tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), vychádzajúc z ustanovení § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky držania psov, v znení 2 5Sžo/38/2011 neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 282/2002 Z. z.“) a § 81 a § 89 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), dospel k záveru, že v predmetnej veci mal odporca – Mesto Banská Bystrica postúpiť odvolanie navrhovateľky proti svojmu rozhodnutiu, ktorým uznal navrhovateľku vinnou a) zo spáchania priestupku
1 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z. z., a b) zo spáchania priestupku
2 písm. b/ zákona č. 282/2002 Z. z. a uložil jej pokutu za spáchanie priestupku pod písm. a/ 20,- eur a za spáchanie priestupku pod písm. b/ 30 eur., nadriadenému správnemu orgánu, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a to v zmysle § 51 a § 89 zákona č. 372/1990 Zb. a § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Preto Krajský súd v Banskej Bystrici nemá právomoc konať a rozhodnúť o odvolaní navrhovateľky v konaní
tretej hlavy piatej časti OSP. Až právoplatné rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu je možné preskúmať súdom
druhej hlavy piatej časti OSP. V predmetnej veci bola navrhovateľka ako účastníčka správneho konania nesprávne poučená, pretože správne má prebiehať odvolacie konanie
2 zákona č. 372/1990 Zb.. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti v rámci posudzovania podmienok konania
OSP zistiac, že v konaní sa vyskytol taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť, a to nedostatok vecnej a funkčnej príslušnosti súdu vec prejednať, súd s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 OSP v spojení s § 256c (správne malo byť § 246c) ods. 1 veta prvá OSP konanie zastavil s tým, že vec bude po právoplatnosti tohto uznesenia postúpená druhostupňovému správnemu orgánu, do ktorého právomoci patrí rozhodnúť o odvolaní navrhovateľky. O trovách konania krajský súd rozhodol
1 písm. c/ OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Odporca rozhodnutie krajského súdu napadol včas podaným odvolaním majúc za to, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že nijaký zákon neuvádza, že prejednávanie priestupkov obcou je preneseným výkonom štátnej správy, pričom
1 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 416/2001 Z. z.“) na prenesený výkon štátnej správy sa obciam poskytujú prostriedky štátneho rozpočtu
osobitného zákona, pričom Mestu Banská Bystrica 3 5Sžo/38/2011 neboli poskytované a nie sú poskytované prostriedky zo štátneho rozpočtu na prejednávanie priestupkov
zákona č. 282/2002 Z. z.. Mal za to, že tvrdenie krajského súdu, že „v konaní o priestupkoch (ktoré je dvojinštančné), ako aj v súdnom preskúmavacom konaní (
druhej hlavy piatej časti OSP,
ktorej súd preskúmava už právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy) má byť zachovaný jednotný postup (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k 2Sžo/185/2010 zo dňa 11. mája 2011). Ak by obce v konaní o priestupkoch vykonávali samosprávu, bol by tento postup narušený, pretože konanie pred obcami by bolo len jednoinštančné, súd by v rámci preskúmavacieho konania postupoval
tretej hlavy piatej časti OSP (preskúmavanie neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy) a účastníkovi priestupkového konania by tak boli odňaté práva, ktoré by inak mohol uplatniť v odvolacom správnom konaní“, je irelevantné a nelogické. Poukazoval pritom na ustanovenie § 8 a § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov s tým, že závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môžu byť v príbuzných veciach rozdielne. Taktiež trval na tom, že navrhovateľke bolo v danej veci dané aj správne poučenie, a to s poukazom na ustanovenie § 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., § 58 ods. 1 správneho poriadku a § 27 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb..
názoru odporcu, v danom prípade nie je príslušnosť na rozhodovanie o odvolaniach ako riadnych opravných prostriedkoch v priestupkovom konaní daná v § 89 zákona č. 372/1990 Zb.. Odporca vytýkal krajskému súdu, že v odôvodnení uznesenia (strana 3) odcitoval znenie § 52 zákona č. 372/1990 Zb., ale pri určení príslušnosti orgánu na rozhodovanie o odvolaní v tejto veci ho vôbec logicky a právne neodôvodnil vo vzťahu k § 7 ods. 4 zákona č. 282/2002 Z. z. a čo sa týka samosprávnej pôsobnosti Mesta vo vzťahu k § 4 ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom riadení v znení neskorších právnych predpisov. Na základe vyššie uvedených skutočností odporca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 01. júla 2011, č. k. 27Sp/l/2011 zrušil. Navrhovateľka odvolací návrh nepodala. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov 4 5Sžo/38/2011 a v rozsahu uvedenom v odvolaní odporcu (§ 212 ods. 1 OSP s použitím § 246c ods. 1 veta prvá OSP) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nemožno priznať úspech. Predmetom odvolania napadnutého rozhodnutia obce bolo rozhodnutie o priestupku
1 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z. z..
