1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
c) Trestného poriadku dovolanie obvinenej E. L. sa o d m i e t a. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) zo 14. septembra 2018, sp. zn. 1T/61/2016, bola obvinená E. L. uznaná za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
2 Trestného zákona, s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť
j) Trestného zákona, nezistiac priťažujúcu okolnosť
2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.
2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenej uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Krajský súd v Nitre rozhodujúc o odvolaní obvinenej E. L. proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu rozsudkom z 19. februára 2019, sp. zn. 1To/1/2019,
1 písm. b), písm. d) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a
3 Trestného poriadku obvinenú E. L. uznal za vinnú z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
2 Trestného zákona, postupom
2, ods. 3 Trestného zákona, zistiac poľahčujúcu okolnosť
ods. 4 Trestného zákona krajský súd obvinenú na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenej uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Nitre podala obvinená E. L. dovolanie prostredníctvom zvolenej obhajkyne písomným podaním z
obvinenej skonštatovať, že by odvolací súd namietané nedostatky v odôvodnení rozsudku prvostupňového súdu odstránil. Ako príklad obvinená uviedla argument na str. 4 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde odvolací súd tvrdí, že obvinená zdôraznila, že sa cíti byť vinnou a považuje uložený trest za primeraný všetkým odolnostiam prípadu, čo je
obvinenej v absolútnom rozpore s písomným odôvodnením odvolania zo dňa 14. decembra 2018, pretože z celého obsahu odvolania jednoznačne vyplýva, že svoju vinu popiera a i samotné znenie jej vyjadrenia [na str. 8 odôvodnenia odvolania, v časti b) k výroku o treste] znie: „Pokiaľ by som sa cítila byť vinnou, považovala by som uložený trest...za primeraný všetkým okolnostiam prípadu.“ Napadnutý rozsudok je tak svojim obsahom zmätočný a nespĺňajúci základné požiadavky na zrozumiteľnosť a presvedčivosť rozhodnutia. V napadnutom rozsudku
obvinenej ďalej absentuje odôvodnenie v otázke posúdenia procesného postavenia svedkov, resp. poškodených, ich práv a tomu zodpovedajúcich procesných poučení, pretože s touto odvolacou námietkou sa odvolací súd nezaoberal vôbec. Taktiež
obvinenej vykonanému dokazovaniu nezodpovedá odôvodnenie napadnutého rozsudku na jeho str. 6, kde sa uvádza, že svedkovia C. U., K. U.Á. a G. R. ju usvedčili z predaja marihuany. V tomto smere odkázala na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa (str. 3), z ktorého vyplýva, že prvostupňový súd mal za preukázané, že C. U. vypovedal, že si návykové látky kupoval od G. C., ale od obvinenej nie, jej vraj peniaze nikdy nedával. Rovnako svedok G. R. uviedol, že „si zobral z chodby v byte, nechal tam peniaze a odišiel preč...ani ona mu nič nedala, ani on jej nič nedal.“ Rovnako obvinená nerozumie tomu, ako mohla byť výpoveď G. C. usvedčujúcim dôkazom, keď tento svedok počas celého konania buď vo vzťahu k osobe obvinenej uvádzal, že s predajom marihuany nemala nič spoločné alebo ohľadom jej osoby nevypovedal. Ďalším nedostatkom napadnutého rozsudku
obvinenej bolo, že výrok o vine nekorešpondoval s výsledkom vykonaných dôkazov a bol v priamom rozpore so závermi svedeckých výpovedí.
