Obsah (7)

§ 145§ 142§ 388§ 42a§ 34§ 99§ 448

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/219/2019 Identifikačné číslo spisu: 5114211899 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

zásad Občianskeho zákonníka, ani to, že nebol daný súhlas žalovanej ako manželky dlžníka žalobcu

§ 145ods.

1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v dôsledku ktorého aj s prihliadnutím na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 26/10 má byť zmluva o pôžičke jej manžela so žalobcom neplatná, pretože každopádne žalovaná ako manželka dlžníka žalobcu tvorila s manželom majetkové spoločenstvo v rozsahu vecí patriacich do BSM. O náhrade trov konania rozhodol

§ 142ods.

1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (účinného do

1. júna 2016; ďalej len „O.s.p.“).
2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom z
3. februára 2019 sp. zn. 7 Co 235/2018 na odvolanie žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie po zopakovaní dokazovania a oboznámením sa s listinnými dôkazmi zmenil

§ 388

CSP a žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal určenia neúčinnosti súdneho zmieru v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. V odôvodnení uviedol, že uznesením schválený súdny zmier má účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi. Považoval za nemožné žalobou

§ 42a

OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, a nie o právny úkon. V konaní bolo

odvolacieho súdu síce preukázané, že žalobca má voči manželovi žalovanej (toho času už bývalému manželovi) pohľadávku a žalovaná o existencii tejto pohľadávky nepochybne vedela (viď rôzne predchádzajúce súdne konania, napríklad o zrušení BSM za trvania manželstva, neplatnosť záložnej zmluvy, neplatnosť zmluvy o pôžičke a podobne), napriek tomu nie je možné vyhovieť žalobe na vyslovenie odporovateľnosti a neúčinnosti súdneho zmieru, ktorého obsahom bola dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Mal za to, že týmto dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom bola povýšená na súdne rozhodnutie. Na základe uvedeného prijal záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM. Preto rozhodol tak ako je vyššie uvedené a žalovanej zároveň priznal proti žalobcovi aj nárok na náhradu trov konania spolu s nárokom na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie s tým, že jeho prípustnosť vyvodzoval z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, v zmysle čoho položil dovolaciemu súdu otázku, ktorá

jeho tvrdenia ešte nebola najvyšším súdom riešená a bola podstatná pre rozhodnutie vo veci samej znejúcu tak, že: „Je možné žalobou

§ 42a

OZ odporovať súdny zmier, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov (t. j. súdom schválený zmier) ?“ Poukázal na skutočnosť, že je nutné rozlišovať medzi súdnym zmierom a uznesením, ktorým sa súdny zmier schválil. Uznesenie, ktorým sa zmier schvaľuje nepredstavuje samotný zmier. Zmier (dohoda) predstavuje právny úkon, pričom súdom schválený zmier je právny úkon, ktorý bol schválený súdom. Poukázal na petit žaloby,

ktorej sa žalobca domáhal odporovateľnosti súdneho zmieru (dohody) o vyporiadaní BSM (t. j. dvojstranného právneho úkonu), ktorá bola schválená uznesením súdu. Mal za to, že význam § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,

ktorého súdom schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, čo

neho neznamená, že súdny zmier je takto povýšený na súdne rozhodnutie, ako nesprávne uvádza odvolací súd. Súdny zmier zostáva právnym úkonom s tým, že má rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok. Na základe uvedeného navrhol, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

1. Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd jeho dovolanie zamietol.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) preskúmal vec a zistil, že sú splnené procesné podmienky prejednania veci. Dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Vec preskúmal a dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je síce prípustné, nie však aj dôvodné.
3. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7.

432 ods. 1 CSP možno dovolanie, ktoré je prípustné

ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Právnym posúdením sa pritom rozumie činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8. Dovolanie je v danej veci odôvodnené tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnej interpretácii ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka, keď odvolací súd mal za to, že je nemožné odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi, pretože tento záver je založený

dovolateľa na nesprávnej premise, že súdny zmier je súdne rozhodnutie a nie právny úkon, a teda aj na nesprávnom právnom posúdení § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku,

ktorého má schválený súdny zmier účinky právoplatného rozsudku. Uvedené

žalobcu neznamená, že súdny zmier je takto povýšený na súdne rozhodnutie, ako nesprávne uvádza krajský súd. 9. Odvolací súd vyložil citované ustanovenie tak, že je nemožné žalobou

§ 42a

OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi, nakoľko ide o súdne rozhodnutie, a nie o právny úkon. Týmto dohoda o vyporiadaní BSM medzi žalovanou a jej manželom bola povýšená na súdne rozhodnutie. Na základe uvedeného prijal záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré uznesenie obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie. 10. Žalobca v dovolaní oponuje uvedenému právnemu záveru odvolacieho súdu. Tvrdí, že je nutné rozlišovať medzi súdnym zmierom a uznesením, ktorým sa súdny zmier schválil. Uviedol, že uznesenie, ktorým sa zmier schvaľuje nepredstavuje samotný zmier. Zmier (dohoda) predstavuje právny úkon, pričom súdom schválený zmier je právny úkon, ktorý bol schválený súdom. Poukázal na petit žaloby,

ktorej sa on ako žalobca domáhal odporovateľnosti súdneho zmieru (dohody) o vyporiadaní BSM (t. j. dvojstranného právneho úkonu), ktorá bola schválená uznesením súdu. V zmysle toho podal právnu otázku, či je možné žalobou

§ 42a

OZ odporovať súdny zmier, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1. So zreteľom na riadne nastolenie právnej otázky spôsobom zodpovedajúcim § 432 ods. 2 CSP a v situácii, že dovolanie žalobcu je v danom prípade procesne prípustné, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP), dovolací súd skúmal, či je podané dovolanie dôvodné (či je ním skutočne napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočívajúce na nesprávnom právnom posúdení veci).
2. Dovolací súd teda v zmysle uvedeného pristúpil k právnemu posúdeniu vyššie nastolenej právnej otázky dovolateľa.
3. Dovolateľ podal žalobu

§ 42a

OZ, v zmysle ktorej sa domáhal neúčinnosti súdneho zmieru.

