Obsah (15)

§ 142§ 212§ 211§ 219§ 120§ 119§ 224§ 43§ 470§ 175§ 419§ 420§ 447§ 431§ 101

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/76/2019 Identifikačné číslo spisu: 5115210081 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 142ods.

1 O. s. p. v znení platnom a účinnom do

2. 2016 a vzhľadom k tomu, že žalobca si v zákonom stanovenej 3-dňovej lehote náhradu trov námietkového konania voči žalovanému neuplatnil, súd prvej inštancie nebol viazaný výrokom o prisúdení náhrady trov konania, preto rozhodol, že žalobcovi náhradu trov námietkového konania nepriznáva.
3. Na odvolanie žalovaného proti prvoinštančnému rozsudku, Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po prejednaní veci v medziach odvolacích dôvodov žalovaného

§ 212ods.

1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania

§ 211ods. 2 O. s. p. a verejnom vyhlásení rozsudku, rešpektujúc ust. § 156 ods. 1, 3 O. s. p., rozsudkom č. k. 13Co

Zm/4/2017-316 zo dňa

2. 2017, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny

§ 219ods.

1, 2 O. s. p. potvrdil.

1. Odvolací súd okruh odvolacích dôvodov žalovaného zaradil do roviny procesnej námietky žalovaného, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu mu bolo upreté právo vyjadriť sa k prejednávanej veci a dodať dôkazy svedčiace v jeho prospech. Ďalej namietol, že plnomocenstvo udelené dňa
3. 2015 právnemu zástupcovi žalovaného je absolútne neplatné, a preto nenastali účinky doručenia zmenkového platobného rozkazu. Ďalšia odvolacia argumentácia žalovaného sa viazala k samotnej správnosti rozhodnutia prvoinštančného súdu, keď žalovaný tvrdil, že plnenie, ktoré malo byť zabezpečené predmetnou zmenkou, žalobcom nikdy nebolo poskytnuté.
4. Žalovaný namietol vadu konania, spočívajúcu v procesnom postupe okresného súdu, ktorý prejednal vec na pojednávaní dňa
6. 2016 v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu napriek tomu, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnili predložením potvrdenia o práceneschopnosti žalovaného z dôvodu jeho dlhodobých a vážnych pretrvávajúcich zdravotných problémov a vo vzťahu k právnemu zástupcovi žalovaného kolíziou skôr oznámeného termínu nariadeného výsluchu v trestnej veci, a to nutnej obhajoby. Týmto postupom okresného súdu došlo

tvrdenia žalovaného k odňatiu možnosti jeho osoby konať pred súdom. Predmetnú námietku žalovaného, teda že prejednaním veci v jeho neprítomnosti malo byť odopreté právo osobnej účasti účastníka na pojednávaní a právo vyjadriť sa k všetkým skutočnostiam súvisiacim so súdenou vecou, odvolací súd vyhodnotil za nerelevantnú. Oboznámiac sa s obsahom spisového materiálu odvolací súd zistil, že vo veci boli vytýčené dve súdne pojednávania, a to na deň 26. 02. 2016 a 20. 05. 2016. Súčasťou predvolaní na pojednávania bolo procesné poučenie

§ 120ods.

4 O. s. p., ako aj procesné poučenie

§ 119ods.

3 O. s. p.. Pojednávania boli odročené za akceptovania žiadosti žalovaného a po vykonanom poučení okresným súdom o tom, že ďalšiu žiadosť o odročenie pojednávania nebude súd akceptovať. Na pojednávaní konanom dňa

2. 2016 sa nezúčastnil žalovaný ani jeho právny zástupca, ktorého žiadosti o odročenie pojednávania súd nevyhovel. Odvolací súd konštatoval, že uvedeným postupom okresného súdu k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, nedošlo. Odvolací súd za vecne správny vyhodnotil postup súdu prvej inštancie, keď s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p. zhodnocoval podmienky, pre ktoré mal za to, že vec môže prejednať v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu. Okresný súd

názoru odvolacieho súdu správne poukázal na priebeh celého konania, ním vykonané poučenie pre žalovaného, skutočnosť, že si žalovaný po poučení opätovne zvolil právneho zástupcu J.. N.W.S. K. dňa

