162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Č.k.: 1229/2016 zo dňa 09.05.
1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a
1 písm. c/ zákona NR SR č. 152/1995 Z.z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o potravinách“) na odvolanie žalobcu postupom
2 správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j.: 353/2016 zo dňa 09.03.2016 zmenila tak, že odstránila nedostatky, ktorých sa dopustil orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia, keď pri aplikácii absorpčnej zásady uviedol neúplnú právnu kvalifikáciu správneho deliktu, ktorý považoval za najzávažnejší. Žalovaná preto žalobcovi uložila úhrnnú pokutu
4 písm. i/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Pokutu ponechala v pôvodnej výške (23 000,- €). Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zároveň uviedla, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca dňa 14.11.2015 v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 303, Wolkerova 15, 058 01 Poprad umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení - v rozpore s čl. 9 ods. 1 písm. f/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 zo dňa 25.10.2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu s Rady 2000/13/ES, smernica Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) 608/2004 v platnom znení (ďalej „Nariadenie /EÚ/ č. 1169/2011“) umiestňoval na trh výrobok müller mix CHOCO BALLS Jogurt s vanilkovou príchuťou ryžovými čokoládovými guľôčkami, na obale ktorého chýbal údaj o dátume spotreby; v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 písm. b/ Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 Z.z. zo dňa 06.10.2015 o požiadavkách na označovanie potravín (ďalej „Vyhláška č. 243/2015 Z.z.“), čl. 44 ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. c/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky (pečivo) predávané samoobslužným spôsobom, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Ďalej v rozpore s § 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách a čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh výrobok KOTÁNYI Maďarský guľáš koreninová soľ 25g, na obale ktorého boli uvedené rozdielne informácie na prednej pohľadovej strane a na zadnej strane. Uvedeným konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
2 písm. f/ a h/ zákona o potravinách. Ďalej v rozpore s § 10 písm. f/ a § 12 ods. 1 písm. m/ zákona o potravinách nezabezpečil uchovávanie potravín (maslo, čerstvé filety z lososa s kožou, opitý Izidor, Šmak parížsky šalát, Sardelové filety v oleji - rybacia polokonzerva) pri teplotách deklarovaných ich výrobcami; v rozpore s § 12 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách predával mäsové výrobky (Zipser párky, Jaternice, Spišské párky, Klobása údená na bukovom dreve, Viedenské párky, Bratislavské párky, Obyčajné párky), ktoré boli rozbalené na účel predaja jednotlivých častí a predávané na hmotnosť
požiadaviek spotrebiteľov, bez skrátenia dátumu spotreby; v rozpore s § 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 99/2012 Z.z. o hlbokozmrazených potravinách umiestňoval na trh výrobok Filé z aljašskej tresky hlbokozmrazené vákuovo balené, u ktorého bolo porušené vákuové balenie a na povrchu výrobkov bola námraza a výrobky vykazovali aj zmeny vo farbe (vyblednuté po vymrazení); v rozpore s § 12 ods. 1 písm. p) zákona o potravinách prevádzkovateľ neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciu pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení dátumu spotreby výrobky - Madeta Lipánek Maxi limetkový, Smotanový krém 130 g, DS: 14/11/15, Rajo Delissimo malina 150g, DS: 14.11.2015, Clever Krémový jogurt broskyňa - maracuja 330g, DS: 14.11.2015. Uvedeným konaním mal naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
2 písm. o/ zákona o potravinách. Taktiež bolo
žalovanej preukázané, že žalobca v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín umiestňoval na trh až 12 druhov ovocia a zeleniny nevhodného na ľudskú spotrebu, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
4 písm. a/ zákona o potravinách. Okrem uvedeného mala žalovaná za preukázané, že žalobca spáchal správny delikt
4 písm. i/ zákona o potravinách a to tým, že predával potraviny po uplynutom dátume spotreby (5 druhov potravín) a dátume minimálnej trvanlivosti (5 druhov potravín). S poukazom na rozhodnutie Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) Poprad č.j.: 780/2015 zo dňa 31.03.2015 (právoplatné dňa 27.04.2015), ktorým bola uložená úhrnná pokuta vo výške 500,- €
2 písm. h/ a ods. 6 zákona o potravinách za opakované umiestňovanie na trh potravín klamlivo označených a umiestňovanie na trh potravín nesprávne označených a rozhodnutie RVPS Poprad č.j.: 1946/2015 zo dňa 15.10.2015 (právoplatné dňa 04.11.2015), ktorým bola uložená pokuta vo výške 7 000,- €
4 písm. i/ zákona o potravinách za umiestňovanie na trh jedného druhu potravín po uplynutom dátume minimálnej trvanlivosti, správny orgán konštatoval, že do jedného roka od dňa nadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí došlo k opätovnému porušeniu povinností, za ktoré bola uložená pokuta
2 písm. f/, h/ a § 28 ods. 4 písm. i/ zákona o potravinách, čím boli splnené podmienky pre uplatnenie zvýšenej sadzby
6, 7 zákona o potravinách.
