← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/23/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Idy Hanzelovej a členov senátu JUDr. Marianny Reiffovej a JUDr. Júlie Horskej, v právnej veci ţalobcu: J., nar. X., advokátom, J. X, P. X, B., proti ţalovanému: Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Sekcia vnútornej správy, Personálny odbor – služobný úrad, Štúrova 2, Bratislava, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z

  1. marca 2010, č.k. 2S/191/2008-42, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, zo dňa
  2. marca 2010, č. k. 2S/191/2008-42 m e n í tak, ţe ţalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom krajského súdu bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného (označené v záhlaví) ako aj prvostupňové rozhodnutie ţalovaného o zamietnutí ţiadosti ţalobcu, ako bývalého prokurátora vojenskej súčasti prokuratúry o priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora. Krajský súd dôvodil tým, ţe z vyjadrení účastníkov, predloţených listín i z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v konaní o ţiadosti ţalobcu o príplatok za výkon funkcie prokurátora je zrejmé, ţe sluţobný pomer prokurátora vojenskej prokuratúry zanikol ţalobcovi dňom
  3. novembra
  4. Podľa výpisu z rozkazu ministra obrany SR č. 241 zo dňa
  5. augusta 2001 bol jeho sluţobný pomer profesionálneho vojaka ukončený prepustením ţalobcu dňom
  6. novembra 2001, pričom od nasledujúceho dňa ţalobcovi 2 7Sţso/23/2010 vznikol nárok na výsluhový dôchodok. Niet pochýb o tom, ţe v tom čase platná právna úprava § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. neumoţňovala ţalobcovi ako bývalému vojenskému prokurátorovi priznať príplatok k dôchodku (za výkon funkcie prokurátora), pretoţe ten podľa uvedeného ustanovenia patril len prokurátorom, tzv. civilných prokuratúr. Táto skutočnosť vyplývala jednak priamo z ustanovenia § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. v jeho znení platnom a účinnom ku dňu
  7. marca 2003, podľa ktorého bol vtedajší príplatok k dôchodku viazaný na zánik sluţobného pomeru prokurátora a vznik nároku na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku a tieţ z § 144 zák. č. 154/2001 Z.z., ktorý vylúčil aplikáciu okrem iných aj § 134 uvedeného zákona na prokurátorov vojenských prokuratúr, keď stanovil, ţe sociálne zabezpečenie prokurátorov vojenskej prokuratúry upravuje osobitný zákon (zák. č. 114/1998 Z.z. v znení zák. č. 131/1999 Z.z.). Dňom l. januára 2005 nadobudol účinnosť zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým sa novelizovalo aj ustanovenie § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. tak, ţe dovtedajší príplatok k dôchodku sa zmenil na príplatok za výkon funkcie prokurátora a nárok naň bol priznaný aj prokurátorom vojenskej prokuratúry, ktorým zanikol sluţobný pomer prokurátora a súčasne, ktorí majú nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Napriek výslovnej úprave nároku na príplatok za výkon funkcie prokurátora aj pre prokurátorov vojenských prokuratúr obsiahnutej v § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom od
  8. januára 2005, bol v tomto zákone ponechaný aj § 144, ktorý aplikáciu uvedeného ustanovenia na prokurátorov vojenských prokurátorov vylučoval. Podľa názoru súdu ide o zjavnú legislatívno-technickú chybu, v dôsledku ktorej sa nové znenie § 134 ods. 1 dostalo do rozporu s §
  9. Tento rozpor však podľa názoru súdu nie je moţné riešiť inak ako uprednostnením výslovného textu zákona č. 586/2004 Z.z. zjavne vyjadrujúceho úmysel zákonodarcu priniesť zmenu relevantnej právnej úpravy spočívajúcu v legislatívnom zavedení práva na príplatok za výkon funkcie prokurátora aj prokurátorom vojenskej prokuratúry. Z tohto pohľadu sa preto javí ustanovenie § 144 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení zákona č. 586/2004 Z.z. ako obsoletná (nadbytočná) právna norma, na ktorú z vyššie uvedených dôvodov nemoţno prihliadať. Vzhľadom na to, ţe s účinnosťou od
