októbra 2019 v Bratislave, o odvolaniach obžalovaných K. K., P. V., T. B., W. M., JUDr. A. F., prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a poškodených Q. W. a P. T. proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 25. marca 2019, sp. zn. BB-3T/2/2018, takto rozhodol: I.
1 písm. d), písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok vo výrokoch o treste odňatia slobody a spôsobe ich výkonu a treste prepadnutia majetku u obžalovaných W. M., T. B., P. V. z r u š u j e . U obžalovaného K. K. napadnutý rozsudok zrušuje v časti trestu prepadnutia majetku. Na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku u k l a d á obžalovaným K. K.
2 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona (účinného do 31. augusta 2011) trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona (účinného do 31. augusta 2011) vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. W. M.
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (slovom: dvadsaťpäť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. trest prepadnutia majetku.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. T. B.
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (slovom: osemnásť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. P. V.
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 (slovom: osemnásť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do III. Nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zák. č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Výroky o uložení ochranného dohľadu a o náhrade škody ostávajú nedotknuté. II.
Borisa Drevenáka a poškodených Jesiky Pečar a Andreja Raisza z a m i e t a . Odôvodnenie Napadnutým rozsudkom Špecializovaného trestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica z 25. marca 2019, sp. zn. BB-3T/2/2018 boli obžalovaní 1) D. N., 2) K. K., 3) F. Z., 4) Q. A., 5) W. M., 6) T. B., 7) P. V. a 8) JUDr. A. F. uznaní za vinných v bode 1 rozsudku D. N., W. M., K. K., F. Z. (vylúčený na samostatné konanie), Q. A., T. B., P. V. a JUDr. A. F. zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
A. F. z trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
140/1961 Zb. v znení zákona č. 227/2005 Z. z. na tom skutkovom základe, že zomrelí C. S., P. R., P. N., P. S., C. V., E. R., B. R., B. K., M. F., spolu s osobami D. N., prezývaný „H.", W. M., K. K., Q. A. prezývaný „A.", T. B., P. V., Z. S., a osobami T. O., E. M., P. D., ktorým bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, a ďalšími doposiaľ nezistenými osobami, založili v presne neurčenom čase minimálne od roku 1999 zločineckú skupinu všeobecne známu pod označením „B.", boli jej členmi, pričom zločinecká skupina pôsobila až do konca roku 2010 na rôznych miestach, najmä v F. B. a okolí a v okresoch X., K., ale aj na iných miestach na území Slovenskej republiky. V rámci štruktúry uvedenej zločineckej skupiny na najvyššej pozícii v zložke riadiacej a rozhodovacej pôsobil C. S. a priamo pod ním pôsobili P. R., P. N., P. S., C. V., ďalej W. M., D. N., K. K., pričom v čase, ako bol C. S. na úteku pred políciou, približne od
1, ods. 2 písm. a), písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. a JUDr. A. F. z trestného činu vraždy
1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. formou účastníctva
1 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z., na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen skupiny sa spolčil s ďalšími členmi skupiny a to s K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., P. V., P. N., B. K., T. O., E. M. za účelom usmrtenia poškodeného M. X., nar. XX. P. XXXX ako žijúceho člena konkurenčnej skupiny „W." a jeho ochrankára A. K., nar. XX. V. XXXX a to tým spôsobom, že motorovými vozidlami pod zámienkou falošnej policajnej akcie zablokujú cestu vozidlu, v ktorom pôjdu poškodení, tých následne spútajú, zoberú z miesta preč, vrátane ich vozidla, kde ich na inom mieste usmrtia, za týmto účelom si rozdelili a vzájomne skoordinovali svoje úlohy a to tým spôsobom, že JUDr. A. F. v tej dobe príslušník Policajného zboru SR poskytol P. R. informácie o pobyte poškodeného M. X., ktorého miesto pobytu v rámci Bratislavy nebolo skupine „B." známe a na základe takejto pomoci JUDr. A. F. bola vykonaná príprava na usmrtenie poškodeného M. X.. C. S., P. R., P. N., B. K., K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., P. V., T. O. a E. M. sa v presne nezistenom čase vo večerných hodinách dňa
