Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 3Komp/1/2017 Identifikačné číslo spisu: 9017200174 Dátum vydania rozhodnutia: 18.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

ktorých je povinný archivovať všetku dokumentáciu k projektu (t. j. aj k verejným obstarávaniam) do 31.08.

1. ÚVO následne vrátilo vec naspäť žalobcovi s vyrozumením, že kontrolu verejného obstarávania nie je možné vykonať z dôvodu nepredloženia originálnych dokumentov k verejnému obstarávaniu.
2. Žalobca listom zo dňa 13.02.2017, č. záznamu: 2017/2208, č. s. IA/PRJ/2017/1091-136 oznámil porušenie finančnej disciplíny žalovanému a doložil k nemu príslušnú dokumentáciu. Žalovaný listom zo dňa 26.04.2017, č.: UVA-766/2017, vrátil vec žalobcovi s tým, že

jeho názoru sa nejedná o porušenie finančnej disciplíny. II. Obsah žaloby 5. Kompetenčnou žalobou z 20.10.2017

§ 412a nasl.

ustanovení zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej na účely rozsudku tiež „S. s. p.“) sa žalobca domáhal vyriešenia záporného kompetenčného konfliktu.

1. Kompetenčný konflikt medzi žalobcom a žalovaným spočíval v tom, že žalobca zastával názor, že nemá právomoc konať a vydať rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny v prípade, ak prijímatelia nevrátia nenávratný finančný príspevok poskytnutý zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie, avšak súčasne nesie zákonnú povinnosť za uplatňovanie takýchto nárokov. Na druhej strane priamo zákon upravuje pre daný prípad skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny a určuje právomoc žalovanému v takýchto prípadoch konať a rozhodnúť; žalovaný napriek tomu svoju zákonom danú právomoc odmieta realizovať.
2. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 13.02.2017, č. záznamu: 2017/2208, č. s. IA/PRJ/2017/1091-136, oznámil porušenie finančnej disciplíny žalovanému a doložil k nemu príslušnú dokumentáciu. Žalovaný listom zo dňa 26.04.2017, č.: UVA-766/2017 vrátil vec žalobcovi s tým, že

jeho názoru sa nejedná o porušenie finančnej disciplíny.

1. Prijímateľ požadované finančné prostriedky v zmysle vyššie uvedených žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov do dňa podania žaloby neuhradil.
2. Žalobca uviedol, že na základe obdobného skutkového stavu ako v prípade prijímateľa podal viacero oznámení o porušení finančnej disciplíny, pričom žalovaný aj v týchto prípadoch odmietol začať správne konanie o porušení finančnej disciplíny s odôvodnením, že „samotné nevrátenie finančných prostriedkov (NFP) nie je porušením finančnej disciplíny“. Žalobca v žalobnom návrhu žiadal, aby súd žalovanému určil konať aj v týchto veciach. Poukázal na skutočnosť, že vec týkajúca sa prijímateľa nie je samostatným jednotlivým prípadom, ale sa týka bežnej rozhodovacej praxe žalovaného. Táto žaloba preto nie je samoúčelná, ale žalobca ňou sleduje odstránenie právnej neistoty v kompetenčných vzťahoch orgánov verejnej správy aj v iných obdobných veciach, a to aj do budúcnosti.
3. Žalobca v rámci žaloby citoval ustanovenia čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava“), § 2 písm. a), § 31 ods. 1 písm. c), § 31 ods. 4 druhá veta, § 31 ods. 9 druhá a štvrtá veta, § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o rozpočtových pravidlách“), § 7 ods. 6, § 24b, § 26 ods. 1, 2, 3 a 16, § 27 ods. 1, 2, 3, § 27a, § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o pomoci a podpore“), citoval tiež čl. 2, bod 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 (účinného do dňa 31.12.2013), čl. 2, bod 36 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (účinného odo dňa 01.01.2014).
4. Žalobca ďalej uviedol, že

čl. 10 ods. 1 písm.

1. c)a d)Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej len „VZP“) tvoriacich ako príloha č. 1 neoddeliteľnú súčasť zmluvy o NFP: 1. Prijímateľ je povinný:
2. c)vrátiť NFP alebo jeho časť, ak porušil povinnosti uvedené v Zmluve a porušenie povinnosti znamená porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písmena a), b), c),

1. d)zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
2. d)ak to určí Poskytovateľ, vrátiť NFP alebo jeho časť, ak Prijímateľ porušil ustanovenia právnych predpisov SR alebo ES, a toto porušenie znamená nezrovnalosť

článku 2 odseku 7 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 a nejde o porušenie finančnej disciplíny

odseku 1 písm. c) tohto článku VZP alebo o zmluvnú pokutu

odseku 13 tohto článku VZP; vzhľadom k skutočnosti, že spôsobenie nezrovnalosti zo strany prijímateľa sa považuje za také porušenie podmienok poskytnutia NFP, s ktorým sa spája povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti, v prípade, ak Prijímateľ takýto NFP alebo jeho časť nevráti postupom stanoveným v odsekoch 4 až 11 tohto článku VZP, bude sa na toto porušenie podmienok Zmluvy aplikovať ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. 12.

čl. 10 ods. 4 a 6 VZP 4. Povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti alebo príjmu (

ods. 1 písm.

1. a)až
2. h)a ods. 2 tohto článku VZP) alebo povinnosti odvodu výnosu (

ods. 1 písm. i) tohto článku VZP), ako aj v prípade postupu

poslednej vety ods. 3 tohto článku VZP jeho rozsah stanoví Poskytovateľ v Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (ďalej len „ ŽoV“), ktorú zašle Prijímateľovi. 6. Prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo príjem uvedený v ŽoV do 50 (slovom päťdesiatich dní) odo dňa doručenia ŽoV. V prípade, že Prijímateľ túto povinnosť nesplní, Poskytovateľ oznámi porušenie finančnej disciplíny príslušnej správe finančnej kontroly. 13.

čl. 12 ods. 2 VZP Prijímateľ sa zaväzuje, že umožní výkon kontroly/auditu zo strany oprávnených osôb na výkon kontroly/auditu v zmysle príslušných právnych predpisov SR a EÚ, najmä zákona o pomoci a podpore a zákona o finančnej kontrole a vnútornom audite a tejto zmluvy. 14.

čl. 17 VZP Prijímateľ je povinný uchovávať Dokumentáciu k Projektu do 31.08.2020 a do tejto doby strpieť výkon kontroly/auditu zo strany oprávnených osôb v zmysle článku 12 VZP. Uvedená doba sa predĺži v prípade ak nastanú skutočnosti uvedené v článku 90 Nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 o čas trvania týchto skutočností. 15.

čl. 3 ods. 6 VZP Prijímateľ je povinný na žiadosť Poskytovateľa bezodkladne predložiť informácie a Dokumentáciu súvisiacu s charakterom a postavením Prijímateľa, s realizáciou Projektu, účelom Projektu, s aktivitami Prijímateľa súvisiacimi s účelom Projektu, s vedením účtovníctva, a to aj mimo monitorovacích správ a termínov uvedených v tomto článku VZP. 16.

bodu 3.