2. 2016, hoci mal vedomosť o tom, že v dôsledku kolízie termínu pojednávania na deň
4. 2016 s vyšetrovacím úkonom, sa jeho právny zástupca pojednávania nezúčastní. Odvolací súd dodal, že žalovaný mal vedomosť o nariadenom termíne pojednávania odo dňa
6. 2016 (doručenka na č. l. 56 spisu), a teda mal dostatok času na zvolenie si právneho zástupcu, ktorý sa nariadeného pojednávania bude môcť zúčastniť. Žalovaný neuviedol ani existenciu takých okolností, ktoré by mu objektívne bránili zvoliť si advokáta skôr, a to tak, aby ním zvolený právny zástupca mal možnosť zariadiť si pracovné záležitosti tak, aby sa pojednávania mohol zúčastniť. Žalovaný neuviedol žiadny objektívny dôvod, prečo si nezvolil iného zástupcu. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd poukázal na záver vyjadrený v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS 68/1998, z
8. l991, ako i rozhodnutí Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 94/05-13, ďalej poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej tiež „Najvyšší súd SR“ alebo „NS SR“) sp. zn. 5 Cdo 77/2002 a 3 Obdo 9/
9. Odvolací súd uviedol, že žalovaný okresnému súdu nepredložil ani kvalifikované vyjadrenie ošetrujúceho lekára v zmysle § 119 ods. 3 O. s. p., a teda nebolo preukázané a žiadosť o odročenie pojednávania vo vzťahu k žalovanému neobsahovala také vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účasťou žalovaného na pojednávaní by došlo k ohrozeniu jeho života alebo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu tak, ako to predpokladá znenie ust. § 119 ods. 3 O. s. p.. Uviedol ďalej, že pokiaľ takéto potvrdenie zo strany žalovaného o jeho zdravotnom stave nebolo predložené, potom nebolo možné návrhu o odročenie pojednávania vyhovieť, a pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, postupoval v súlade so zákonom. Poukázaním na ďalší nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 69/1998 zo dňa
11. 1999 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 96/1999 odvolací súd konštatoval, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nedošlo k odňatiu jeho práva konať pred súdom, pretože súd prvej inštancie mal splnené všetky procesné zákonné podmienky k prejednaniu veci v jeho neprítomnosti. Žalovaný tak nebol vylúčený z uplatňovania svojich procesno-právnych úkonov. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nediskvalifikoval žalovaného ako účastníka v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvoinštančného súdu, a tým nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie.
12. Odvolací súd ďalej vyslovil názor, že nebolo odňaté ani právo žalovaného na označovanie a predkladanie dôkazov. Uviedol, že žalovaný už v rámci ním podaných námietok v podaní zo dňa
14. 2015 proti vydanému zmenkovému platobnému rozkazu si mohol splniť svoju dôkaznú povinnosť, t. j. už v námietkach mal možnosť označiť, prípadne pripojiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Možnosť žalovaného splniť si svoju dôkaznú povinnosť bola daná aj k termínu pojednávania nariadeného na deň
17. Plnenie dôkaznej povinnosti strany sporu nie je možnosť zužujúco viazať len na toto predmetné ústne pojednávanie, pretože od momentu podania námietok žalovaným až do momentu rozhodnutia okresným súdom si žalovaný mohol plniť svoju dôkaznú povinnosť, t. j. do spisového materiálu označiť a predložiť dôkazy, vykonania ktorých sa domáha. Uvedeným smerom žalovaný nepostupoval, a preto sa nemôže domáhať toho, že by došlo k odňatiu jeho možnosti konať pred okresným súdom v rovine dokazovania. Ak žalovaný podal námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu, k týmto námietkam sa vzťahovala jeho dôkazná povinnosť. Za stavu, že pred okresným súdom boli splnené podmienky k prejednaniu veci v neprítomnosti žalovaného, tak zákonite boli splnené podmienky aj k prejednaniu zmenkových nárokov uplatnených žalobcom, rovnako boli splnené aj podmienky k vykonávaniu dôkazov v neprítomnosti žalovaného, pre ktorú skutočnosť nebolo možné konštatovať odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, a to ani v rovine vykonávaného dokazovania. Krajský súd skonštatoval, že tak žalobcovi ako aj žalovanému bol daný priestor v rámci postupu okresného súdu pre uplatnenie procesných práv, a pokiaľ tieto, resp. niektoré z nich žalovaný ako účastník súdneho konania nenaplnil, tak nemožno dospieť k záveru o odňatí možnosti konať pred súdom.
18. Vo vzťahu k ďalším odvolacím dôvodom žalovaného, odvolací súd poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa
20. 2009, využil možnosť danú mu ust. § 219 ods. 2 O. s. p., a stotožniac sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu, naň odkázal. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uviedol, že pri posudzovaní odvolania žalovaného bol povinný prihliadať nielen k ust. § 212 ods. 1 O. s. p., ale aj k procesnému stavu poučenia vykonaného okresným súdom