hol, pričom bezprostrednou príčinou jeho smrti bolo zakrvácanie do pravej pohrudnicovej dutiny pri zástrele hrudníka a vykrvácanie navonok z priestrelu ľavého ramena, rovnako pri prestrelke došlo aj k usmrteniu P. N. a následne po streľbe obžalovaní naložili poškodeného M. X., spútaného putami s rukami za chrbtom, do vozidla zn. Audi, ktoré ako vodič viedol K. K. a v sprievode minimálne dvoch ďalších motorových vozidiel s poškodeným M. X. odišli v smere na obec C., pričom obžalovaní z miesta činu zobrali so sebou aj vozidlo Škoda Fábia, na ktorom prišli poškodení, odkiaľ pokračovali v ceste až pokiaľ neprišli k pásu stromov nachádzajúcom sa na ceste medzi obcami C. a C., kde na ľavej strane cesty v smere jazdy C. S., K. K., D. N., Q. A., W. M., T. B., B. K., T. O. a E. M. vystúpili z vozidiel a po ľavej strane išli s poškodeným M. X. po okraji pásu stromov do vzdialenosti cca 200 metrov od cesty, kde sa k obžalovaným pridal P. R. spolu s P. V., ktorí na uvedené miesto priniesli náradie na kopanie, pričom P. R. s C. S. spútaného poškodeného M. X. najprv vypočúvali, počas čoho ostatní kopali hrob a následne P. R. s C. S. spútaného poškodeného M. X. zvalili na zem, kde ho obaja uškrtili pomocou lana, čím mu spôsobili smrť. Následne Q. A., T. B., P. V., B. K., T. O. a E. M. za účelom zbavenia sa tela poškodeného M. X. a znemožnenia jeho nálezu zakopali jeho telo do nimi vykopaného hrobu na mieste, kde došlo k usmrteniu spolu s telom P. N., pričom P. R. ešte v ten deň kontaktoval JUDr. A. F. a spolu s K. K. odišli za ním do C. a podrobne ho informovali o priebehu predmetného skutku a následne JUDr. A. F. z pozície svojho postavenia príslušníka Policajného zboru SR aktívne ovplyvňoval priebeh vyšetrovania a poskytoval informácie o priebehu vyšetrovania, v prospech skupiny „B.", v snahe zabrániť zisteniu reálneho skutkového stavu, v bode 3/ rozsudku W. M. z trestného činu vraždy
1, ods. 2 písm. i), písm. j) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z., na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen skupiny spolu s W. M. a ďalšími doposiaľ nezistenými členmi skupiny sa v presne nezistenom čase, na presne nezistenom mieste dohodli na fyzickej likvidácii osoby T. T., nar.
1, ods. 2 písm.
1, ods. 3 písm.
pripraveného scenára v dňoch
1, ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. c), ods. 4 Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že C. S. ako najvyššie postavený člen zločineckej skupiny a členovia zločineckej skupiny P. R., F. Z., D. N., K. K., spolu s M. Š., R. R., P. R., P. F., P. K. a L. H. sa od presne nezistenej doby, pravdepodobne ešte od roku 2006, spolčili za účelom zriadenia nelegálnej továrne na výrobu cigariet, ako aj nelegálnej výroby cigariet zn. Marlboro v rozpore so všeobecnými právnymi predpismi, najmä v rozpore so zákonom č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov a Vyhláškou Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 182/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovení kontrolnej známky na označovanie spotrebiteľského balenia cigariet a o jej grafických prvkoch a údajoch účinných v čase spáchania skutku, a to za účelom získania finančných prostriedkov tým spôsobom, že F. Z. sa spolu s P. R. a M. Š. dohodli na zakúpení výrobnej linky na výrobu cigariet z Číny, ktorá bola následne zakúpená na spoločnosť Z., s.r.o. v zastúpení konateľom M. Š. a dopravená dňa
1, ods. 2 písm. e), ods. 3 písm.
