyšetrovania" zdôraznil, že sa jedná o konania po skutku, ktoré možno kvalifikovať len ako nadržovanie. Odvolateľ ku skutku 12) uviedol, že nepopiera vyrobenie služobného preukazu, tento nikdy ako pravý nepoužil, jednalo sa len o spomienku a používal ho na hru s deťmi, súd by mal tiež zvážiť mieru spoločenskej nebezpečnosti činu. Obžalovaný tiež dodal, že ak by aj skutky boli pravdivé, sú posudzované neprimerane prísno a účelovo, poskytnutie informácie je kvalifikované ako pomoc pri vražde a tiež ako činnosť pre skupinu. Správna kvalifikácia by mala byť zneužívanie právomoci verejného činiteľa, spomienka na činnosť v zbore je falšovanie verejnej listiny. Kvalifikáciu prokurátorom považoval za účelovú, s cieľom predísť premlčaniu skutkov. Považoval za neprimerané a nespravodlivé uloženie výnimočného trestu za skutky staré 13 rokov, uplynutie času je už samo dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na porušenie jeho práva, pretože už pred začatím hlavného pojednávania namietal neumožnenie kontradiktórneho postupu pri výsluchu kľúčových osôb, pretože mu bolo vznesené obvinenie keď už väčšina obvinených a svedkov bola vypočutá, pričom tento postup súd zopakoval, keď ho kvôli zdravotnému stavu vylúčil na samostatné konanie. V prípravnom konaní nemal možnosť klásť otázky a súd ho neoboznámil s obsahom výsluchov, čím bolo zásadne porušené právo na obhajobu. Súd nesprávne posúdil jeho návrhy na doplnenie dokazovania, napríklad svedok JUDr. Spišiak vypovedal, že boli stretnutia s T., ktoré sa dali považovať, že sú na prospech vyšetrovaniu. Žiadal zabezpečiť aj vyšetrovacie zväzky, pretože chcel poukázať na to, že ku každému stretnutiu s A. T. existuje úradný záznam. Porušenie práva na obhajobu je o to závažnejšie, že sa jedná o dôkazy, ktoré nemohol sám zabezpečiť písomnosti archivované policajným zborom, akou je výpis lustrácií, môže zabezpečiť len policajný zbor. Namietol tiež tvrdenie súdu,

ktorého sa skupinu podarilo rozložiť po jeho odchode z policajného zboru,

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.