Ústavného súdu Slovenskej republiky: „Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. V prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. s čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“ (I. ÚS 243/07). Taktiež dodala, že napriek tomu, že odvolací súd precizoval skutok o miesto spáchania a vypustenie konania vo forme zadovažovania si omamnej látky, neupresnil dobu spáchania skutku, aj keď túto bolo možné s ohľadom na výpoveď svedkov jednoducho špecifikovať, a to napriek ustanoveniu § 206 ods. 3 Trestného poriadku, ktoré explicitne vyžaduje, aby skutok popísaný už v uznesení o vznesení obvinenia zodpovedal určitým kvalitatívnym a kvantitatívnym požiadavkám na dostatočnú špecifikáciu skutku tak, aby skutok nemohol byť zamenený s iným skutkom, t. j. predovšetkým musí obsahovať opis skutku s uvedením miesta, času, pripadne iných okolností, za ktorých k nemu došlo. Odvolací súd sa teda
obvinenej nevyrovnal s mnohými relevantnými odvolacími námietkami obvinenej napriek požiadavkám na riadne odôvodnenie rozhodnutia, t. j. vyrovnanie sa s argumentom strany, ktorý je pre rozhodnutie významný a z tohto dôvodu rozsudok odvolacieho súdu v tejto časti v zmysle vyššie uvedených právnych názorov
nej nevyhovuje kvalitatívnym požiadavkám súdneho rozhodnutia a javí sa byť prijatý v rozpore s § 168 ods. 1 Trestného poriadku. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu je samostatným porušením jej práva na obhajobu zásadným spôsobom a teda aj samostatným dôvodom na podanie dovolania. Za najpodstatnejšie porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom však obvinená považuje skutočnosť, že obhajca nebol prítomný pri jej prvom výsluchu v procesnom postavení obvinenej dňa
obvinenej jednoznačne vyplýva, že už od okamihu po vznesení obvinenia, t. j.
odborného výkladu ihneď po vznesení obvinenia musí byť pri výsluchu obvineného prítomný jeho obhajca. Obhajca však nebol prítomný od samého začiatku jej výsluchu, pretože sa dostavil až o 13:45 hod. Úkon tak bol vykonaný v absolútne majoritnej časti v jeho neprítomnosti, hoci obvinená sa tohto práva po prvej porade s obhajcom výslovným vyhlásením nevzdala. Zároveň obvinená považovala za nutné poznamenať, že je absolútne zmätočná a nepreskúmateľná poznámka vyšetrovateľa na str. 7 zápisnice, kde uvádza, že „...obvinenej bol poskytnutý dostatočný časový priestor na poradu so obhajcom, ktorá trvala do začiatku výsluchu obvinenej.“ V tejto súvislosti položila obvinená otázku, ako mohla jej porada s obhajcom trvať do začiatku výsluchu o 13:30, keď sa obhajca dostavil až o 13.45. Taktiež zo samotného časového priebehu výsluchu je nemožné, aby sa obhajca dostavil o 13:45 hod., keďže výpoveď obvinenej trvala od 13:30 hod. do 15:00 hod., pričom obhajca bol prítomný len pri poslednej vete, t. j. reálne sa musel dostaviť až pred 15.00 hod.
obvinenej je absolútne zrejmé, že vyšetrovateľ vykonal výsluch v rozpore so zákonom, pretože v konaní o obzvlášť závažnom zločine jej nedoručil uznesenie o vznesení obvinenia pri príchode jej obhajcu, nemohla sa s ním poradiť o podaní sťažnosti ako riadneho opravného prostriedku, o význame procesných poučení, o obsahu samotného priznania, ktoré do jeho príchodu učinila. Obvinená sa s ním mohla poradiť iba o návrhu na konanie o dohode o vine a treste, avšak pri samotnom priznaní, ktorým argumentoval tak prvostupňový, ako aj odvolací súd, právo obvinenej na obhajobu zabezpečené nebolo. Obvinená je toho názoru, že vyšetrovateľ svojím postupom pri jej výsluchu ako obvinenej dňa 23. novembra 2015 porušil ustanovenie § 37 ods. 1 písm. c), ods. 4 Trestného priadku a porušil tak jej právo na obhajobu zásadným spôsobom, čo malo následok v celom ďalšom trestnom konaní. V ďalšej časti podaného dovolania obvinená dovolaciemu súdu opätovne prezentovala svoju námietku týkajúcu sa výpovedí G. R., C. U. a K. U. z prípravného konania, ako aj ich výpovedí na hlavnom pojednávaní v procesnom postavení svedkov. Poukázala pritom na to, že objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi je záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom sa jej kladie za vinu to, že mala vyššie uvedeným osobám predať omamnú látku, mala som tak porušiť zákonom chránený objekt tohto trestného činu, t. j. ich zdravie. Tieto osoby sú vo vzťahu k objektu chránenému Trestným zákonom pred drogovou trestnou činnosťou
jej názoru osobami poškodenými a v tomto procesnom postavení mali byť i vypočuté so zodpovedajúcim poučením poškodeného, čo sa však nestalo. Na podporu svojho právneho názoru o procesnom postavení poškodených v prípade konečných odberateľov drog obvinená už odvolaciemu súdu poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/118/2016. Zároveň dala do pozornosti, že poškodení majú iný rozsah práv ako svedkovia, ich výsluchu predchádza odlišné poučenie, možnosť zastúpenia splnomocnencom, právo uplatniť nárok na náhradu škody, právo vyjadriť sa, či súhlasia s trestným stíhaním a pod. Vzhľadom na to, že v jej prípade nebolo procesné postavenie týchto osôb dodržané, došlo zároveň k porušeniu zákona v jej neprospech v podobe prísnejšej kvalifikácie trestného činu, než jej bolo možné priznať. Obvinená taktiež upozornila na skutočnosť, že v jej prípade bolo trikrát začaté trestné stíhanie - prvýkrát sa tak stalo
2 Trestného poriadku uznesením OR PZ Nitra zo dňa
1, ods. 2 Trestného priadku súčasne s uznesením o vznesení obvinenia zo dňa 23. novembra 2015, ČVS: KRP-119/1-VYS-NR-2015.
názoru obvinenej nie je v jej veci dodnes zrejmé, ktorým aktom došlo k začatiu trestného stíhania, na základe čoho sa domnieva, že už samotný začiatok prípravného konania bol nezákonný, od čoho sa následne odvíja i zákonnosť jednotlivých úkonov a vykonávaných dôkazov. Napríklad domová prehliadka, na ktorú poukazuje odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (na str. 6) bola realizovaná do spisu OR PZ Nitra vedeného pod ČVS: ORP-372/1VYS-NR-2015, hoci trestná vec obvinenej bola vedená na KR PZ Nitra pod ČVS: KRP-119/1-VYS-NR-
jej názoru nemohol byť vykonaný na hlavnom pojednávaní prečítaním jej výpovede a nemohol byť podkladom pre meritórne rozhodnutie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací rozhodol rozsudkom
2 Trestného poriadku z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm.
2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre zruší, zruší aj rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 14. septembra 2018, sp. zn. 1T/61/2016, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad a
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Nitra prikáže, aby vec znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu obvinenej sa podaním z 28. mája 2019 vyjadril okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátor“), ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolanie obvinenej nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. Prokurátor má za to, že skutkový stav v predmetnej trestnej veci bol zistený správne, spoľahlivo a v rozsahu postačujúcom na objektívne rozhodnutie veci. Dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g) Trestného poriadku s poukazom na obsah spisového materiálu v predmetnej veci nie sú
prokurátora naplnené. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podané dovolanie
c) Trestného poriadku odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
Trestného poriadku, eventuálne aby dovolanie obvinenej
1 Trestného poriadku zamietol. Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinená namietala nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu. Vo vzťahu k tejto dovolacej námietke dáva najvyšší súd obvinenej do pozornosti znenie § 371 ods. 7 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.“ V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinená namietala aj skutočnosť, že počas väčšiny jej prvého výsluchu dňa
nej vypočúvaní v procesnom postavení poškodených. V nadväznosti na túto dovolaciu námietku je potrebné poukázať na uznesenie najvyššieho súdu z 8. júla 2014, sp. zn. 2 Tdo 35/2014, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 15, roč. 2015, v zmysle ktorého „pri trestnom čine
Trestného zákona je čin spáchaný na osobe, ak páchateľ omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor zabezpečil niektorým zo spôsobov uvedených v odseku 1 písm. a/ až c/ tohto ustanovenia (napr. doviezol, kúpil, zadovážil alebo predal) od inej osoby alebo inej osobe, na jej vlastné použitie alebo na ďalšiu distribúciu a ktorá teda nie je poškodeným. Od tohto sa potom odvíja posúdenie znaku „na chránenej osobe“ v zmysle § 139 ods. 1, a § 172 ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku musel vyhotoviť ihneď po vykonaní tohto úkonu), pretože pôvodné uznesenie z 12. marca 2015 neobsahovalo všetky náležitosti uvedené v § 199 ods. 3 Trestného poriadku.
1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V rámci tohto dovolacieho dôvodu obvinená namietala, že prečítanie jej výpovede z prípravného konania bolo nezákonne vykonaným dôkazom s poukazom na jej dovolaciu námietku týkajúcu sa neprítomnosti jej obhajcu. K tomu možno uviesť, že s poukazom na argumentáciu dovolacieho súdu v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku vo vzťahu k dovolacej námietke obvinenej týkajúcej sa neprítomnosti jej obhajcu pri jej výsluchu je táto dovolacia jej námietka bezpredmetná a nemôže napĺňať ani dovolací dôvod
1 písm.
c) Trestného poriadku odmietol. Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.