1, ods. 2 písm. b), písm. e), ods. 3 písm.
plánu mal K. K. odviezť osobné motorové vozidlo poškodených. Potom C. S. poslal K. K. do samostatnej garáže, ktorá je na oplotenom pozemku spoločne s rodinným domom, kde mal počkať. Následne dňa 17. septembra 2008 v čase okolo 17.00 hod. prišli do obývačky predmetného rodinného domu poškodení B. T. a E. T., kde ich
vopred dohodnutého plánu D. N. usmrtil doteraz nezistenou zbraňou, nezistenej značky a výrobného čísla kal. 7,65 mm, z ktorej na poškodeného E. T. vystrelil minimálne jedenkrát, čím mu spôsobil smrteľné strelné poranenie hrudníka a hornej časti brucha, pri priamom priestrele srdca s následným vykrvácaním do hrudnej dutiny a na poškodeného B. T. vystrelil minimálne trikrát, čím mu spôsobil smrteľné strelné poranenie a to dvakrát zástrel ľavej strany hrudníka s priestrelom srdca s následným vykrvácaním do hrudnej dutiny a jedenkrát zástrel brucha, po čom C. S., D. N. a K. K. telá poškodených dali na prinesené fólie a odtiahli z rodinného domu do samostatnej garáže, kde ich naložili do tam pristaveného osobného motorového vozidla Audi Allroad Combi, ktorým ich C. S. previezol do areálu objektu nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. A., kde ich telá v ten deň, t. j. 17. septembra 2008 vo večerných hodinách zakopali do spoločného hrobu C. S. spoločne s J. B. a L. H., K. K. z miesta činu odviezol osobné motorové vozidlo zn. Mercedes ML 320 CDI, ev.č.: W.-XXXBT, na ktorom prišli na stretnutie poškodení a toto odovzdal pred kasínom medzi obcami C. a S. B. X. A. a D. N.
pokynov C. S. na mieste činu v rodinnom dome zahladil stopy po vražde. Telá poškodených boli v areáli spoločnosti V. s.r.o. F. B. nájdené dňa 01. marca 2011, v bode 10/ rozsudku K. K. a F. Z. (vylúčený na samostatné konanie) z obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy
1, ods. 3 písm.
1, ods. 6 Trestného zákona s poukazom na § 141 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že D. N., si v presne nezistenú dobu zabezpečil falzifikát preukazu príslušníka Slovenskej informačnej služby číslo 956701 s dátumom
1 Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že JUDr. A. F. si v presne nezistenú dobu zabezpečil falzifikát služobného preukazu príslušníka Policajného zboru číslo 253572 s dátumom
3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 22 (slovom: dvadsaťdva) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a
1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 ( slovom :tri) roky.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému K. K.:
3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 (slovom: dvadsaťpäť) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 1T/142/2012 z
1 Trestného zákona a
1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému F. Z vylúčenému na samostatné konanie:
3 Trestného zákona, s poukazom na § 47 ods. 1 Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 23 (slovom: dvadsaťtri) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a
1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému Q. A.:
3 Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. a) Trestného zákona a § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (slovom: dvadsaťjeden) rokov.
3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona a
1 Trestného zákona ochranný dohľad na 3 (slovom: tri) roky.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému W. M.:
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 21 (slovom: dvadsaťjeden) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému T. B.:
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému P. V.:
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému JUDr. A. F.:
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 17 (slovom: sedemnásť) rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. (tretej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. trest prepadnutia majetku.
3 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát.
1 Trestného poriadku obžalovaného D. N. zaviazal povinnosťou uhradiť poškodeným P. T., nar. X. F. XXXX, bytom N. B. XXX/XX, F. B., V. T. nar. XX. Q. XXXX bytom N. B. XXX/XX, F. B., Z. T., nar. X. F. XXXX, bytom H. A. XXX a T. T., nar. X. Q. XXXX, bytom N. B. XXX/XX, F. B., každému z nich, nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur, (slovom: desaťtisíc ) .
1 Trestného poriadku obžalovaných K. K. a F. Z. zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenej Q. W., nar. XX. P. XXXX, bytom C. XXX, K., N. B., nar. XX. Q. XXXX, bytom Q. E. XXXX/XX, F. B., každému z nich, nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur (slovom: desaťtisíc ).
