2 písm. c/ zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „Zákon o ochrane prírody”) na pozemnú aplikáciu chemickej látky - Roundup Biaktiv v území s tretím stupňom ochrany prírody a krajiny, v centrálnej časti území Národného parku Muránska planina a Národného parku Nízke Tatry, kat. úz. obcí E., P., E., G., Y., E., X. L. Y., G., J., J. a J., v lesných porastoch LUC Telgárt, Červená Skala, Pohorelá, Závadka nad Hronom, Polomka, Brezno. V súlade s § 82 ods. 12 zákona o ochrane prírody a krajiny určil podmienky vykonania činnosti, ku ktorej dal súhlas, a to pod bodmi 1/ až 13/ uvedenými vo výroku rozhodnutia. Zároveň vo výroku uviedol, že v zmysle § 89 zákona o ochrane prírody a krajiny na návrh alebo z vlastného podnetu môže súhlas zrušiť alebo zmeniť, a taktiež, že tento súhlas nenahrádza povolenia alebo rozhodnutia vyžadované
iných právnych predpisov. Týmto rozhodnutím prvostupňový orgán verejnej správy vyhovel žiadosti navrhovateľa Lesy SR, š. p. zo dňa 03.03.2016 o vydanie súhlasu na aplikáciu predmetnej chemickej látky. Listom zo dňa 18.03.2016 č. OU-BR-OSZP-2016/002314 oznámil prvostupňový orgán verejnej správy začatie konania o žiadosti a upovedomil o tom známych účastníkov konania a dotknuté orgány štátnej správy. Pri rozhodovaní zohľadňoval stanovisko odbornej organizácie Štátnej ochrany prírody SR S- NAPANT, a taktiež stanovisko ŠOP SR S- NP Muránska planina, ktorí zaujali kladné stanovisko s určenými podmienkami. Prihliadol aj na stanovisko OÚ Brezno, odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátnej vodnej správy. Kladné vyjadrenie dal do zápisnice aj zástupca Okresného úradu Brezno, pozemkového a lesného odboru. II. 2. Sťažovateľ podal správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Krajský súd v Banskej Bystrici napadnutým rozsudkom
162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu z nasledujúcich dôvodov: - rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 04.07.2016. Napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, za predpokladu splnenia stanovených podmienok fakticky neumožnilo aplikáciu dotknutého chemického prípravku od 01.01.2017, t. j. dochádza k naplneniu požiadavky žalobcu pri ochrane prírody, ktorej sa žalobca dovolával. Správny súdny poriadok umožňuje správnemu súdu odkloniť sa od zisteného skutkového stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia v prípade jeho zmeny. Správny súd zastával názor, že uplynutie doby, v ktorej by bolo možné realizovať činnosť, na ktorú bol daný žiadateľovi súhlas, by bol takou zmenou, na ktorú bolo potrebné prihliadnuť pri posudzovaní opodstatnenosti žaloby. - ak by správny súd za daného stavu zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie (vrátane prvostupňového rozhodnutia) a vrátil vec prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie s pokynom pre ďalší postup, čoho sa dožadoval žalobca z dôvodov namietaných v žalobe, znamenalo by to len formálne zopakovanie procesu, resp. vydanie procesného rozhodnutia (zastavujúceho), ktoré by pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci nepredstavovalo reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech. - správny súd po primárnom preskúmaní otázky, či bol žalobca ukrátený, resp. dotknutý na svojich právach, dospel k záveru, že tomu tak nie je, pretože v dôsledku uplynutia doby, v ktorej bolo možné realizovať pozemnú aplikáciu chemickej látky Roundup Biaktiv, na ktorú bola daná autorizácia - do 31.12.2016 (v zmysle Zoznamu autorizovaných prípravkov...), neprichádzalo už do úvahy výkon žalobou napadnutého rozhodnutia. - žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného, správny súd považoval za neopodstatnenú. Žalovaný zvolil štruktúru odôvodnenia rozhodnutia vydaného v odvolacom konaní neštandardným spôsobom, avšak správny súd mal za to, že rozhodnutie bolo