1. Zmluvy o NFP Prijímateľ berie na vedomie, že NFP, a to aj každá jeho časť je finančným prostriedkom vyplateným zo štátneho rozpočtu SR. Na kontrolu a vládny audit použitia týchto finančných prostriedkov, ukladanie a vymáhanie sankcii za porušenie finančnej disciplíny sa vzťahuje režim upravený v právnych predpisoch ES a SR (najmä zákon č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v znení neskorších predpisov, zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov, zákon č. 502/2001 Z. z. o finančnej kontrole a vnútornom audite v znení neskorších predpisov). Prijímateľ súčasne berie na vedomie, že podpisom tejto Zmluvy je povinný dodržiavať Systém finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 a Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013 v platnom znení.
2. Žalobca uviedol, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky ako certifikačný orgán (§ 9 ods. 1 zákona o pomoci a podpore) vydalo usmernenie č. 16/2008 - U k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie 2007 - 2013 (ďalej len „usmernenie k nezrovnalostiam“) v súlade so svojou zákonnou právomocou (§ 9 ods. 2 písm. c) zákona o pomoci a podpore). Tento vecný rozmer dôležitosti usmernenia k nezrovnalostiam vzhľadom na kompetenčný spor je doplnený aj organizačno-technickým aspektom výstavby zainteresovaných orgánov verejnej správy. 18.

časti 2.2.1 usmernenia k nezrovnalostiam vo vzťahu k finančným prostriedkom EÚ a finančným prostriedkom SR, má na vznik nezrovnalosti priamy vplyv porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. Ustanovenie § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy definuje jednotlivé druhy porušenia finančnej disciplíny, pričom z pohľadu dopadu na rozpočet EÚ za najzásadnejšie je možné považovať najmä porušenia finančnej disciplíny, ktoré spočívajú v: § poskytnutí alebo použití verejných prostriedkov v rozpore s určeným účelom, § poskytnutí alebo použití verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov, § neodvedení prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu, § nehospodárnom, neefektívnom a neúčinnom vynakladaní verejných prostriedkov. Ak ide o porušenie alebo nesplnenie podmienok zmluvy o NFP, ktoré neznamená porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písmena a), b), c), d) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a s ktorým sa spája povinnosť vrátenia NFP alebo jeho časti, pričom prijímateľ takýto NFP alebo jeho časť nevrátil postupom určeným v zmluve o NFP, bude sa na toto porušenie podmienok zmluvy o NFP aplikovať ustanovenie druhej vety § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. 19.

časti 4.8.1 usmernenia k nezrovnalostiam

postupov vyplývajúcich z § 28 ods. 8 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore podnetom na začatie správneho konania pre porušenie finančnej disciplíny môže byt' skutočnosť, ak § prijímateľ nevrátil sumu nezrovnalosti za podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve o NFP, t. j. v určenej lehote splatnosti na základe odoslanej žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov riadiacim orgánom alebo § prijímateľ nevysporiadal príspevok alebo jeho časť

§ 28ods.

1 cit. zákona, t. j. prijímateľ nevysporiadal sumu nezrovnalosti vzájomným započítaním pohľadávok a záväzkov alebo § prijímateľ neuzavrel s riadiacim orgánom dohodu o splátkach alebo dohodu o odklade plnenia na účely vysporiadania nezrovnalosti

podmienok § 28a cit. zákona.

1. Žalobca bol názoru, že s poukazom na rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky právny vzťah založený zmluvou o NFP má súkromnoprávnu povahu, avšak sú v ňom aj prvky verejného práva. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/118/2013 zo dňa 01.07.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Co/373/2015-331 zo dňa 23.06.2015, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 25Co/78/2013-245 zo dňa 28.07.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/138/2015-361 zo dňa 28.09.2016, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 9Cb/112/2013-294 zo dňa 12.09.2014, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 8Cob/541/2014-274 zo dňa 28.09.2016, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 8Cb/106/2013-208 zo dňa 16.09.
3. Žalobca mal za to, že podstatným pre rozhodnutie kompetenčného sporu je vyriešenie nasledovných prejudiciálnych otázok: „Je porušením finančnej disciplíny skutočnosť, že prijímateľ nevrátil NFP na základe žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov v lehote splatnosti? Postupuje žalovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a príslušnými zákonmi, ak odmietne konať (realizovať svoju právomoc) po oznámení o porušení finančnej disciplíny žalobcom, ktorý v projekte zistil nezrovnalosť, za ktorú vyrubil finančnú opravu (korekciu) žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov a prijímateľ ju v lehote splatnosti nezaplatil? Akým spôsobom môže žalobca uplatňovať nároky z nezrovnalostí uplatnených formou finančnej opravy (korekcie), ktorú však prijímateľ neuhradí v lehote splatnosti, ak nie postupom v rámci porušenia finančnej disciplíny? Môže si žalobca uplatňovať nároky v civilnom sporovom konaní?“
4. Žalobca bol názoru, že má vzhľadom na poskytovanie NFP dvojaké právne postavenie, keď na jednej strane je zmluvnou stranou zmluvy o NFP a na druhej strane je tzv. riadiacim orgánom zodpovedajúcim za poskytovanie NFP ako verejných finančných prostriedkov. Súčasne zmluva o NFP zakladá na jednej strane súkromnoprávny vzťah založený

zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“), avšak vzhľadom na povahu a obsah zmluvy o NFP, ako aj vzhľadom na celkovú právnu úpravu poskytovania NFP, sú v danom právnom vzťahu nepochybne prvky verejného, konkrétne finančného práva. 23. Žalobca poukázal na to, že zmluva o NFP v zmysle jej bodu 1.3. je uzatvorená tak

§ 269ods.

2 Obchodného zákonníka ako súkromnoprávneho predpisu, ako aj

§ 15ods.

1 zákona o pomoci a podpore a

§ 20ods.

2 zákona o rozpočtových pravidlách ako verejnoprávnych predpisov. Zákon o pomoci a podpore a zákon o rozpočtových pravidlách síce neobsahujú osobitný zmluvný typ, pod ktorý možno zmluvu o NFP zaradiť, avšak tieto právne predpisy obsahujú celý rad ustanovení a právnych inštitútov vzťahujúcich sa na právny vzťah založený zmluvou o NFP.

