Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 6Asan/25/2018 Identifikačné číslo spisu: 6017200686 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jozef Milučký Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:

§ 2ods.

2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že žalobca odo dňa

1. novembra 2016 využíval závislú prácu fyzickej osoby N. V., s ktorou mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (pracovná zmluva so začiatkom pracovnoprávneho vzťahu odo dňa l. novembra 2016), pričom do registra Sociálnej poisťovne bola prihlásená až dňa
2. novembra 2016 v čase o 13:30:28 h., teda nebola prihlásená do registra Sociálnej poisťovne pred začatím výkonu práce. Podľa evidencie pracovného času predloženej zamestnávateľom za mesiac 11/2016 zamestnankyňa začala pracovať po prvýkrát dňa
3. novembra 2016 od
4. hodiny do
5. hodiny a podľa prihlášky RL FO do registra Sociálnej poisťovne bola zamestnávateľom prihlásená dňa
6. novembra 2016 až o 13:30:28 h.
7. Správny súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že správne orgány správne zistili skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdili. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca sa dopustil porušenia § 3 ods.

§ 2ods.

2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z. tým, že vo vzťahu k uvedenej zamestnankyni mal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu, na základe pracovnej zmluvy zo dňa

1. októbra 2016, v ktorej bolo uvedené, že zamestnankyňa nastúpi do práce l. novembra 2016, avšak bolo zistené, že prácu menovaná zamestnankyňa vykonávala odo dňa
2. novembra 2016, pričom do Sociálnej poisťovne ju žalobca prihlásil tiež až dňa
3. novembra 2016, a teda v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného bola naplnená skutková podstata porušenia uvedenej povinnosti žalobcom.
4. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu tiež vyplýva, že v čase rozhodovania správneho súdu o podanej správnej žalobe nebolo možné skutkovú podstatu porušenia povinnosti žalobcom podradiť pod znenie § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., účinného od l. januára 2018, keď bolo preukázané, že žalobca dotknutú zamestnankyňu do Sociálnej poisťovne prihlásil v lehote do dvoch dní od začatia výkonu práce, a teda v čase rozhodovania správneho súdu nebolo možné konštatovať porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Správny súd tak prihliadol k zákonnej úprave platnej a účinnej v čase rozhodovania o podanej správnej žalobe, nakoľko to bolo pre žalobcu priaznivejšie.
5. Vo vzťahu k výroku rozsudku o náhrade trov konania správny súd uviedol, že úspešnému žalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodu hodného osobitného zreteľa, ktorý videl práve v zmene zákonnej úpravy (zákona č. 82/2005 Z.z.), kedy sa už po l. januári 2018 konanie žalobcu nepovažovalo za nelegálne zamestnávanie.
6. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
7. Podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Zásada úspechu sa v správnom súdnom konaní premieta v ustanovení § 167 ods. 1 a 2 a § 168 SSP ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania. Úspech vo veci správny súd vždy skúma, čo do právneho základu veci.
9. Zásada úspechu vo veci (tiež zásada zodpovednosti za výsledok konania) sa uplatní tak, že neúspešný účastník konania je povinný uhradiť v správnom súdnom konaní úspešnému účastníkovi trovy konania, ktoré mu vznikli. Musí ísť o trovy preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené, a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením správnou žalobou namietanej zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, resp. v osobitných konaniach uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu konania úspechom (víťazstvom) v konaní. Plný úspech v správnom súdnom konaní môže mat' žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrokom meritórneho rozhodnutia jeho žalobnému návrhu vyhovelo v plnom rozsahu. Žalovaný má plný úspech v správnom súdnom konaní, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá.
10. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 167 ods. 1 a 2 a § 168 SSP). Podľa § 167 ods. 3 písm. a/ SSP správny súd neprizná celkom alebo sčasti náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že správny súd nemusí zaviazať neúspešného účastníka konania nahradiť trovy konania úspešnému účastníkovi. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na účastníka konania, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Z toho dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mat' vždy výnimočný charakter.
11. Ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a/ SSP má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre účastníkov konania pred správnym súdom, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a jeho výsledok.
12. Dôvody hodné osobitného zreteľa (ani výnimočné okolnosti) zákon neuvádza, a to ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu správneho súdu. V zmysle ustálenej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2MCdo 17/2009, sp.zn. 5Cdo 67/2010, sp.zn. 3MCdo 46/2012) v prípade § 167 ods. 3 písm. a/ SSP ide o ustanovenie, podľa ktorého je správny súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci (ne)existujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri ustanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Povinnosťou správneho súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania je vždy vychádzať z konkrétnych okolností daného prípadu.
13. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania (napr. žaloba v sociálnych veciach) alebo určitej procesnej situácií (napr. zmena zákonnej úpravy alebo zmena judikatúry). Pokiaľ správny súd vzhliadne dôvody hodné osobitného zreteľa musí aplikáciu tohto ustanovenia vždy náležite odôvodniť (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/15/2018 z 04.12.2018).
14. S poukazom na uvedené, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov žaloby, okolností prejednávanej veci a z rozhodnutia správneho súdu, ktorý vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v preskúmavanom prípade, v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, bola zo strany žalobcu naplnená skutková podstata porušenia povinnosti podľa § 3 ods.

