1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa
1 písm. e/ Správneho poriadku zastavil konanie o zámere úpravy nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na A. ulici v E., parc. č. XXX, k. ú. E., v pamiatkovom území Pamiatková zóna Komárno, v rozsahu umiestnenia pamätného stĺpa s betónovým základom. Prvostupňovým rozhodnutím č. KPÚNR-2014/4573-8/66742/THT zo dňa 16. októbra 2014 Krajský pamiatkový úrad Nitra zastavil
1 písm. d/ Správneho poriadku konanie vo veci zámeru úpravy nehnuteľnosti na A. ulici v E., parc. č. XXX, k. ú. E., v pamiatkovom území Pamiatková zóna Komárno, v rozsahu umiestnenia pamätného stĺpa na podstavci s betónovým základom, začaté dňa
12 pamiatkového zákona záväzné stanovisko dňa
2 písm. e) pamiatkového zákona (platného v čase rozhodovania) a po výkone prieskumu a zistení, že KPÚ Nitra neposúdil podanie žalobcu ako žiadosť o vydanie rozhodnutia k zámeru úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území
5 a nasl. pamiatkového zákona, rozhodnutím č. PU-10/825-1/3068/Kúb zo dňa 26. mája 2010 zrušil záväzné stanovisko KPÚ Nitra, nakoľko
žiadosti a pripojenej technickej správy (umiestnenie tesaného - dreveného pamätného stĺpa, kotveného do betónového základu) išlo o zámer realizácie stavby v Pamiatkovej zóne mesta Komárno, nie už jej zrealizovanie. Žalobca na výzvu prvostupňového orgánu doplnil žiadosť tak, že žiada o vydanie rozhodnutia o zmene novej stavby - pamätného stĺpa v pamiatkovom území v zmysle § 32 ods. 5, ods. 11 zákona č. 49/2002 Z.z. Týmto podaním svoju žiadosť doplnil i textom v jazyku maďarskom, ktorý nebol doložený úradným prekladom, bez zdôvodnenia, prečo má byť takýto dátum (1920. junius 4) s textom básne v jazyku maďarskom umiestnený na predmetnom „pamätnom stĺpe". KPÚ Nitra rozhodnutím č. NR-10/663-20/5745/Du zo dňa 24. júna 2010 rozhodol o neprípustnosti zámeru žalobcu na umiestnenie tesaného pamätného stĺpa na podstavci s betónovým základom
predloženého návrhu z dôvodu, že pôvodný návrh bol doplnený textom v rozpore s § 5 ods. 7 zákona o štátnom jazyku a pamätný stĺp je umiestnený v polohe vnímateľnej širokou verejnosťou, stal sa prvkom pamiatkovo chráneného interiéru Pamiatkovej zóny Komárno, ktorý je súčasťou národnej kultúrnej pamiatky „Kolégium", evidovanej v ústrednom zozname pamiatkového fondu pod č. 2101, ktoré rozhodnutie žalovaný správny orgán potvrdil. Pôvodné rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/81/2012 v ktorom krajský súd rozsudkom dňa 30. apríla 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. júla 2012 č. k. PÚ-12/919-2/6268/45/KUB
2 písm. c/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom vyslovil záväzný právny názor, zaujal stanovisko k žiadosti žalobcu a vysvetlil i podstatu zákonnej úpravy žiadosti o zmenu úpravy nehnuteľnosti a žiadosti o vydanie záväzného stanoviska o zámere úpravy nehnuteľnosti v zmysle pamiatkového zákona. Taktiež usmernil správne orgány, že až po jasnej špecifikácii žiadosti, doloženia dokumentácie a listín v zmysle zákona, sa môže rozhodnúť o žiadosti, keďže pamiatkový zákon jednoznačne upravuje a rozlišuje rozhodovaciu činnosť Krajského pamiatkového úradu realizovanú formou rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území