1 Trestného poriadku obžalovaných D. N., K. K., Q. A., W. M., T. B., P. V. a JUDr. A. F. zaviazal povinnosťou spoločne a nerozdielne uhradiť poškodenému Ing. T. K., nar. XX. V. XXXX bytom A. XXXX/XX, A. spôsobenú škodu vo výške 985 eur (slovom: deväťstoosemdesiatpäť ekvivalent 29.674,34 Sk).
2 Trestného poriadku súd poškodených P. T., V. T., Z. T., T. T., Q. W. a N. B. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti rozsudku podali odvolanie prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „prokurátor ÚŠP GP SR) a obžalovaní K. K., F. Z. (ktorý bol vylúčený na samostatné konanie) W. M., T. B., P. V., JUDr. A. F. a poškodení Q. W. a P. T.. Odvolania podané obžalovanými : Obžalovaný W. M. zahlásil odvolanie na hlavnom pojednávaní, ostatní obžalovaní podali odvolania v zákonnej lehote, a tieto odôvodnili vlastným písomným podaním alebo prostredníctvom obhajcov (alebo oboma spôsobmi). Všetci obžalovaní výslovne alebo v kontexte odvolaní napadli prvostupňový rozsudok vo všetkých výrokoch, ktoré vyzneli v ich neprospech, ako aj vo vzťahu ku konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolaniami napádajú skutkové zistenia, resp. hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa, nevykonanie niektorých obhajobou navrhovaných dôkazov (nevykonanie ďalších návrhov dôkazov), právnu kvalifikáciu činov uvedených v odsudzujúcej časti rozsudku, neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody, resp. samotnú podstatu trestu prepadnutia majetku z hľadiska podmienok pre taký postup. Proti rozsudku ŠTS podal odvolanie prokurátor ÚŠP GP SR, a to v neprospech obžalovaných F. Z., P. M., R. B. a A. V. v časti výrokov rozsudku o trestoch uložených obžalovaným. Uložené tresty považoval za mierne a nezodpovedajúce závažnosti spáchaných skutkov, vzhľadom na spôsob vykonania skutkov a postoj obžalovaných, popierajúcich spáchanie skutkov, s výnimkou P. M., ktorý sa priznal k účasti v zločineckej skupine B. v bode 1) obžaloby. Prokurátor poukázal na spôsob spáchania skutku 2), pri ktorom došlo v Bratislave na frekventovanej ceste pri prestrelke k usmrteniu B. K., pričom pri streľbe mohlo byť usmrtených aj viac osôb. Vzhľadom na spôsob spáchania skutku a hodnotenie R. B. a A. V. z hľadiska recidívy považoval u oboch za adekvátny trest odňatia slobody trest vo výmere 18 rokov. P. M. bol v zločineckej skupine B. na čele podskupiny, v ktorej dával rozkazy a riadil činnosť, aktívne sa zúčastnil na skutkoch, pri ktorých došlo k zavraždeniu troch osôb, pričom mu muselo byť zrejmé, že na zahladenie stôp po ekonomickej trestnej činnosti firmy prevedú na tzv. biele kone, ktoré fyzicky zlikvidujú (R. T.). Obžalovaný F. Z. bol členom zločineckej skupiny najmä z finančných dôvodov, keďže ekonomická trestná činnosť členom umožňovala viesť luxusný život. Zvrátenosť v myslení a pohŕdanie predstaviteľmi štátnej moci sa naplno prejavila pri krivom obvinení vtedajšieho prezidenta Policajného zboru SR, JUDr. Jaroslava Spišiaka, ktorý chcel zákonným spôsobom vykonávať svoju funkciu a objasniť trestnú činnosť B.. Obžalovaný F. Z. nevyjadril žiadnu úprimnú ľútosť nad spáchaným skutkom. V súvislosti so skutkom 10) prokurátor poukázal na to, že v prípade obavy F. Z. o život zo strany B., bolo možné postupovať aj zákonným spôsobom a vec ohlásiť na polícii, ktorá by B. zadržala. V tomto smere začal K. spolupracovať s políciou, v rozhodnom momente však vec vyriešili usmrtením B. za finančnú odmenu. Obžalovaný F. Z. nebol v skupine primárne určený na násilnú trestnú činnosť, pri výkone ekonomickej činnosti si však bol vedomý toho, že biele kone, ako tomu bolo napríklad v skutku 7) obžaloby sa fyzicky zlikvidujú, aj keď sa priamo na fyzickej likvidácii nepodieľal. Obžalovanému F. Z. hrozil
