1, ods. 4 písm. a) Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 21 T 5/2010, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4 To 41/2017, takto rozhodol: I.
1 Tr. por. vyslovuje, že uznesením Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4 To 41/2017, pri zistení dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. vo vzťahu k obvinenému Ing. L. A. a
3 Tr. por. vo vzťahu k obvinenej Ing. U. D., b o l p o r u š e n ý z á k o n v ustanoveniach §§ 285 písm. c), 319 Tr. por., §§ 20, 14 ods. 1, 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. v prospech obvinených Ing. L. A., a Ing. U. D.. II.
2 Tr. por. napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre z 23. novembra 2017, sp. zn. 4To 41/2017, s a z r u š u j e . III.
2 Tr. por. s a z r u š u j e aj rozsudok Okresného súdu Nitra z 2. februára 2017, sp. zn. 21 T 5/2010, ako aj ďalšie rozhodnutia, na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. IV.
1 Tr. por. Okresnému súdu Nitra s a p r i k a z u j e , aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Odôvodnenie Okresný súd Nitra rozsudkom z 2. februára 2017, sp. zn. 21T 5/2010, uznal obvinených 1) Ing. L. A. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom
1 písm. a), b), 2 písm. a) Tr. zák. a 2) O. R. za vinného zo zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom
1 písm. b), c), 2 písm. a),
por. po prepočte
konverzného kurzu a zaokrúhlení
pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom predstavuje 2.323.574,32 eura, pričom Ing. L. A. ďalej vyhotovil fiktívnu ponuku na uzatvorenie kúpnej zmluvy adresovanú spoločnosti V. H. s dátumom 27.04.2004, ktorú bez vedomia osoby oprávnenej na prevzatie takej zásielky prevzal obžalovaný O. R. a túto ponuku stanoviskom zo dňa 30.04.2004, opätovne bez vedomia osoby oprávnenej na takýto úkon, odmietol, po čom Ing. L. A. vyhotovil fiktívnu výzvu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70.000.000,- Sk,
por. po prepočte
konverzného kurzu a zaokrúhlení
pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom predstavuje 2.323.574,32 eura s dátumom 03.05.2004, adresovanú spoločnosti V. H., ktorú opätovne bez vedomia osoby oprávnenej na prevzatie takej zásielky prevzal O. R. a následne Ing. L. A. dňa 12.03.2008 prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu podal Okresnému súdu Nitra návrh, ktorým si spoločnosť T. uplatnila nárok na zaplatenie časti zmluvnej pokuty vo výške 10.080.000,- Sk,
por. po prepočte
konverzného kurzu a zaokrúhlení
pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právnym predpisom predstavuje 334.594,70 eura s príslušenstvom, pričom na základe takto vyhotovených a predložených nepravdivých dokladov, ktoré boli dokladmi fiktívnymi Okresný súd Nitra dňa 23.04.2008 vydal platobný rozkaz sp. zn. 27Rob/234/2008, ktorým uložil spoločnosti V. H. zaplatiť spoločnosti T. sumu 10.080.000,- Sk (334.594,70 eura) s príslušenstvom, na základe čoho bolo voči tejto spoločnosti dňa 21.05.2008 pod číslom EX 2088/08 začaté exekučné konanie na vymoženie uvedenej pohľadávky, čím Ing. L. A. a O. R. spoločným konaním umožnili vymáhanie predstieraného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty z fiktívnej antidatovanej zmluvy o sprostredkovaní, pričom obžalovaný O. R. tak konal z pomsty voči bývalému zaťovi Mgr. A. S., konateľovi V. H. s. r. o., čím mohli spôsobiť spoločnosti V. H., s.r.o., so sídlom D., Y. X škodu vo výške najmenej 10.080.000,- Sk,
por. po prepočte
konverzného kurzu a zaokrúhlení
pravidiel zaokrúhľovania a ďalších pravidiel prechodu na euro ustanovených všeobecne záväzným právny predpisom predstavuje 334.594,70 eura. Obvinenému O. R.
2, 36 písm. h), j), n), 38 ods. 2, 3, 39 ods. 1, 3 písm. e), 49 ods. 1 písm. a), 50 ods. 1 Tr. zák. prvostupňový súd uložil podmienečný trest odňatia slobody na osemnásť mesiacov so skúšobnou dobu na dvadsaťštyri mesiacov. Obvinenému Ing. L. A.