§ 120ods.

4 O. s. p. za rešpektovania koncentračnej zásady platiacej v rámci zmenkového konania. 13. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj výrok o trovách prvoinštančného konania

§ 219ods.

1, 2 O. s. p. ako výrok závislý od výroku v merite veci (keďže výrok o trovách konania nebol osobitne odvolaním napadnutý). 14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd

§ 224ods.

1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 2 O. s. p.. Odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal, nakoľko žalobca si náhradu týchto trov neuplatnil.

1. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa
5. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie žalovaný (písomným podaním zo dňa
7. 2017 na č. l. 332 - 336 spisu) s poukazom na ust. § 420 písm. f/ C. s. p., namietajúc procesný postup súdu prvej inštancie na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa
9. 2016 bez prítomnosti žalovaného ako i jeho právneho zástupcu, ktorým postupom súd

žalovaného porušil ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. Poukázal na plnomocenstvo udelené svojmu právnemu zástupcovi, v ktorom vyslovene uviedol, že nesúhlasí, aby si právny zástupca za seba určil zástupcu. Právny zástupca bezodkladne po prevzatí právneho zastupovania požiadal o odročenie pojednávania, ktoré sa malo konať dňa

3. Na deň, kedy bolo nariadené pojednávanie v tejto veci, bola nutná účasť právneho zástupcu pri vyšetrovacom úkone, o ktorom sa dozvedel dňa
5. 2016, preto by sa malo aplikovať právo predstihu. O rozhodnutí súdu o žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania sa právny zástupca žalovaného dozvedel prostredníctvom e-mailu, zaslaného 33 minút pred nariadeným pojednávaním. Na pojednávaní dňa
7. 2016 vykonal súd prvej inštancie dokazovanie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu s poukazom na § 101 ods. 2 O. s. p., oboznámil obsah listinných dôkazov, uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. O odročenie pojednávania nariadeného na deň
9. 2016 požiadal žalovaný aj z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, pričom k žiadosti nepriložil vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Súd prvej inštancie mal

názoru žalovaného vyzvať jeho osobu

§ 43ods.

1 O. s. p. na odstránenie vád podania spočívajúcich v nepriložení vyjadrenia ošetrujúceho lekára. Na základe uvedených tvrdení žalovaný dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spolu s rozhodnutím súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Žalovaný zároveň navrhol odložiť vykonateľnosť rozsudku odvolacieho súdu.