§ 42aods.

1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony

odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. 14.

§ 42aods.

2 OZ, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a § 117 OZ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. 15. Z ustanovení § 42a OZ teda vyplýva, že veriteľ môže odporovať každému právnemu úkonu dlžníka, ktorým sa ukracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky a ktorý dlžník učinil v úmysle ukrátiť svojho veriteľa. Z uvedeného je zrejmé, že odporovať v zmysle § 42a OZ možno len právnym úkonom, (ktoré sú inak platné a spĺňajú všetky náležitosti stanovené právnym predpisom). 16.

§ 34

OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Z povahy právneho úkonu i z citovanej zákonnej definície vyplýva, že právny úkon je predovšetkým prameňom autonómneho práva. Vzniká neformálnym alebo formálnym prejavom vôle, ktorý má náležitosti vôle a náležitosti prejavu. 17. Dovolateľ

§ 42a

OZ odporoval súdny zmier uzatvorený medzi žalovanou a Michalom Baránkom schválený uznesením okresného súdu, na základe ktorého došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov argumentujúc, že uvedený súdny zmier schválený v zmysle § 99 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku má síce účinky právoplatného rozsudku, avšak nejde o súdne rozhodnutie ako nesprávne uvádza odvolací súd, ale o odporovateľný právny úkon. 18.

§ 99ods.

1, 2, 3 vtedy účinného a platného zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ak to povaha vecí pripúšťa, môžu účastníci skončiť konanie súdnym zmierom. O zmier sa má súd vždy pokúsiť. Súd môže odporučiť účastníkom, aby sa pokúsili o zmier mediáciou. Súd rozhodne o tom, či zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore s právnymi predpismi. V takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní. Schválený zmier má účinky právoplatného rozsudku, to znamená, že je exekučným titulom a zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Rozsudkom však môže súd zrušiť uznesenie o schválení zmieru, ak je zmier

hmotného práva neplatný. Návrh možno podať do troch rokov od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Pokiaľ zmier, ktorý účastníci uzavreli by bol neplatný, bola tu daná zákonná možnosť toho z účastníkov, ktorý by týmto bol poškodený, aby v lehote do troch rokov odo dňa právoplatnosti uznesenia podal návrh na zrušenie takéhoto súdneho zmieru, ktorý je v rozpore s hmotným právom z dôvodu, že nebola zachovaná zásada rovnosti podielu, prípadne z iného dôvodu. Dovolací súd na tomto mieste dopĺňa, že teraz platný a účinný zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok odstránil žalobu o neplatnosť zmieru, čím de facto ešte väčšmi zdôraznil nedotknuteľnosť zmieru prostriedkami hmotného práva. V predmetnom prípade bola účastníkmi konania uzavretá dohoda vo veci ako súdny zmier, ktorá bola súdom schválená a teda povýšená na súdne rozhodnutie. Pričom tieto účinky zmieru ako hmotnoprávnej dohody, ktorá nahrádza rozsudok ako meritórne rozsúdenie sporu zostali zachované aj

Civilného sporového poriadku a to aj napriek absencii výslovnej normy o účinkoch zmieru, keď je doktrinálne nesporné, aké účinky zmier pre sporové strany vyvoláva. Vzhľadom na túto skutočnosť je jednoznačné, že dohoda, ktorú účastníci uzavreli, resp. súdny zmier, bola súdom schválená formou uznesenia a táto dohoda, resp. súdny zmier tým, že bol súdom schválený, nadobudol účinky právoplatného rozsudku, ktorý je právne účinný voči každému, aj voči žalobcovi a teda akoby súd rozhodol rozsudkom vo veci samej a preto je právne nemožné

§ 42a

OZ úspešne odporovať schválenému súdnemu zmieru, ani určiť jeho neúčinnosť voči žalobcovi.

1. Na základe uvedeného je nutné prijať záver, že dohode o vyporiadaní BSM medzi manželmi alebo medzi bývalými manželmi je možné úspešne odporovať za splnenia podmienok uvedených v § 42a OZ, avšak nie je možné odporovať uzneseniu, ktorým bol schválený súdny zmier a ktoré obsahuje dohodu o vyporiadaní BSM, nakoľko sa nejedná o právny úkon účastníkov dohody, ale o súdne rozhodnutie.
2. Dovolací súd navyše poukazuje na tvrdenie žalobcu o tom, že sa v konaní nedomáha odporovateľnosti uznesenia, ktorým bol schválený súdny zmier ale sa domáha odporovateľnosti dohody (súdneho zmieru) o vyporiadaní BSM, k čomu dovolací súd dáva do pozornosti č. l. 6 spisu, z ktorého je zrejmé, že žalobca sa svojou žalobou domáhal vyhlásenia neúčinnosti súdneho zmieru voči jeho osobe uzatvoreného medzi žalovanou a Michalom Baránkom schváleného uznesením Okresného súdu z
3. apríla 2011 sp. zn. 7 C 135/2010 a nie dohody o vyporiadaní BSM.
4. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že žalobca neopodstatnene tvrdí, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
5. Najvyšší súd nedôvodné dovolanie žalobcu zamietol

§ 448CSP.

1. Najvyšší súd rozhodnutie o trovách dovolacieho konania neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
2. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
3. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.