1. Na základe Zmluvy o NFP sa poskytujú finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré podliehajú osobitnej kontrole (bod 3.
2. zmluvy o NFP).
3. Žalobca uviedol, že v zmluve o NFP absentuje obchodnoprávna kauza (bezprostredný ekonomický dôvod vzniku právneho vzťahu u oboch jeho účastníkov) - dôvodom uzatvorenia zmluvy o NFP nie je hospodársky prospech žalobcu (poskytovateľa), dosiahnutie jeho zisku alebo zabezpečenie jeho potrieb, ale sa ním sleduje verejnoprospešný cieľ. Zároveň prijímateľ získava prostredníctvom NFP benefit bez poskytnutia reálnej protihodnoty, čím je popretý základný princíp obchodných záväzkových vzťahov - odplatnosť. Samotný názov plnenia - ,,nenávratný finančný príspevok“ (NFP), nemá v Obchodnom zákonníku obdobu a rovnako ani z obsahového hľadiska v Obchodnom zákonníku, a ani inom súkromnoprávnom predpise nie je zadefinované obdobné plnenie. Je daný verejný záujem na tom, aby sa s NFP nakladalo hospodárne a efektívne, keďže ide o finančné prostriedky z verejných zdrojov určené na verejnoprospešný cieľ (§ 8a ods. 1 a § 19 ods. 3 zákona o rozpočtových pravidlách).
4. Zmluva o NFP má adhézny charakter - zmluvné strany nemajú možnosť ovplyvniť obsah jednotlivých jej ustanovení, pričom sa postupuje

vzoru zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok určených pre čerpanie NFP v rámci príslušného systému riadenia štrukturálnych fondov Európskej únie pre dané programové obdobie, ktorý určuje Centrálny koordinačný orgán (§ 6 ods. 2 písm.

1. e)zákona o pomoci a podpore). 27. Poskytovanie NFP pozostáva z viacerých fáz, ktoré by sa dali rámcovo chronologicky špecifikovať nasledovne: (
2. i)podanie žiadosti o NFP žiadateľom (potenciálnym prijímateľom) spolu s projektom, ktorý má byť z NFP financovaný, (
3. ii)posúdenie žiadosti o NFP poskytovateľom, (iii) uzatvorenie zmluvy o poskytnutí NFP v prípade schválenia žiadosti na základe projektu, ktorý má byt' realizovaný, pričom text zmluvy sa dopĺňa len faktickými údajmi [napríklad špecifikáciou projektu (bod 2.1. zmluvy o NFP), respektíve termínom ukončenia realizácie projektu (bod 2.4. zmluvy o NFP)], (
4. iv)realizácia projektu spolu s jeho financovaním v súlade so systémom financovania dohodnutým v zmluve o poskytnutí NFP, a to najmä formou zálohových platieb, refundácie a/alebo kombinácie týchto dvoch foriem. 28. V rámci výkonu činnosti riadiaceho orgánu a súčasne plnenia zmluvných povinností žalobca kontrolou zistil pochybenia vo verejnom obstarávaní u prijímateľa. Tieto pochybenia oznámil príslušnému orgánu (ÚVO) v súlade so zákonom. Príslušný orgán odmietol vec riešiť s odvolaním sa na zákonnú úpravu verejného obstarávania ohľadom archivácie dokumentácie k verejnému obstarávaniu; neaplikoval pritom zmluvnú povinnosť prijímateľa ohľadom tejto archivácie (čl. 17 VZP). Toto však tomuto orgánu (ÚVO) nemožno vyčítať, nakoľko nebol účastníkom zmluvy o NFP, a teda nemohol sa domáhať plnenia záväzkov z nej. 29. Žalobca zdôraznil, že ako riadiaci orgán zodpovedá za nakladanie s NFP a súčasne podlieha iným orgánom kontroly nakladania s finančnými prostriedkami z rozpočtu Európskej únie (napríklad žalovanému, prípadne zo strany Európskej komisie) v rámci systémového auditu príslušného operačného programu (v tomto prípade zamestnanosť a sociálna inklúzia) alebo kontroly realizácie projektov

kontrolných vzoriek. Teda v prípade zistenia pochybení u prijímateľov v rámci daného operačného programu znáša zodpovednosť za nakladanie s finančnými prostriedkami. Keďže žalobcom zistené pochybenie v oblasti verejného obstarávania odmietol príslušný orgán riešiť pre procesné prekážky, žalobca s poukazom na jeho povinnosti dohľadu nad hospodárnym nakladaním verejných prostriedkov a s poukazom na jeho zmluvné oprávnenia postupoval v záujme ochrany nakladania s verejnými financiami. Kontrolou u prijímateľa boli zistené nezrovnalosti, na základe čoho boli prijímateľovi zaslané správy o zistených nezrovnalostiach a žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov spolu celkovo vo výške 2.755,16 €. Tieto finančné prostriedky bol prijímateľ povinný vrátiť najneskôr do 50 dní od doručenia predmetných žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov (čl. 10 ods. 6 VZP). Keďže tieto boli prijímateľovi doručené 28.05.2015, prijímateľ mal požadovanú čiastku zaplatiť najneskôr do 17.07.2015. 30. Žalobca zastával názor, že momentom omeškania so splnením povinnosti vrátenia požadovaných finančných prostriedkov došlo zo strany prijímateľa k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm.

1. c)zákona o rozpočtových pravidlách. Predmetné ustanovenie je kogentné a žalovaný ako príslušný orgán by sa nemal zaoberať, z akého dôvodu došlo k porušeniu § 31 ods. 1 písm.
2. c)zákona o rozpočtových pravidlách, ale iba to, že došlo k jeho porušeniu. 31. Žalobca nemá zákonom danú právomoc, aby rozhodoval vo veci porušenia finančnej disciplíny (článok 2 ods. 2 Ústavy), má však povinnosť oznámiť porušenie finančnej disciplíny príslušnému auditujúcemu orgánu (§ 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách a článok 10 ods. 6 VZP). Príslušným na prejednanie popísaného porušenia finančnej disciplíny je žalovaný (§ 31 ods. 9 zákona o rozpočtových pravidlách), ktorý má právomoc a vecnú príslušnosť vydať v správnom konaní rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny t. j. žalovaný má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie v uvedenej veci. Keďže žalovaný odmietol vydať rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny v tejto veci, žalobca podal túto kompetenčnú žalobu

§ 412a nasl.

Správneho súdneho poriadku. 32. Žalobca pokladal za nelogické a nesprávne konštatovanie žalovaného, že samotné nevrátenie NFP nie je možné považovať za porušenie finančnej disciplíny. Záver žalovaného, že najskôr musí dôjsť k porušeniu finančnej disciplíny, majúcemu za následok povinnosť vrátiť finančné prostriedky, a nie naopak je celkom zjavne nesprávny, keďže

neho by ani nebolo možné aplikovať ustanovenie § 31 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách. Z tohto zákonného ustanovenia totiž priamo vyplýva, že porušením finančnej disciplíny je neodvedenie finančných prostriedkov v ustanovenej alebo určenej lehote. Teda najskôr musí existovať povinnosť odviesť (vrátiť) v ustanovenej alebo určenej lehote finančné prostriedky a až následne môže nastať právny následok - porušenie finančnej disciplíny. Uvedená argumentácia žalovaného kladúca dôraz na skutočnosť, že až následkom porušenia finančnej disciplíny vznikne povinnosť vrátiť finančné prostriedky je zavádzajúca a je v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona o rozpočtových pravidlách. Žalovaný opomína ustanovenia zákona o rozpočtových pravidlách, pričom nie je zrejmé, čo vlastne žalovaný považuje za porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách, keďže samotnú povinnosť vrátiť časť NFP za porušenie finančnej disciplíny nepovažuje. 33. Žalobca mal za to, že okamihom vystavenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov

článku 10 ods. 4 VZP vzniká prijímateľovi povinnosť finančného plnenia (vrátenia NFP) voči poskytovateľovi (žalobcovi). Do tohto okamihu prijímateľ nemôže riadne uhradiť finančné prostriedky, nakoľko nemá o ich výške a spôsobe úhrady informáciu od poskytovateľa. V nadväznosti na to čl. 10 ods. 6 VZP ustanovuje, že „Prijímateľ je povinný odviesť výnos, resp. vrátiť NFP alebo jeho časť alebo príjem uvedený v ŽoVFP do 50 (slovom päťdesiatich) dní odo dňa doručenia ŽoVFP. V prípade, že prijímateľ túto povinnosť nesplní, poskytovateľ oznámi porušenie finančnej disciplíny príslušnej správe finančnej kontroly.“ Rovnako až okamihom nevysporiadania týchto finančných prostriedkov (uplynutím 50 dní odo dňa doručenia žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov prijímateľovi) sa poskytovateľ (žalobca) dozvedá o nesplnení povinnosti prijímateľa vrátiť finančné prostriedky. 34. Žalobca poukázal na aktuálne znenie § 28 ods. 8 zákona o pomoci a podpore, kde štvrtá veta znie: „Ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy

prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom dohodu o splátkach

§ 28a

, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje

§ 27aods.

2 alebo ods. 4, riadiaci orgán postupuje

osobitného predpisu.“ Osobitným predpisom

poznámky pod čiarou je napríklad § 31 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Z uvedeného

názoru žalobcu vyplýva, že zákonodarca mu ukladá povinnosť oznamovať až nevysporiadanie finančných prostriedkov uvedených vo výzve (t. j. v žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov), a teda porušenie finančnej disciplíny je až porušenie povinnosti prijímateľa vysporiadať finančné prostriedky v 50 dňovej lehote splatnosti

žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov. 35. Žalobca ďalej poukázal na ďalšie nesprávne právne posúdenie žalovaného, ktorý na danú právnu situáciu nepoužil správnu právnu úpravu. Žalovaný totiž konštatuje nespornú skutočnosť, že porušenie zákona o verejnom obstarávaní nie je porušením finančnej disciplíny. Žalobca túto skutočnosť ani nerozporoval, avšak poukázal na fakt, že v prípade prijímateľa je porušením finančnej disciplíny neodvedenie finančných prostriedkov v lehote splatnosti v zmysle § 31 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách a nie porušenie zákona o verejnom obstarávaní ako tvrdí žalovaný. Porušenie zákona o verejnom obstarávaní znamená nezrovnalosť, na základe ktorej žalobca ako riadiaci orgán určil finančnú opravu (korekciu) (postup

čl. 10 ods. 1 písm.

1. d)a ods. 6 VZP), a až následne po uplynutí lehoty splatnosti finančnej opravy (korekcie) určenej v žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov došlo k porušeniu § 31 ods. 1 písm.
2. c)zákona o rozpočtových pravidlách a tým aj k porušeniu finančnej disciplíny. 36.

žalobcu je nepochybné, že zákon o pomoci a podpore v § 27a upravuje postup v prípade identifikovania porušenia verejného obstarávania, avšak v prípade, ak žalobca ako riadiaci orgán nemôže postupovať

tohto ustanovenia,

názoru žalobcu sa musí aplikovať už vyššie spomenutá štvrtá veta § 28 ods. 8 zákona o pomoci a podpore. Žalobca teda ako riadiaci orgán má povinnosť postupovať

osobitného predpisu - § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách v zmysle poznámky pod čiarou č. 68, ktorá síce uvádza aj možnosť súdneho uplatnenia použitím § 123 Civilného sporového poriadku, avšak v prípade prijímateľa nemožno túto možnosť použiť. 37. Žalobca mal za to, že nároky zo zmlúv o NFP môže uplatňovať v civilnom sporovom konaní v prípade odstúpenia od týchto zmlúv. V prípade vzniku nezrovnalostí bez odstúpenia od zmluvy je možné

jeho názoru postupovať formou finančnej opravy (korekcie), na ktorej úhradu daného prijímateľa žalobca vyzve prostredníctvom žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov (čl. 10 ods. 1 písm. d) a ods. 6 VZP) a následne, ak daný prijímateľ v lehote neuhradí tieto finančné prostriedky, transformuje sa tento právny nárok na vrátenie NFP na delikt - porušenie finančnej disciplíny. Možnosť súdneho uplatnenia takýchto nárokov (bez odstúpenia od zmluvy o NFP) je však

názoru žalobcu sporná, nakoľko samotné zmluvy o NFP predpokladajú riešenie takýchto situácii ako porušenie finančnej disciplíny. Žalobca, rovnako ako prijímatelia, nemá vplyv na znenie zmluvných dojednaní - tieto sú určené Centrálnym koordinačným orgánom (§ 6 ods. 2 písm. e) zákona o pomoci a podpore) a žalobca ich musí používať. Žalobca ako subjekt zodpovedajúci za poskytnutie NFP sa vzhľadom na postup žalovaného môže dostať do paradoxnej situácie, keď na jednej strane je zo zákona povinný uplatňovať a vymáhať späť neoprávnene poskytnuté alebo nevrátené NFP (čo môže u žalobcu kontrolovať dokonca aj žalovaný), a na druhej strane žalobcovi prakticky nie sú dané riadne aplikovateľné prostriedky (nástroje) na plnenie týchto povinností.

1. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudkom určil, že žalovaný - Úrad vládneho auditu, so sídlom T. G. Masaryka 10, P. O. BOX 194, Zvolen, IČO: 50 086 821, má pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veciach porušenia finančnej disciplíny na základe oznámenia žalovaného zo dňa 13.02.2017, číslo záznamu 2017/2208, číslo spisu IA/PRJ/2017/1091-136, ohľadom projektu „Lodenica PN - rozvoj prevádzky s cieľom zvýšiť úroveň služieb v cestovnom ruchu“, kód projektu v ITMS:
2. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by odmietal realizovať svoju zákonom danú pôsobnosť vykonávať správne konanie. Zdôraznil, že môže konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pôsobnosť Úradu vládneho auditu je upravená predovšetkým zákonom č. 357/2015 Z. z. o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalovaný

§ 4ods.

4 písm.

1. h)zákona o finančnej kontrole a audite v rámci svojich kompetencií plní ďalšie úlohy neuvedené v písmenách
2. a)až
3. g)tohto odseku, ak tak ustanovujú osobitné predpisy (poznámka pod čiarou odkazuje napríklad na zákon o rozpočtových pravidlách). 40. Žalovaný sa nestotožnil so žalobcovým výkladom právnych predpisov a zmluvných dojednaní. Uviedol, že právny názor žalobcu, že momentom omeškania so splnením povinnosti vrátiť finančné prostriedky (na základe žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov v spojitosti so zistenými nezrovnalosťami v oblasti verejného obstarávania) automaticky došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách, nie je správny. Zdôraznil, že v danom prípade nejde o porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách.