1. V lehote na podanie dovolania žalovaný doručil súdu prvej inštancie doplnenie dovolania zo dňa
3. 2018 (č. l. 357 - 359 spisu), v ktorom namietol skutkové okolnosti vystavenia zmenky a nedostatočne zistený skutkový stav. Zároveň upozornil dovolací súd na začaté exekučné konanie, s poukazom na návrh na odklad vykonateľnosti, ktorý uplatnil v dovolaní.
4. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca (písomným podaním zo dňa
6. 2018 na č. l. 469 - 471), ktorý uviedol, že žalovaný koná v rozpore s dobrými mravmi, scudzil svoj majetok, aby sa vyhol plneniu záväzkov a je pravdepodobné, že vlastní finančné prostriedky. Žalobca navrhol rozsudok odvolacieho súdu č. k. 13CoZm/4/2017-316 zo dňa
8. 2017 potvrdiť. Súčasne si uplatnil náhradu trov konania v plnej výške.
9. Vyjadrenie žalobcu k dovolaniu žalovaného súd prvej inštancie doručil v súlade s § 436 ods. 4 C. s. p. žalovanému (č. l. 473).
10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas žalovaný ako strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpený advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 veta pred bodkočiarkou C. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 21.

§ 470ods.

1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (

1. júla 2016).
2. V danom prípade bolo konanie v predmetnom spore začaté dňa
4. 2015, podaním návrhu žalobcu na vydanie zmenkového platobného rozkazu

§ 175ods.

1 O. s. p. zo dňa

2. 2015 na Okresný súd Žilina (č. l. 1 - 2). Konanie tak začalo ešte pred
3. júlom 2016 a aj rozsudok prvoinštančného súdu, ktorým tento zmenkový platobný rozkaz č. k. 10CbZm/12/2015-25 zo dňa 16.10.2015, ponechal v platnosti, bol vydaný dňa
5. 2016, a teda ešte za účinnosti O. s. p.. Na odvolanie žalovaného, rozhodol odvolací súd rozsudkom po
6. júli 2016 (dňa
8. 2017)), a teda už

C. s. p. a dovolanie žalovaného bolo podané tiež

C. s. p.. Aj po zmene právnej úpravy dovolacieho konania, ktorú priniesol C. s. p. ako nový civilný procesný kódex v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou v O. s. p., je potrebné dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie.

1. V zmysle uvedeného, úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené (primárnym) záverom dovolacieho súdu, že dovolanie je procesne prípustné a až následným (sekundárnym) záverom dovolacieho súdu, že tento opravný prostriedok je aj opodstatnený; pre opačný prístup nedáva Civilný sporový poriadok podklad v žiadnom z jeho ustanovení. Pokiaľ dovolací súd nedospeje k uvedenému (primárnemu) záveru, platná právna úprava mu neumožňuje postúpiť v dovolacom konaní ďalej a pristúpiť až k posúdeniu napadnutého rozhodnutia a konania, v ktorom bolo vydané. Pokiaľ by dovolací súd posudzoval správnosť rozhodnutia napadnutého procesne neprípustným dovolaním, porušil by zákon.
2. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou prípustnosti dovolania podaného žalovaným. 25.

§ 419C. s.

p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Uvedené znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p.. 26.

§ 420C. s.

p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, pokiaľ trpí niektorou z procesných vád konania vymenovaných v písm. a/ až f/ predmetného ustanovenia (zakotvujúce tzv. vady zmätočnosti).

1. S poukazom na úpravu dovolania účinnú od
3. 2016, odlišnú od právnej úpravy účinnej do
5. 2016, ak dovolateľ v dovolaní namieta vadu zmätočnosti v zmysle § 420 C. s. p. a pokiaľ dovolanie nemá vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu

§ 447písm.

f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní jednoznačne uviesť, ktorou z vád zmätočnosti uvedenej pod písm. a/ až f/ je

jeho názoru rozhodnutie odvolacieho súdu, resp. konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, poznačené a zároveň je jeho povinnosťou

§ 431ods.

