Obsah (15)

§ 255§ 387§ 379§ 385§ 220§ 389§ 181§ 126§ 396§ 470§ 419§ 420§ 421§ 357§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/70/2019 Identifikačné číslo spisu: 3115205390 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Pepelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

názoru súdu prvej inštancie žalobca nepreukázal svoje vlastnícke právo k advokátskym /klientskym/ spisom, registrovaným a vedeným advokátom pre každý prípad poskytovania právnych služieb v prospech žalobcu ako klienta, na zmluvnom základe v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Advokátske spisy po skončení právneho zastúpenia a zaplatení faktúry a finančnom usporiadaní pohľadávok a záväzkov sa uzatvoria a uložia do spisového archívu. Advokátsky spis nemožno vydať klientovi, nakoľko obsahuje aj dokumenty patriace advokátovi /čl. VII bod 1 Návrhu spisového poriadku ako prílohy uznesenia Slovenskej advokátskej komory č. 29/11/2011 zo dňa

2. 2011 o odporúčanom spôsobe vedenia spisovej agendy/. Vo vzťahu k predmetu sporu považoval súd prvej inštancie uloženie disciplinárneho opatrenia /§ 6 ods. 1 písm. a/, b/ Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory/ advokátovi - žalovanému za právne irelevantné z dôvodu nepreukázania uloženia disciplinárneho opatrenia za porušenie povinnosti žalovaného ako advokáta vydať advokátsky spis klientovi. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na právo klienta nahliadať do súdnych spisov v sporoch označených v prílohe 1 žaloby, ktorým spôsobom môže žalobca zistiť stav jednotlivých súdnych konaní, vrátane rozhodnutí a iných listín, ktoré sa v spisoch nachádzajú, príp. ktoré žalovaný prevzal.
3. O náhrade trov žalovaného ako úspešnej strany v spore rozhodol súd prvej inštancie

§ 255ods.

1 Civilného sporového poriadku /ďalej aj C. s. p./ a žalovanému priznal náhradu 100% trov konania. 6. Na odvolanie žalobcu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie

§ 387ods.

1 C. s. p. potvrdil. 7. Konštatoval, že napadnutý rozsudok preskúmal v rozsahu podaného odvolania

§ 379a § 380 ods.

1, 2 C. s. p. a dospel k záveru, že rozsudok prvoinštančného súdu je vecne správny. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania

§ 385ods.

1 C. s. p., keďže v danej veci nezistil dôvod na to, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal preto zo skutkových zistení, ustálených v konaní súdom prvej inštancie. 8. Žalobca v odvolaní tvrdil, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný a odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti

§ 220ods.

2 C. s. p. Odvolací súd absenciu náležitostí písomného vyhotovenia odôvodnenia rozsudku nezistil. Žalobca svoje tvrdenie konkretizoval ako absenciu odôvodnenia podstatných záverov súdu prvej inštancie, ktorý sa len stroho obmedzil na citáciu stavovských /advokátskych/ predpisov. Za podstatné závery žalobca považoval posúdenie a hodnotenie skutočností, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti a po odvolaní plných mocí mal povinnosť odovzdať žalobcovi všetku dokumentáciu a skutočnosti, že žalovaný svojim konaním doposiaľ spôsobuje žalobcovi škodu a poškodzuje jeho dobré meno. 9. Písomné vyhotovenie rozsudku súdu prvej inštancie po uvedení náležitostí

§ 220C. s.

p. obsahuje, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, procesný postup súdu, uvedenie prostriedkov, ktorými súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ako jednotlivé skutkové zistenia z vykonaných dôkazných prostriedkov posúdil, citáciu použitých právnych noriem hmotného práva, ako aj právnych noriem týkajúcich sa advokácie. Za splnenia základných náležitostí

§ 220ods.

2 C. s. p. odôvodnenie rozsudku dáva podklad pre výrok rozsudku a pre prieskum správnosti postupu súdu prvej inštancie v odvolacom konaní. Rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienku presvedčivosti a preskúmateľnosti, keď s prihliadnutím na predmet sporu súd prvej inštancie vymedzil podstatné dôvody, pre ktoré žalobu o vydanie veci /splnenie nepeňažnej povinnosti/ zamietol /charakter a obsah advokátskeho spisu vedeného advokátom pre každý prípad, v ktorom ho klient splnomocnil na zastupovanie v konaní, s tým, že advokátsky spis nie je vecou totožnou s listinami, ktoré tvoria jeho obsah/. 10. Z úradnej povinnosti posudzoval odvolací súd tiež to, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadami, ktoré sa týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, odvolací súd konštatoval, že v konaní neboli zistené procesné vady, zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia

§ 389ods.

