1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku napadnutý rozsudok sa zrušuje vo výroku o treste.
3 Trestného poriadku sa obžalovanému Y. Y., nar. XX. R. XXXX v V., trvale bytom L. F., V. XXXX/XX, poslancovi Národnej rady Slovenskej republiky ukladá
2, s použitím § 56 ods. 2 a s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 úhrnný peňažný trest vo výmere 10.000,- € (desaťtisíc eur).
3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, sa obžalovanému ustanovuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Y. sa zamieta. Odôvodnenie I. Konanie pred súdom I. stupňa Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „Špecializovaný trestný súd“) zo 16. apríla 2018, sp. zn. BB-4T/36/2017, bol obžalovaný Y. Y. uznaný za vinného z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu
1 písm. a) Trestného zákona účinného do
2, s použitím § 56 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 uložený úhrnný peňažný trest vo výmere 5 000,- € (päťtisíc eur).
3 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, Špecializovaný trestný súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov. V odôvodnení rozsudku Špecializovaný trestný súd uviedol, že výroky obžalovaného, uvedené vo výrokovej časti rozsudku, v kontexte celého vystúpenia v rozhlasovej relácii spĺňajú definičné znaky znevažujúcich prejavov z hľadiska príslušnosti ku konkrétnemu - rómskemu etniku, majú rasistický charakter a z ich obsahu vyplýva zámer vyvolať nenávisť voči príslušníkom tejto etnickej skupiny. Uvedené
Špecializovaného trestného súdu vyplýva z vykonaného dokazovania, a to z prehratia originálu zvukovej nahrávky predmetnej relácie na technickom zariadení na hlavnom pojednávaní, z výpovede svedka Y. T., zo znaleckého posudku Y. L., z výpovede svedka Y. Č., z listinného dôkazu - rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 25. apríla 2017 a v neposlednom rade aj z vyjadrení obžalovaného k týmto dôkazom. Špecializovaný trestný súd nemal žiadne pochybnosti o tom, ako sa zvukový záznam z predmetnej relácie dostal do trestného spisu. Na inom mieste rozsudku už konštatoval, že ho vyšetrovateľovi predložil konateľ spoločnosti Frontinus, s.r.o. Žilina Ing. C. T. (zv. 1, č. l. 98), nešlo teda o prípad procesného úkonu vydania a odňatia veci v zmysle § 89, resp. § 91 Trestného poriadku, ako to namietala obhajoba. Z tohto dôvodu, napriek námietkam zo strany obhajoby, Špecializovaný trestný súd tento dôkaz vykonal jeho prehratím na hlavnom pojednávaní na technickom zariadení od samého začiatku do konca. Svedok Y. T. pred súdom v zhode s výpoveďou z prípravného konania podrobne popísal celý priebeh relácie, pričom z jeho výpovede vyplynul záver, že do vyjadrení obžalovaného nijako nezasahoval, nijako ich nekomentoval a ani obžalovanému neoponoval. Obžalovaný len odpovedal na jeho otázky a potom v ďalšej fáze relácie odpovedal na otázky poslucháčov. Špecializovaný trestný súd nemal dôvod neveriť tomuto svedectvu, lebo plne korešpondovalo so zvukovým záznamom z predmetnej relácie. I napriek ďalším námietkam obhajoby Špecializovaný trestný súd nemal pochybnosti ani o záveroch znaleckého posudku Y. L.. Pri analýze vyjadrení obžalovaného zo zvukovej nahrávky pristupoval znalec medziodborovo, čo je bežné v medzinárodnej i vedeckej praxi. Znalec odborne a zdatne zodpovedal na všetky otázky položené vyšetrovateľom a vysoko kvalifikovane svoj znalecký posudok rekapituloval aj na hlavnom pojednávaní. Znalecký posudok sprehľadňuje celý kontext relácie, v ktorej odzneli verbálne výroky obžalovaného. Aj Špecializovanému trestnému súdu bolo jasné, že verejní činitelia, resp. ústavní činitelia, akým je obžalovaný, majú za svoje výroky väčšiu mieru zodpovednosti než súkromné osoby, a preto ak vykonávajú zásah do ľudskej dôstojnosti, napr. hanobením a podnecovaním k nenávisti na národnom alebo etnickom základe, tento je závažnejší, než ak rovnaký zásah vykoná súkromná osoba. Výroky obžalovaného
Špecializovaného trestného súdu jednoznačne smerovali proti konkrétnej rómskej menšine, ktorú predstavil ako príťaž pre spoločnosť bez akejkoľvek pozitívnej perspektívy, hoci aj v budúcnosti. K výberu znalca Y. L., ako znalca pribratého ad hoc na podanie znaleckého posudku Špecializovaný trestný súd uviedol, že v období, keď bol znalec do konania vyšetrovateľom pribratý, neboli do zoznamu znalcov zapísaní znalci z odboru politického extrémizmu. S poukazom na vzdelanie znalca, jeho profesionálne zameranie a skúsenosti považoval Špecializovaný trestný súd Y. L. za odborne zdatného v danej oblasti a jeho posudok za zákonný a právne relevantný. Nič na tom nemenia ani jeho odborné stanoviská prezentované v minulosti, pretože znalec sa kriticky vyjadril na hlavnom pojednávaní aj k extrémistickým hrozbám nielen z pravého politického spektra, ale aj z ľavého. Špecializovaný trestný súd preto nepovažoval znalca Y. L. za zaujatého voči politickej strane Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko a voči obžalovanému, ako to prezentoval obžalovaný Y. Y.. Špecializovaný trestný súd zdôraznil, že znalecký posudok nie je jediným dôkazom, z ktorého možno vyvodiť skutočnosť, že výroky obžalovaného majú rasistický charakter. Z gramatického výkladu a významu vyjadrení obžalovaného si vedel urobiť úsudok aj samotný Špecializovaný trestný súd a je toho názoru, že vyššie uvedené výroky obžalovaného naznačujú cielené úsilie o posilnenie vnímania všetkých predstaviteľov rómskej menšiny ako menšiny, ktorá vedome zneužíva sociálny systém, jej predstavitelia žijú asociálnym spôsobom života a nemajú akýkoľvek záujem prispieť k rozvoju spoločnosti, teda ľudí, ktorí pre náš národ, pre náš štátny rozpočet, pre našu kultúru nikdy nič neurobili, práve naopak rozhodli sa žiť týmto asociálnym spôsobom života a vyciciavať náš sociálny systém.