10 zákona o potravinách, zamestnanec RVPS vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. V danom prípade bola kontrola vykonaná dvoma inšpektormi žalovaného, ktorí neprišli do styku s rozhodovaním vo veci v druhom stupni, ďalej inšpektorom územne príslušnej RVPS Poprad a na základe príslušného poverenia inšpektorom územne nepríslušnej RVPS Banská Bystrica. Priebeh a výsledky kontroly boli posúdené zamestnancami rôznych orgánov úradnej kontroly potravín na základe spoločného konsenzu. Výsledky kontroly boli v tejto podobe doručené vecne a miestne príslušnej RVPS Poprad bez akéhokoľvek právneho posúdenia alebo vysloveného názoru či pokynu.
zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu, ak táto koná v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi. Postupový list žalovanej príslušnej RVPS nedáva žiadnu priamu inštrukciu príslušnej RVPS, postupuje jej len objektívne zistené skutočnosti pri kontrole, ktorú vykonal poverený zamestnanec inej RVPS a dvaja zamestnanci žalovanej za prítomnosti zamestnanca vecne príslušnej RVPS. Postupový list žalovanej je administratívnym úkonom, ktorým boli podklady z úradnej kontroly zaslané vecne a miestne príslušnému orgánu na konanie a nemá právnu silu ovplyvniť objektívne zistené skutočnosti pri výkone úradnej kontroly potravín. Druhostupňový orgán v ňom neinštruoval prvostupňový orgán ako má vo veci konať a aké skutky má kontrolovaný subjekt potrestať, a ani akú pokutu a v akej výške a
akého ustanovenia má uložiť. Ak boli pri úradnej kontrole potravín objektívne zistené skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že došlo k porušeniu, resp. nedodržaniu povinnosti
zákona o potravinách alebo osobitných právnych predpisov priamo zákon nariaďuje správnemu orgánu konať a rozhodnúť o uložení sankcie. Vecne a miestne príslušný správny orgán prvého stupňa je povinný spoľahlivo zistiť skutkový stav veci, získať pre vydanie rozhodnutia všetky nevyhnutné podklady, pričom záznam z úradnej kontroly potravín je len jedným z nich. Tak sa tomu stalo aj v tomto konkrétnom prípade, kde prvostupňový správny orgán na overenie stavu vykonal dodatočnú úradnú kontrolu potravín. Ako prvok nestrannosti bola do celoslovenských úradných kontrol zavedená prítomnosť inšpektorov z iných RVPS, ktorí spolu so zamestnancami žalovaného vykonávajú úradnú kontrolu potravín, pričom prítomný je aj inšpektor príslušnej RVPS, čím sa v najvyššej možnej miere eliminuje riziko neobjektívneho zistenia skutočného stavu veci pri úradnej kontrole. Za účelom odstránenia akéhokoľvek podozrenia z nestranného posúdenia veci sú navyše kontrolné zistenia dokumentované aj vo forme fotografií, ktoré napriek ich spochybňovaniu žalobcom potvrdzujú nedostatky v písomne zdokumentovanej podobe. K porušovaniu zásady dvojinštančnosti nedochádza aj z toho dôvodu, že samotný výkon úradnej kontroly je len procesným úkonom pred možným začatím správneho konania v prípade, že pri úradnej kontrole potravín bolo zistené porušenie právnych predpisov. Nejde teda o úkony v rámci správneho konania, ale ide o úkony pred možným začatím správneho konania, pričom začatie konania a vydanie rozhodnutia je plne v réžii prvostupňového orgánu, do čoho žalovaná nezasahuje. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo umožnené sa účastníkovi konania riadne odvolať. 6. Krajský súd ďalej poukázal na to, že úradná kontrola je presne definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či kontrolovaný subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu je príslušný orgán povinný zaznamenať spôsobom a vo forme určenej v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa, ktorý má možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam, prípadne podať vysvetlenie, informácie. Na základe takto zdokumentovaného stavu orgán úradnej kontroly posúdi, či sú dôvody na uloženie sankcie. V prípade ak dôjde k záveru, že protiprávne konanie účastníka je dostatočne zdokumentované a napĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát iných správnych deliktov uvedených v § 28 zákona o potravinách, v súlade s postupom určeným v správnom poriadku začne proces, ktorého výsledkom je rozhodnutie o uložení pokuty. Úradnou kontrolou nezačína žiadne správne konanie, preto ani záznam o úradnej kontrole potravín nemusí byť vyhotovený vo forme zápisnice s náležitosťami
Úradný záznam spĺňal všetky náležitosti vyplývajúce z osobitného predpisu - Nariadenia (ES) č. 882/
1 písm. c/ nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v spojení s § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z.. Na štítkoch pri jednotlivých druhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby. Ostatné údaje boli uvedené v katalógu, ktorý však nebol v ich blízkosti, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkoch.