1. Žalovaný zastával názor, že situáciu, ak riadiaci orgán vykonaním administratívnej kontroly zistí u prijímateľa nezrovnalosť z dôvodu porušenia predpisov v oblasti verejného obstarávania a vyzve prijímateľa na vrátenie časti poskytnutého nenávratného finančného prostriedku, nie je možné považovať za porušenie finančnej disciplíny v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách. Zákon o rozpočtových pravidlách v ustanovení § 31 taxatívne a kogentne definuje prípady porušenia finančnej disciplíny a predmetná situácia nepredstavuje ani jednu z týchto skutkových podstát.
2. Pokiaľ žalobca uviedol, že najskôr musí existovať povinnosť odviesť (vrátiť) v ustanovenej alebo určenej lehote finančné prostriedky a až následne môže nastať právny následok - porušenie finančnej disciplíny (bod 5.7 žaloby),

názoru žalovaného nesprávne stotožňuje pojmy „odviesť“ a „vrátiť“, ktoré nie sú obsahovo totožné (synonymické).

1. Zákon o rozpočtových pravidlách v ustanovení § 31 ods. 1 písm. c) upravuje celkom odlišný prípad porušenia finančnej disciplíny spočívajúci v neodvedení prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu. V zmysle komentára k zákonu a dôvodovej správy ide v tomto prípade o porušenie finančnej disciplíny, napr. subjektom, ktorý sústreďuje odvody Slovenskej republiky Európskej únii, napr. clo.
2. Jedným z tradičných vlastných zdrojov je aj clo, ktoré vyberajú príslušné colné úrady a majú ho v plnej miere odvádzať Finančnému riaditeľstvu SR (predtým Colnému riaditeľstvu SR). Ak niektorý colný úrad nesplní uvedenú odvodovú povinnosť v určenej lehote a rozsahu voči Finančnému riaditeľstvu SR, alebo Finančné riaditeľstvo SR neodvedie naakumulované finančné prostriedky do štátneho rozpočtu alebo do rozpočtu Európskej únie, porušuje sa finančná disciplína v tom, že verejné prostriedky nie sú odvedené subjektu verejnej správy v ustanovenom rozsahu a príp. aj lehote.
3. Ďalším veľmi zrejmým príkladom tohto porušenia finančnej disciplíny je neodvedenie prostriedkov štátneho rozpočtu vyplývajúcich zo zúčtovania so štátnym rozpočtom (tzv. vratka). Subjekt verejnej správy, ktorému povinnosť zúčtovať so štátnym rozpočtom ukladá zákon (rozpočtové pravidlá verejnej správy), opomenie túto svoju povinnosť (možno dokonca aj formulár na zúčtovanie so štátnym rozpočtom vyplní a zašle, ale samotné prostriedky neodvedie do štátneho rozpočtu, t. j. subjektu verejnej správy určeného pokynom na zúčtovanie so štátnym rozpočtom). Porušil tak finančnú disciplínu

§ 31ods.

1 písm. c). Sankciou za porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) je odvod a penále. 46. Znamená to, že v prípade porušenia finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm.

1. c)zákona o rozpočtových pravidlách ide o prípad porušenia povinnosti odvedenia povinnej platby (prijatej a zúčtovanej), ako je napr. clo, pričom táto povinnosť vykonať odvod je uložená zákonom (nie určená na základe žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov, či inej výzvy, ktorá nemá donucovaciu povahu rozhodnutia). V prípade žiadostí o vrátenie peňažných prostriedkov v spojitosti so správou o zistenej nezrovnalosti ide o výzvu na „dobrovoľné“ plnenie oznámenej (nie uloženej) povinnosti na základe zistených (iba tvrdených) skutočností. 47. Vychádzajúc z uvedeného výkladu ustanovenia § 31 ods. 1 písm.
2. c)zákona o rozpočtových pravidlách možno považovať postup žalovaného, spočívajúci vo vrátení veci žalobcovi za správny. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu najskôr musí existovať zákonná povinnosť odviesť určité peňažné prostriedky a až následne v dôsledku porušenia tejto povinnosti vzniká právny následok - porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá sankcia v správnom konaní. Nevrátením časti NFP v zmysle žiadosti žalobcu nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách.

1. Dobrovoľné nevrátenie finančných prostriedkov prijímateľom na základe výzvy (z dôvodu zistených nezrovnalostí v oblasti verejného obstarávania), bez existencie autoritatívneho rozhodnutia preukazujúceho porušenie finančnej disciplíny, vydaného v správnom konaní nepredstavuje porušenie finančnej disciplíny.
2. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že žalobca nemá zákonom danú právomoc, aby vo veci rozhodoval. Uviedol, že vrátenie veci žalobcovi náležite odôvodnil, pričom poukázal na absenciu ustanovení zákona,

ktorých by mal Úrad vládneho auditu pôsobnosť konať vo veci. Postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania je jednoznačne právne upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore,

ktorého správnym orgán kompetentným konať vo veci je žalobca.

1. V danom prípade zistených nezrovnalostí u prijímateľa v rámci projektu č. 27110230534 ide o osobitný prípad porušenia pravidiel a postup verejného obstarávania. Samotné ustanovenie § 27a zákona o pomoci a podpore je špecifikované ako „Postup riadiaceho orgánu pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania“.
2. Zákon o pomoci a podpore v ustanovení § 27a výslovne určuje ako má riadiaci orgán postupovať v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania u prijímateľa (spočívajúceho v zistených nedostatkoch v rámci realizovaného verejného obstarávania.) Z predloženej dokumentácie vyplýva, že išlo o tento prípad a žalobca túto skutočnosť ani nerozporuje.
3. Aj keď žalobca ako riadiaci orgán nemá v danom prípade podklady od Úradu pre verejné obstarávanie (rozhodnutie preukazujúce, že došlo na strane prijímateľa k porušeniu pravidiel a postupov verejného obstarávania, uloženie pokuty a pod.), nemôže vlastným výkladom zákona o rozpočtových pravidlách založiť pôsobnosť žalovaného tak, že prípad porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania prekvalifikuje na porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) tohto zákona. 53. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na časť znenia dôvodovej správy k zákonu č. 57/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o pomoci a podpore v znení zákona č. 266/2009 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je bližšie odôvodnený a vysvetlený postup riadiaceho orgánu, ak dôjde k zisteniu porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa v čase, keď už boli príspevok, alebo jeho časť poskytnutý.

osobitnej časti tejto dôvodovej správy, bod 48 k ustanoveniu § 27a platí:. ,,Ustanovuje sa teda obdobný mechanizmus, ako v prípade porušenia finančnej disciplíny

zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kedy je možné uložiť za porušenie finančnej disciplíny jednak odvod poskytnutých prostriedkov ako aj pokutu, resp. penále, ako sankciu za porušenie zákona.“ 54. Text dôvodovej správy k ustanoveniu § 27a zákona o pomoci a podpore upravuje postup riadiaceho orgánu tak, že zákon o rozpočtových pravidlách uvádza len ako príklad na obdobný postup, neodkazuje na aplikáciu tohto zákona. 55.