2, 38 ods. 2, 51 od. 1, 2, 4 písm. g) Tr. zák. uložil podmienečný trest odňatia slobody tri roky so skúšobnou dobou tri roky a zároveň uložil probačný dohľad nad správaním obvineného v skúšobnej dobe s povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Obvinenú Ing. U. D.
c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby Krajského prokurátora v Nitre, sp. zn. Kv 67/08, podanej na Okresný súd Nitra 8. januára 2010 pre skutok právne kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom
a) Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák., ktorý mala spáchať tak, že: - po predchádzajúcej vzájomnej dohode v úmysle neoprávnene získať finančné prostriedky od spoločnosti V. H., s. r. o., so sídlom D., Y. X, (ďalej len V. H.), v presne nezistenom čase v priebehu roka 2007 v D., obvinený O. R. v mene spoločnosti V. H., hoci nebol oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti a od
por. odvolanie krajského prokurátora proti rozsudku zamietol. Poškodená spoločnosť V. H. podala 13. júla 2018 ministrovi spravodlivosti podnet na dovolanie
1 písm. i) Tr. por., pričom spochybnila právnu kvalifikáciu skutku v rozsudku Okresného súdu Nitra v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre a oslobodzujúci výrok vo vzťahu k obvinenej Ing. D.. Na podklade podnetu minister spravodlivosti podal proti uzneseniu krajského súdu dovolanie z dôvodu
1 písm. i) Tr. por. a vo vzťahu k obvinenej Ing. U. D. z dôvodu
3 Tr. por. argumentujúc tým, že súdy skutok nesprávne posúdili opomenutím kvalifikácie konania aj ako obzvlášť závažného zločinu podvodu v zmysle § 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. Zdôraznil, že uvedenie do omylu alebo využitie omylu môže smerovať nielen voči poškodenému, ale aj voči inej osobe. Omyl sa môže týkať skutočnosti, ktorá ešte len nastane, páchateľ však musí o omyle iného vedieť už v čase, keď dochádza k obohateniu. Súdy v rozhodnutiach správne poukázali na nesporný úmysel obžalovaných vymôcť bez právneho nároku zmluvnú pokutu, resp. jej časť od poškodenej spoločnosti, čo preukazuje aj ich konanie po vydaní platobného rozkazu, nezákonne právoplatného v dôsledku doručenia R., ktorý predstieral oprávnenie vystupovať za spoločnosť. Dokonaniu trestného činu a spôsobeniu škody bolo zabránené len promptným konaním Mgr. S., ktorý po obdržaní upovedomenia o začatí exekúcie a právnym obmedzením dispozície s majetkom, inak by došlo k obohateniu sa obvinených. Sám konateľ spoločnosti preukázal skutočnosť, že konanie spočívajúce vo vyhotovení antedatovaných zmlúv a ich použitím ako podkladu k návrhu na vydanie platobného rozkazu a začatie exekúcie, malo za následok zaplombovanie nehnuteľnosti na Y. ul. v D. a sumy 21 mil. na účte spoločnosti, ktorá nemohla disponovať majetkom. V. H. bola poškodená i tým, že v dôsledku nezákonnej exekúcie mali nájomníci zakázané platiť nájom, čím spoločnosť prišla o ušlý zisk po dobu takmer jedného roka, kým majetok spoločnosti nebol odblokovaný, škodu predstavujú aj ďalšie náklady. Primárnym cieľom obžalovaných bolo dosiahnutie zmluvnej pokuty. Ing. A. po neúspešnom uplatnení pokuty prostredníctvom notárskej zápisnice o uznaní dlhu podal na súde návrh na vydanie platobného rozkazu Okresného súdu Nitra z
1 písm. a), b), 2 písm.
1, 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu
1 Tr. zák. V prípade trestného činu podvodu nemožno v trestnom stíhaní R. pokračovať vzhľadom na § 211 ods. 1, 2 Tr. por., lebo rozhodnutím Okresného súdu Nitra z 30. októbra 2015, sp. zn. 21T/5/2010, bolo trestné stíhanie voči tomuto obvinenému
1 písm. f) Tr. por. z dôvodu neprípustnosti zastavené, keďže poškodený Mgr. S. vzal
ktorej nedisponovala finančnými prostriedkami na nákup nehnuteľnosti v kúpnej cene 72.000.000,- Sk v zmysle ponuky na kúpu nehnuteľnosti z 23. apríla 2004. Nákup nehnuteľnosti by mohla realizovať len bankovým úverom,
odpovedí z bánk však ani v jednej v tom roku nepožiadala o úver. Považoval za pochybné aj tvrdenie, že sa obhliadky nehnuteľnosti v roku 2004 nezúčastnil majiteľ nehnuteľnosti. Obsahom registrového spisu Okresného súdu Bratislava I spoločnosti V. H., sp. zn. Sro/53945/V, je znalecký posudok znalca Ing. Gustáva Hodúla,
ktorého bola cena dotknutej nehnuteľnosti v Nitre spolu s pozemkami a oplotením v roku 2002 stanovená na 12.931.760,- Sk, značne pod kúpnou cenou vyjadrenou v ponuke na kúpu nehnuteľnosti z
1, 20, 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu. Dokazovaním bolo preukázané aktívne spoločné konanie obvinených, pričom ich prvotný úmysel smeroval k získaniu neoprávneného majetkového prospechu a spôsobiť poškodenej spoločnosti V. H. škodu veľkého rozsahu. Posúdenie ich konania iba ako zločinu marenia spravodlivosti
zák. nepostihuje celú protiprávnosť. Stotožnila sa s argumentáciou spochybňujúcou výrok o oslobodení Ing. D. spod obžaloby. Bez jej aktivít by nebolo možné protiprávne konanie obvinených realizovať. Išlo o podstatnú súčasť skutku. Navrhla dovolaniu ministra spravodlivosti vyhovieť. Obvinený Ing. A. sa nestotožnil s dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por., pretože skutok sa nestal. V uznesení Krajského súdu v Nitre z 28. apríla 2016, sp. zn. 4To/ 9/2016, sú rozvedené úvahy, prečo jeho konanie treba kvalifikovať ako zločin marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom
1 písm. a), b), 2 písm. a) Tr. zák.