1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z. musí byť nebalená potravina označená v blízkosti jej umiestnenia najmenej týmito údajmi: a) názov, b) údajom
osobitného predpisu ..., ktorý sa udáva za slovom „obsahuje:“... (alergény), c) netto množstvo, d) DMT alebo DS.
2 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z. ostatné povinné údaje o potravine (napr. zloženie výrobku) musia byť v tesnej blízkosti potraviny, možno ich uvádzať v katalógu. V tomto prípade na štítku pri jednotlivých druhov nebalených druhoch pečiva bol uvedený názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby, ostatné povinné údaje predávajúci uvádzal v tzv. katalógu, čo je jasne uvedené v úradnom zázname. Pre splnenie povinnosti uvedenej v § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z. nepostačuje uvedenie vymedzených údajov iba formou popísanou v § 3 ods. 2 tejto vyhlášky. Tieto údaje (vrátane alergénov) musia byť uvedené v blízkosti umiestnenia potraviny (napr. na cenovke, ktorá jednoznačne identifikuje potravinu), pričom okrem konkrétneho slovného vymenovania prítomných alergénov je akceptovateľnou možnosťou aj ak obchodník za „Obsahuje:“ uvedie čísla (v poradí
prílohy II Nariadenia (ES) č. 1169/2011) a vysvetlenie k jednotlivým číslam je zoznam alergénov umiestnený na dobre viditeľnom mieste v tesnej blízkosti tejto potraviny (napr. na chladiacom pulte). Ďalej je akceptovateľné, ak nie sú alergény uvedené priamo na cenovke výrobku, ale musí byť dodržaná previazanosť medzi uvedenými alergénmi a výrobkami, ktoré ich obsahujú. V každom prípade musí mať konečný spotrebiteľ informácie o obsahu alergénov v nebalených potravinách k dispozícii rýchlo a jednoducho, bez toho, aby pred výberom a kúpou takejto nebalenej potraviny žiadal obsluhu daného predajného úseku o informácie o obsahu alergénov, resp. ich prácne vyhľadával v katalógoch. Vzhľadom na to, že konečný spotrebiteľ mal v tomto prípade tieto informácie prístupné iba v katalógoch, ktoré dokonca neboli umiestnené pri pekárskych výrobkoch, ale na pulte s lahôdkarskými výrobkami, nemohol sa ľahko dostať k informáciám o obsahu alergénov. Žalobca sa nemôže odvolávať na právne predpisy, ktoré sú vydané v iných členských štátoch EU. Slovenská republika tieto povinnosti ustanovila vo Vyhláške č. 243/2015 Z.z., čiže predajcovia v SR musia dodržiavať tento právny predpis. Je teda zrejmý účel, ktorý sledoval zákonodarca zavedením vnútroštátnych pravidiel označovania nebalených potravín a to poskytnúť spotrebiteľovi na jednom mieste základné informácie, ktoré identifikujú potravinu (názov, množstvo) a ďalej informácie o ochrane zdravia spotrebiteľov a bezpečnom používaní potraviny (dátum spotreby/dátum minimálnej trvanlivosti a prítomnosť alergénov). Tieto údaje musí mať spotrebiteľ bezprostredne k dispozícii pri prvom kontakte s potravinou a bez tohto, aby urobil akýkoľvek ďalší úkon na ich získanie (napr. na výveske, štítku, cenovke a pod.) Ostatné povinné informácie (vrátane celkového zloženia potraviny) môžu byť uvedené aj inou formou, napr. v katalógu/zakladači, v ktorých si môže spotrebiteľ tieto údaje v prípade záujmu vyhľadať. 12. Žalobca v žalobe argumentoval, že v konaní bol porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd a z neho vyplývajúceho práva na spravodlivý proces (článok 6), keďže vo veci nerozhodoval nestranný subjekt, pri rozhodovaní použil nezákonné dôkazy a práva na ochranu súkromia (článok 8), nakoľko tento zásah do súkromia žalobcu nebol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, inšpekcia nebola uskutočnená bez predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom (proti ktorému možno podať efektívny opravný prostriedok), počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá tretia osoba, dokonca ani zamestnanec žalobcu, kontrolný orgán disponoval širokou právomocou ohľadom kontroly, ktorá trvala cca 7 a pol hodiny, počas ktorého bolo prekontrolované nespočetné množstvo tovaru. V dôsledku takého konania nemožno považovať záznam o úradnej kontrole potravín ako zákonný dôkaz.