3 Trestného zákona trest odňatia slobody na doživotie, ak
súdu neboli splnené podmienky, prokurátor ÚŠP GP SR bol toho názoru, že F. Z. by bolo adekvátne uložiť trest odňatia slobody v trvaní 25 rokov. Trest odňatia slobody vo výmere 21 rokov, uložený P. M. nezodpovedá závažnosti spáchaných skutkov ani vyššiemu postaveniu v štruktúre zločineckej skupiny. Skutočnosti, že neurobil vyhlásenie o vine, aj keď sa k členstvu v zločineckej skupine fakticky priznal a ostatné skutky, kladené za vinu poprel, uznal účasť na skutku poškodených M. X. a A. K., poprel však vedomosť o zavraždení poškodených. Žiadnym spôsobom nespolupracoval s OČTK pri objasnení ďalších skutkov spáchaných ostatnými členmi zločineckej skupiny či osobami činnými pre skupinu, a to K. K., Z. N. a J. A.. Záverom odvolania navrhol, aby najvyšší súd rozsudok vo výroku o treste
1 písm. e) Trestného poriadku vo vzťahu k P. M., R. B., A. V. zrušil a
3 Trestného poriadku rozhodol tak, že obžalovanému W. M. uložil
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 457/2003 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému W. M. uložil aj trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému T. B. uložil
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovanému P. V. uložil
2 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona a § 29 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 553/2002 Z. z. výnimočný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov.
2 písm. c) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. v znení zákona č. 533/2002 Z. z. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.
3 Trestného zákona a § 59 ods. 1 písm. a), b), c) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest prepadnutia majetku.
2 Trestného zákona vlastníkom prepadnutého majetku sa stáva štát. Obžalovaný JUDr. A. F. podal 1. apríla 2019 prostredníctvom obhajcu, JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD. odvolanie proti všetkým výrokom rozsudku ŠTS, ktoré sa ho týkajú. Podané odvolanie následne odôvodnil tak, že ho uplatňuje z odvolacích dôvodov
1 písm. a), b), c),
1, ods. 2 písm. i) Trestného zákona č. 140/1961 Zb. formou účastníctva
1 písm. c) citovaného zákona, v zmysle ktorého mal inému poskytnúť pomoc na spáchanie trestného činu ako člen organizovanej skupiny, pretože
skutkových zistení súdu nebol členom, ale bol len činný pre zločineckú skupinu. Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní
ktorého mal byť činný pre skupinu ho nikdy nevidel, taktiež M. a D. N. majú len sprostredkované informácie od A. T. či K. K.. Očitý svedok stretnutia F. a T., T. M. stretnutie pozoroval z diaľky a nepoznal obsah stretnutia, priebeh oznámený T. mal úplne iný kontext. Z dokazovania vyplýva, že pre skupinu boli činní iní príslušníci Policajného zboru, spochybnil vierohodnosť výpovede svedka s kriminálnou minulosťou, N. K., ktorý sa k obžalovanému v prípravnom konaní nevyjadroval, na hlavnom pojednávaní však detailne popísal udalosti staré 15 rokov. V súvislosti so skutkom 2) uviedol, že z dokazovania nevyplynulo, akým spôsobom mal skupine pomôcť k vražde X. a z dokazovania nevyplýva, kde a ako bol telefón poškodeného zameraný. Sprostredkované tvrdenie svedka T. Y. o zameraní telefónu považoval za absurdné, pretože týmto nemožno zistiť aj ďalšiu trasu, v skutkovej vete pritom nie je zmienka o zameraní telefónu poškodeného, ale