krajského súdu subjektom, ktorý bol skutočne uvedený do omylu bol okresný súd, rozhodujúci o návrhu na zaplatenie sumy 10.000.080,- Sk, na podklade vydaného platobného rozkazu a súdny exekútor JUDr. Pekár, ktorý viedol exekučné konanie proti povinnému a voči ktorým smerovali návrhy, súd ani exekútora nemožno uviesť do omylu. Dovolanie ministra spravodlivosti navrhol odmietnuť. Obvinený R. vo vyjadrení súhlasil s dovolateľom, že prvotný úmysel páchateľov smeroval k spôsobeniu škody na majetku poškodenej spoločnosti. Zo skutkovej vety rozsudku Okresného súdu Nitra z 2. februára 2017, sp. zn. 21T/5/2010, a contrario vyplýva, že V. H., a jej konateľ, poškodený, Mgr. A. S., nemal o podvodnom konaní páchateľov vedomosť a bez existencie vedomosti nemožno hovoriť o jeho omyle. Zo znenia skutku vyplýva, že nemal vedomosť o antedatovanej zmluve o sprostredkovaní, fiktívnej ponuke na uzatvorenie kúpnej zmluvy, prevzatí a zamietnutí ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy, fiktívnej výzve na zaplatenie zmluvnej pokuty a jej prevzatí, podaní návrhu na platobný rozkaz na Okresný súd Nitra a vydaní platobného rozkazu, lebo konateľovi nebol doručovaný. Poškodený Mgr. S. tak nemohol byť uvedený do omylu v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním obvinených.
skutku, škoda na cudzom majetku nebola, resp. nemohla byť spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom alebo využitím omylu Mgr. A. S., konateľa V. H.. Nemôže ísť o podvod a nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Navrhol dovolanie pre nesplnenie dôvodov dovolania
por.
odmietnuť. Obvinená Ing. D. považovala dovolanie ministra spravodlivosti za rozporuplné, pretože na jednej strane tvrdil, že súdy na základe dokazovania správne zistili skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdili, na druhej strane však uplatnil dovolací dôvod
3 Tr. por. Rozhodnutia okresného a krajského súdu, ktorými bola
c) Tr. por. oslobodená spod obžaloby sú zákonné a správne. Dokazovaním nebol preukázaný jej vzťah k spoločnosti V. H., nepoznala jej štatutárnych zástupcov. Vec bola pre spoločnosť L. uzavretá v krátkej dobe, keď spoločnosť V. H. stratila záujem o predaj nehnuteľnosti. Neuskutočnila nič, čo by smerovalo k podvodu alebo mareniu spravodlivosti a v súvislosti s ňou absentuje úmysel naplniť znaky trestných činov, pre ktoré bola na ňu podaná obžaloba. Nemožno tiež prijať záver o jednočinnom súbehu v jej údajnom protiprávnom konaní. Poukázala i na to, že konateľ spoločnosti V. H., Mgr. S. v priebehu konania pred súdom 2. júna 2015 výslovne písomne vzal späť súhlas s trestným stíhaním vo vzťahu k R.