§ 27aods.

4 zákona o pomoci a podpore, posledná veta, ak prijímateľ nevráti poskytnutý príspevok alebo jeho časť na základe žiadosti o vrátenie, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie

odseku 5. V ustanovení § 27a ods. 5 zákona o podpore a pomoci je určená aj výška sankcie voči prijímateľovi: ,,Správny orgán na základe podnetu

odseku 3 alebo odseku 4 rozhodne o vrátení jeden a pol násobku sumy uvedenej v žiadosti o vrátenie

odseku 1 alebo odseku 4, najviac však do výšky 100 % poskytnutého príspevku alebo jeho časti vzťahujúcich sa na predmet zákazky.“ 56. Ustanovenie § 27a ods. 7 zákona o pomoci a podpore určuje, ktorý správny orgán má pôsobnosť na rozhodnutie v konaní

odseku 5. Postavenie a pôsobnosť žalobcu vyplýva z ustanovenia § 27a ods. 7 zákona o pomoci a podpore,

ktorého správnym orgánom v konaní

§ 27aods.

5 zákona o pomoci a podpore je riadiaci orgán. 57. V ustanovení § 28 ods. 8 zákona o podpore a pomoci sa uvádza, že ak prijímateľ nevráti príspevok alebo jeho časť na základe výzvy

prvej vety alebo neuzavrie s riadiacim orgánom dohodu o splátkach

§ 28a

, alebo ak riadiaci orgán nepostupuje

§ 27aods.

2 alebo ods. 4, riadiaci orgán postupuje

osobitného predpisu (poznámka pod čiarou č. 68 odkazuje napríklad na § 31 ods. 10 zákona o rozpočtových pravidlách, § 123 Civilného sporového poriadku). 58. Z citovaného ustanovenia § 28 ods. 8 vyplýva, že žalobca mal prioritne postupovať

osobitného režimu v zmysle § 27a ods. 4 a § 27a ods. 5 zákona o pomoci a podpore. Zákon o pomoci a podpore v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupu verejného obstarávania vyslovene určuje prednostné použitie postupu

§ 27aods.

2 alebo ods. 4, pred použitím osobitného predpisu, pričom žalobca túto podstatnú skutočnosť prehliadol.

1. Žalobca nemôže extenzívnym výkladom ustanovenia § 31 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách založiť pôsobnosť Úradu vládneho auditu konať v danej veci. Porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania nie je zákonom vyhlásené za prípad porušenia finančnej disciplíny a použitie analógie pri výklade tohto ustanovenia je vo všeobecnosti vo verejnom práve neprípustné. Ohľadne právnej úpravy predmetu kompetenčného sporu pritom ani neexistuje legislatívna medzera, pretože postup žalobcu ako riadiaceho orgánu je upravený v § 27a zákona o pomoci a podpore.
2. Pokiaľ žalobca v kompetenčnej žalobe poukázal na rozhodovaciu prax súdov, žalobcom uvádzané rozhodnutia

názoru žalovaného nemajú vo vzťahu k danému prípadu konkrétnu výpovednú hodnotu, nakoľko sú všeobecné a zaoberajú sa najmä právnym posúdením charakteru zmluvy o poskytnutí NFP ako súkromnoprávneho vzťahu s prvkami verejného práva, resp. odstúpením od tejto zmluvy. Žalobca od zmluvy o poskytnutí NFP v danom prípade neodstúpil. 61. Predložené súdne rozhodnutia sa týkajú inej veci (a to odstúpenia od zmluvy o poskytnutí NFP a s tým súvisiacich nárokov) a neodôvodňujú pôsobnosť žalovaného vykonať správne konanie v danej veci. Práve naopak, rozhodnutia potvrdzujú jeho právny názor, nakoľko sa v týchto uvádza, že ,,...a porušenie finančnej disciplíny znamená porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. a), b),

1. c)
2. d)zákona o rozpočtových pravidlách“. V zmysle žalobcom citovaného odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trnave, č. k. 25Co/78/2013-245, odporca (prijímateľ) môže jedným konaním nielen porušiť zmluvu o poskytnutí NFP (čo zakladá dôvod odstúpenia od zmluvy), ale to isté konanie môže byť zároveň porušením finančnej disciplíny

ustanovení zákona o rozpočtových pravidlách. Toto konštatovanie je všeobecné, bez vymedzenia konkrétneho prípadu skutkovej podstaty správneho deliktu. Z tohto dôvodu ho nemožno bez ďalšieho aplikovať na predmetnú vec. 62. Žalovaný na podporu tvrdení výkladu príslušných právnych predpisov poukázal na právne úvahy uvedené v odôvodnení uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/56/2015 zo dňa 08.06.2016, cit.: „V prípade nevrátenia poskytnutého NFP alebo jeho časti je riadiaci orgán oprávnený obrátiť sa na úrad pre verejné obstarávanie (ďalej ako „úrad“). Až na základe zistení úradu, ktoré preukazujú porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania zo strany prijímateľa, je riadiaci orgán oprávnený viesť správne konanie a vydať rozhodnutie o vrátení poskytnutého NFP alebo jeho časti v zmysle všeobecného predpisu o správnom konaní. Tento postup jednoznačne vyplýva z ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Predmetom sporu bolo preskúmanie pravidiel a postupov verejného obstarávania. ktorý je konkrétne a expressis verbis upravený v ust. § 27a zákona č. 528/2008 Z. z. Iba v prípade, že by žalobca (prijímateľ) dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy žalovaného (riadiaceho orgánu) a Zmluvy o NFP, nasledovala by rozhodovacia činnosť žalovaného (riadiaceho orgánu) v oblasti verejnej správy

§ 27aods.

3, resp. ods. 5 zákona č. 528/2008 Z. z.“ 63. Žalovaný citoval aj z odôvodnenia uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/78/2016: „Keďže žalobca bol postupom, ktorý stanovuje zákon č. 528/2008 Z. z. pre prípad zistenia nezrovnalosti, zatiaľ len vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie, nedošlo ešte k uplatneniu rozhodovacích právomocí riadiaceho orgánu a k autoritatívnemu zásahu do právnej sféry žalobcu záväzným uložením právnej povinnosti, proti ktorej by nebolo možné použiť riadne opravné prostriedky. Ani skutočnosť, že neuhradením sumy uvedenej vo výzve hrozí žalobcovi jej navýšenie v prípadnom budúcom konaní na 1,5 násobok, nemení nič na prevažne informatívnej povahe správy a žiadostí, ktorými bol žalobca vyzvaný na vrátenie finančných prostriedkov. Výzva na ich zaplatenie je totiž povinným štádiom riešenia nezrovnalosti v súvislosti s čerpaním finančného príspevku, bez ktorého nie je možné pristúpiť v zmysle zákona č. 528/2008 Z. z. k uplatneniu rozhodovacích kompetencií riadiaceho orgánu v správnom konaní začatom

§ 27aods.

