Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Sžsk/60/2018 Identifikačné číslo spisu: 5017200417 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Zdenka Reisenauerová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S
§ 36ods.
4 písm. f/ zákona o službách zamestnanosti v znení účinnom k 31. 12. 2017 za važný dôvod podľa ods. 5 písm. a/ až e/ a h/ sa považujú tiež iné dôvody, ktorých vážnosť posudzuje úrad, teda z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že vážnosť iných dôvodov posudzuje úrad a nie žalobca, ktorému takáto kompetencia neprislúcha. 7.3. Žalobca vytýkal žalovanému, ako aj správnemu súdu, že nedali náležitú odpoveď na otázku, čo považujú ako vážny dôvod na odmietnutie zamestnania. Dôvodil, že vážny dôvod, ktorým preukazuje odmietnutie prijatia ponuky práce od potenciálneho zamestnávateľa je aj jeho vyjadrenie, pričom práve z postupu zástupcu tohto zamestnávateľa jednoznačne vyplynulo, že nemal skutočný a riadny záujem ho zamestnať. 7.4. Žalobca vytýkal správnemu súdu, že v napadnutom rozsudku jeho žalobné námietky nijak nevyhodnotil, ale iba rozoberal námietky žalovaného. Tiež namietal, že z rozsudku nie je možné vyvodiť, ako dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná, pričom si osvojil tvrdenia žalovaného. III. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu 8. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalobcu navrhoval, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/36/2017-35 zo dňa 26. februára 2018 v zmysle § 459 písm. a/ SSP ako neprípustnú uznesením odmietol. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za vecne správny a zákonný, stotožniac sa so závermi krajského súdu vyjadrenými v odôvodnení napadnutéhom rozsudku. Žalovaný námietky žalobcu obsiahnuté v kasačnej sťažnosti považoval za nedôvodné. IV. Konanie pred kasačným súdom 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm.
- g)v spojení s § 438 ods. 2 SSP) na základe kasačnej sťažnosti žalobcu preskúmal vec (§ 453 ods. 2 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), a dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre preskúmanie zákonnosti rozsudku správneho súdu napadnutého kasačnou sťažnosťou žalobcu v merite veci. 10. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/36/2017-35 zo dňa 26. februára 2018, ktorým správny súd podľa § 190 SSP zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného - Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, č. 2017/158776/15996/SSZOSK zo dňa 18.09.2017, žiadajúc správny súd, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Predmetom súdneho preskúmavajúceho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny č. 2017/158776/15996/SSZOSK zo dňa 18.09.2017, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca č. CA1/OSO/ZAM/2017/6322 zo dňa 24.04.2017. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím v zmysle § 36 ods. 2 písm. b), ods. 3, ods. 5 písm.
- a)zákona č. 5/2004 Z. z. vyradil žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 20.03.2017. 12. Kasačný súd predovštkým upriamuje pozornosť na to, že správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred (ne)činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd preskúmava, či orgán verejnej správy konal a rozhodol v zmysle zákona, či postupoval v správnom konaní s účastníkmi konania, či sa vysporiadal s ich námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálili správne svoj právny záver. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia. 13. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 2 ods. 1 SSP). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania (§ 5 ods. 2 SSP). Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy (§ 177 ods. 1 SSP). V sociálnych veciach rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 1, 2 SSP). 14. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva tiež do pozornosti, že správny súd v procese súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánu verejnej správy nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu podľa tretej časti prvej a tretej hlavy Správneho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách v sociálnych veciach (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán bol príslušný na konanie a následne, či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutí, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovali zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutia správneho orgánu boli vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v konaní o sociálnej žalobe, ktorú podala fyzická osoba, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. 15. Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty uvedenej v odsekoch 1 až 4 nemožno odpustiť (§ 443 ods. 1, 5 SSP). Kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak
- a)bola podaná oneskorene,
- b)bola podaná neoprávnenou osobou,
- c)smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému kasačná sťažnosť nie je prípustná,
- d)neboli splnené podmienky podľa § 449,
- e)nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm.
- b)a
- c)(§ 459 SSP). 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP), skôr ako mohol pristúpiť k vecnému prejednaniu kasačnej sťažnosti žalobcu bol povinný zistiť, či kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1, 2 a 3 SSP) a obsahuje zákonom stanovené náležitostí (§ 445 SSP). Po jej preskúmaní dospel kasačný súd k právnemu záveru, že žalobca podal kasačnú sťažnosť po uplynutí zákonnej lehoty. 17. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 443 ods. 1 veta prvá SSP stanoví lehotu na podanie kasačnej sťažnosti tak, že táto musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. V právnej úprave odseku 5 uvedenej právnej normy súčasne zákonodarca stanoví, že zmeškanie lehoty uvedenej v § 443 ods. 1 až 4 SSP nemožno odpustiť. V právnej úprave ustanovenej v § 459 SSP kasačnému súdu zákonodarca stanoví povinnosť uznesením odmietnuť kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak nastanú zákonné dôvody ustanovené v tejto právnej norme pod písmenom a/ až e/. 18. Z vyššie citovaných ustanovení Správneho súdneho poriadku vyplýva, že konanie pred správnymi súdmi je v zásade jednoinštančné. Kasačná sťažnosť preto predstavuje osobitný opravný prostriedok majúci povahu mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý smeruje voči právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu. Kasačná sťažnosť musí byť podaná riadne a včas, oprávneným subjektom, musí smerovať proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná a mať náležitosti ustanovené zákonom, inak ju musí kasačný súd odmietnuť ako neprípustnú. 19. Kasačný súd v danej veci preskúmavajúc kasačnú sťažnosť žalobcu zistil, že žalobca podal kasačnú sťažnosť po uplynutí zákonnej lehoty, keď napadnutý rozsudok mu bol doručený do vlastných rúk dňa 6.4.2018 (v pracovný deň - piatok) a kasačnú sťažnosť podal dňa 9.5.2018 osobne na Krajský súd v Žiline. 20. Podľa § 69 ods. 4 SSP lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 21. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi v danom prípade začala plynúť lehota na podanie kasačnej sťažnosti dňom 6.4.2018 (dňom doručenia napadnutého rozsudku krajského súdu) v súlade s ust. § 69 ods. 4 SSP mu lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula dňa 7.5.2018, pretože posledný deň lehoty 6.5.2018 padol na nedeľu, a preto lehota uplynula v prvý nasledujúci pracovný deň t. j. 7.5.2018. Pokiaľ žalobca podal kasačnú sťažnosť dňa 9.5.2019, podal ju po uplynutí zákonnej lehoty jedného mesiaca (§ 443 ods. 1 veta prvá SSP), teda oneskorene. Z uvedených dôvodov kasačný súd rozhodol tak,
§ 459písm.
a/ SSP kasačnú sťažnosť žalobcu odmietol ako neprípustnú, pretože bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu oneskorene. 22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 4 SSP tak,
§ 170písm.
a) SSP vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov kasačného konania. Účinky, ako aj výsledok konania pri odmietnutí kasačnej sťažnosti je totiž obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
- Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.