1, 2 Tr. por., a teda poškodený na jednej strane vzal späť súhlas s trestným stíhaním obvineného, a v ďalšom priebehu, hoci bol jeho bývalý svokor uznaný za vinného zo spáchania zločinu marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom a bol mu uložený podmienečný trest odňatia slobody, podal podnet na podanie dovolania v neprospech R. a ďalších spoluobvinených. Dovolanie navrhla zamietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie proti napadnutému právoplatnému rozhodnutiu je prípustné, bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na zákonom určenom mieste (§§ 368 ods. 1, 2 písm. a), 566 ods. 3, 369 ods. 1, 370 ods. 1, 2, 370 ods. 3 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky
1, 2 Tr. por., ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je dôvod na postup
por. Najvyšší súd na verejnom zasadnutí
por. K dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku alebo nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia je pochybenie súdu pri aplikácii práva na skutok, ktorý bol zistený a v potrebnom rozsahu objasnený, a to v takej intenzite, že to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (a contrario § 371 ods. 5 Tr. por.). O nesprávnu právnu aplikáciu ide najmä vtedy, ak bol skutok v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, hoci o trestný čin nešlo, alebo ak išlo o iný trestný čin, než ten, ktorý sa nachádza v právnej vete napadnutého rozhodnutia, teda ak skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. V tejto súvislosti však treba podotknúť, že dovolací súd pri skúmaní uvedeného dovolacieho dôvodu nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (s výnimkou dovolania podaného ministrom spravodlivosti
2 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Tr. por.
zák. ods. 1 kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. ods. 4 písm. a) odňatím slobody na desať rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu. Uvedením do omylu je konanie, ktorým páchateľ predstiera okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie (R 57/1978). Uvedenie do omylu môže byť uskutočnené ľsťou, ale môže ísť aj o nepravdivú informáciu. Naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podvodu
zák. predpokladá existenciu príčinnej súvislosti medzi omylom určitej osoby (resp. jej neznalosťou všetkých podstatných skutočností) a ňou urobenú majetkovú dispozíciu, a ďalej príčinnú súvislosť medzi touto dispozíciou na jednej strane a škodou na cudzom majetku a obohatením páchateľa alebo inej osoby na strane druhej. Na podvode môžu byť zainteresované celkom štyri osoby: páchateľ, osoba konajúca v omyle, osoba poškodená a osoba obohatená. Okrem páchateľa môže ísť u ostatných osôb aj o právnické osoby (R 5/2002-I). I. Právnickú osobu možno uviesť do omylu len uvedením do omylu fyzickej osoby, ktorá je oprávnená tvoriť vôľu právnickej osoby a prejavovať ju navonok, teda rozhoduje a koná v jej mene (môže ísť aj o osobu, ktorá je členom štatutárneho alebo iného orgánu právnickej osoby). Rovnako platí, že využiť omyl právnickej osoby možno len využitím omylu vyššie charakterizovanej fyzickej osoby. II. Spôsobiť škodu na cudzom majetku možno pri trestnom čine podvodu
zák. aj uvedením niekoho do omylu alebo využitím niečieho omylu, ak taká (mýliaca sa) fyzická osoba nie je poškodeným ani nereprezentuje poškodenú právnickú osobu. III. Skutková veta (popis skutku) nie je totožná s právnou vetou a spravidla nepoužíva terminológiu právnej vety (teda terminológiu dotknutého zákonného ustanovenia), aj keď sa niekedy použité výrazy a formulácie skutkovej a právnej vety nevyhnutne prekrývajú (zhodujú). Skutková veta však musí s dostatočnou obsahovou určitosťou vyjadrovať všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej kvalifikácie (R 22/2015). Dovolací súd sa v súvislosti s týmto dovolacím dôvodom
1 písm. i) Tr. por. stotožňuje s argumentáciou uplatnenou ministrom spravodlivosti,
ktorej je skutok tak, ako bol ustálený okresným a krajským súdom po vykonanom dokazovaní potrebné kvalifikovať vo vzťahu k obvineným R. a Ing. A., aj ako zločin podvodu v štádiu pokusu
1, 20, 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. spáchaný spolupáchateľstvom, nielen ako zločin marenia spravodlivosti spolupáchateľstvom tak, ako bol súdmi kvalifikovaný v základnom konaní. Zo skutkovej vety prvostupňového rozsudku je nepochybné, že obvinení ako spolupáchatelia uviedli do omylu spoločnosť V. H. tým, že fingovali nesplnenie podmienok účelovo „uzatvorenej", antedatovanej, absolútne neplatnej zmluvy (§ 39 Občianskeho zákona) o sprostredkovaní, ktorá mala byť uzatvorená medzi spoločnosťami T., zastúpenej Ing. A. a spoločnosťou V. H., zastúpenej O. R., ktorý však v čase spáchania skutku nebol oprávnený samostatne, resp. vôbec konať v mene poškodenej spoločnosti. Obvinení