5 tohto zákona, v ktorom (za predpokladu, že k nemu dôjde) bude môcť žalobca uplatniť všetky procesné práva účastníka konania, vrátane administratívnych opravných prostriedkov.“

1. Žalovaný uviedol, že postup riadiaceho orgánu spočívajúci v obligatórnej prednostnej aplikácii ustanovenia § 27a zákona o pomoci a podpore v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania stanovuje aj metodický pokyn CKO č. 11, ,,Metodický pokyn k určovaniu výšky vrátenia poskytnutého príspevku alebo jeho časti pri porušení pravidiel a postupov verejného obstarávania - aktualizácia č. 5“, dátum vydania dňa 31.10.
2. V tejto súvislosti ďalej poukázal na časť predpisu - usmernenie č. 16/2008 zo dňa 14.12.2015, vydané Ministerstvom financií SR označené ako „Usmernenie k nezrovnalostiam v rámci finančného riadenia štrukturálnych fondov, Kohézneho fondu a Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo na programové obdobie 2007 - 2013“ a okrem toho je postup finančných opráv a vrátenia finančných prostriedkov bližšie upravený v „Systéme finančného riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 - 2013, verzia 7.0, účinnosť od
3. februára 2017“,

ktorého: ,,Osobitný režim vysporiadania finančných vzťahov je pre riadiaci orgán stanovený v § 27a citovaného zákona pri zistení porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania“. 65. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žalobcom položených prejudiciálnych otázok je zrejmé, že samotný žalobca si nie je istý, či je správna právna kvalifikácia (dobrovoľného) nevrátenia NFP na základe žiadosti riadiaceho orgánu o vrátenie peňažných prostriedkov ako porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách, pričom žiadal Najvyšší súd SR o zodpovedanie otázky akým spôsobom má v danom prípade postupovať, a či môže napr. uplatňovať nároky v civilnom sporovom konaní. 66. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na jednej strane síce popiera svoju pôsobnosť konať, avšak kladie prejudiciálne otázky za účelom usmernenia (overenia) akým spôsobom má v rámci následného správneho konania postupovať. Žalobca pritom žiadal súd, aby určil pôsobnosť žalovaného konať aj v obdobných veciach a tvrdil, že ide o bežnú rozhodovaciu prax žalovaného, ktorý má v rozpore so zákonom odmietať vykonať správne konanie. Žalovaný uviedol, že v každom namietanom prípade dôsledne vec posúdil a vyslovil jednotné stanovisko, že vydanie rozhodnutia nie je v jeho pôsobnosti, nakoľko nejde o porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách a riadiaci orgán má v prípade zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania zákonom upravený postup (poukazujúc na znenie § 27a zákona o pomoci a podpore). Žalovaný v obdobných veciach postupoval rovnako aj vo vzťahu k iným riadiacim orgánom, ktoré vrátenie veci zo strany ÚVA nenamietali.

1. Žalovaný ako správny orgán v súlade s cieľmi finančnej kontroly v rámci svojej pôsobnosti vymedzenej zákonom o finančnej kontrole a audite dôsledne dbá na sankcionovanie porušenia finančnej disciplíny a dodržiavanie podmienok na poskytnutie a použitie verejných financií. V predmetnej veci však neexistujú zákonné kompetencie na začatie správneho konania. Ak by Najvyšší sud SR určil, že žalovaný má vo veci (iba na základe oznámenia žalobcu zo dňa 13.02.2017) pôsobnosť konať, nie je jasné a zákonom upravené aký by mal byť ďalší postup žalovaného v rámci správneho konania a rozsudok by tak bol nevykonateľný. Postup žalovaného nie je možné určiť z dôvodu absencie právnej úpravy.
2. Účelom konania o kompetenčnej žalobe je zabezpečiť, aby vo veci rozhodoval oprávnený orgán verejnej správy. Ako upozorňuje dôvodová správa k SSP, rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, je v zmysle právnej teórie ničotné a vždy zakladá dôvod na jeho zrušenie zo strany správneho súdu. S poukazom na vyššie uvedené žalovaný popieral pôsobnosť konať v predmetnej veci a mal za to, že nie je správnym orgánom príslušným vykonať administratívne konanie.
3. Žiadosti o vrátenie finančných prostriedkov v kontexte oznámenia žalobcu zo dňa 13.02.2017 nemajú autoritatívnu povahu a nepredstavujú podklad pre začatie správneho konania v prípade porušenia finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm.

1. c)zákona o rozpočtových pravidlách. 70. Kompetenčná žaloba o určenie pôsobnosti žalovaného konať v danej veci nie je opodstatnená, pretože právny názor žalobcu, založený na extenzívnom výklade ustanovenia § 31 ods. 1 písm.
2. c)zákona o rozpočtových pravidlách, nie je správny. 71. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 419 ods. 2 SSP rozsudkom určil, že vo veci má pôsobnosť vykonať administratívne konanie žalobca a vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov súdneho konania (právneho zastúpenia). IV. Posúdenie veci Najvyšším súdom Slovenskej republiky 72. Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 19 S.s.p. ako správny súd konajúci

ustanovení Šiestej hlavy Štvrtej časti Správneho súdneho poriadku, podporne užívajúc v zmysle § 25 S.s.p. aj ustanovenia Prvej a Druhej časti Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) bez nariadenia pojednávania určil rozsudkom v zmysle § 419 ods. 2 S.s.p., že žalobca má pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci vrátenej žalobcovi listom žalovaného zo dňa 26. apríla 2017, č.: UVA-766/2017. 73.

§ 419ods.

2 S.s.p. ak správny súd o žalobe nerozhodne inak, tak bez nariadenia pojednávania rozsudkom určí, ktorý z orgánov verejnej správy má pôsobnosť vo veci vykonať administratívne konanie alebo že pôsobnosť upraviť vec vlastným postupom patrí inému subjektu. Vo výroku uvedie označenie veci a orgánu verejnej správy alebo iného subjektu, ktorého pôsobnosť bola určená. 74. Žalobca podal kompetenčnú žalobu vo veci záporného kompetenčného konfliktu medzi žalobcom (Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR) a žalovaným (Úradom vládneho auditu) spočívajúcim v tom, že žalovaný tvrdil, že nemá zákonnú pôsobnosť konať a vydať rozhodnutie o porušení finančnej disciplíny v prípade, ak prijímatelia nevrátia nenávratný finančný príspevok zo štátneho rozpočtu a fondov Európskej únie.

názoru žalobcu zákonnú povinnosť za uplatňovanie takýchto nárokov nesie žalovaný, pričom pre daný prípad priamo zákon upravuje skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia finančnej disciplíny. 75. Predmetom kompetenčnej žaloby bolo posúdenie pôsobnosti Úradu vládneho auditu ako správneho orgánu začať správne konanie voči prijímateľovi NFP v zmysle zmluvy o poskytnutí NFP a na základe správ o zistenej nezrovnalosti N21500757/S01 a N21500763/S01 a im zodpovedajúcim žiadostiam o vrátenie finančných prostriedkov č. 271102300534/Z04 a č. 27110230534/Z05, vydaných žalobcom z dôvodu zistenia porušenia pravidiel a postupov verejného obstarávania prijímateľom

§ 27azákona č.