2 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z. z. priestupku sa dopustí ten, kto nezabráni voľnému pohybu psa okrem priestorov na to určených.
3 zákona č. 282/2002 Z. z. za priestupok
odseku 1 a odseku 2 písm. a/ až c/ možno uložiť pokutu do 165,- eur a za priestupok
odseku 2 písm. d/ až f/ možno uložiť pokutu do 65,- eur.
1 veta prvá zákona č.369/1990 Zb. zo
2 zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky, v znení zákona účinného od 01. januára 2002 ak zákon pri úprave pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja) neustanovuje, že ide o prenesený výkon pôsobnosti štátnej správy, platí, že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce alebo vyššieho územného celku (samosprávneho kraja). Zákonodarca u obce rozlišuje medzi preneseným výkonom pôsobnosti štátnej správy a výkonom samosprávnej pôsobnosti obce.
372/1990 Zb. o priestupkoch (zákon nadobudol účinnosť dňom
b/ zákona č.372/1990 Zb. v blokovom konaní môžu obce prejednávať priestupky proti verejnému poriadku
a 48, priestupky proti občianskemu spolunažívaniu
, priestupky proti majetku
1, § 24 ods. 1 písm. c/, § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 písm. b/, § 30 ods. 1, § 32 ods. 1, § 34 ods. 1, § 35 ods. 1, § 45 a 46/ a priestupky porušenia všeobecne záväzného nariadenia obce.
372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Všeobecný predpis o správnom konaní sa vzťahuje i na konanie o ukladaní pokút
zákona č. 282/2002 Z. z. (§ 7 ods. 6 zákona č. 282/2002 Z. z.).
2 zákona č. 372/1990 Zb. návrh na preskúmanie rozhodnutia o priestupku súdom možno podať až po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku v správnom konaní. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že rozhodnutie obce o priestupku a o uložení sankcie zaň treba považovať za individuálny správny akt vydaný v správnom konaní, ktorým sa zasiahlo do práv a oprávnených záujmov fyzickej alebo právnickej osoby, ktorý je preskúmateľný súdom v správnom súdnictve
ustanovení piatej časti Občianskeho 6 5Sžo/38/2011 súdneho poriadku, a to vzhľadom na právnu úpravu v zákone o priestupkoch v spojení s právnou úpravou správneho poriadku, až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov na základe žaloby postupom
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl.). Touto právnou úpravou prejavil zákonodarca svoju vôľu konať a rozhodnúť vo veciach priestupkov urýchlene a hospodárne v správnom konaní s možnosťou súdneho prieskumu správneho rozhodnutia až po právoplatnom skončení správneho konania. Takáto právna úprava zákonom ustanovuje postavenie obce v konaní o priestupkoch, ako správneho orgánu pri prenesenom výkone štátnej správy a súčasne vylučuje jej postavenie samosprávneho orgánu. Vychádzajúc z vyššie citovaných a uvedených zákonných ustanovení ako aj dnes už ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Nds/5/2008 zo
osobitných predpisov, a tým je
zákona č. 254/2007 Z. z. o zrušení krajských úradov, ktoré o odvolaní rozhodovali do 30. septembra 2007, Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Až právoplatné rozhodnutie tohto druhostupňového správneho orgánu je preskúmateľné súdom na základe žaloby (§ 83 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. a § 247 a nasl. OSP). Námietky odporcu vznesené v odvolaní ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, neposkytovania prostriedkov zo štátneho rozpočtu na prejednávanie priestupkov mesta, 7 5Sžo/38/2011 ako aj rozdielnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v príbuzných veciach považuje preto Najvyšší súd Slovenskej republiky za právne irelevantné bez možnosti ovplyvniť správne rozhodnutie krajského súdu o zastavení konania a postúpení veci Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1, 2 OSP napadnuté uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP v spojení s § 250l ods. 2, ako aj s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 OSP tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnila a ani jej v odvolacom konaní trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 10. októbra 2011 JUDr. Jana Baricová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Petra Slezáková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.