krajského súdu z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že úradná kontrola potravín dňa 14.11.2015 v prevádzkarni: B1LLA s. r. o., filiálka č. 303, Wolkerova 15, Poprad, bola vykonaná v zmysle všetkých právnych predpisov, ktoré sa týkajú výkonu úradnej kontroly potravín. Dôkazy, ktoré inšpektori zhromaždili v tejto veci, nevyvolávajú pochybnosti ohľadom spôsobu ich získania, ich spoľahlivosti, či presnosti. Kontrola bola vykonaná za prítomnosti zodpovedného zamestnanca žalobcu, žalobcovi bola preukázateľne poskytnutá reálna možnosť riadne sa obhajovať, vyjadrovať sa a navrhovať doplnenia a dôkazy už pri prerokovaní záznamu o úradnej kontrole potravín, ako aj v upovedomení o začatí správneho konania. Následné rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzali výlučne zo zákonných dôkazov, preto nedošlo k porušeniu práva prevádzkovateľa na spravodlivý proces
článku 6 Dohovoru. Ďalej správny súd poukázal na jednoznačne vymedzené zákonné právo vykonávať úradné kontroly potravín bez prechádzajúceho ohlásenia, bez akékoľvek povolenia a súhlasu ďalšieho orgánu (samozrejme vo frekvenciách stanovených určeným spôsobom), s vymedzeným oprávnením zamestnancov orgánu úradnej kontroly potravín vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, nemožno považovať za obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti, ktorá by v tomto prípade bola v rozpore so záujmom ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa na trhu potravín. Pokiaľ ide o Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, tento priznáva práva fyzickým osobám aj právnickým osobám. Pod ochranu Dohovoru spadajú práva každého jednotlivca nachádzajúceho sa na území zmluvného štátu a podliehajúceho jeho jurisdikcii. Adresátmi ustanovení Dohovoru lak môžu byť občania signatárskych štátov, ale aj cudzinci, utečenci, prípadne osoby bez štátnej príslušnosti. Právnické osoby sa môžu dovolávať ustanovení Dohovoru v obmedzenom rozsahu, ich pôsobnosť je odvodená od povahy oprávnenia zakotveného v konkrétnom ustanovení (Šišková: Dimenze ochrany lidských práv s. 113-115). Vychádzajúc z vyššie uvedeného a vzhľadom na povahu oprávnenia, právnická osoba sa nemôže dovolávať napríklad práva na rodinný a súkromný život, práva na uzatvorenie manželstva, práva na vzdelanie a práva na slobodné voľby, a preto je nepravdivé tvrdenie žalobcu, že bolo porušené jeho právo na nedotknuteľnosť obydlia
čl. 8 Dohovoru, resp. Ústavy, pretože také právo právnickej osobe neprináleží. Práve čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, na ktorý sa žalobca odvoláva, právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života právnickej osobe zaručovať nemôže, keďže výkon tohto práva by bol irelevantný. 13. K námietke žalobcu, ktorou namietal neprimeranosť výšky uloženej pokuty, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení za ktoré bola uložená, že predstavuje neúmerný zásah do majetku žalobcu správny súd uviedol, že žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia riadne popísala správne úvahy pri určení výšky pokuty, zaoberala sa otázkou aplikácie absorpčnej zásady, posúdením súbehu deliktov ako priťažujúcej okolnosti, vyhodnotením závažnosti a možných následkov jednotlivých konaní, ich trvaním, minulosťou a opakovanosťou. Pokutu vo výške 23 000,- € (teda vo výške tvoriacej 2,3% najvyššej možnej pokuty) uloženú žalobcovi za dva z najzávažnejších správnych deliktov