vopred dohodnutého plánu postupovali tak, že v rozpore so skutočným časom ich protiprávneho konania sprostredkovateľskú zmluvu úmyselne datovali tak, že mala byť uzatvorená medzi spoločnosťou V. H. ako záujemcom o predaj nehnuteľnosti a spoločnosťou T. ako sprostredkovateľom uzatvorenia kúpno-predajnej zmluvy
zmluvy hodnotu 70.000.000,- Sk, záujemcovi o kúpu nehnuteľnosti, ktorého mal zabezpečiť sprostredkovateľ, spoločnosť T.. Najvyšší súd považuje za nepochybné, že uvedenie do omylu poškodenej spoločnosti bolo vykonané takým spôsobom, že zmluva bola účelovo antedatovaná a bol v nej ustálený taký čas uzatvorenia, aby bol vo vzťahu k tretím osobám navodený dojem, že zmluva bola reálne uzatvorená v období, kedy bol obvinený R. oprávnený samostatne konať v mene spoločnosti, lebo v čase skutočného spísania antedatovanej Zmluvy v roku 2007, tomuto samostatné konateľské oprávnenie nesporne nesvedčalo. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom, a to z oznamu Okresného súdu Bratislava I a priložených dokladov, samotného registrového spisu spoločnosti V. H., s.r.o., sp. zn. 539545/V vyplýva, že spoločnosť V. H. bola do obchodného registra zapísaná 4. marca 2002,
spoločenskej zmluvy z
vopred pripraveného plánu voči poškodenej spoločnosti V. H. podvodne uplatnil Ing. A. prostredníctvom sprostredkovateľa, spoločnosti T. v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nitra, pod sp. zn. 27Rob/234/2008, v alikvótnej sume, ustálenej vo výške 10.080.000,- Sk s príslušenstvom (334.594,70 eura). Na základe takto vyhotovených a predložených nepravdivých dokladov Okresný súd Nitra
1, 20, 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu, založenými na tom, že bolo dostatočným spôsobom a bez dôvodných pochybností dokázané, že skutok vykazuje znaky trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba a súčasne bolo preukázané, že skutok spáchali obžalovaní Ing. A. spolu so R., voči ktorému súd konanie pre jeho neprípustnosť zastavil. Obvinení svojím konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, pre ktorý bola podaná obžaloba tak po stránke subjektívnej, ako i objektívnej, nakoľko za účelom získania finančného profitu v podobe neodôvodnenej zmluvnej pokuty predstierali okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci, na základe čoho boli inštitúcie oprávnené rozhodovať o priznaní zmluvného nároku a jeho vymáhaní uvedené do omylu. Na podklade toho mohli poškodenej spoločnosti spôsobiť škodu vo výške 334.594,70 eura. K dokonaniu činu však nedošlo pre aktívne kroky poškodenej spoločnosti V. H., s.r.o. Obžalovaní Ing. A. a R. takto na škodu cudzieho majetku seba a iného chceli obohatiť. Objektívnu stránku okresný súd správne ustálil tak, že táto spočívala v podvodnom vyhotovení a podpísaní zmlúv a listín, ktoré im mali zabezpečiť vymáhanie fiktívnej zmluvnej pokuty vo výške 10.080.000,- Sk od poškodenej právnickej osoby V. H., na ktorú nemali nárok, za účelom vlastného alebo cudzieho obohatenia, čím by došlo k spôsobeniu škody na cudzom majetku. Motívom konania R. bola pomsta voči zaťovi a v prípade Ing. A. prvostupňový súd správne ustálil nepochybný záujem obohatiť sa. Najvyšší súd uzatvára, že ak okresný a krajský súd skutok nekvalifikovali ich konanie aj ako trestný čin podvodu
1, 221 ods. 1, 4 písm. a) Tr. zák. v štádiu pokusu, došlo ich pochybením k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. Vzhľadom na späťvzatie súhlasu s trestným stíhaním poškodeným Ing. S. vo vzťahu k obvinenému R. pre trestný čin podvodu
1, 221 ods. 1, 4 Tr. zák. v štádiu pokusu, dovolací súd na rozdiel od obvineného Ing. A., prítomnosť dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. u obvineného O. nekonštatoval. Je bez najmenších pochybností zrejmé, že do omylu bola uvedená poškodená spoločnosť V. H. práve v dôsledku konania R., ktorý predstieral oprávnenie zaväzovať spoločnosť, pričom omyl spočíval vo fingovaní vzniku pohľadávky voči tejto spoločnosti, titulom vzniku zmluvnej pokuty, ktorej vymáhaním v súdnom konaní malo dôjsť k obohateniu oprávnenej spoločnosti T. vo veľkom rozsahu, vo výške 334.594,70 eura. K dovolaciemu dôvodu
3 Tr. por. vo vzťahu k obvinenej Ing. D.. Dôvodom podania dovolania ministrom spravodlivosti vo vzťahu k obvinenej Ing. U. D. boli pochybenia súdu pri hodnotení dôkazov vo vzťahu k zisťovaniu skutkového stavu veci alebo pri dôkaznom postupe súdu, ktorý Trestný poriadok ustanovuje pri zisťovaní skutkového stavu. Ide o procesné chyby, predstavujúce porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci v oblasti zisťovania skutkového stavu veci. Proces dokazovania (a to nielen z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj rozsahu dokazovania), je v trestnom konaní ovládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, keď po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Trestný poriadok pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá,
ktorých by sa malo postupovať v jednotlivom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Všeobecné pravidlo určujúce rozsah dokazovania je zakotvené v § 2 ods.
