4 940,54 €

Najvyšší súd 5 Cdo 203/2010 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej ţalobkyne M.A., bývajúcej v Ţ., zastúpenej JUDr. D.K. advokátom so sídlom v Ţ., proti ţalovanej S. so sídlom v Š., IČO X., v konaní o 4 940,54 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 13 C 153/2005, na dovolanie ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave z

1. apríla 2010 sp. zn. 10 Co 13/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalobkyne o d m i e t a. Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta uznesením z
2. októbra 2009 č.k. 13 C 153/2005-316 uloţil ţalovanej nahradiť ţalobkyni trovy konania v celkovej sume 1 074€ do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia a súčasne uloţil ţalobkyni nahradiť ţalovanej trovy konania v celkovej sume 2 103 € do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vychádzal z toho, ţe pri hodnote sporu 149 140 Sk mala ţalobkyňa v konaní úspech vo výške 21 535 Sk a úspech ţalovanej bol vo výške 127 605 Sk, preto podľa § 142 ods. 1,2 O.s.p. ţalobkyni patrí náhrada trov konania 247 € a ţalovanej patrí náhrada trov konania 2 103 €. Na odvolanie ţalovanej Krajský súd v Trnave uznesením z
3. apríla 2010 sp. zn. 10 Co 13/2010 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, ţe v lehote 3 dní ţalobkyni uloţil povinnosť nahradiť ţalovanej trovy konania 1 606,36 €; ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na nesprávnosť výpočtu pomerných trov konania súdom prvého stupňa, inak na danú vec aplikujúceho ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keď mieru neúspechu v konaní ţalobkyne predstavovalo i procesné zavinenie pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku jej čiastočného späťvzatia ţaloby (§ 146 ods. 2 vety prvej O.s.p.). 5 Cdo 203/2010 -2- Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla ţalobkyňa dovolaním, navrhla zrušiť uznesenie odvolacieho súdu a vec vrátiť tomuto súdu na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vyčítala nesprávne posúdenie zavinenia pri čiastočnom zastavení konania na základe jej čiastočného spävzatia ţaloby. Dôvodom, pre ktorý sa ţalobkyňa rozhodla vziať ţalobu v časti späť bol postup súdu prvého stupňa, ktorý viackrát nerešpektoval záväzné pokyny odvolacieho súdu, čím sa konanie v jej neprospech neúmerne predlţovalo. Nepriznanie trov konania ţalobkyni odvolacím súdom povaţovala preto za nesprávne. Ţalovaná nevyuţila právo vyjadriť sa k dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemoţno napadnúť kaţdé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, len v prípadoch, v ktorých ho pripúšťa zákon (viď § 236 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie, ktoré v danom prípade smeruje proti uzneseniu, je v zmysle § 239 ods. 1 O.s.p. prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa §109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. V zmysle § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné 5 Cdo 203/2010 -3- (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. V tomto prípade je dovolaním ţalobkyne napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania, preto jeho procesná prípustnosť je v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Dovolanie ţalobkyne by mohlo byť procesne prípustné, len ak by konanie, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie, bolo postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Povinnosť skúmať, či konanie nie je zaťaţené niektorou z nich, vyplýva pre dovolací súd z ustanovenia § 242 ods. 1 O.s.p. Dovolací súd sa preto neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal tieţ otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p. Toto ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku i uzneseniu) odvolacieho súdu vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba uviesť, ţe z hľadiska § 237 O.s.p. sú právne významné len tie procesné nedostatky, ktoré vykazujú znaky procesných vád taxatívne vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Iné vady, i keby k nim v konaní došlo a prípadne aj mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezakladajú prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia. Dovolateľka existenciu niektorej z procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. netvrdila (ani nezdôvodňovala) a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť jej dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. 5 Cdo 203/2010 -4- Z obsahu dovolania moţno vyvodiť, ţe dovolateľka nesúhlasí s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý bol zaujatý pri rozhodovaní o náhrade trov konania v súvislosti s tým, či ţalobkyňa z procesného hľadiska (ne)zavinila čiastočné zastavenie konania. Vychádzajúc z toho je zrejmé, ţe ţalobkyňa v dovolaní namietala, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantným dovolacím dôvodom, samo o sebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia dovolateľky boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), dovolateľkou vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd (ne)pouţil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné, ale o taký prípad v prejednávanej veci nešlo. Z vyššie uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods.1 písm. c/ O.s.p. odmietol dovolanie ţalobkyne, lebo toto smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. Pritom, riadiac sa právnou úpravou dovolacieho konania, nezaoberal sa napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania voči ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p.a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, lebo nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.). 5 Cdo 203/2010 -5- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
4. januára 2011 JUDr. Daniela Š v e c o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť : Hrčková Marta