zákona o potravinách, z tohto jeden opakovaný a ďalšie tri menej závažné správne delikty, ale opakované a spáchané viacerými skutkami, považoval za oprávnenú a primeranú. Vo sfére prevádzkovateľa má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, ako aj represívnu a postihovať za protiprávne konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, inak sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. 14. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa v prvom rade nestotožnil s právnym posúdením krajského súdu týkajúcim sa namietaného porušenia zásady dvojinštančnosti správneho konania. Namietal, že je nemysliteľné, aby sa druhostupňový orgán (žalovaný) podieľal na výkone kontroly potravín. V tejto súvislosti zdôraznil, že úradný postup vykonaný zamestnancom pri úradnej kontrole potravín je úradným postupom toho istého subjektu, ktorý rozhodol o odvolaní, aj keď rozhodnutie o odvolaní podpísal iný zamestnanec. Ďalej poukazujúc na ust. § 6 ods. 2 písm. a/ a c/ zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov ako i čl. 2 ods. 2 Ústavy SR uviedol, že žalovaný môže udeliť poverenie na výkon kontroly v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy len zamestnancovi regionálnej veterinárnej a potravinovej správy a teda nie svojim vlastným zamestnancom. Postup žalovaného bol nad rámec zákona a porušil ním zásadu dvojinštančnosti konania, ako aj práva sťažovateľa garantované právnym poriadkom Slovenskej republiky. Postupom žalovaného bola bez akýchkoľvek pochybností narušená objektívnosť, nestrannosť, dôveryhodnosť, nezávislosť a nepredpojatosť rozhodovania orgánu verejnej správy prvého stupňa ako aj žalovaného, potlačená zásada dvojinštančnosti konania a v konečnom dôsledku aj ústavné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu. Odvolanie sťažovateľa teda bolo len formálnym odvolaním, ktoré mu nedávalo akúkoľvek nádej, že prvostupňové rozhodnutie nezávisle preskúma žalovaný, ktorý autoritatívne deklaroval závery o porušení zákona o potravinách už v zázname o výkone úradnej kontroly potravín. Uvedením zistených porušení žalovaným v zázname o výkone úradnej kontroly potravín vzniklo riziko, že pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia bude orgán verejnej správy prvého stupňa vnímať závery obsiahnuté v zázname o výkone úradnej kontroly potravín ako inštrukcie (záväzné pokyny) pre vydanie svojho rozhodnutia, čo sa aj v danom prípade stalo. Za nesprávny považoval sťažovateľ aj záver krajského súdu, že regionálna veterinárna a potravinová správa neobdržala žiadny pokyn od žalovaného, ako má vo veci rozhodnúť a že postupový list je len administratívnym úkonom. Žalovaný nemusel priamo v postupovom liste udeliť prvostupňovému orgánu pokyn, ako má vo veci rozhodnúť. Stačilo, aby svoj názor vyjadril v zázname o výkone úradnej kontroly potravín, ktorý následne prvostupňový orgán bral ako záväzný a na základe ktorého rozhodol. Okrem uvedeného mal sťažovateľ za to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil keď konštatoval, že úradnou kontrolou nezačína správne konanie. Poukázal na ust. § 31 ods. 2 zákona o potravinách, z ktorého vyplýva, že na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, t.j. správny poriadok okrem konania
9 a ods. 12 zákona o potravinách. V tejto spojitosti zdôraznil, že prvým úkonom správneho orgánu voči sťažovateľovi v tomto konaní bolo vykonanie úradnej kontroly potravín a spísanie záznamu z nej, pričom doručenie upovedomenia o začatí správneho konania bolo až následným (druhým) úkonom správneho orgánu vo veci. Stotožnenie sa s argumentáciou krajského súdu, že správne konanie začalo až doručením upovedomenia o začatí správneho konania sťažovateľovi by znamenalo, že správny orgán nebol oprávnený začať so zaobstarávaním podkladov k veci (vykonanie úradnej kontroly a spísanie záznamu z nej), skôr ako upovedomí o začatí konania samotného účastníka konania - sťažovateľa. V danej veci tak orgán verejnej správy prvého stupňa nebol oprávnený obstarať si podklady predtým ako doručil sťažovateľovi upovedomenie o začatí konania, a teda takáto listina nemôže byť v konaní použitá ako dôkaz a správne orgány by naň nemali prihliadať. 15. V ďalšom bode kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal konštatovanie krajského súdu, že ,,Potravinové právo jednoznačne definuje informácie o prítomnosti alergénov v potravinách ako povinný údaj v záujme ochrany zdravia spotrebiteľov a bezpečného používania potraviny (...). Tvrdenie žalobcu, že pri predaji nebalených potravín postačovalo uvádzať prítomnosť alergénov len v katalógu, ktorý dokonca nebol uložený v blízkosti potravín, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov, žalovaná považuje za nesprávne, čo v preskúmavanom rozhodnutí odôvodnila nasledovnými závermi: (...).“