  10. januára 2005 patrí príplatok za výkon funkcie prokurátora aj prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ak zanikol jeho sluţobný pomer a súčasne mal nárok na výplatu výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku, je súd toho názoru, ţe tento príplatok patrí od uvedeného dňa aj ţalobcovi. To platí aj napriek 3 7Sţso/23/2010 tomu, ţe rozhodujúce skutočnosti (zánik sluţobného pomeru prokurátora i profesionálneho vojaka a vznik nároku na výsluhový dôchodok) nastali u ţalobcu pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 586/2004 Z.z. Keďţe prechodné ustanovenia k predmetnej novele zákona č. 154/2001 Z.z. účinnej od
  11. januára 2005, výslovne nevylúčili z poberania príplatku za výkon funkcie prokurátora tých vojenských prokurátorov, ktorých sluţobný pomer skončil do
  12. decembra 2004, je treba vychádzať zo všeobecného pravidla, ţe nová právna norma platí odo dňa jej účinnosti pre kaţdého, koho sa týka. To však neznamená, ţe by novelizované znenie § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. pôsobilo retroaktívne, pretoţe na jeho základe nemoţno ţalobcovi priznať príplatok za obdobie spred nadobudnutia účinnosti uvedeného ustanovenia. Ţalobcovi preto patrí podľa názoru súdu príplatok za výkon funkcie prokurátora aţ odo dňa
  13. januára 2005, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 586/2004 Z.z., ktorým a vyššie opísaným spôsobom novelizovalo ustanovenie § 134 ods. 1 zák. č. 154/2001 Z.z. Z uvedených dôvodov mal súd za to, ţe ţalovaný v naznačenom smere vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď uzavrel, ţe príplatok za výkon funkcie prokurátora nemoţno priznať tým vojenským prokurátorom, ktorých sluţobný pomer skončil pred nadobudnutím účinnosti zák. č. 586/2004 Z.z. Opačný výklad zákona by za daného legislatívneho stavu podľa názoru súdu viedol k diskriminácii ţalobcu oproti tým prokurátorom vojenských prokuratúr, ktorých sluţobný pomer skončil po dátume
  14. januára
  15. Súd priznal súčasne ţalobcovi náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalovaný odvolanie. S poukazom na ustanovenia § 134 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení platnom a účinnom do
  16. decembra 2004 a od
  17. januára 2005 a § 263 ods. 1 a 5 uvedeného zákona, je toho názoru, ţe vznik práva na príplatok sa posudzuje podľa doterajších predpisov, a teda ak ţalobcovi nevzniklo právo na príplatok k dôchodku s poukazom na diskrimináciu ţalobcu voči iným prokurátorom, nemoţno nerešpektovať právnu úpravu a zaviazať ţalovaného konať contra legem. Ţalobca tieţ namietal svoju pasívnu legitimáciu v konaní. Ţalobca v písomnom vyjadrení v ţalobe ţiadal prvostupňový rozsudok potvrdiť a poukázal na to, ţe odvolanie podala neoprávnená osoba (riaditeľka organizačného a kontrolného odboru generálnej prokuratúry). Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania, bez nariadenia 4 7Sţso/23/2010 pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovanej vo veci samej je dôvodné. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia ţalovaného o nároku ţalobcu na príplatok za výkon funkcie prokurátora. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 154/2003 Z.z. v znení účinnom pred
  18. januárom 2005 prokurátor má právo na príplatok k dôchodku, ak zanikol jeho sluţobný pomer a má nárok na výplatu starobného alebo invalidného dôchodku. Uvedené znenie zákona jednoznačne vyjadrilo úmysel zákonodarcu poskytnúť príplatok len v súvislosti s tým, ţe sa prokurátor stal poberateľom starobného (invalidného) dôchodku, t.j. v súvislosti s odchodom z výkonu aktívnej činnosti prokurátora, vzhľadom na dosiahnutie dôchodkového veku a ktorej dôsledkom je zníţenie príjmu. Podľa § 134 ods. 1 zák. č. 154/2003 Z.z. v znení zák. č. 586/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňom
  19. januára 2005 prokurátor má právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora, ak zanikol jeho sluţobný pomer a súčasne má nárok na výplatu starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, a ak ide o prokurátora vojenskej prokuratúry, výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku. Uvedené znenie zákona naďalej vychádza z princípu, ţe priznanie príplatku sa viaţe na súčasné splnenie nároku na starobný (invalidný) dôchodok. Niet rozumného dôvodu, práve vzhľadom na neprípustnosť diskriminácie, uvedené ustanovenie vkladať tak, ţe by len samotný výsluhový dôchodok príslušníka ozbrojených síl, ktorý nemusí byť viazaný na dosiahnutie dôchodkového veku, zakladal nárok na príspevok pri akomkoľvek odchode z výkonu funkcie vojenského prokurátora, bez väzby na dosiahnutie dôchodkového veku. V danom prípade ţalobca, narodený v roku 1950, nedosiahol k
