Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Oboer/8/2019 Identifikačné číslo spisu: 7298893120 Dátum vydania rozhodnutia: 26.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Beáta Miničová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:7298893120.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného: ELMARK s.r.o. so sídlom v Košickej Polianke ul. č. 49, IČO: 31 666 736, proti povinnému: O. I., bytom A. č. 6, D., o vymoženie 3.172,84 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Košice II, pod sp. zn. 1Er/367/1998, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo dňa
- septembra 2017, č. k. 7CoE/156/2017-38, takto rozhodol: I. Dovolanie povinného o d m i e t a . II. Oprávnenému náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie
- Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie"), uznesením zo dňa
- júla 2015, č. k. 1Er/367/1998-24 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 03.02.1998 domáhal u súdneho exekútora vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému vo výške 3.172,84 Eur na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.11.1997, č. k. 1Rob 2554/97-
- Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie dňa 20.02.
- Povinný žiadal zastaviť exekúciu z dôvodu, že právo oprávneného je premlčané. Exekučný titul mal nadobudnúť právoplatnosť pred 17 rokmi, a preto je exekúcia nevymáhateľná.
- Súd prvej inštancie podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len Exekučný poriadok), ust. § 110, § 112 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že návrh na povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.1997 a oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa 03.02.1998, preto k premlčaniu práva nedošlo.
- Krajský súdu v Košiciach, ako súd odvolací, na odvolanie povinného, napadnutým uznesením z
- septembra 2017, č. k. 7CoE/156/2017-38, potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
- Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade nedošlo k premlčaniu vymáhanej pohľadávky. V zmysle ust. § 112 Občianskeho zákonníka totiž premlčacia doba počas konania neplynie, ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo na inom príslušnom orgáne, a to za predpokladu, že veriteľ v konaní riadne pokračuje. Návrh na výkon rozhodnutia, ktorým sa oprávnený domáha výkonu rozhodnutia, ktorým mu bolo priznané právo má pritom z hľadiska premlčania rovnaké právne dôsledky ako uplatnenie práva. Za riadne pokračovanie v konaní je pritom potrebné rozumieť, ak účastník svojimi procesnými úkonmi nebráni riadnemu priebehu konania. Oprávnený si uplatnil súdom priznané právo u súdneho exekútora návrhom na vykonanie exekúcie dňa 03.02.1998, preto premlčacia doba počas konania neplynula. Z obsahu spisu pritom nevyplývalo, že by oprávnený v začatom konaní nepokračoval. Vzhľadom na to, že povinný neuviedol iné skutočnosti, pre ktoré by bola vykonávaná exekúcia neprípustná, odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.
- Proti uzneseniu odvolacieho súdu i prvoinštančnému súdu podal dovolanie povinný, lebo ich považuje za nesprávne a nezákonné. Dovolateľ tvrdí, že uviedol viacero dôvodov na zastavenie exekúcie, za ktorú zaplatil 150.000,- Sk., pričom exekúcia je vymáhaná dvojnásobne. Poukázal na svoje zdravotné postihnutie a invalidný dôchodok vo výške 125,- Eur.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), ako súd dovolací [§ 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.")], po zistení, že dovolanie podal včas povinný, v neprospech ktorého bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok povinného treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné (§ 447 písm. c/ C. s. p.).
- Najvyšší súd na stručné odôvodnenie (ust. § 451 ods. 3 C. s. p.) uvádza, že novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č. 2/2017 Z. z., nadobudlo dňa
- apríla 2017 účinnosť ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného poriadku, podľa ktorého dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní, nie je prípustné. Dovolací súd dodáva, že zákon č. 2/2017 Z. z., síce k úpravám účinným od
- apríla 2017 v prechodnom ustanovení § 243h ods. 1 veta prvá stanovil, že ak v ust. § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred
- aprílom 2017, sa dokončia podľa predpisov účinných do
- marca 2017, no vo vzťahu ku konaniam o opravných prostriedkoch, teda ani k dovolaciemu konaniu, neurčil žiadne pravidlo.
- V preskúmavanej veci bolo dovolacie konanie začaté podaním dovolania, a to dňa
- decembra 2017, osobne doručenému na súd prvej inštancie, teda za účinnosti novej právnej úpravy. Prípustnosť dovolania povinného, preto nie je daná.
- So zreteľom na vyššie uvedené, dovolací súd dovolanie povinného proti uzneseniu odvolacieho súdu podľa ust. § 447 písm. c/ C. s. p., ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania.
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1 C. s. p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 C. s. p.
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.