§ 2ods.

2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z., sa kasačný súd stotožnil s právnym názorom správneho súdu, ktorý napriek vecnému úspechu v konaní nepriznal žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému aplikujúc § 167 ods. 3 písm. a/ SSP, keď dôvod hodný osobitného zreteľa vzhliadol v zmene zákonnej úpravy (zákona č. 82/2005 Z.z.). Správny súd žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil z dôvodu, že v čase jeho rozhodovania nebolo možné konštatovať porušenie zákona č. 82/2005 Z.z. spôsobom uvedeným vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, a teda správny súd v čase rozhodovania vo veci prihliadol na zákon č. 82/2005 Z.z., účinný od l. januára 2018, nakoľko to bolo pre žalobcu priaznivejšie. K zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa tak došlo z iného dôvodu ako namietal žalobca v žalobe. Kasačný súd preto vyhodnotil námietku žalobcu, že ani v čase, keď správne orgány rozhodovali o uložení pokuty, nemali za uvedený skutok žalobcu postihovať, nakoľko ani podľa prechádzajúcej právnej úpravy nemal byť skutok sankcionovaný, ako neopodstatnenú.

1. Pokiaľ žalobca v kasačnej sťažnosti poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6Sžo/150/2015 zo dňa
2. júna 2017, k tomuto kasačný súd uvádza, že tento nie je možné v prejednávanej veci aplikovať, nakoľko najvyšší súd v predmetnej veci zrušil rozhodnutie žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa z dôvodu, že správne orgány si nezadovážili relevantné skutočnosti pre vydanie rozhodnutí vo veci, z ktorého dôvodu najvyšší súd považoval ich rozhodnutia za predčasné. Rovnako aj v prípade rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6S/91/2015 zo dňa
3. septembra 2016 ide o odlišné okolnosti, kedy krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že správne orgány v danom prípade nedostatočne zistili skutkový stav na riadne posúdenie veci, nakoľko z doposiaľ zadovážených skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, nie je možné ustáliť záver, že žalobca sa dopustil zákazu nelegálneho zamestnávania fyzickej osoby podľa § 3 ods. 2 v spojení s § 2 ods. 2 písm. b/ zákona č. 82/2005 Z.z.
4. Ako neopodstatnenú vyhodnotil kasačný súd aj námietku žalobcu, že za vznik súdneho konania je zodpovedný žalovaný. Kasačný súd v tejto súvislosti uvádza, že k zmene zákona č. 82/2005 Z.z. došlo s účinnosťou od l. januára 2018, t.j. až po podaní žaloby žalobcom na súd. Navyše, správny súd konštatoval, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu a aj žalovaného bola skutková podstata porušenia uvedenej povinnosti žalobcom naplnená a že správne orgány správne zistili skutkový stav veci a tento aj správne právne posúdili.
5. S prihliadnutím na uvedené okolnosti prejednávanej veci by bolo podľa názoru kasačného súdu neprimerane tvrdé zaviazať žalovaného povinnosťou nahradiť trovy konania žalobcovi, ktorý bol vo veci úspešný z dôvodu zmeny zákonnej úpravy.
6. Námietky žalobcu vyhodnotil kasačný súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu v napadnutej časti o nároku na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
7. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi (sťažovateľovi), ktorý v kasačnom konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a zároveň ich náhradu nepriznal ani žalovanému, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP).
8. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od l . mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.