Obsah (7)

§ 35§ 420§ 431§ 51§ 11§ 449§ 421

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Obdo/93/2018 Identifikačné číslo spisu: 2314211806 Dátum vydania rozhodnutia: 25.09.2019 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Hullová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2

rozvrhu práce na rok 2017, kedy jeho činnosť začala riadiť vo funkcii predsedníčky JUDr. Andrea Vyskočová a ďalšími členmi boli JUDr. Pavol Laczo a JUDr. Ľuboslava Vanková a ani zmeny v nasledujúcom roku 2018, kedy sa

rozvrhu práce stala členkou tohto senátu už aj Mgr. Monika Kadlicová, nemali žiadny vplyv na to, že zákonným senátom na rozhodovanie mal byť senát 31Cob, v zložení v roku 2016. Pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného Krajským súdom v Trnave neboli teda dodržané ústavné a zákonné pravidlá riadneho senátneho rozhodovania. 5.

dovolateľa je nesprávny záver súdu prvej inštancie ako aj odvolacieho súdu, o platnosti Zmluvy o poskytnutí konzultačných činností. Súdom vytýkal, že nezohľadnili pravidlo zákazu zneužitia práva, ktoré znamená, že niekto síce koná v súlade s právom ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nežiadúci a nepredvídaný (ÚS ČR sp. zn. II. 119/01). Ide teda o konanie navonok dovolené, ktorým má byť dosiahnutie nedovoleného výsledku (ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 25/05). Za takéto žalovaný označil konanie žalobcu, ktorý sa cez zmluvné podmienky Zmluvy o poskytovaní konzultačných činností snažil ovplyvniť budúce verejné obstarávanie a docieliť, aby sa víťazom verejného obstarávania stala jeho partnerská spoločnosť Enermont, s. r. o. a s touto bola uzatvorená zmluva na vykonanie rekonštrukčných prác. Žalobca za to obci sľúbil zvýhodnenú cenu dohodnutých konzultačných služieb a odpustenie provízie. Žalobca sa teda snažil ovplyvniť priebeh budúceho verejného obstarávania a dosiahnuť, aby sa víťazom verejného obstarávania stala práve jeho partnerská spoločnosť Enermont, s. r. o.. Samotné uzatvorenie zmluvy nebolo v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní ako to konštatovali aj obidva súdy, ale bolo prostriedkom neprípustného ovplyvnenia verejného obstarávania. Konkrétne ustanovenia zmluvy navádzali na obídenie a nedodržanie Zákona o verejnom obstarávaní a boli preto v rozpore so zákonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Za nesprávny označil dovolateľ záver súdov, že pri dokazovaní neplatnosti konkrétnych ustanovení zmluvy (body 4.2.1 a 4.2.2), žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Namietal, že nemôže byť kladené za vinu žalovanému, že nedošlo k naplneniu zmluvy, pretože subjektom, ktorý toto zmaril, bola práve spoločnosť Enermont, s. r. o. ktorá sa na verejnom obstarávaní veci nezúčastnila.

názoru dovolateľa súdy pochybili, keď pri posudzovaní zmluvy neprihliadali na skutočnosť, že obsah celej zmluvy bol koncipovaný samotným žalobcom. Poukázal na ústavnú prax, ktorá jasne odkazuje na všeobecne platný právny princíp,

ktorého, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, javí sa byť spravodlivé, aby neboli vyložené v prospech toho, kto tieto v zmluve použil ako prvý (§ 35 Obč. zák.). Záverom namietal, že z rozhodnutí, či už súdu prvej inštancie alebo odvolacieho súdu, nie je možné zistiť, aké interpretačné pravidlo

§ 35Obč.

zák. a § 266 Obch. zák. v danej veci aplikovali, keď dospeli k záveru, že správnym výkladom dohodnutých zmluvných ustanovení je práve ten, aký použil žalobca (NS SR sp. zn. 6MObdo 6/2009).

1. Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, že vo vzťahu k rozhodnutiu odvolacieho súdu nie je daný žiadny žalovaným uvádzaný dôvod prípustnosti dovolania. Poukázal na zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch (ďalej aj „zákon o súdoch“), ktorý nevylučuje, že počas konania môže dôjsť k zmenám v personálnom obsadení senátu na základe predsedom súdu vydaného rozvrhu práce resp. jeho zmeny. Sám žalovaný, v ním podanom dovolaní, uvádza, že k zmenám v senáte odvolacieho súdu 31Cob došlo jednak v roku 2017 (rozvrh práce 1Spr 22/2016) ako aj v roku 2018 (rozvrh práce 1Spr 19/2017), avšak vždy na základe rozvrhu práce vydaného predsedom súdu. Z uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že k zmenám v obsadení senátu, ktorý rozhodoval vo veci, došlo postupom súladným so zákonom o sudcoch a teda nie je možné pochybovať o zákonnosti obsadenia príslušného senátu. V súvislosti s ďalším žalovaným uvádzaným dovolacím dôvodom, a to § 421 ods. 1 písm. a/ CSP upriamil pozornosť na to, že žalovaný v dovolaní neuviedol v akej konkrétnej otázke sa odvolací súd mal odkloniť od rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a taktiež neuviedol, o akú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu sa jedná. S poukazom na argumentáciu žalovaného v dovolaní vyslovil názor, že žalovaný dovolaním sleduje len ďalšie preskúmanie záverov potvrdených súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom. V súvislosti s námietkami žalovaného, týkajúcimi sa platnosti dotknutých ustanovení zmluvy, odkázal žalobca na argumentáciu súdov oboch inštancií, s ktorou sa plne stotožňuje. Zmluva bola formulovaná celkom určito a zrozumiteľne, bez akýchkoľvek pochybností pri jej interpretácii a žalovaný tiež vyjadril jasne svoju vôľu uzatvorením zmluvy so žalobcom. Záverom poukázal na viaceré rozhodnutia a odborné názory, ktoré favorizujú výklad v prospech platnosti zmluvy (napríklad nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1783/11, nález ÚS ČR III. ÚS 3900/12, nález Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014).
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v zmysle § 35 CSP (ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané, zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej je dôvodné.
3. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 9.

ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného rozhodnutia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 10.

§ 420písm.

e/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd. 11.

§ 431ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

§ 431ods.

2 CSP, dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 12.

ustanovenia § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 13.

ustanovenia § 440 CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

1. Z obsahu dovolania vyplýva, že jedným z dôvodov, z ktorých dovolateľ v zmysle § 420 písm. e/ CSP vyvodil prípustnosť dovolania je nesprávne obsadený odvolací súd. V zmysle citovaného ust. § 420 písm. e/ CSP dôvodom prípustnosti dovolania je aj to, že súd nebol správne obsadený, pričom o prípad nesprávne obsadeného súdu ide aj vtedy, ak vo veci nerozhoduje zákonný sudca (napr. II. ÚS 136/2008 z
2. novembra 2008). Právo na zákonného sudcu zaručuje Ústava SR v čl. 48 ods. 1,

ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi; príslušnosť súdu ustanoví zákon. Uvedený ústavný príkaz je neopomenuteľnou podmienkou riadneho výkonu súdnej moci. Na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na druhej strane predstavuje pre každého účastníka konania rovnako cennú záruku, že na rozhodovanie o jeho veci sú povolávané súdy a sudcovia

vopred daných zásad (procesných pravidiel) tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy, a aby bol vylúčený - pre rôzne dôvody a rozličné účely - výber súdov a sudcov „ad hoc“. Okrem procesných pravidiel určovania príslušnosti súdov a ich obsadenia, ako garancia proti možnej svojvôli, je súčasťou základného práva na zákonného sudcu i zásada prideľovania súdnej agendy a určenie zloženia senátov, na základe pravidiel obsiahnutých v rozvrhu práce (napr. sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07).

ust. § 3 ods. 3 zákona o súdoch, zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení

rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte (§ 3 ods. 3 zákona o súdoch). Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce (§ 3 ods. 4 zákona o súdoch). 15.

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. 16.

§ 51ods.

4 zák. č. 757/2004 Z. z., náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom sa

rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade

1. a)dlhodobej šesť týždňov presahujúcej neprítomnosti zákonného sudcu, ktorému bola vec pridelená,
2. b)zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu; pri zmene v zložení senátu sa vec ponecháva v pôvodnom senáte, alebo sa prerozdelí do iného senátu, kde sa zaraďuje sudca spravodajca tak, aby prerozdelením veci bola zabezpečená rovnomerná zaťaženosť senátov na súde,
3. c)výraznej nerovnomernosti zaťaženosti sudcov,
4. d)ak bol zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, z konania a rozhodovania vo veci vylúčený.

§ 11ods.

3 zákona o súdoch, súdy rozhodujú v senátoch, ak zákon neustanoví, že vo veci rozhoduje jediný sudca (ďalej len „samosudca“) alebo predseda senátu.

1. V prejednávanej právnej veci vec napadla na odvolací súd
2. októbra 2016 do senátu 31Cob, ktorý konal a rozhodoval v zložení predseda senátu JUDr. Pavol Laczo, člen senátu JUDr. Ľubomír Bundzel, a členka senátu JUDr. Bibiana Ťažiarová. Sudcom spravodajcom bol JUDr. Ľubomír Bundzel.

opatrenia predsedu Krajského súdu Trnava zo dňa 10. januára 2017 Spr. 15/17 - 1 veci pridelené a nevybavené, vedené v registroch mimo iné 31 Cob, v ktorých bol referujúcim sudcom JUDr. Ľubomír Bundzel, boli,

priloženého zoznamu, prerozdelené v pomere 1 medzi registre 21Cob, 21CoZm, 21CoKR, 21Ncb a 31Cob, 31CoZm, 31CoKR, 31Ncb a ďalej v nich rozhodovali senáty

Rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017. Dôvodom prerozdelenia vecí bolo,

odôvodnenia opatrenia, vytvorenie nových špecializovaných oddelení vykonávajúcich osobitne obchodnú a osobitne správnu agendu a s tým súvisiaca zmena v zložení senátov (§ 51 ods. 4 písm. b/ zák. č. 757/2004 Z. z.). Senát 31 Cob, ktorému predmetná vec po prerozdelení napadla, pracoval