528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov. 76. Žalobca vo veci projektu prijímateľa Valdemar Torák, Piešťany, projekt č. 27110230534, vykonaním administratívnej kontroly u prijímateľa zistil porušenie predpisov v oblasti verejného obstarávania. Túto skutočnosť oznámil žalovanému listom zo dňa 13.02.2017, č. záznamu: 2017/2208, č. spisu: 1A/PRJ/2017/1091-136 s tým, že

názoru žalobcu ide o porušenie finančnej disciplíny. Žalovaný vrátil vec žalobcovi s odôvodnením, že nie je príslušným správnym orgánom na začatie správneho konania, pretože nejde o porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 77. Zákon o rozpočtových pravidlách v ustanovení § 31 taxatívne vymenúva prípady, ktoré predstavujú porušenie finančnej disciplíny. Pôsobnosť žalovaného konať v danej veci žalobca odôvodnil definíciou prípadu porušenia finančnej disciplíny

ustanovenia § 31 ods. 1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách, ktoré znie: ,,Porušením finančnej disciplíny je neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu.“ 78. Nevrátenie časti poskytnutého NFP vo výške určenej v žiadostiach o vrátenie finančných prostriedkov doručených prijímateľovi sa má

názoru žalobcu považovať za porušenie finančnej disciplíny

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách. 79. Na základe kompetenčnej žaloby žalobca žiadal, aby Najvyšší súd SR ako vecne príslušný súd vyriešil položené prejudiciálne otázky uvedené v žalobe a určil, že žalovaný má pôsobnosť vykonať administratívne konanie vo veci porušenia finančnej disciplíny na základe oznámenia žalobcu zo dňa 13.02.2017, ako aj v obdobných veciach uvedených v bode 2.6 žaloby. 80.

§ 412ods.

3 SSP záporný kompetenčný konflikt je spor, v ktorom viaceré orgány verejnej správy súčasne popierajú svoju pôsobnosť tak, že žiadny z nich nechce vykonať v tej istej veci administratívne konanie, alebo spor medzi orgánom verejnej správy, ktorý nechce vykonať vo veci administratívne konanie, a iným subjektom, ktorý svoju príslušnosť upraviť rovnakú vec vlastným postupom popiera. 81.

čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 82.

§ 2písm.

a) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na účely tohto zákona sa rozumie verejnými prostriedkami finančné prostriedky, s ktorými hospodária právnické osoby verejnej správy; verejnými prostriedkami sú aj prostriedky Európskej únie a odvody Európskej únii. 83.

§ 31ods.

1 písm. c) zákona o rozpočtových pravidlách, porušením finančnej disciplíny je neodvedenie prostriedkov subjektu verejnej správy v ustanovenej alebo určenej lehote a rozsahu. 84.

§ 31ods.

4 druhá veta zákona o rozpočtových pravidlách, za porušenie finančnej disciplíny

odseku 1 písm.

1. c)a
2. d)sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy neodvedenej v ustanovenej alebo určenej lehote za každý deň prekročenia lehoty na odvedenie finančných prostriedkov až do dňa ich odvedenia vrátane. 85.

§ 31ods.

9 druhá a štvrtá veta zákona o rozpočtových pravidlách, odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie ukladá Úrad vládneho auditu, ktorý ich aj vymáha. V prípade potreby odvod, penále a pokutu môže uložiť a vymáhať ministerstvo financií. 86.

§ 31ods.

10 zákona o rozpočtových pravidlách, ak porušenie finančnej disciplíny, za ktoré sa ukladá odvod a penále

tohto zákona a ukladá sa alebo sa môže uložiť pokuta

tohto zákona, zistí pri výkone kontroly alebo auditu

osobitného predpisu orgán, ktorý nie je oprávnený na uloženie sankcie

tohto paragrafu a § 32 a protiprávny stav nie je odstránený

tohto zákona alebo osobitného zákona, je povinný oznámiť porušenie finančnej disciplíny orgánu vykonávajúcemu kontrolu, auditujúcemu orgánu alebo orgánu dozoru štátu

odseku 9. 87.

§ 7ods.

6 zákona č. 528/2008 Z. z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva v znení neskorších predpisov, riadiaci orgán je oprávnený pozastaviť, zamietnuť alebo upraviť výšku platby pre projekt alebo jeho časť, ak zistí nedostatky v postupe prijímateľa a partnera pri realizácii pomoci a podpory. 88.

§ 24bzákona o pomoci a podpore

Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, c) hospodárnosť, efektívnosť, účinnosť a účelnosť použitia pomoci a podpory. 89.

§ 26ods.

1, 2, 3 a 16 zákona o pomoci a podpore, ochrana finančných záujmov zahŕňa prevenciu, odhaľovanie, zisťovanie a riešenie nezrovnalostí, prijímanie nápravných opatrení vo forme finančných opráv a vysporiadania finančných vzťahov a iných nápravných opatrení. Riadiaci orgán, platobná jednotka, certifikačný orgán, orgán auditu, spolupracujúci orgán a prijímateľ sú povinní predchádzať vzniku nezrovnalostí a v prípade ich vzniku sú povinní bezodkladne prijať nápravné opatrenia. Ak riadiaci orgán zistí nezrovnalosť z vlastného podnetu alebo iného podnetu, je povinný vypracovať a predložiť správu o zistenej nezrovnalosti certifikačnému orgánu, platobnej jednotke a prijímateľovi. Za riešenie nezrovnalostí v rámci príslušného operačného programu je zodpovedný riadiaci orgán. 90.

§ 27ods.

1, 2, 3 zákona o pomoci a podpore, finančnú opravu môže vykonať riadiaci orgán, certifikačný orgán alebo orgán auditu pred ukončením operačného programu. Finančná oprava sa vykoná na ťarchu subjektu, ktorý nezrovnalosť spôsobil. Vysporiadanie finančných vzťahov po vykonaní finančnej opravy voči prijímateľovi sa vykoná

§ 27a, 28 a 28a.

91.

§ 27azákona o pomoci a podpore

osobitného predpisu.

odseku 1, riadiaci orgán podá podnet orgánu

osobitného predpisu.

odseku 2 zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, riadiaci orgán podá podnet správnemu orgánu na konanie

odseku 5, ak

1. a)bola právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania, alebo
2. b)bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, a za ktoré sa neukladá pokuta

písmena a).

osobitného predpisu právoplatným rozhodnutím uložená pokuta za porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania alebo ak bolo zistené porušenie pravidiel a postupov verejného obstarávania uvedené v protokole, ktoré malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania a za ktoré sa neukladá pokuta

odseku 3 písm. a), a ak riadiaci orgán nevyzval prijímateľa prostredníctvom žiadosti o vrátenie na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho