Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/121/2019 Identifikačné číslo spisu: 4112244344 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Slováčeková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4112244344.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ T. L., bytom B., G. XXX/XX, 2/ N.. N. W., S.., bytom B., W. XXXX/XX a 3/ N.. O. W., S.., bytom B., K. XXX/X, zastúpených JUDr. Evou Hlaváčovou, advokátkou so sídlom v Nitre, Farská 12, proti žalovanej Rímskokatolíckej cirkvi, Sídelná kapitula Nitra, so sídlom v Nitre, Hradné námestie 7, zastúpenej advokátskou kanceláriou Petruška & partners s.r.o., so sídlom v Nitre, Kupecká 18, IČO: 47 254 882, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9 C 412/2012, o dovolaní žalobcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
- marca 2018 sp. zn. 7 Co 760/2016 takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovaná má proti žalobcom 1/ až 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania v celom rozsahu. Odôvodnenie
- Okresný súd Nitra (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo
- októbra 2016 č. k. 9 C 412/2012-300 rozhodol, že do dedičstva po neb. Y. W., nar. XX. H. XXXX, zomr. XX. T. XXXX, a po neb. Y. W., rod. W., nar. XX. H. XXXX, zomr. X. H. XXXX, patrí z titulu bezpodielového spoluvlastníctva manželov novovytvorená parcela č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6 340 m2, nachádzajúca sa v kat. úz. T., tak ako je vyznačená v Geometrickom pláne č. 34/2013 vypracovanom N.. P. L.
- júna 2013 a overenom Správou katastra Nitra dňa
- júna
- Predmetný geometrický plán č. 34/2013 je neoddeliteľnou súčasťou rozsudku súdu prvej inštancie. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovia 1/ až 3/ majú nárok na plnú náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 126 ods. 1 a § 134 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ako aj na ustanovenie § 1 ods. 3, § 2 ods. 2, § 4 ods. 1 zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy.
- Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej uznesením z
- marca 2018 sp. zn. 7 Co 760/2016 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“). Ustálil, že napadnutý rozsudok nie je z opísaných hľadísk dostatočne odôvodnený, a to najmä vo vzťahu k podstatným námietkam žalovanej. Súd prvej inštancie sa mal dôslednejšie vysporiadať s obranou žalovanej voči žalobe, prednášanou v priebehu konania, podrobnejšie zhodnotiť naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení aj s ohľadom na špecifické okolnosti tohto prípadu, a tiež sa podrobnejšie zaoberať písomným prejavom vôle prídelcov o tom, že sa vzdali svojho vlastníckeho práva nadobudnutého prídelovou listinou. Zároveň bolo potrebné uplatniť aj aktuálne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v smere posúdenia kolízie právnych titulov vlastníctva pri nedbalom postupe vlastníka, ktorý si žalobou podanou so značným časovým odstupom uplatňuje vlastnícke právo voči niekomu, ktorý je ako vlastník dlhoročne zapísaný v katastri nehnuteľností a ktorého vlastnícke právo žalujúci vlastník po dlhú dobu svojou pasivitou aj akceptoval. Vyššie riziko má totiž vo všeobecnosti niesť nedbalý vlastník, než nadobúdateľ v dobrej viere, ktorý dlhoročne dobromyseľne zapísané vlastníctvo užíva a nakladá s ním, pričom sa na príslušný list vlastníctva dostal po zákonom určenom správnom (katastrálnom) konaní. Ochrana nedbalého vlastníka nemôže byť absolútna aj s ohľadom na znenie ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky.
- Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali včas dovolanie žalobcovia (ďalej aj „dovolatelia“), prípustnosť ktorého odôvodnili tým, že odvolací súd im nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 420 písm. f/ CSP. Namietali, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie na iných, zásadne odlišných záveroch, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné, keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalobcovia nemôžu proti takémuto rozhodnutiu odvolacieho súdu vecne a právne argumentovať, keďže odvolací súd navyše rozhodoval bez nariadenia pojednávania. Vlastník sa môže domáhať vlastníckeho práva kedykoľvek. Toto právo, resp. právo jeho nástupcov, mu zostáva zachované aj po 54 rokoch a je nepremlčateľné. V čase bývalého politického režimu nebola reálna možnosť domôcť sa prideleného majetku, ktorý bol navyše prídelcovi násilne odobratý orgánom, ktorý nemal na takýto krok právomoc. O prídeloch a výmeroch k majetku, jeho pridelení alebo odňatí, rozhodoval výlučne štát, nie prídelca. Zmena politického režimu nie je dôvodom neuznať žalobcom ich vlastnícke nároky k predmetnému majetku. Prídelová listina je stále platným dokladom o vlastníckom práve k predmetnej parcele a žalovaná toto svoje vlastníctvo stratila už v minulosti, o čom má a mala vedomosť. Žalovaná ako rozsiahla organizácia bola ako dominantný vlastník pôdy často zasahovaná procesom vyvlastnenia v rámci revízie pozemkovej reformy, preto sa nemohla domnievať, že jej toto vlastnícke právo patrí aj napriek pozemnoknižnej evidencii. Žalovaná svoje vlastnícke právo stratila práve na základe uvedenej revízie, a preto nemohla a nemôže byť dobromyseľná. Toto konštatoval aj Krajský súd v Nitre v inom obdobnom konaní v rozsudku sp. zn. 8 Co 124/2016 z
- marca 2017 týkajúcom sa tej istej pozemnoknižnej vložky č. XXX. Nemožno súhlasiť s názorom odvolacieho súdu ani v súvislosti s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
- mája 2017 č. k. I. ÚS 151/2016-29 týkajúci sa dobrej viery nadobúdateľa vlastníckeho práva. Predmetný nález na prejednávanú vec nemožno aplikovať, keďže žalovaná nenadobudla prídelovú parcelu na základe sledu prevodných zmlúv, ale na základe jediného záznamového konania v katastri nehnuteľností, a to za predpokladu jej vedomosti o strate vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v rámci revízie pozemkovej reformy, ako to konštatoval súd aj v spomenutom konaní 8 Co 124/
- Na základe uvedeného žalobcovia navrhli uznesenie odvolacieho súdu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.
- Žalovaná vo svojom vyjadrení k dovolaniu navrhla dovolaciemu súdu dovolanie žalobcov zamietnuť ako nedôvodné, prípadne odmietnuť ako nemajúce náležitosti podľa § 428 CSP, neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi ako aj pre nevymedzenie dovolacích dôvodov spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech (posudzujúc z hľadiska procesného) bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
- Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie byť vnímaný (procesnými stranami ani samotným dovolacím súdom) ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2 Cdo 165/2017, 3 Cdo 14/2017, 4 Cdo 157/2017, 5 Cdo 155/2016, 8 Cdo 67/2017). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014).
- Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
- Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP); v danom prípade žalobcovia v dovolaní namietajú, že v konaní došlo k vade uvedenej v § 420 písm. f/ CSP, teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- V zmysle § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád vymenovaných v § 420 písm. a/ až f/ CSP. Spoločným znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Pokiaľ je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.
- V prípade, že dovolatelia vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľov o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. V danom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
- Dovolanie proti uzneseniu, ktorým odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, ani rozhodnutiu, ktorým sa konanie končí, proti ktorým je dovolanie prípustné v zmysle ustanovenia § 420 Civilného sporového poriadku (R 19/2017). Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie buď potvrdzuje alebo mení. V dôsledku kasácie prvoinštančného rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie nie je vec právoplatne skončená a súd prvej inštancie znovu o nej koná a rozhoduje (por. napr. rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 236/2016, 4 Cdo 148/2013). Tieto právne náhľady sú zastávané aj v odbornej právnickej literatúre (viď publikáciu Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1353-1356).
- Žalobcovia dovolaním napadli uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená tomuto súdu na ďalšie konanie. Keďže v danom prípade nejde o rozhodnutie vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, nie je proti nemu dovolanie podľa § 420 CSP prípustné.
- Vzhľadom na to, že dovolanie žalobcov smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, najvyšší súd ho odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal vecnou dôvodnosťou podaného dovolania.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.