predstáv niektorej zo strán, nezakladá táto skutočnosť bez ďalšieho tento dôvod dovolania. V tejto súvislosti možno poukázať aj na judikatúru ústavného súdu, v zmysle ktorej do obsahu základného práva vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom
čl. 48 ods. 2 prvá veta Ústavy, nepatrí právo účastníka (strany) konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, ako ani povinnosť súdu vykonať účastníkom (stranou) konania navrhnuté dôkazy (I. ÚS 98/1997). Je výlučne na úvahe súdu, ktoré dôkazy vykoná a tieto dôkazy následne vyhodnotí
svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstarali OČTK, alebo niektorá zo strán. Okrem naplnenia tohto dôvodu dovolania sa na jeho použitie vyžaduje, aby zistené porušenie zákona zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Tr. por.). I. Vo vzťahu k otázke vyriešenej po zrušení dovolaním napadnutého rozhodnutia právnym názorom dovolacieho súdu (§ 391 ods. 1 Tr. por.) nie je možné prostredníctvom dovolania, podaného proti právoplatnému rozhodnutiu vydanému v novom konaní, úspešne uplatniť odlišný právny názor; rozhodnutím v kontexte tzv. kasačnej viazanosti právnym názorom dovolacieho súdu (
naposledy označeného ustanovenia) totiž nemôže byť porušený zákon v zmysle § 368 ods. 1, resp. § 386 ods. 1 Tr. por. Opačný záver by vo vzťahu ku konkrétnemu právoplatnému rozhodnutiu, negujúc požiadavku právnej istoty, umožňoval neurčitý počet jeho obsahovo protichodných zmien bez zistenia akejkoľvek novej skutočnosti (jej zistenie sa rieši obnovou konania pri splnení jej zákonných podmienok). II. Viazanosť právnym názorom dovolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 1 Tr. por. sa týka (len) právneho názoru vysloveného v odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu na otázku, ktorá bola dôvodom vyslovenia porušenia zákona v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por.. Riešením tejto otázky
pokynov dovolacieho súdu, eventuálne aj vykonaním úkonov nariadených dovolacím súdom, je vymedzený „potrebný rozsah" opätovného prerokovania veci v novom konaní (§ 388 ods. 1 Tr. por.); nie je vylúčené vykonanie nového konania aj v širšom rozsahu, musí však byť rešpektovaný zákaz zmeny k horšiemu
2 Tr. por. III. Závery uvedené v bode II. primerane platia aj pre viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (§ 327 ods. 1 Tr. por.), nadriadeného (sťažnostného) súdu (§ 194 ods. 5 Tr. por.) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (§ 362b ods. 1 Tr. por.), vrátane zákazu zmeny k horšiemu
konkrétnej úpravy. IV. Ak minister spravodlivosti využije svoje oprávnenie podať dovolanie
3 Tr. por. pre nesprávne zistenie skutkového stavu v podstatných bodoch na základe vykonaných dôkazov, musí v dovolaní konkretizovať nesprávnosť úvah, ktorými sa súd spravoval pri hodnotení dotknutých dôkazov (§ 168 ods. 1 Tr. por.), nakoľko len taká chyba môže byť v uvedenej situácii podkladom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia dovolacím súdom. Ak sa dovolateľ obmedzí na výpočet vykonaných dôkazov alebo uvedie len ich vlastné hodnotenie, dovolanie je zrejme nedôvodné (§ 382 písm. c) Tr. por. (R- 45/2017).
Tr. zák. § 15 písm. b) trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený. Okresný súd rozsudkom z 30. októbra 2015, sp. zn. 21T 5/2010, obvinenú Ing. D.