5 (žiadosť žalobcu o zámere na umiestnenie pamätného stĺpa na území Pamiatkovej zóny v Komárne) a rozhodovaciu činnosť Krajského pamiatkového úradu realizovanú vydaním záväzného stanoviska o zámere úpravy nehnuteľnosti v chránenom pásme pre účely stavebného konania (§ 32 ods. 12). Krajský súd jednoznačne v uvedenom rozsudku uviedol, že
výsledku konania a vykonaného dokazovania správny orgán posúdi žiadosť a buď vo veci rozhodne v zmysle pamiatkového zákona alebo bude postupovať
Správneho poriadku, keďže v čase rozhodovania súdu zo spisu sa dalo usúdiť, že žalobca nedodržal zákonný postup, či už
pamiatkového zákona alebo
stavebného zákona a čiastočne začal s realizáciou stavby (
fotodokumentácie stavba bola zakrytá), aj keď stavebné konanie bolo zastavené a nemal rozhodnutie pamiatkového úradu. Na základe uvedeného rozsudku žalovaný rozhodnutím zo dňa
1 písm. e/ Správneho poriadku zastavil. Dospel k záveru, že prvostupňový orgán v správnom konaní nesprávne posúdil skutočný stav veci, keď vydal rozhodnutie, ktorým konanie zastavil
1 písm. d/ Správneho poriadku, a to pre neodstránenie nedostatkov podania žiadateľa (žalobcu) a v konaní pokračoval
5 zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu (ďalej aj ako „pamiatkový zákona" alebo „zákon č. 49/2002 Z.z.") napriek tomu, že na ústnom pojednávaní spojenom s miestnou ohliadkou dňa 15. apríla 2014 zistil, že pamätník stojí v definitívnom vyhotovení na predmetnej nehnuteľnosti v zmysle pôvodnej žiadosti žalobcu z roku 2010 bez vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukázal na § 32 ods. 7 pamiatkového zákona, z obsahu ktorého vyplýva a pre prvostupňový orgán určuje povinnosť uložiť vlastníkovi nehnuteľnosti povinnosť vopred oznámiť začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti. V danom prípade po zistení, že zámer je zrealizovaný, prvostupňový orgán sa môže vyjadriť už len záväzným stanoviskom
12 pamiatkového zákona ku konaniu stavebného úradu o dodatočnom povolení stavby vedenom
50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon"), či stavba nie je v rozpore s chránenými verejnými záujmami. Vyslovil názor, že prvostupňový orgán mal po zistení, že pamätník stojí v definitívnom vyhotovení na predmetnej nehnuteľnosti, zastaviť správne konanie o zámere úpravy nehnuteľnosti
1 písm. e/ Správneho poriadku z dôvodu, že nie je príslušný na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu. Poukázal tiež na ust. § 31 ods. 1, § 43 ods. 1, § 42 ods. 1 písm. h/ a § 43 ods. 4 pamiatkového zákona, ktoré upravujú „iný správny delikt na úseku ochrany pamiatkového fondu" s možnosťou uložiť pokutu, ak správny orgán zistí, že vlastník nehnuteľnosti nezabezpečuje základnú ochranu kultúrnej pamiatky
alebo nehnuteľnosti v pamiatkovom území
III. Krajský súd v novom rozhodnutí vo veci dôvodil, že žalobca v žalobe opätovne poukazuje na pôvodné záväzné stanovisko,
ktorého správny orgán súhlasil s umiestnením pamätného stĺpa bez pripomienok, po vydaní ktorého žalobca začal s umiestnením pamätného stĺpa a postupoval dobromyseľne a chybu urobil prvostupňový orgán a nie žalobca, lebo žalovaný nemal oprávnenie zrušiť záväzné stanovisko KPÚ Nitra a jeho postupom došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keďže z pamiatkového zákona vyplýva, že vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľností je možné aj po začatí novej stavby a KPÚ Nitra nevyzval žalobcu na zastavenie prác do vydania rozhodnutia. Takto formulovaným opakovaným námietkam žalobcu nie je možné vyhovieť, naviac sú príliš všeobecné a nie sú