sťažovateľa však z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, aký názor zaujal krajský súd k tejto námietke sťažovateľa, keďže v rozsudku citoval len právne posúdenie prezentované počas konania žalovaným. Ak by sa vychádzalo z toho, že krajský súd sa stotožnil s právnym posúdením žalovaného, tak s týmto právnym posúdením sťažovateľ nesúhlasil a považoval ho za nesprávne. V tejto spojitosti dal do pozornosti ust. § 3 ods. 1 a 2 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 243/2015 zo dňa 06.10.2015 o požiadavkách na označovanie potravín, pričom poznamenal, že pojmy „v blízkosti umiestnenia“ a „v tesnej blízkosti“ nie sú vo vyhláške a ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise legálne definované. Vzhľadom na absenciu legálnej definície týchto pojmov je potrebné tieto neurčité pojmy interpretovať prostredníctvom interpretačných právnych pravidiel, medzi ktoré patrí gramatický, teleologický a logický výklad. Poukázal na to, že k výkladu ustanovení zákona nie je možné pristupovať len z hľadiska jeho textácie, ale treba k nemu pristupovať z hľadiska jeho účelu. Keďže sa katalóg obsahujúci všetky zákonom vyžadované údaje nachádzal v blízkosti nebalených potravín, bol
sťažovateľa naplnený účel zákona a žalovaný bez ďalšieho dokazovania a riadneho zdokumentovania rozhodol, že údaje o alergénoch v nebalených potravinách musia byť uvedené na cenovke, a to aj napriek tomu, že vo Vyhláške o požiadavkách na označovanie potravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedená povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje o nebalených potravinách na cenovke, a teda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka. Ďalej uviedol, že žalovaný na jednej strane tvrdí, že uvedenie informácií o alergénoch v katalógu nachádzajúcom sa v blízkosti ich umiestnenia je nepostačujúce a vyžaduje, aby boli informácie o alergénoch uvedené na cenovke a na strane druhej považuje za akceptovateľné, keď prevádzkovateľ potravinárskeho podniku - sťažovateľ uvedie na cenovke len čísla označujúce alergény, pričom vysvetlenie k jednotlivým číslam by bolo v zozname alergénov, ktorý by sa mohol nachádzať
vyjadrenia žalovaného napr. na chladiacom pulte. Takáto argumentácia však postráda akýkoľvek zmysel, pretože
názoru žalovaného na jednej strane nie je možné od spotrebiteľa vyžadovať, aby si informácie o alergénoch vyhľadával v katalógu umiestnenom v blízkosti potravín, ale na strane druhej je akceptovateľné, ak si informácie o číslach označujúcich alergény uvedené na cenovke spotrebiteľ vyhľadá v zozname alergénov, ktorý by sa nachádzal v blízkosti umiestnenia potravín.
zamietol. 18. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného v súvislosti s porušením zásady dvojinštančnosti konania poukázal na to, že závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Sžo/262/2015 (na ktorý sa okrem ďalších odvolával žalovaný) vychádzajú z iného právneho stavu a nemožno ich považovať za smerodajné v tomto konaní. Uviedol, že žalovanému nevyplýva oprávnenie vykonať kontrolu a záznam z nej postúpiť príslušnému prvoinštančnému správnemu orgánu a následne vo veci rozhodovať v druhej inštancii o odvolaní účastníka konania ako druhoinštančný správny orgán. Posúdenie tejto námietky sťažovateľa zo strany správneho súdu je nevyhnutné na vyvodenie záveru, či vo veci došlo, resp. nedošlo k porušeniu zásady dvojinštančnosti. Ďalej poznamenal, že nezákonnosť v zložení orgánu verejnej moci konajúceho vo veci spôsobuje nezákonnosť konania celého tohto orgánu a je dôvodom na zastavenie konania. Akékoľvek dôkazy získané v konaní pred týmto orgánom sú preto nezákonné a nemožno ich použiť aj keby následne konal vo veci v zákonnom zložení. Uvedený záver
sťažovateľa vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2S/46/2017 zo dňa 06.06.