2 C. s. p. uviesť, v čom konkrétne táto vada spočíva. Iba ak sú tieto podmienky splnené, môže dovolací súd pristúpiť k preskúmaniu, či je dovolateľom tvrdený dovolací dôvod aj skutočne daný. V dôsledku viazanosti dovolacieho súdu dovolacím dôvodom neskúma dovolací súd správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 28. V danom prípade žalobca zmätočnosť konania vyvodzuje z ust. § 420 písm. f/ C. s. p.,

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

1. Žalovaný danosť uvedenej procesnej vady vzhliada v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý dňa
3. 2016 uskutočnil pojednávanie bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, v rozpore s vtedy účinným ust. § 101 ods. 2 O. s. p.. 30.

§ 101ods.

2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. 31.

§ 119ods.

3 O. s. p., ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu zúčastniť sa pojednávania.

1. Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom s vecou súvisiaceho súdneho spisu zistil, že konanie v predmetnej veci začalo dňa
3. 2015, kedy bol súdu prvej inštancie doručený návrh na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý bol následne vydaný dňa
5. 2015 (č.
6. 25). Po námietkach podaných proti zmenkovému platobnému rozkazu, uplatnenými včas žalovaným, bolo nariadené pojednávanie na deň
8. 2016 (č. l. 33). Právnemu zástupcovi žalovaného bolo doručené predvolanie dňa
10. 2015, súdu však až dňa
12. 2016 (deň pred pojednávaním) oznámil, že vypovedal plnomocenstvo udelené žalovanému. V ten istý deň doručil súdu prvej inštancie žalovaný žiadosť o odročenie pojednávania vzhľadom na výpoveď plnomocenstva advokátom a jeho zdravotný stav, k čomu priložil doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti. Súd prvej inštancie žiadosti o odročenie pojednávania vyhovel (č.
13. 37). Súd odročil pojednávanie na deň
15. 2016 s tým, že predvolanie bolo žalovanému doručené dňa
17. 2016 (č.
18. 41). Žalovaný opätovne krátko pred termínom nariadeného pojednávania dňa
20. 2016 doručil súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov (č. l. 43) a priložil potvrdenie o dlhodobej pracovnej neschopnosti. Súd prvej inštancie žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania opäť vyhovel (č.
21. 44). Súdu prvej inštancie bolo následne doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa
23. 2016 (č.
24. 49), v ktorom namietal obštrukcie zo strany žalovaného smerujúce k zbytočným prieťahom v konaní. Žiadal, aby súd prvej inštancie rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Súd prvej inštancie odročil pojednávanie na deň
26. 2016 (č.
27. 56). Žalovanému doručil dňa
29. 2016 predvolanie spolu s výzvou zo dňa
31. 2016 (č. l. 61), v ktorej žalovaného poučil, že aj napriek skutočnosti, že návrh na odročenie pojednávania zo dňa
33. 2016 nespĺňal náležitosti

§ 119ods.

2 O. s. p., súd tomuto návrhu vyhovel a pojednávanie odročil. V prípade opakovanej žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, táto nebude súdom akceptovaná, nakoľko žalovaný má možnosť zvoliť si v konaní zástupcu alebo prijať opatrenia, aby sa mohol pojednávania riadne zúčastniť. Dňa