spôsobilé ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Žalobca si nesprávne vykladá aplikáciu pamiatkového zákona na svoj prípad. Námietky žalobcu vyhodnotil ako účelovú obranu z dôvodu zrealizovania svojho „stavebného zámeru osadiť v pamiatkovej zóne mesta pamätný stĺp" bez rozhodnutí príslušných správnych orgánov (Krajský pamiatkový úrad a stavebný úrad). Vychádzajúc zo spisového materiálu a zisteného skutočného stavu veci krajský súd usúdil, že žalobca pri realizácii svojho zámeru (po vydaní záväzného stanoviska 14. apríla 2010) nemohol byť dobromyseľný, lebo samotné záväzné stanovisko, ho bez stavebného povolenia neoprávňovali zrealizovať stavbu, naviac na území Pamiatkovej zóny v Komárne, keďže realizácia takejto stavby sa riadi špeciálnym zákonom. V danej veci niet pochýb o tom, že predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti a nie zrušené záväzné stanovisko v tejto veci rozhodnutím žalovaného zo dňa 26. mája 2010 č. PÚ-10/825/1/3068/KUB, ktoré z hľadiska právneho neexistuje (nemôže vyvolať právne účinky v ňom uvedené), i keď sa v spise nachádza, nakoľko predmetom konania pred prvostupňovým orgánom bola žiadosť žalobcu o zámere na umiestnenie pamätného stĺpa na území Pamiatkovej zóny v Komárne
5 zákona č. 49/2002 Z.z. s dátumom
5 zákona č. 49/2002 Z.z. a vo veci rozhodol tak, že vydal rozhodnutie
1 písm. d/ Správneho poriadku z dôvodu, že žalobca ako žiadateľ neodstránil vytknuté vady svojej žiadosti. Dôvodom následného zrušenia prvostupňového rozhodnutia KPÚ Nitra zo strany žalovaného bola i tá skutočnosť, že došlo k zmene pamiatkového zákona s účinnosťou od 01. júla 2014 a
2 písm. f/ pamiatkového zákona žalovaný preskúmava iba záväzné stanoviská krajských pamiatkových úradov.
názoru krajského súdu žalovaný správne vychádzal z novely pamiatkového zákona, ust. § 32 ods. 7. V tomto prípade, keď je zámer zrealizovaný, aj
názoru krajského súdu, sa prvostupňový orgán môže vyjadriť už len záväzným stanoviskom k jednotlivým konaniam stavebného úradu
stavebného zákona (§ 32 ods. 12 pamiatkového zákona). Žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keďže
2 Správneho poriadku má široké kompetencie, a teda môže i zrušiť prvostupňové rozhodnutie, ak zistí také pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia a nahradiť ho vlastným rozhodnutím, ak orgán prvého stupňa na správne zistený skutkový stav aplikoval nesprávny právny záver. Žalovaný v súlade so zákonom dospel k záveru, že za tejto skutkovej situácie prvostupňový orgán mal konanie zastaviť
1 písm. e/ Správneho poriadku z dôvodu, že nie je príslušný na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, keďže žiadosť už nesmeruje k zámeru osadenia stavby (pamätný stĺp) do budúcna, lebo sa týka už zrealizovanej stavby, teda iného konania, v ktorom správny orgán rozhoduje za iných podmienok. Rovnako
krajského súdu v žalobou napadnutom rozhodnutí sú v dostatočnej miere uvedené dôvody, na ktorých sa zakladá výrok rozhodnutia. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd
1 OSP tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal. IV. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca riadne a včas odvolanie a navrhol, aby najvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na to, že predmetné správne konanie bolo začaté dňa 12. apríla 2010, keď žalobca podal žiadosť o vydanie záväzného stanoviska k umiestneniu pamätného stĺpa.
