Obsah (5)

§ 62§ 39§ 419§ 420§ 421

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/212/2018 Identifikačné číslo spisu: 8814209208 Dátum vydania rozhodnutia: 30.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 62CSP.

Poukázala na podmienky platného postúpenia pohľadávky uvedené v § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v Zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka. Uviedla, že žalobca nepreukázal v konaní doručenie písomnej výzvy žalovanej po tom, čo bola nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním jednotlivých už splatných splátok. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ postúpil zmluvou zo dňa 27. júna 2014 predmetnú pohľadávku z úveru bez predchádzajúcej výzvy adresovanej žalovanej na zaplatenie dlžnej pohľadávky, postupoval v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Podľa názoru dovolateľky je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27. júna 2014 neplatným právnym úkonom

§ 39

Občianskeho zákonníka a splnenie zákonom požadovaných predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok nebolo v konaní preukázané. Navrhla rozhodnutie krajského súdu i rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

1. Žalobca sa k dovolaniu žalovanej písomne nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP), preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je potrebné odmietnuť. Na odôvodnenie (§ 451 ods. 3 veta prvá CSP) dovolací súd uvádza nasledovné: 6.

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a § 421 CSP (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 7.

§ 420

CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.

§ 421

CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

1. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
2. V danom prípade dovolací súd prioritne posudzoval prípustnosť dovolania, t. j. či boli splnené podmienky stanovené zákonom pre vecné prejednanie dovolania. Odborná spisba rozdeľuje podmienky prípustnosti dovolania na objektívne (a/ prípustný predmet, b/ lehota na podanie dovolania, c/ náležitosti dovolania) a subjektívne (osoba oprávnená podať dovolanie). (Ficová a kol. Občianske procesné právo, Druhé aktualizované a doplnené vydanie, Bratislava, Vydavateľské oddelenie Právnickej fakulty UK, 2008, str. 344). V CSP sú jednotlivé podmienky prípustnosti dovolania upravené nasledovne: v ustanoveniach § 420 až § 423 je upravený prípustný predmet, v ustanovení § 427 je stanovená lehota na podanie dovolania, v ustanovení § 428 sú stanovené náležitosti dovolania a v ustanovení § 424 až § 426 sú upravené subjekty oprávnené podať dovolanie.
3. Vychádzajúc z uvedeného (bod
4. tohto rozhodnutia) dovolací súd zistil, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), ktoré dovolanie spĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 CSP) a dovolateľka v ňom napáda rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby potvrdený a vo zvyšku zmenený.
5. Žalovaná prípustnosť dovolania vyvodila z ustanovenia § 420 písm. b/ a f/ CSP, v rámci čoho namietala aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby, ktorú mal súd skúmať vo všetkých fázach konania ex offo

§ 62CSP v spojitosti s platnosťou/neplatnosťou postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods.

8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 39 Občianskeho zákonníka (bližšie viď bod

1. tohto rozhodnutia).
2. K dovolacej námietke žalovanej

§ 420písm.

b/ CSP o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu dovolací súd uvádza, že žalovaná zjavne nerozlišuje medzi vecnou legitimáciou a procesnou subjektivitou (spôsobilosťou mať procesné práva a povinnosti, ktorú strane zákon priznáva, inak povedané ide aj o spôsobilosť byť účastníkom konania). Vecná legitimácia vyplýva z hmotného práva; má ju ten, kto je podľa hmotného práva nositeľom uplatneného práva alebo povinnosti. Či je strana sporu tiež vecne legitimovaná (aktívne alebo pasívne), ukáže sa až v konečnom rozhodnutí o veci. Na rozdiel od toho, spôsobilosť byť stranou sporu (civilnoprocesná subjektivita) má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva (§ 19 O.s.p., resp. § 61 CSP tzv. procesná subjektivita, pričom § 62 CSP hovorí o strate procesnej subjektivity). V civilných sporoch (resp. podľa O.s.p. občianskoprávnych konaniach) majú spôsobilosť byť stranou sporu tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti podľa hmotného práva.

1. V preskúmavanej veci žalobca EOS KSI Slovensko, s.r.o. je právnickou osobou s vlastnou právnou subjektivitou (obchodnou spoločnosťou - spoločnosťou s ručením obmedzeným) zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I od
2. augusta 1997, oddiel: Sro., vl. č. 15294/B, spôsobilou byť účastníkom v občianskoprávnych vzťahoch, a preto je žalobca spôsobilý byť aj stranou civilného sporu (§ 61 CSP, predtým § 19 O.s.p.). V konaní preto vystupoval ako strana, ktorá mala procesnú subjektivitu. Nedostatok vecnej legitimácie podľa tohto ustanovenia nie je dôvodom prípustnosti dovolania; môže mať za následok len nesprávnosť napadnutého rozhodnutia a nie prípustnosť dovolania (porovnaj napr. R 34/1993, ako aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 152/2011, 3 Cdo 293/2008, 4 Cdo 103/2012, 5 Cdo 441/2014, 5 Cdo 13/2016, 6 Cdo 10/2012). Nemožno preto prijať názor dovolateľky, že konanie pred súdom prvej inštancie, resp. odvolacím súdom trpelo vadou podľa § 420 písm. b/ CSP.
3. Pokiaľ dovolateľka považovala za procesnú vadu

§ 420písm.

f/ CSP nesprávny právny záver odvolacieho súdu v otázke aktívnej legitimácie žalobcu namietajúc aj právne posúdenie platnosti, či neplatnosti postúpenia pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a § 39 Občianskeho zákonníka, dovolací súd odkazuje jednak na bod

1. a
2. tohto rozhodnutia a tiež uvádza, že už podľa predchádzajúcej úpravy občianskeho súdneho konania dospel najvyšší súd k záveru, že realizácia procesných oprávnení sa účastníkovi neznemožňuje právnym posúdením (viď R 54/2012 a tiež sp. zn. 1 Cdo 62/2010, 2 Cdo 97/2010, 3 Cdo 53/2011, 4 Cdo 68/2011, 5 Cdo 44/2011, 6 Cdo 41/2011, 7 Cdo 26/2010 a 8 ECdo 170/2014). Podľa právneho názoru najvyššieho súdu nie je po
3. júli 2016 žiadny dôvod pre odklon od vyššie uvedeného chápania dopadu nesprávneho právneho posúdenia veci (nesprávneho vyriešenia niektorej právnej otázky súdom) na možnosť strany civilného sporového konania uskutočňovať jej patriace procesné oprávnenia. Na tom, že nesprávne právne posúdenie veci nezakladá žalovanou tvrdenú vadu zmätočnosti (§ 420 CSP), zotrval aj judikát R 24/2017 a tiež viaceré rozhodnutia najvyššieho súdu (por. sp. zn. 1 Cdo 202/2017, 2 Cdo 101/2017, 3 Cdo 94/2017, 4 Cdo 47/2017, 5 Cdo 145/2016, 7 Cdo 113/2017, 8 Cdo 76/2018).
4. Z uvedeného vyplýva, že v danom prípade prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť ani z § 420 písm. b/, ani z § 420 písm. f/ CSP, preto dovolací súd dovolanie žalovanej podľa ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol pre neprípustnosť.
5. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.