2. 2016 (piatok) o 15:29 zaslal právny zástupca žalovaného súdu žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu, že dňa
4. 2016 prevzal právne zastupovanie žalovaného a dňa
6. 2016 mu bol oznámený termín vyšetrovacieho úkonu v trestnej veci, kde bol ustanovený za obhajcu obvineného, pričom termín výsluchu obvineného bol stanovený na deň
9. O odročenie pojednávania žiadal z dôvodu kolízie termínu vyšetrovacieho úkonu a nariadeného pojednávania a z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovaného, pričom k návrhu priložil potvrdenie o pracovnej neschopnosti žalovaného z
12. Súd prvej inštancie dňa
14. 2016 o 09:27 hod. odoslal právnemu zástupcovi žalovaného e-mail, v ktorom mu omámil, že žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného nevyhovie. Dňa
16. 2016 sa uskutočnilo pojednávanie na súde prvej inštancie bez prítomnosti žalovaného, ako aj jeho právneho zástupcu (č.
17. 75), súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorým ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti a žalobcovi náhradu trov námietkového konania nepriznal.
18. Po preskúmaní žalovaným uplatneného dovolacieho dôvodu a obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu, z ktorého vyplývajú vyššie konštatované skutočnosti, dovolací súd dôvod prípustnosti dovolania nezistil. Žalovaný opakovane uplatňoval návrhy na odročenie pojednávania na poslednú chvíľu a nezodpovedajúc podmienkam

§ 119ods.

3 O. s. p., keď súdu nedoložil príslušné vyjadrenie ošetrujúceho lekára. Skutočnosť, že k zvoleniu právneho zástupcu pristúpil 5 dní pred nariadeným pojednávaním, pričom predvolanie mu bolo doručené dňa

2. 2016, teda v dostatočnom časovom predstihu, naznačuje úmyselným obštrukciám zo strany žalovaného. Právny zástupca žalovaného naviac v čase, kedy prevzal právne zastupovanie žalovaného (
4. 2016) mal vedomosť o tom, že nariadeného pojednávania sa nebude môcť zúčastniť. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď konštatoval, že sú splnené podmienky

§ 101ods.

2 O. s. p. a vec prejednal bez prítomnosti žalovaného. Žalovaným opakovane predkladané potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti nie sú vyjadreniami ošetrujúceho lekára, ktoré predpokladá ust. § 119 ods. 3 O. s. p.. Lekár žalovaného v nich nekonštatoval, že zdravotný stav žalovaného neumožňuje jeho účasť na pojednávaní. Len samotné potvrdenie o práceneschopnosti takýto stav žalovaného nepreukazuje. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nepovažoval dôvody uvedené právnym zástupcom žalovaného v návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 17. 06. 2016 za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania

§ 101ods.

2 O. s. p., plne korešponduje so závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie, v ktorom súd konštatoval, že s prihliadnutím na moment začatia konania, opakované žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, ukončenie právneho zastupovania pôvodným právnym zástupcom a opätovné udelenie plnej moci tomu istému právnemu zástupcovi aj napriek zrejmej kolízii, nie je možné dôvody pre odročenie tvrdené žalovaným vyhodnotiť ako postačujúce pre opätovné odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie pritom zohľadnil právo žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

1. Odvolací súd uvedený postup súdu prvej inštancie označil za správny. Žalovaný neuviedol existenciu takých okolností, ktoré by mu objektívne bránili zvoliť si právneho zástupcu skôr a zároveň tak, aby si zvolený právny zástupca mal možnosť zariadiť pracovné záležitosti s ohľadom na už vytýčený termín pojednávania.
2. Na základe uvedeného dovolací súd konštatuje, že vykonanie pojednávania bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, za splnenia podmienok zakotvených § 101 ods. 2 O. s. p. nie je nesprávnym procesným postupom súdu. Každú žiadosť o odročenie pojednávania je potrebné posudzovať osobitne a súd prvej inštancie správne prihliadol aj na okolnosti doterajšieho priebehu konania. Hoci žalovaný nepredložil súdu prvej inštancie vyjadrenie lekára

§ 119ods.

3 O. s. p., súd jeho predchádzajúcej žiadosti o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov vyhovel, zároveň žalovaného poučil, že takáto nepodložená žiadosť súdom opätovne akceptovaná nebude.