napriek tomu zrozumiteľné. Žalovaný si osvojil závery prvostupňového orgánu verejnej správy, na ktoré podrobne v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal, zopakoval ich s tým, že vyhodnotil, že postup prvostupňového orgánu bol súladný s aplikovanými zákonmi, t. j. zákonom o ochrane prírody a Správnym poriadkom. Ak prvostupňový orgán vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil svoje rozhodnutie, nebolo vylúčené, aby odvolací orgán len odkázal na správnosť záverov prvostupňového orgánu. Nie je nevyhnutné zopakovať túto argumentáciu, ak z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a zo stanoviska prvostupňového orgánu k odvolaniu, ktorého podstatnú časť odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, vyplýval záver aj k odvolacím námietkam, ktorý si orgán rozhodujúci o odvolaní výslovne osvojil. - správny súd poukázal na to, že pokiaľ by rozhodnutie bolo nepreskúmateľné, táto skutočnosť by sama o sebe bránila samotnému preskúmavaniu zákonnosti rozhodnutia aj z ďalších namietaných dôvodov. Správny súd poukázal na stanovisko Nejvyššího správního soudu Českej republiky v rozhodnutí zo dňa 30.06.2010, sp. zn. 9As/2/2010, ktorý konštatoval, že pokiaľ by išlo o rozhodnutie nepreskúmateľné, v podstate už z lingvistickej stránky veci vyplýva, že nepreskúmateľné rozhodnutie nemožno vecne preskúmať. Nebolo možné sa zaoberať hmotnoprávnou argumentáciou, pokiaľ preskúmavané rozhodnutie neobstálo ani po formálnej stránke. Ak by žalobca brojil proti napadnutému rozhodnutiu aj z hľadiska hmotnoprávnej, potom namietanie nepreskúmateľnosti sa javí ako účelové. III. 3. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm.
1 a 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 10.
SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 11. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvoinštančné rozhodnutie, ktorým bol udelený súhlas na pomiestnu pozemnú aplikáciu chemickej látky Roundup Biaktiv. 12.
1 zákona o ochrane prírody a krajiny chránené vtáčie územia, chránené územia európskeho významu a zóny chránených území
9 sú súčasťou európskej sústavy chránených území, ktorej cieľom je zabezpečiť priaznivý stav ochrany biotopov európskeho významu a priaznivý stav ochrany druhov európskeho významu v ich prirodzenom areáli. 13.
2 zákona o ochrane prírody a krajiny akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, navrhované chránené vtáčie územie alebo územie európskeho významu (ďalej len „územie sústavy chránených území") alebo nie je pre starostlivosť oň potrebný, ale ktorý pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom na toto územie významný vplyv, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany. 14.
3 zákona o ochrane prírody a krajiny každý, kto zamýšľa uskutočniť plán alebo projekt
odseku 2 (ďalej len „navrhovateľ"), je povinný predložiť návrh plánu alebo projektu na posúdenie orgánu ochrany prírody. Táto povinnosť sa nevzťahuje na plány alebo projekty, ktoré sú predmetom posudzovania vplyvov
osobitného predpisu. 15.
4 zákona o ochrane prírody a krajiny okresný úrad v sídle kraja vydá k návrhu plánu alebo projektu
odseku 3 odborné stanovisko k možnosti jeho významného vplyvu na územie sústavy chránených území. Ak sa plán alebo projekt má uskutočniť na území viacerých krajov, odborné stanovisko vydá ten okresný úrad v sídle kraja, na území ktorého sa má uskutočniť najväčšia časť plánu alebo projektu. Odborné stanovisko môže vydať aj ministerstvo alebo okresný úrad v sídle kraja z vlastného podnetu, ak podnet na jeho vydanie bol zistený počas konania o vydanie výnimky, súhlasu alebo vyjadrenia
tohto zákona. Ak
odborného stanoviska plán alebo projekt môže mať samostatne alebo v kombinácii s iným plánom alebo projektom významný vplyv na toto územie, je predmetom posudzovania vplyvov
osobitného predpisu. 16.