c) Tr. por. oslobodil spod obžaloby dôvodiac, že síce nemožno vylúčiť vedomosť o podvode, ktorý inicioval a vymyslel Ing. A., nemal však za dostatočne preukázané kde, za akých okolností a za akým účelom, a čo všetko bolo Ing. D. o pripravovanom podvode známe. Súd považoval za zrejmé, že zmluva o sprostredkovaní z
prvostupňového súdu dokázané len to, že podpísala zmluvu o sprostredkovaní s T. a následne stanovisko k ponuke zo strany T., pravdepodobne niekedy koncom roka 2007, nie v roku 2004, ako tvrdila. Vzhľadom na vzniknutú dôkaznú núdzu v súvislosti s Ing. D. a pretrvávajúce pochybnosti aj po zhodnotení všetkých dostupných dôkazov v zmysle zásady in dubio pro reo
4 Tr. por., obvinenú súd oslobodil spod obžaloby
c) Tr. por. Najvyšší súd v tejto spojitosti je toho názoru, že skutkový stav bol na základe vykonaných dôkazov vo vzťahu k obvinenej Ing. D. nesprávne zistený. Obvinenej obžaloba Krajskej prokuratúry v Nitre z
obžaloby malo byť uplatňovanie fiktívnej zmluvnej pokuty z fiktívnej antedatovanej zmluvy o sprostredkovaní vo výške 334.594,70 eura (10.080.000,- Sk). Dovolací súd vzhľadom na obsah vykonaného dokazovania, ako už vyššie konštatoval, považuje za nepochybné, že jedným z predpokladov vzniku fiktívneho nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo uzatvorenie zmluvy o sprostredkovaní
ako sprostredkovateľom a L. R. ako záujemcom, vyhotovenej v roku 2007 a účelovo antedatovanej k 20. aprílu 2004, predmetom ktorej
čl. I bod 1.1 bola činnosť sprostredkovateľa smerujúca k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti v širšom centre D., k. ú. D., ktorá by mala zahŕňať viac kancelárskych priestorov (č. l. 710) a tiež vydanie stanoviska k ponuke na kúpu nehnuteľnosti z
ústneho dohovoru 72.000.000,- Sk bez DPH a ďalej, že žiada o písomné potvrdenie a akceptáciu dohodnutej kúpnej ceny, a následné uzatvorenie kúpnej zmluvy s firmou V. H., ohľadom uvedených nehnuteľností. Z takto zisteného skutkového stavu je nepochybné, že obvinená mala vedomosť, o ktorú spoločnosť ide a tejto aj adresovala ponuku na kúpu nehnuteľnosti. Z ponuky na uzatvorenie kúpnej zmluvy z
vopred premysleného plánu odmietla s tým, že spoločnosť nemala záujem o odpredaj nehnuteľností, čomu bránila stratégia spoločnosti. Z vykonaného dokazovania je totiž nepochybné, že obvinená konateľka spoločnosti L. nekonala v mene spoločnosti v čase, uvádzanom na jednotlivých úkonoch, ktoré boli adresované a doručované medzi spoločnosťami. Na podklade skutkového stavu zisteného okresným súdom v základnom konaní považuje dovolací súd za nepochybné, že v čase tvrdeného uzatvorenia sprostredkovateľských zmlúv spoločnosť L. nedisponovala dostatočným majetkom, na kúpu nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti V. H. a žiadnu z relevantných bankových inštitúcií nepožiadala o úver (z odpovedí Volksbank Slovensko, a.s., Všeobecnej úverovej banky, a. s., Slovenskej sporiteľni, a. s., Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, a. s., Istrobanky a. s., OTP Banky Slovensko, a. s., Dexia banky Slovensko, a. s., Prvej stavebnej sporiteľne a. s. etc prvostupňový súd zistil, že spoločnosť nebola nikdy klientom žiadnej z týchto bánk a tieto ani nepožiadala o úver). V nadväznosti na to bola spoločnosť V. H. spoločnosťou T. listom z 3. mája 2004, nepochybne v súlade s vopred dohodnutým scenárom,
názoru najvyššieho súdu známym všetkým obvineným, vyzvaná na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70.000.000,- Sk, vzhľadom na porušenie bodu II. Odmena, platobné podmienky a zmluvné pokuty, čl. 4 zmluvy odmietnutím ponuky na uzatvorenie zmluvy. V bode II.1 fiktívne uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní zo