1. Žalovaný v dovolaní ďalej označil uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 328/2012 zo dňa
3. 2013, z ktorého vyplýva záver, že nepriloženie vyjadrenia ošetrujúceho lekára predpokladaného ust. § 119 ods. 3 O. s. p., je potrebné považovať za vadu podania, ktorú sa má súd pokúsiť odstrániť postupom

§ 43ods.

1 O. s. p.. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/130/2012 zo dňa

2. 2013, ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako R 132/2014, v ktorom bol vyjadrený odlišný právny záver,

ktorého účelom ust. § 119 ods.2 a 3 O. s. p. je zamedzenie obštrukcií vytváraných sporovými stranami vyhýbaním sa účasti na pojednávaní a zdravotný stav účastníka konania je dôvodom na odročenie pojednávania, len ak je súdu spravidla pred rozhodnutím o žiadosti o odročenie pojednávania, preukázané vyjadrením lekára, že účastník konania nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu, zúčastniť sa pojednávania. S uvedeným právnym názorom sa stotožnili senáty Najvyššieho súdu SR aj v neskorších rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 136/2016, 3 Cdo 399/2013, 4 Cdo 314/2013, 5 Cdo 169/2013, 7 Cdo 574/2013 a 3 Cdo 156/

1. Účel sledovaný ust. § 119 ods. 3 O. s. p. by sa v praxi nedosiahol, pokiaľ by za nevyhnutný dôvod na odročenie pojednávania bola považovaná aj lekársky nedoložená žiadosť o odročenie pojednávania.
2. Právny zástupca v čase, kedy po druhýkrát prevzal právne zastupovanie žalovaného v tomto spore vedel, že pojednávania nariadeného na deň
4. 2016 sa nebude môcť zúčastniť. Žalovanému nič nebránilo zvoliť si (aj iného) právneho zástupcu skôr a zabezpečiť jeho účasť na pojednávaní, keď predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené dňa
7. Postup žalovaného a jeho právneho zástupcu preto vykazuje znaky obštrukčného správania majúceho za účel oddialiť rozhodnutie vo veci a spôsobiť neprimerané prieťahy v konaní. Samotná kolízia nariadeného pojednávania a vyšetrovacieho úkonu právneho zástupcu žalovaného nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania, najmä keď právne zastúpenie prevzal advokát už s vedomosťou, že nariadeného pojednávania sa nebude môcť zúčastniť. Nemohlo preto ísť o okolnosť nepredvídateľnú a náhlu, ktorá je z pohľadu § 101 ods. 2 O. s. p. dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania.
8. Dovolací súd napokon uvádza, že rozhodnutia súdu prvej inštancie i súdu odvolacieho sú dostatočne odôvodnené, spĺňajúce kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 220 ods. 2 C. s. p.) [uplatňované aj v odvolacom konaní

§ 211ods.

2 O. s. p. (§ 378 ods. 2 C. s. p.)], a preto ich možno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Odvolací súd napriek skutočnosti, že, využijúc možnosť danú mu ust. § 387 ods. 2 C. s. p. (predtým § 219 ods. 2 O. s. p.), mohol len odkázať na zdôvodnenie rozsudku okresným súdom, k odvolacím námietkam žalovaného podal dostatočnú právnu argumentáciu. 39. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dôvod prípustnosti dovolania

§ 420písm.

f/ C. s. p. daný nie je, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného

§ 447písm.

f/ C. s. p. ako neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal otázkou vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.

1. Najvyšší súd nezistil ani splnenie predpokladov na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 444 ods. 1 C. s. p. a v súlade s ustálenou praxou dovolacieho súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
2. Na záver dovolací súd dodáva, že pokiaľ žalovaný namietal skutkové zistenia, tieto na účely posúdenia prípustnosti jeho dovolania nie je možné považovať za nesprávny procesný postup súdu

§ 420písm.

f/ C. s. p.

1. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. ). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p).
2. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
3. mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.