žalobcu uvedenej žiadosti, resp. jej príloh bolo jednoznačné, že jeho zámerom je umiestnenie tesaného pamätného stĺpa v pamiatkovom území. Zdôraznil, že aj keď žiadal len o vydanie záväzného stanoviska, jeho podanie bolo potrebné vykladať
obsahu a nie označenia. Pokiaľ teda pred vydaním záväzného stanoviska o umiestnení pamätného stĺpa bolo potrebné rozhodnúť aj o zámere úpravy nehnuteľnosti, ktoré sa vyžaduje pre umiestnenie pamätného stĺpa,
žalobcu KPÚ Nitra mal konať aj o tejto otázke. Preto ak KPÚ Nitra vydal záväzné stanovisko bez vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti, urobil chybu, ktorú nie je možné pričiniť žalobcovi. Z jeho podania zo dňa 12. apríla 2010 totiž jasne vyplýval zámer žalobcu umiestniť pamätný stĺp a toto podanie malo byť posúdené práve s ohľadom na tento zámer. Stavebnému úradu boli predložené všetky doklady pre vydanie stavebného povolenia (vrátane záväzného stanoviska KPÚ Nitra) a keďže žalobca už len čakal na vydanie rozhodnutiu o stavebnom povolení, začal vykonávať práce na umeleckom diele - pamätnom stĺpe. Zdôraznil, že postupoval dobromyseľne, keďže vychádzal zo záväzného stanoviska KPÚ Nitra, ktorým bol vyslovený súhlas s umiestnením pamätného stĺpa bez pripomienok. V tejto súvislosti mal žalobca za to, že žalovaný nemal oprávnenie dotknuté záväzné stanovisko zrušiť, keďže takéto oprávnenie mu nevyplýva zo zákona č. 49/2002 Z.z. ani z iných právnych predpisov. S poukazom na ustálenú judikatúru ústavného súdu týkajúcu sa zužujúceho výkladu ustanovení zákonov o právomociach štátnych orgánov žalobca zastával názor, že preskúmaním nemožno rozumieť právomoc zmeniť alebo zrušiť akékoľvek rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu. Ďalej žalobca rozporoval skutkový stav zistený správnymi orgánmi, hlavne vo vzťahu k obhliadke z júna 2010, kedy prvostupňový orgán zistil, že pamätný stĺp je už umiestnený, ale keďže bol v tom čase zakrytý, nevedel zistiť či je umiestnený definitívne alebo provizórne. Dôvodil, že pamätný stĺp je umelecké dielo, ktoré je buď umiestnené definitívne alebo vôbec. Preto považoval zistenia správnych orgánov o definitívnom umiestnení pamätného stĺpa až v apríli 2014 za nesprávne, keďže už od júna 2010 mali vedomosť o definitívnom umiestnení pamätného stĺpa.
žalobcu správne orgány vychádzali z informácie o umiestnení pamätného stĺpa z júna 2010 už vo svojich pôvodných rozhodnutiach a taktiež aj krajský súd v konaní pod sp. zn. 11S/82/2012. Preto mal KPÚ Nitra už v roku 2010 oprávnenie vyzvať žalobcu
5 pamiatkového zákona na zastavenie prác do vydania rozhodnutia. Namiesto toho KPÚ Nitra rozhodnutím zo dňa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
2 SSP odvolacie konania
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia
doterajších predpisov. Vzhľadom na uvedenú právnu úpravu a skutočnosť, že v rozsudku vyhlásenom dňa 9.12.2015 bol účastník poučený o možnosti podať odvolanie
úpravy OSP v 15 dňovej lehote, najvyšší súd vo veci konal ako súd odvolací, bez ohľadu na skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo vzhľadom na doručovanie rozsudku krajského súdu včas podané dňa 11. júla 2016, t. j. po účinnosti zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP). VI.
5 zák.č.49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu v znení účinnom od
6 pamiatkového zákona k žiadosti o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území priloží vlastník zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje údaje o nehnuteľnosti, základné majetkovoprávne údaje o nehnuteľnosti, plánované využitie nehnuteľnosti a špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien.