1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 12. septembra 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.). 20. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č.k. 6S/26/2017-99 zo dňa 8. februára 2018, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej Č.k.: 1229/2016 zo dňa 09.05.2016, ktorým na odvolanie sťažovateľa postupujúc
2 správneho poriadku rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa - Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Poprad č.j.: 353/2016 zo dňa 09.03.2016 zmenila tak, že (po odstránení nedostatkov, ktorých sa mal dopustiť orgán verejnej správy prvého stupňa pri vydávaní rozhodnutia, keď pri aplikácii absorpčnej zásady uviedol neúplnú právnu kvalifikáciu správneho deliktu, ktorý považoval za najzávažnejší) uložila sťažovateľovi úhrnnú pokutu
4 písm. i/ v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách. Pokutu ponechala v pôvodnej výške stanovenej orgánom verejnej správy prvého stupňa (23 000,- €). Žalovaná svoje rozhodnutie vydala a právne odôvodnila na tom skutkovom základe, že sťažovateľ dňa 14.11.2015 v prevádzkarni BILLA s.r.o., filiálka č. 303, Wolkerova 15, 058 01 Poprad, umiestňoval na trh potraviny s nedostatkami v označení - v rozpore s čl. 9 ods. 1 písm. f/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, umiestňoval na trh výrobok müller mix CHOCO BALLS Jogurt s vanilkovou príchuťou s ryžovými čokoládovými guľôčkami, na obale ktorého chýbal údaj o dátume spotreby; v rozpore s § 3 ods. 3, § 4 ods. 1 zákona o potravinách, § 3 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 243/2015 Z.z., čl. 44 ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm. c/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh nebalené pekárske výrobky (pečivo) predávané samoobslužným spôsobom, pričom v blízkosti ich predaja/umiestnenia neboli uvedené údaje o prítomnosti alergénov. Ďalej v rozpore s § 6 ods. 5 písm. b/ zákona o potravinách a čl. 7 ods. 1 písm. a/ Nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 umiestňoval na trh výrobok KOTÁNYI Maďarský guľáš koreninová soľ 25g, na obale ktorého boli uvedené rozdielne informácie na prednej pohľadovej strane a na zadnej strane. Uvedeným konaním mal sťažovateľ naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
2 písm. f/ a h/ zákona o potravinách. Ďalej v rozpore s § 10 písm. f/ a § 12 ods. 1 písm. m/ zákona o potravinách nezabezpečil uchovávanie potravín (maslo, čerstvé filety z lososa s kožou, opitý Izidor, Šmak parížsky šalát, Sardelové filety v oleji - rybacia polokonzerva) pri teplotách deklarovaných ich výrobcami; v rozpore s § 12 ods. 1 písm. j/ zákona o potravinách predával mäsové výrobky (Zipser párky, Jaternice, Spišské párky, Klobása údená na bukovom dreve, Viedenské párky, Bratislavské párky, Obyčajné párky), ktoré boli rozbalené na účel predaja jednotlivých častí a predávané na hmotnosť
požiadaviek spotrebiteľov, bez skrátenia dátumu spotreby; v rozpore s § 4 Vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 99/2012 Z.z. o hlbokozmrazených potravinách umiestňoval na trh výrobok Filé z aljašskej tresky hlbokozmrazené vákuovo balené, u ktorého bolo porušené vákuové balenie a na povrchu výrobkov bola námraza a výrobky vykazovali aj zmeny vo farbe (vyblednuté po vymrazení); v rozpore s § 12 ods. 1 písm. p/ zákona o potravinách prevádzkovateľ neumiestnil oddelene ani neoznačil informáciu pre spotrebiteľa o blížiacom sa ukončení dátumu spotreby výrobky - Madeta Lipánek Maxi limetkový, Smotanový krém 130 g, DS: 14/11/15, Rajo Delissimo malina 150g, DS: 14.11.2015, Clever Krémový jogurt broskyňa - maracuja 330g, DS: 14.11.2015. Uvedeným konaním mal naplniť všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
2 písm. o/ zákona o potravinách. Taktiež bolo
žalovanej preukázané, že sťažovateľ v rozpore s § 6 ods. 5 písm. a/ zákona o potravinách a čl. 14 ods. 1 v spojení s ods. 2 písm. b/ a ods. 5 Nariadenia (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 28.01.2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a ustanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín umiestňoval na trh až 12 druhov ovocia a zeleniny nevhodného na ľudskú spotrebu, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu
4 písm. a/ zákona o potravinách. Okrem uvedeného mala žalovaná za preukázané, že sťažovateľ spáchal správny delikt
4 písm. i/ zákona o potravinách a to tým, že predával potraviny po uplynutom dátume spotreby (5 druhov potravín) a dátume minimálnej trvanlivosti (5 druhov potravín). 21.
1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22.
1, 2 S.s.p., správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 23.
1 S.s.p. kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. 24.
na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu.
jeho tvrdení nesprávne právne posúdiť i správny súd, z čoho vyvodzoval aj záver o potrebe zrušiť tento rozsudok a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. 27.
1 zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti na základe zistení pri výkone úradnej kontroly potravín prijme opatrenia
osobitného predpisu. 28.
1 zákona o potravinách orgány štátnej správy vo veciach úradnej kontroly potravín
tohto zákona a osobitných predpisov sú:
5 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín v rámci svojej pôsobnosti ukladajú opatrenia a pokuty a prerokúvajú priestupky, ktoré zistia pri výkone úradnej kontroly. 30.