1 písm. a/ a b/ C. s. p. Námietky žalobcu procesného charakteru vyhodnotil odvolací súd ako tvrdenia bez významu na realizáciu procesných práv žalobcu v predmetnom konaní. Súd prvej inštancie splnil povinnosť

§ 181ods.

2 C. s. p. s dostatočnou znalosťou veci, ktorú zistil nielen v rámci prípravy pojednávania, ale aj v priebehu konania. Pri vykonávaní dôkazov listinami postupoval súd prvej inštancie v súlade s § 204 veta za bodkočiarkou C. s. p., pretože listiny, ktorými dokazovanie vykonal, boli doručené stranám sporu. V takom prípade sa dôkazy listinami nevykonávajú čítaním listín ani oznámením ich obsahu. Tento spôsob vykonania dôkazov listinami je zrejmý zo zápisnice z pojednávania zo dňa

2. 2017, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. V zápisnici sa uvádza, že právny zástupca žalobcu nemal žiadne námietky k spôsobu vykonania dokazovania.
3. Žalobca sa domáhal splnenia povinnosti, ku ktorej sa žalovaný zaviazal zmluvou o právnej pomoci zo dňa
5. 2000, uzavretej medzi žalobcom ako klientom a žalovaným ako advokátom, konkrétne

čl. IV bod 5 tejto zmluvy. Povinnosť advokáta bola dohodnutá pre prípad ukončenia právnej pomoci a spočívala v záväzku advokáta odovzdať klientovi všetky doklady a materiály súvisiace s riešenými prípadmi. Z povinností advokáta, ktoré zmluvné strany vymedzili v čl. III bod 2, 3 a 4 vyplýva, že advokát mal viesť register sporových spisov, tento mal priebežne aktualizovať a dopĺňať o informácie týkajúce sa riešených sporov, tento mesačne, najneskôr do 5 dní po skončení príslušného mesiaca predkladať klientovi a originály všetkých rozhodnutí predkladať žalobcovi po ich doručení alebo po ich vyhotovení za účelom vedenia evidencie v danom spore žalobcom. Posúdením obsahu tejto zmluvy, vzájomných práv a povinností počas trvania záväzkového vzťahu a po jeho ukončení, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvné strany ani za účelom právnej istoty nevymedzili postup, formu ani spôsob odovzdávania podkladov /iných ako sú rozhodnutia/ žalobcom žalovanému, potrebných k zastupovaniu a ich následného vrátenia. Žalobca netvrdil, že o odovzdávaní a vrátení týchto podkladov sa viedla evidencia, zachytávajúca kedy a aký konkrétny podklad žalobca poskytol žalovanému a kedy bol tento konkrétny podklad žalobcovi vrátený. To sa týka aj povinnosti žalovaného

čl. III bod 2 písm. b/ zmluvy. 12. Uplatnenie ochrany

§ 126ods.

1 Občianskeho zákonníka vyžaduje pre úspešnosť žaloby /actio revindicatio/ preukázanie, že vec, v danom prípade konkrétna listina, je v držbe žalovaného a žalovaný nie je ochotný listinu, ktorú má u seba neoprávnene, vydať, ako aj skutočnosť, že žalobca je vlastníkom, prípadne oprávneným držiteľom listiny alebo listín, vydania ktorých sa domáha. Týmto predpokladom subjektívneho práva žalobcu materiálnej povahy venoval súd prvej inštancie pozornosť pri vymedzení a určení predmetu sporu a dokazovania, podstatných skutkových a právnych záverov. V danom spore o vydanie veci - advokátskych /klientskych/ spisov - je bez významu riešenie otázky /aj ako prejudiciálnej/ škody, jej náhrady, ako aj posudzovanie poškodzovania, vrátane miery tohto poškodzovania a poškodenia, dobrého mena žalobcu ako podnikateľského subjektu. Advokátske /klientske spisy/ tvorené konkrétnymi písomnosťami /čl. VI bod 2, čl. VII bod 1 Návrhu spisového poriadku ako prílohy uznesenia predsedníctva Slovenskej advokátskej komory č. 29/11/2011 zo dňa 01. 12. 2011 o odporúčanom spôsobe vedenia spisovej agendy/, ktoré sa vzťahujú na konkrétne konanie, patria advokátovi a ich vydania sa nemožno úspešne domáhať. 13. Odvolací súd po vyhodnotení podstatných odvolacích tvrdení konštatoval, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 396ods.