7 pamiatkového zákona v rozhodnutí
odseku 5 krajský pamiatkový úrad uvedie, či navrhovaný zámer je z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti v pamiatkovom území, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti. Krajský pamiatkový úrad zároveň určí, či tieto úpravy možno vykonať iba na základe výskumov a inej prípravnej dokumentácie a projektovej dokumentácie a uloží vlastníkovi povinnosť oznámiť mu vopred začiatok úpravy nehnuteľnosti a predpokladaný koniec úpravy nehnuteľnosti.
10 pamiatkového zákona pred začatím obnovy alebo úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území je vlastník povinný krajskému pamiatkovému úradu predložiť prípravnú a projektovú dokumentáciu
odsekov 4, 7 až 9. Krajský pamiatkový úrad vydá osobitné záväzné stanovisko o každej prípravnej dokumentácii a každej projektovej dokumentácii obnovy a úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území.
11 pamiatkového zákona pred začatím úpravy nehnuteľnosti, ktorá nie je kultúrnou pamiatkou, ale sa nachádza v ochrannom pásme, je vlastník takej nehnuteľnosti povinný vyžiadať si záväzné stanovisko krajského pamiatkového úradu. K žiadosti o vydanie záväzného stanoviska vlastník priloží zámer úpravy nehnuteľnosti, ktorý obsahuje majetkovo-právne údaje o nehnuteľnosti, špecifikáciu predpokladaných plošných a priestorových zmien. Krajský pamiatkový úrad vydá záväzné stanovisko o zámere úpravy nehnuteľnosti v ochrannom pásme, v ktorom určí, či je navrhovaný zámer z hľadiska záujmov chránených týmto zákonom prípustný, a určí podmienky vykonania úprav nehnuteľnosti, najmä zásady objemového členenia, výškového usporiadania a architektonického riešenia exteriéru nehnuteľnosti.
12 pamiatkového zákona v územnom konaní, v stavebnom konaní, v konaní o povolení zmeny stavby, v konaní o dodatočnom povolení stavby, v konaní o ohlásení udržiavacích prác, v kolaudačnom konaní, v konaní o zmene v užívaní stavby, v konaní o povolení terénnych úprav, prác a zariadení, v konaní o nariadení neodkladných zabezpečovacích prác, v konaní o nariadení nevyhnutných úprav alebo v konaní o odstránení nehnuteľnej kultúrnej pamiatky alebo stavby v pamiatkovom území a v ochrannom pásme rozhoduje stavebný úrad na základe záväzného stanoviska krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad postupuje tak aj vtedy, ak práce možno vykonať na základe ohlásenia.
1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
1 písm. e/ Správneho poriadku správny orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
2 Správneho poriadku ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. VII. V danom prípade bolo úlohou krajského súdu v rozsahu žalobných dôvodov preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 29. januára 2015, ktorým ten zrušil rozhodnutie KPÚ Nitra zo dňa 16. októbra 2014 a
1 písm. e/ Správneho poriadku konanie o zámere úpravy nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa na A. ulici v E., parc. č. XXX, k. ú. E., v pamiatkovom území Pamiatková zóna Komárno, v rozsahu umiestnenia pamätného stĺpa s betónovým základom, zastavil. Žalovaný vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa 29. januára 2015, v rámci ktorého zistil, že zámer žalobcu spočívajúci v umiestnení pamätného stĺpa je už zrealizovaný, a teda nemožno pokračovať v konaní vo veci vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti v pamiatkovom území
5 pamiatkového zákona. Predmetom správneho konania v preskúmavanom prípade bola žiadosť žalobcu zo dňa
12 pamiatkového zákona, v ktorom vyslovil súhlas s umiestnením pamätného stĺpa. Toto záväzné stanovisko bolo preskúmané žalovaným z vlastného podnetu a listom zo dňa
5 pamiatkového zákona. O žiadosti žalobcu rozhodol KPÚ Nitra dňa
5 pamiatkového zákona, a preto nie je možné tvrdiť, že žiadosť žalobcu posudzovali len