9 zákona o potravinách orgány úradnej kontroly potravín pri plnení svojich úloh navzájom spolupracujú a v mieste svojej pôsobnosti spolupracujú s územne príslušnými orgánmi miestnej štátnej správy. 31.
11 zákona o potravinách zamestnanec regionálnej veterinárnej a potravinovej správy vykonávajúci úradnú kontrolu potravín je oprávnený na základe poverenia, ktoré vydáva Štátna veterinárna a potravinová správa, vykonávať úradnú kontrolu aj v územnom obvode inej regionálnej veterinárnej a potravinovej správy. 32.
2 písm. f/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- € do 100 000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába, balí alebo umiestňuje na trh potraviny nesprávne označené alebo neoznačené. 33.
2 písm. o/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 100,- € do 100 000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi porušuje zásady správnej výrobnej praxe, povinnosti a požiadavky na hygienu výroby potravín, manipulovania s nimi a pri ich umiestňovaní na trh. 34.
4 písm. i/ zákona o potravinách orgán úradnej kontroly potravín uloží právnickej osobe alebo fyzickej osobe podnikateľovi pokutu od 1 000,- € do 500 000,- €, ak v rozpore s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi umiestňuje na trh potraviny po uplynutí dátumu spotreby alebo po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti. 35.
12 zákona o potravinách, na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
sťažovateľa naplnený účel zákona. Žalovaný bez ďalšieho dokazovania a riadneho zdokumentovania rozhodol, že údaje o alergénoch v nebalených potravinách musia byť uvedené na cenovke, a to aj napriek tomu, že vo Vyhláške o požiadavkách na označovanie potravín, ani v žiadnom inom všeobecne záväznom právnom predpise nie je uvedená povinnosť prevádzkovateľa potravinárskeho podniku uvádzať údaje o nebalených potravinách na cenovke, a teda blízkosť produktu nie je špecifikovaná ako cenovka.
názoru kasačného súdu uvedená námietka sťažovateľa nemôže obstáť, keďže tak žalovaný ako i správny súd vo svojich rozhodnutiach správne poukázali na Záznam o úradnej kontrole potravín č. ŠVPS SR/2015/So,Mi,Má/52 zo dňa 14.11.2015, kde je pod bodom 4.C/ uvedené, že u nebalených pekárskych výrobkov (pečiva), predávaných samoobslužným spôsobom, neboli v blízkosti ich umiestnenia údaje o prítomnosti alergénov
1 písm. c/ nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 v spojení s § 3 ods. 1 Vyhlášky č. 243/2015 Z.z.. Na štítkoch pri jednotlivých druhoch pečiva bol uvedený ich názov, hmotnosť, informácia o spôsobe výroby. Ostatné údaje (a teda aj údaje o alergénoch) boli uvedené v katalógu, ktorý však nebol v ich blízkosti, ale až na pulte pri predaji lahôdkarských výrobkov. Tak z odôvodnenia rozsudku krajského súdu, ale i rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že splnenie vyššie popísanej oznamovacej/informačnej povinnosti neviazali (tak ako to naznačoval sťažovateľ) na cenovku predávaných produktov, resp. nevylučovali jej uvedenie prípadne v katalógu, ale spájali a vyhodnocovali ju s ohľadom na kritérium blízkosti, resp. prepojenosť s produktmi obsahujúcimi alergény, keďže je zrejmé, že účelom zavedenia tejto povinnosti bolo informovať spotrebiteľov o potenciálnych rizikách plynúcich z prítomnosti alergénov v produktoch už pri ich výbere. Uvedená povinnosť evidentne nebola splnená, keďže spotrebiteľ mal síce tieto informácie dostupné v katalógu, avšak tento nebol umiestnený pri pekárskych výrobkoch, ale na pulte s lahôdkarskými výrobkami (na inom mieste neviažucom sa k dotknutým produktom), a preto sa nemohol pri výbere a kúpe uvedených produktov ľahko dostať k informáciám o obsahu alergénov. 42. Ďalšou námietkou, ktorou sťažovateľ spochybňoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia bola neprimeranosť výšky uloženej pokuty, keď poukazujúc na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 mal za to, že sankcie ukladané zo strany správnych orgánov musia byť účinné, úmerné a odradzujúce. Sankcia uložená sťažovateľovi vo výške 23 000 eur tieto atribúty nespĺňa, nakoľko nie je úmerná závažnosti údajných porušení, za ktoré bola uložená. Zdôraznil, že uložená pokuta viac ako deväťstonásobne prevyšuje cenu tovaru, ktorý bol údajne umiestňovaný na trh po dátume spotreby.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.