1 C. s. p. v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 C. s. p. Žalovaný ako úspešná strana sporu má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd zistil, že žalovanému v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

1. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s poukazom na ustanovenie § 420 a 421 C. s. p.
2. Uviedol, že prvoinštančný a ani odvolací súd sa nezaoberali jeho argumentáciou a predloženými dokladmi, a to, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali zo zmluvy o poskytovaní právnych služieb a porušil aj poriadok Slovenskej advokátskej komory o vedení spisov. Súdy sa nezaoberali skutočnosťou, že Slovenská advokátska komora žalovanému uložila disciplinárne opatrenie za to, že neplnil svoje povinnosti advokáta voči klientovi a tiež že neodovzdal dokumenty, ktorými disponoval a bol po odvolaní splnomocnení povinný ich žalobcovi vydať. Odvolací súd sa uspokojil s konštatovaním, že dôkaz o disciplinárnom opatrení je irelevantným a nepodstatným pre tento spor. Žalovaný v konaní nikdy nepreukázal, že by spisovú agendu po ukončení zastúpenia žalobcu žalobcovi odovzdal, je teda zrejmé, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, čím sa konajúce súdy taktiež nezaoberali. K mnohým tvrdeniam žalobcu sa súd pred ukončením dokazovania zákonom predpísaným spôsobom nevyjadril, čím odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom, odvolací súd sa k argumentom žalobcu uvedeným v odvolaní v odôvodnení rozsudku takmer vôbec nevyjadril, resp. sa k argumentom žalobcu vyjadroval len formálne a nanajvýš stručne, pričom v odôvodnení najmä konštatuje, že sa stotožňuje s prvoinštančným súdom, prípadne len stručne rozšíril argumentáciu, čo však nemôže obstáť. Odvolací súd len konštatuje, že súhlasí a stotožňuje sa s prvoinštančným súdom. Akými úvahami a v dôsledku akých procesných úkonov súd dospel k uvedeným záverom však nie je možné z odôvodnenia rozsudku zistiť.
3. Právna úprava, konkrétne ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., umožňuje odvolaciemu súdu odôvodniť svoje rozhodnutie skonštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Aj toto ustanovenie zákona však treba vykladať a aplikovať tak, aby bolo v súlade s ústavou /čl. 152 ods. 4 Ústavy SR/, a teda aj s princípmi práva na súdnu a inú právnu ochranu /čl. 46 ods. 1 Ústavy SR/ a obdobne aj právom na spravodlivý proces /čl. 6 ods. 1 Dohovoru/, a to najmä v prípade, že žalobca dôvody napadnutého rozhodnutia spochybňuje. Nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku zakladá z hľadiska judikatúry súdov jeden z dovolacích dôvodov /napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 170/20105, sp. zn. 4 Cdo 171/2005, nález Ústavného súdu SR I. ÚS 342/2010, čl. 6 ods. 1 Dohovoru/.
4. Odvolací súd sa takmer nezaoberal otázkou, že prvoinštančný súd opomenul vykonať svoju povinnosť a nevysporiadal sa s otázkou aplikácie, resp. neaplikácie ustanovenia § 366 písm. d/ zákona, ktorá mu umožňovala prihliadať aj na dôkaz predložený v odvolacom konaní.

názoru žalobcu zakladajú uvedené vady konania odňatie možnosti žalobcu konať pred súdom, prípadne inú vadu v konaní.

1. Preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa
3. 2018, sp. zn. 16Cob/234/2017, ako aj rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
5. 2017, sp. zn. 26Cb/126/2015 v zmysle § 449 ods. 2 C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby dovolaním napadnutý rozsudok, ako aj rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na náhradu trov dovolacieho konania.
6. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky /ďalej tiež najvyšší súd /ako súd dovolací /§ 35 C. s. p./, po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané /§ 424 C. s. p./, zastúpená advokátom, v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania /§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p./ dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť. 22.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti /

1. júla 2016/.
2. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol Civilný sporový poriadok ako nový civilný kódex v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v Občianskom súdnom poriadku, je potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.
3. Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené /primárnym/ záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až následným /sekundárnym/ záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému primárnemu záveru, platná právna úprava mu neumožňuje preskúmať napadnuté rozhodnutie a konanie, v ktorom bolo vydané. Pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon. 25.