o mieste jeho pobytu, z čoho usudzoval, že vznesené obvinenie je len vykonštruované. Skupina B. mala vedomosť, kam X. smeruje, keď čakali na mieste streľby, oznámenie miesta pobytu tak nijak nepomohlo k vražde poškodeného. V konaní tiež nebola dokázaná vedomosť o tom, že B. chcú X. zavraždiť. X. sa s ním stretával bez akýchkoľvek obáv, na vopred dohodnutých a určených miestach, ak by mal ktokoľvek záujem na jeho likvidácii, prišiel by kamkoľvek by mu povedal, viacero svedkov pritom potvrdilo, že sa X. voľne pohyboval po F. B.. Služobný preukaz v skutku 12), zistený a nájdený pri prehliadke motorového vozidla nie je pravý, používal ho na hranie s deťmi a nikdy ho za pravý nevydával, vyrobil ho oskenovaním služobného preukazu so zmenou služobného čísla, aby žiadnym spôsobom nevzbudzoval dojem, že sa jedná o pravý preukaz príslušníka PZ. Uložený trest považoval za drakonický, nezodpovedajúci individualizácii trestu a generálnej a individuálnej prevencii. Namietal konštatovanie Špecializovaného trestného súdu o obzvlášť sťaženej možnosti nápravy. Od ukončenia údajnej činnosti pre skupinu do vznesenia obvinenia uplynulo jedenásť rokov, počas ktorých viedol riadny život. Rozsudok považoval za nesprávny vo všetkých výrokoch, preto žiadal, aby odvolací súd
1 písm. e) Trestného poriadku prvostupňový rozsudok zrušil a oslobodil ho spod obžaloby. V doplnení odvolania k skutku 1) uviedol, že aj ŠTS dospel k záveru, že nebol členom zločineckej skupiny B.. Zahrnutie do skupiny preto považoval za účelové, keďže väčšina svedkov jeho, resp. nejakého policajta poznajú. Príslušnosť k policajnému zboru sama o sebe nemôže byť skutočnosťou podstatnou pre posúdenie, či sa stal trestný čin, najmä keď svedkovia v rovnakom kontexte uvádzajú aj iných policajtov, ktorým nebolo vznesené obvinenie. Súd nezvážil možnosť zneužitia jeho mena na krytie informátora. Stretával sa len s A. T., ktorý bol evidovaným informátorom, pričom cieľom stretnutí bolo rozloženie zločineckej skupiny. Stretnutia sa zintenzívnili v čase obáv A. T. o jeho život. Kontakty s obžalovaným slúžili len na zakrytie skutočného dôvodu stretnutí. Svedok D. N. obžalovaného na stretnutiach s A. T. nikdy nevidel, informácie tak má len z počutia od A. T., Ľ. B. a K. K., stretli sa len pri výsluchoch. Ľ. B. a A. T. sú však mŕtvi a K. je
vyjadrenia Z. N. nedôveryhodným svedkom. P. M. poznal obžalovaného, pretože ho vypočúval, keď bol poškodený, videl ho u T. na návšteve, ale nevie o čom sa rozprávali. T. O. má informácie taktiež z počutia, L. H. nebol svedkom toho, že F. bral finančné prostriedky alebo iné výhody, naopak bol svedkom toho, že obžalovaný zakročil voči policajtovi, ktorý si od L.H. pýtal peniaze. Svedok T. A. sa s ním nestretol, pamätal si však všeobecné informácie, tvrdil existenciu správ medzi ním a A. T., i keď správa bola označená len jedným písmenom. Svedkovia ho tak poznajú z videnia, stretli ho pri plnení služobných povinností, pričom P. T. uvádza, že dal zatvoriť jeho bratov. Pokiaľ by bol zapojený do chodu skupiny, mal by kontakty aj na iných členov skupiny. Súd tak porušil zásadu prezumpcie neviny. Pre všetkých existoval akýsi policajt, nazývaný „copatý", ktorý sa až v priebehu hlavného pojednávania zmenil na „nosatý". Spochybnil výpoveď P. T., otca bratov T., súd totiž nezhodnotil dôkaznú vážnosť jeho výpovede, pretože svedok sa s ním nikdy nestretol, avšak počas pôsobenia v PZ, ktoré ukončil koncom marca 1990 vedel, že existuje JUDr. F., v tom čase však bol obžalovaný študentom strednej školy. Spochybnil výrok,