Rozvrhu práce na rok 2017 v zložení predsedníčka senátu JUDr. Andrea Vyskočová, člen senátu JUDr. Pavol Laczo, a členka senátu JUDr. Ľuboslava Vanková. Následne v roku 2018 senát 31Cob pracoval a vo veci rozhodol v zložení predsedníčka senátu JUDr. Andrea Vyskočová, člen senátu JUDr. Pavol Laczo a členka senátu Mgr. Monika Kadlicová. Vychádzajúc z obsahu opatrenia predsedu Krajského súdu Trnava zo dňa 10. januára 2017, dôvodom, ktorý viedol v roku 2017 k prerozdeleniu už pridelených vecí bolo vytvorenie nových špecializovaných oddelení, vykonávajúcich osobitne obchodnú a osobitne správnu agendu. Dovolací súd z rozvrhu práce Krajského súdu v Trnave na rok 2017 (ďalej aj „rozvrh práce“) však zistil, že aj v roku 2017 mal krajský súd mimo iné obchodno-správne kolégium, ktorého členmi boli JUDr. Ľubomír Bundzel, JUDr. Róbert Foltán, JUDr. Božena Husárová, JUDr. Pavol Laczo, JUDr. Bibiána Ťažiarová, JUDr. Ľubica Vanková a JUDr. Andrea Vyskočová. Úprava rozsahu pôsobnosti jednotlivých senátov, tak ako to vyplýva z rozvrhu práce, nepotvrdzuje dôvod uvedený v opatrení predsedu súdu a to špecializáciu, vedúcu k prerozdeleniu už pridelených vecí, keď sudcovia, ktorí boli v roku 2017 členmi obchodno-správneho kolégia Krajského súdu v Trnave, nevykonávali výlučne obchodnú alebo správnu agendu. Tak tomu je aj v prípade sudcov, ktorí boli v roku 2017 členmi senátu 31Cob, ktorému po prerozdelení predmetná vec, pridelená pôvodne senátu v inom zložení, napadla. Tak napr. JUDr. Pavol Laczo rozhodoval aj vo veciach správnej agendy (súdne oddelenie 14S, 17NcS), JUDr. Ľuboslava Vanková taktiež rozhodovala vo veciach správnej agendy (súdne oddelenia 20Sa, 20Scud, 20Sd, 20Sp) a JUDr. Bibiána Ťažiarová, ktorá bola členkou senátu 31 Cob, ktorému vec pôvodne v roku 2016 napadla, rozhodovala

rozvrhu práce naďalej v obchodných veciach aj v roku 2017, avšak v inom senáte (súdne oddelenie 21Cob, 21CoKR, 21CoZm, 21Ncb). 18. Tak, ako vyplýva z citovaných ustanovení zákon nevylučuje, že počas konania môže dôjsť k zmenám v personálnom obsadení senátu na základe predsedom súdu vydaného rozvrhu práce resp. jeho zmeny. Zásada zákonného sudcu predstavuje v právnom štáte jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania súdu a sudcu a je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní

vopred známych pravidiel tak, aby bola zachovaná zásada pevného prideľovania súdnej agendy. Dovolací súd po prihliadnutí na dôvod (vytvorenie nových špecializovaných oddelení), vedúci k zmene senátu a k prerozdeleniu predmetnej veci v roku 2017, keď JUDr. Ťažiarová, členka pôvodného senátu, aj v roku 2017 rozhodovala naďalej aj v obchodnoprávnej agende, a JUDr. Laczo vykonával správnu aj obchodnú agendu, dospel k záveru, že predmetná vec nebola prerozdelená a pridelená v súlade so zákonom. Vo veci je bez právneho významu ďalšia následná zmena v obsadení senátu 31Cob v roku 2018. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolacie konanie trpí dovolateľom namietanou vadou upravenou v zmysle ustanovenia § 420 písm. e/ CSP. 19. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu

§ 449ods.

1 a § 450 CSP zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa odvolací súd vysporiada s vytýkanými vadami, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 CSP).

1. Vzhľadom na zrušenie dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu v zmysle ustanovenia § 420 písm. e/ CSP (ktoré zakladá prípustnosť a aj dôvodnosť dovolania), dovolací súd sa už ďalej nezaoberal skúmaním prípustnosti dovolania v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, pretože by to bolo nadbytočné (viď bod 28 uznesenia veľkého senátu občianskoprávneho kolégia sp. zn. IV Cdo/1/2018 z
2. marca 2018, z ktorého vyplýva, že „dovolací súd sa z povahy dovolacieho dôvodu uplatneného

§ 420

CSP zaoberá najprv týmto dovolacím dôvodom a ak zistí, že je daný, dovolacím dôvodom uplatneným

§ 421CSP sa už nezaoberá, pretože by to bolo neefektívne.

Existencia dovolacieho dôvodu

§ 420

CSP zakladá totiž nielen prípustnosť, ale zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania“).

1. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
2. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.