1 písm. b), písm.
2 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dokumentáciu ochrany prírody a krajiny tvoria dokumenty osobitne chránených častí prírody a krajiny. 18.
4 zákona o ochrane prírody a krajiny dokumenty starostlivosti sa vyhotovujú najmä na účel uvedený v odseku 1 písm.
čl. 6 ods. 3 Smernice akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so správou lokality alebo nie je potrebný pre ňu, ale môže pravdepodobne významne ovplyvniť túto lokalitu, či už samotne, alebo v spojení s inými plánmi alebo projektmi, podlieha primeranému odhadu jeho dosahov na danú lokalitu z hľadiska cieľov ochrany lokality. Na základe výsledkov zhodnotenia dosahov na lokalitu a
ustanovení odseku 4 príslušné vnútroštátne orgány súhlasia s plánom alebo projektom iba po presvedčení sa, že nepriaznivo neovplyvní integritu príslušnej lokality, a v prípade potreby po získaní stanoviska verejnosti. 20.
čl. 6 ods. 4 Smernice ak sa aj napriek negatívnemu odhadu dosahov na lokalitu a pri neexistencii alternatívnych riešení plán alebo projekt musí realizovať z dôvodov vyššieho verejného záujmu, vrátane záujmov sociálnej a ekonomickej povahy, členský štát prijme všetky kompenzačné opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, že celková koherencia sústavy Natura 2000 bude ochránená. O prijatých kompenzačných opatreniach informuje Komisiu.
názoru najvyššieho súdu akýkoľvek plán alebo projekt, ktorý priamo nesúvisí so starostlivosťou o územie patriace do európskej sústavy chránených území, podlieha hodnoteniu jeho vplyvov na takéto územie z hľadiska cieľov jeho ochrany, tak ako to vyplýva z § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedený záver vyplýva aj z čl. 6 ods. 3 a ods. 4 Smernice. Preto nie je možné obísť dané ustanovenie uvedením, že ide o činnosť, ktorá priamo súvisí so starostlivosťou o les, a preto nie je naplnená hypotéza ustanovenia § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny, pretože ide o územie patriace do územia sústavy chránených území. Starostlivosť o územia patriace do európskej sústavy chránených území sa zabezpečuje v súlade s dokumentáciou ochrany prírody
Skutočnosť, či je určitá činnosť potrebná pre starostlivosť o územie európskej sústavy chránených území, nie je výsledkom ad hoc posúdenia potreby ochrany tohto územia a jej nástrojov, ale vyplýva z dokumentov starostlivosti. V prípade, že je táto činnosť súčasťou dokumentov starostlivosti, ide o činnosť potrebnú pre starostlivosť o dotknuté chránené územie. 25. Najvyšší súd ďalej uvádza, že z napadnutých rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že pred rozhodnutím o udelení súhlasu (prvoinštančné rozhodnutie správneho orgánu) nebolo vydané odborné stanovisko okresného úradu v sídle kraja o tom, že činnosť žiadateľa, aplikácia chemických látok, nemôže mať významný vplyv na územie sústavy chránených území (§ 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny). Kasačný súd poukazuje, že aj správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí uviedol, že z hľadiska predbežnej opatrnosti by bolo vhodné nepoužívať žiadne chemické látky v chránených územiach, pretože nevedia predpokladať ani zmerať ich dlhodobý a kumulatívny dopad na ekosystémy a biodiverzitu. 26. Najvyšší súd ďalej vytýka správnym orgánom, že sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali ani s ochranou biotopov a biotopov druhov, pre ktoré boli územia vyhlásené za chránené a zaradené do sústavy NATURA 2000. 27. Súd poukazuje na to, že „zákon v § 99 písm.
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.“ (Baricová, J.; Fečík, M.; Števček, M.; Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck,
1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude jasne definovať a ustáliť predmet konania, vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť. Najvyšší súd zároveň zdôraznil, že krajský súd je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 30.
3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.