ktorého mal „všetko vybaviť" bez uvedenia konkrétnej informácie. Ďalej namietal všeobecnosť skutkovej vety v bode 1), pretože nie je dostatočne konkretizovaná. Zdôraznil, že únik informácii z Policajného zboru SR neprestal ani po jeho odchode z polície, napríklad K. hovoril o úniku jeho výpovedí z roku 2010 a 2013 do prostredia skupiny B.. Všeobecný výrok kryje aj skutok označený ako č. 6), nakoľko aj v tomto ide len o poskytnutie určitej informácie. V súvislosti s týmto skutkom namietal, že v celom konaní nebolo preukázané, že informácia o pobyte X. bola nápomocná pre dokonanie skutku, nikde nebol spomenutý začiatok akcie na zadržanie X.. Pokiaľ bola skupina B. schopná sledovať X. z určitého miesta k miestu kolízie s vozidlami za pomoci vysielačiek, bola schopná odsledovať ho aj do miesta bydliska, jeho aktivita nebola potrebná. Svedok B. uviedol, že X. sledoval na príkaz A. N. a zapisoval jeho pohyb, potrebné informácie si tak skupina zabezpečila sama. Je skôr logické, že Écsiho vylákali na konkrétne stretnutie, poznali jeho trasy. Odhliadnúc od toho, že zameranie telefónu nie je jednoduchá akcia a vykonáva ju špecializované pracovisko, skutok sa stal v roku 2003, kedy v súčasnosti bežné postupy polície možné neboli. Namietal preto jednostranné a účelové hodnotenie dôkazov súdom, ktorý nevzal do úvahy, že JUDr. Spišiaka informoval o tom, že skutok spáchali B., čo potvrdzuje aj záznam z 24. apríla 2003 v spisovom materiáli. V spojitosti s druhou časťou skutkovej vety,
ktorej údajne „ovplyvňoval priebeh vyšetrovania" zdôraznil, že sa jedná o konania po skutku, ktoré možno kvalifikovať len ako nadržovanie. Odvolateľ ku skutku 12) uviedol, že nepopiera vyrobenie služobného preukazu, tento nikdy ako pravý nepoužil, jednalo sa len o spomienku a používal ho na hru s deťmi, súd by mal tiež zvážiť mieru spoločenskej nebezpečnosti činu. Obžalovaný tiež dodal, že ak by aj skutky boli pravdivé, sú posudzované neprimerane prísno a účelovo, poskytnutie informácie je kvalifikované ako pomoc pri vražde a tiež ako činnosť pre skupinu. Správna kvalifikácia by mala byť zneužívanie právomoci verejného činiteľa, spomienka na činnosť v zbore je falšovanie verejnej listiny. Kvalifikáciu prokurátorom považoval za účelovú, s cieľom predísť premlčaniu skutkov. Považoval za neprimerané a nespravodlivé uloženie výnimočného trestu za skutky staré 13 rokov, uplynutie času je už samo dôvodom na mimoriadne zníženie trestu. Poukázal na porušenie jeho práva, pretože už pred začatím hlavného pojednávania namietal neumožnenie kontradiktórneho postupu pri výsluchu kľúčových osôb, pretože mu bolo vznesené obvinenie keď už väčšina obvinených a svedkov bola vypočutá, pričom tento postup súd zopakoval, keď ho kvôli zdravotnému stavu vylúčil na samostatné konanie. V prípravnom konaní nemal možnosť klásť otázky a súd ho neoboznámil s obsahom výsluchov, čím bolo zásadne porušené právo na obhajobu. Súd nesprávne posúdil jeho návrhy na doplnenie dokazovania, napríklad svedok JUDr. Spišiak vypovedal, že boli stretnutia s T., ktoré sa dali považovať, že sú na prospech vyšetrovaniu. Žiadal zabezpečiť aj vyšetrovacie zväzky, pretože chcel poukázať na to, že ku každému stretnutiu s A. T. existuje úradný záznam. Porušenie práva na obhajobu je o to závažnejšie, že sa jedná o dôkazy, ktoré nemohol sám zabezpečiť písomnosti archivované policajným zborom, akou je výpis lustrácií, môže zabezpečiť len policajný zbor. Namietol tiež tvrdenie súdu,
ktorého sa skupinu podarilo rozložiť po jeho odchode z policajného zboru,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.