§ 419C. s.

p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie úspešne napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a 421 C. s. p. 26.

§ 420C. s.

p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ rozhodnutie trpí niektorou z vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia /tzv. vady zmätočnosti/. 27. Dovolanie

§ 421ods.

1 C. s. p. je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

§ 357písm.

a/ až n/. 28. Pokiaľ dovolanie nemá vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ C. s. p., je povinnosťou dovolateľa vysvetliť, z čoho konkrétne vyvodzuje prípustnosť dovolania a tiež označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

1. Žalobca v dovolaní uviedol, že prípustnosť dovolania je založená ustanoveniami § 420 a § 421 C. s. p. bez akejkoľvek konkretizácie dovolacieho dôvodu. Argumenty žalobcu vo vzťahu k § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/ preto nemožno považovať za relevantné vymedzenie dovolacieho dôvodu v zmysle § 432 ods. 1 a 2 C. s. p. Dovolateľ v podstate nenamietal právne posúdenie veci konajúcimi súdmi, ale ich skutkové závery, vedúce k právnemu záveru o neopodstatnenosti jeho žaloby. Súd pri právnom posúdení veci rieši právne otázky, preto nemožno dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdu. Dovolací súd skutkové závery nie je oprávnený preskúmavať, pretože v zmysle § 442 C. s. p. je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd.
2. Právnou otázkou je otázka, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania

§ 421ods.

1 C. s. p. a možno ňou rozumieť tak otázku hmotnoprávnu, ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce a pod., ako aj otázku procesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo od aplikácie a interpretácie procesných ustanovení /3Cdo/158/2017/.

1. Z obsahu dovolania je zrejmé, že žalobca právnu otázku významnú pre rozhodnutie odvolacieho súdu /ktorú mal dovolací súd vo svojom rozhodnutí vyriešiť/ konkrétne nevymedzil a rovnako ju nemožno vyvodiť ani z obsahu dovolania. Pri vymedzení dovolacieho dôvodu v súlade s ustanovením § 432 ods. 2 C. s. p. nepostačuje všeobecné konštatovanie dovolateľa, že odvolací súd vec nesprávne posúdil. Dovolací súd nemôže namiesto dovolateľa vytvárať vlastnú právnu argumentáciu vyvodením z možnej nespokojnosti dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu. V takom prípade by uskutočnil procesne neprípustný dovolací prieskum, priečiaci sa nielen koncepcii právnej úpravy dovolania v Civilnom sporovom poriadku, účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C. s. p., ale aj princípu rovnosti zbraní a kontradiktórnosti konania, keďže jeho rozhodnutie by bolo založené na iných skutočnostiach, než aké boli tvrdené dovolateľom a ku ktorým mala možnosť vyjadriť sa protistrana vo vyjadrení k dovolaniu.
2. Pokiaľ ide o námietku dovolateľa spočívajúcu v tvrdení, že rozhodnutie odvolacieho, ako aj prvoinštančného súdu nie je dostatočne odôvodnené, dovolací súd konštatuje, že po preskúmaní obidvoch vo veci vydaných rozhodnutí možno dospieť k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu v spojení s potvrdeným rozsudkom súdu prvej inštancie spĺňa kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C. s. p., a preto ich možno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Dovolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku prvoinštančného súdu, v ktorom súd podrobne zdôvodnil zamietnutie žaloby s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, čo podrobne rozvinul odvolací súd v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia. Obsah spisu neopodstatňuje argumentáciu, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Za porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie, zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a naplnenie procesnej vady

§ 420písm.

f/ C. s. p., nemožno považovať to, že odvolací súd /resp. aj súd prvej inštancie/neodôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv žalobcu /I. ÚS 673/2014, II. ÚS 27/2008, III. ÚS 167/2013/. 33. Na základe uvedených skutočností dovolací súd dovolanie žalobcu

§ 447písm.

f/ C. s. p. odmietol.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje /§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p./.
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.