jej označenia ako žiadosť o vydanie záväzného stanoviska. Je nesporné, že konanie vo veci vydania rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti prebiehalo a pôvodne bolo ukončené vydaním vyššie uvedených rozhodnutí o nepripustení zámeru na umiestnenie tesaného pamätného stĺpa na dotknutom území. Ako konštatoval krajský súd už v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku, predmetom súdneho prieskumu v danej veci nie je záväzné stanovisko vydané KPÚ Nitra pre účely stavebného konania. Platí to aj v tomto prejednávanom prípade, v rámci ktorého je predmetom súdneho prieskumu po vrátení veci krajským súdom vydané rozhodnutie žalovaného zo dňa
5 pamiatkového zákona už nemá opodstatnenie. Zo samotnej podstaty konania o zámere úpravy nehnuteľnosti vyplýva, že jeho predmetom je rozhodnutie o zámere úpravy nehnuteľnosti, v tomto prípade umiestnenia pamätného stĺpa v chránenom pamiatkovom území, a nie jeho realizácia. V tomto kontexte rovnako nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že zákon hovorí len o podaní žiadosti o vydanie rozhodnutia pred začatím novej stavby. Na uvedenom nič nemení ani prípadná absencia výzvy zo strany KPÚ Nitra po zistení (v pôvodnom správnom konaní), že žalobca začal s úpravou nehnuteľnosti (realizáciou umiestnenia pamätného stĺpa), aby práce až do vydania rozhodnutia zastavil. Argumentácia žalobcu ohľadom jeho dobromyseľnosti vo vzťahu k začatiu umiestňovania pamätného stĺpa nemôže obstáť, nakoľko je v danom prípade nepochybné, že žalobca začal (a rovnako tak dokončil) umiestňovanie pamätného stĺpa bez príslušných právoplatných rozhodnutí, okrem iného aj zo strany stavebného úradu, ktorý predmetné stavebné konanie zastavil. Odôvodnenie žalobcu, že čakal na rozhodnutie stavebného úradu a po vydaní záväzného stanoviska KPÚ Nitra začal s vykonávaním prác za účelom umiestnenia pamätného stĺpa je postavené na absolútne právne neudržateľnej argumentácii. Ani pôvodne vydané záväzné stanovisko žalobcu neoprávňovalo začať realizovať svoj zámer. Žalobca preto vedome konal nielen v rozpore s pamiatkovým zákonom, ale aj v rozpore so stavebným zákonom a začal realizovať svoj zámer bez právoplatného stavebného povolenia. Odvolací súd dodáva, že žalobca nemôže zhojiť nezákonnosť svojho konania spočívajúceho v umiestnení pamätného stĺpa bez príslušných rozhodnutí správnych orgánov
pamiatkového a stavebného zákona tým, že bude opakovane a zjavne účelovo poukazovať na nesprávnosť postupu správnych orgánov v jeho veci. Na základe uvedeného, vzhľadom na skutkový stav zistený žalovaným v čase vydania napadnutého rozhodnutia zo dňa 29. januára 2015, odvolací súd konštatuje, že žalovaný postupoval správne keď zrušil prvostupňové správne rozhodnutie KPÚ Nitra a konanie vo veci žiadosti žalobcu o vydanie rozhodnutia o zámere úpravy nehnuteľnosti zastavil
1 písm. e/ Správneho poriadku. Za situácie, keď v čase rozhodnutia žalovaného zámer (umiestnenie pamätného stĺpa) je definitívne zrealizovaný, správne orgány nemôžu dodatočne rozhodovať o zámere úpravy nehnuteľnosti
5 pamiatkového zákona, nakoľko sa už nejedná o zámer. Ako správne konštatoval krajský súd, za tejto skutkovej situácie sa KPÚ Nitra ako príslušný správny orgán môže vyjadriť už len záväzným stanoviskom k jednotlivým konaniam stavebného úradu
stavebného zákona (§ 32 ods. 12 pamiatkového zákona). VIII. Keďže
názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom podaného odvolania, nerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenenie alebo zrušenie napadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto rozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu
1 a 2 OSP potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že im náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko žalobca bol procesne neúspešný a žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.