bodu II.3 Zmluvy o sprostredkovaní vzhľadom na odmietnutie uzatvorenia kúpnej zmluvy ohľadnom dotknutých nehnuteľností spoločnosti T. vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 70.000.000,- Sk, ktorý si spoločnosť voči podvedenej spoločnosti V. H. napokon v súdnom konaní, sp. zn. 27Rob/234/2008, uplatňovala vo výške 10.080.000,- Sk. Nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na zmluvnú pokutu tak nepochybne bolo jednak uzatvorenie fiktívnej a antedatovanej zmluvy o sprostredkovaní, ako aj prejavenie súhlasu s ponukou na predaj nehnuteľností zo strany spoločnosti L.. Podvodné konanie, spočívajúce v predstieranom záujme o kúpu dotknutých nehnuteľností fingovanom tak, ako keby tieto skutočnosti nastali v čase existencie konateľského oprávnenia R. vyplýva nielen z jednotlivých dokumentov, zmlúv, stanovísk podpísaných Ing. D. ako konateľkou spoločnosti L., ale aj zo samotných výpovedí obvinenej Ing. D., ktorá v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní potvrdila existenciu reálneho záujmu spoločnosti L. o kúpu dotknutých nehnuteľností, ako aj to, že k prejaveniu záujmu došlo v roku 2004 a nie v roku 2007. Vypovedala tiež, že v roku 2007 bola na obhliadke nehnuteľnosti, ktoré skutočnosti boli vykonaným dokazovaním preukázané ako nepravdivé, účelové, fiktívne tvrdené v jednoznačnom úmysle umožniť vznik predpokladov na konštatovanie porušenia zmluvných podmienok, v záujme fingovania vzniku nároku na pokutu, uplatňovanú voči spoločnosti v súdnom konaní. Obvinená, ako aj Ing. A. tiež uvádzali zhoršenie vzájomných vzťahov po tom, čo údajne nedošlo k realizácii predaja nehnuteľností. Záujem spoločnosti L. o kúpu nehnuteľností a aktívna účasť obvinenej v podvodnom konaní
názoru najvyššieho súdu vyplýva aj z ďalších výpovedí, a to obvineného Ing. A. a Ing. O., s ktorými sa však v napadnutých rozhodnutiach súdy v základnom konaní vo vzťahu k obvinenej kvalifikovaným spôsobom nevysporiadali. Aktívnemu konaniu obvinenej a jej uzrozumeniu s páchanou trestnou činnosťou
b) Tr. zák.
názoru dovolacieho súdu nasvedčuje aj množstvo nepriamych dôkazov, vykonaných na hlavnom pojednávaní, akými sú napríklad znalecký posudok Ing. Hodúla na stanovenie hodnoty dotknutých nehnuteľností z roku 2002 (
znaleckého posudku Ing. Gustáva Hodúla č. 36/2002 bola cena administratívnej budovy na Y. X v D. spolu s pozemkami a oploteniami stanovená na 12.931.760,-Sk), absencia požiadavky spoločnosti L. na stanovenie hodnoty nehnuteľností, ktorú možno vzhľadom na primeranú opatrnosť obchodnej spoločnosti ako podnikateľa rozumne predpokladať pri kúpe nehnuteľnosti v hodnote 72.000.000,- Sk, ako aj skutočnosť, že dokazovaním bolo preukázané, že spoločnosť L. nekontaktovala a vzhľadom na antedatovanie vyššie špecifikovaných dokumentov, úkonov, stanovísk a listín, ani spätne v roku 2004 nemohla kontaktovať bankové, či iné finančné inštitúcie za účelom získania úveru na kúpu nehnuteľnosti, vzhľadom na preukázateľne nepriaznivý a nedostatočný finančný stav spoločnosti, rovnako dokladujú účasť spoločnosti L. R., zastúpenej obvinenou Ing. D. na podvodnom konaní, ktorej rozsah a konkrétnu vedomosť bude potrebné súdmi ustáliť v novom konaní po zrušení napadnutých rozhodnutí v dovolacom konaní. Konanie obvinenej Ing. U. D. je potrebné
3 Obchodného zákonníka posudzovať ako konanie profesionála, pretože konatelia konajú s odbornou starostlivosťou, ktorou je potrebné rozumieť všeobecné znalosti a skúsenosti pri výkone funkcie s prihliadnutím na predmet podnikania. Odbornosť sa vzťahuje na schopnosť rozhodovania so znalosťou veci, v celej zložitosti problematiky podnikania spoločnosti. Odbornosť zahŕňa aj vytvorenie zodpovedajúcej informačnej sústavy spoločnosti v záujme získavania všetkých informácií relevantných vo vzťahu k predmetu rozhodovania (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 16/2008 z 19. februára 2009). Za takýchto okolností je
názoru najvyššieho súdu prítomné prinajmenšom uzrozumenie
b) Trestného zákona s tým, že v prípade nesplnenia povinností z fingovanej zmluvy, predmetom ktorej bolo sprostredkovanie kúpy nehnuteľnosti v hodnote 72 miliónov Sk, budú zo strany sprostredkovateľskej spoločnosti v prípade úmyselného navodenia porušenia povinností voči poškodenej spoločnosti V. H. uplatňované príslušné nároky na náhradu škody
zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka. Dovolací dôvod
3 Tr. por. tak vo vzťahu k Ing. D. naplnený bol. Na podklade vyjadreného najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozsudku. Úlohou okresného súdu bude riadiť sa názorom dovolacieho súdu v prerokovanej veci a vydať rozhodnutie až po prehodnotení zákonnosti všetkých dôkazov s ohľadom na konštatované skutočnosti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.