  20. januáru 2005 ani vek 55 rokov. Práve priznanie príplatku v danom prípade by bolo v rozpore s pôvodným úmyslom zákonodarcu priznať príplatok v súvislosti s odchodom do dôchodku, nie v súvislosti s odchodom na výkon iného povolania. Uvedené vyplýva tieţ z ustanovenia § 263a ods. 5 zák. č. 154/2001 Z.z., ktorý je prechodným ustanovením práve k úpravám účinným k
  21. januáru 2005 a podľa ktorého vznik práva na príplatky sa posudzuje podľa doterajších predpisov. Ustanovenie § 134 zák. v znení účinnom od
  22. januára 2005 preto nemoţno vykladať tak, ţe vytvára moţnosť na priznanie príplatku za výkon funkcie prokurátora kaţdému, kto kedykoľvek (aj pred
  23. januárom 2005) skončil výkon uvedenej funkcie, ak mu neskôr vznikol nárok na výplatu niektorého z vymenovaných dôchodkov. 5 7Sţso/23/2010 Ustanovenie § 263 ods. 5 zák. č. 154/2001 Z.z. priamo stanovuje, ţe právo na príplatok k dôchodku sa posudzuje podľa doterajších predpisov, to znamená, ţe ţalobcovi ako prokurátorovi vojenskej prokuratúry pred
  24. januárom 2005 podľa § 143 ods. 1 v spojení s § 144 zák. č. 154/2001 Z.z. v znení účinnom do
  25. decembra 2004, nevzniklo právo na príplatok k dôchodku, nemohlo dôjsť ani k jeho zmene na príplatok za výkon funkcie prokurátora. Ustanovenie § 134 ods. 1 v znení zák. č. 586/2004 Z.z., účinného od
  26. januára 2005, moţno aplikovať len od
  27. januára 2005, čo znamená, ţe právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora môţe vzniknúť len takému prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ktorého sluţobný pomer zanikol po
  28. decembri
  29. Pre postup podľa tohto ustanovenia aj v prípade prokurátorov, ktorých sluţobný pomer zanikol pred
  30. januárom 2005, nie je opora v prechodných ustanoveniach zákona. Pokiaľ by zákonodarca mal v úmysle priznať právo na príplatok za výkon funkcie prokurátora aj prokurátorovi vojenskej prokuratúry, ktorého sluţobný pomer profesionálneho vojaka a sluţobný pomer prokurátora zanikol pred
  31. januárom 2005, pričom mu nevznikol nárok na starobný dôchodok, bol by práve v prechodných ustanoveniach zák. č. 154/2001 Z.z., účinných od
  32. januára 2005, vznik takého práva upravil. Práve z dôvodu, ţe takáto úprava sa v zákone č. 154/2001 Z.z. nenachádza, moţno ustanovenie § 134 ods. 1 zák. č. 154/20014 Z.z. v znení zák. č. 586/2004 Z.z. pouţiť len na nároky, ktoré vznikli odo dňa účinnosti zák. č. 586/2004 Z.z., teda od
  33. januára
  34. O taký prípad v danej veci nejde. Pokiaľ ţalobca vo vyjadrení k odvolaniu namietal nedostatok oprávnenia riaditeľky organizačného a kontrolného odboru Generálnej prokuratúry SR na podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu odvolací súd poukazuje na to, ţe oprávnenie riaditeľky organizačného a kontrolného odboru GP SR na podanie predmetného odvolania vyplýva z čl. 10 písm. j) príkazu č. 2/2004 generálneho prokurátora SR v spojení s čl. 13 ods. 2 príkazu č. 5/2006 generálneho prokurátora SR. V zmysle uvedených príkazov Organizačný a kontrolný odbor Generálneho prokuratúry SR zabezpečuje a vykonáva právne zastupovanie generálnej prokuratúry pred súdmi a inými orgánmi, pričom písomnosti súvisiace s vykonávaním a zabezpečovaním právneho zastupovania generálnej prokuratúry pred súdmi a inými orgánmi podpisuje riaditeľ organizačného a kontrolného odboru GP SR. Odvolací súd 6 7Sţso/23/2010 preto námietku ţalobcu, ţe odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou, nepovaţoval za dôvodnú. Z uvedených dôvodov odvolací súd povaţoval právny názor krajského súdu za nesprávny. Dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovanej v medziach ţaloby je v súlade so zákonom a preto podľa § 252ja ods. 3 v spojení s § 220 a § 2502j ods. 2 OSP rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu zamietol. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1,2 v spojení s § 246c ods. 1 a § 2520k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, lebo ţalobca v konaní nebol úspešný a ţalovaná nemá nárok na náhradu trov konania zo zákona. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  35. augusta 2011 JUDr. Ida Hanzelová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.