tvrdení obžalovaného ide teda o ľudí, ktorí pre našu spoločnosť neprinesú nič. Špecializovaný trestný súd v odôvodnení svojho rozsudku taktiež prízvukoval, že výroky obžalovaného odzneli v období, kedy v spoločnosti prevláda dlhodobá frustrácia z politických elít, ktorá môže rezonovať v podobe zacielenia na konkrétne menšinové skupiny za účelom ich obvinenia z existujúceho stavu. Toto zvyšuje nebezpečnosť výrokov obžalovaného Y. Y.. Výroky odzneli v dialógu s moderátorom, ktorý sa zjavne neusiloval rečníkovi oponovať uvedením alebo aspoň požadovaním empirických dôkazov v prospech takýchto tvrdení. Obžalovaný bol hosťom relácie sám, bez politického oponenta. Konkrétny predmet rozhovoru s obžalovaným nebol vopred dohodnutý a moderátor relácie, svedok Y. T., nevedel, ako sa v minulosti obžalovaný vyjadroval k otázkam rómskeho etnika. Prednes obžalovaného, ktorý je predmetom skutkovej vety, bol spontánny, bez predchádzajúcich položených poslucháčskych otázok. Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že z vyjadrení obžalovaného vyplýva, že nerozdeľuje ľudí na slušných a neslušných, ale na ľudí čistých pracovitých (bielych) a tých ostatných. Členenie ľudí na asociálov a tzv. slušných Rómov je
Špecializovaného trestného súdu len klasický koncept skrytého, resp. maskovaného rasizmu a s poukazom na obhajobu obžalovaného to Špecializovaný trestný súd považoval len za jeho snahu vyhnúť sa trestnoprávnej zodpovednosti. Cieľom obžalovaného v rámci rozhlasového vysielania nebolo jednoznačne a konštruktívne zhodnotiť situáciu rómskej komunity v Slovenskej republike, ktorá vo všeobecnosti nie je dobrá, ale z prezentovaných výrokov obžalovaného Špecializovaný trestný súd ustálil, že jeho cieľom bolo rómsku komunitu hanobiť a podnecovať k jej znevažovaniu. K namietaniu znaleckého posudku Y. L. obžalovaným na hlavnom pojednávaní z dôvodu, že má byť ovplyvnený svojou príslušnosťou k židovskej komunite, Špecializovaný trestný súd uviedol, že už len tento postoj obžalovaného usvedčuje z rasisticky motivovaných útokov. Špecializovaný trestný súd bol toho názoru, že rasistické postoje sú v mysli obžalovaného zakorenené tak hlboko, že im nechá voľný priebeh aj na hlavnom pojednávaní pred súdom, nevynímajúc výroky v predmetnom rozhlasovom vysielaní. Tým dal obžalovaný jasne najavo, čo si myslí aj o slušných príslušníkoch menšín na náboženskom, resp. rasovom základe. U obžalovaného sa potom uplatňuje prípad rasistického konceptu spočívajúceho v tom, že nemá rád Rómov, Židov, to znamená skupiny ľudí, ktoré boli pre ich pôvod v minulosti postihnuté genocídami, ako boli židovský a rómsky holokaust. Predloženie tzv. kontra posudku obhajobou v podobe posudku RNDr. Y. Š., PhD. považoval Špecializovaný trestný súd za legitímny spôsob obhajoby. Posudok bol na hlavnom pojednávaní postupom
2, ods. 3 Trestného poriadku obhajcom prečítaný. Vyhodnotením tohto dôkazu Špecializovaný trestný súd dospel k záveru, že tomuto posudku neuveril. I napriek tomu, že RNDr. Y. Š., PhD. odpovedal na rovnaké otázky, aké vyšetrovateľ položil znalcovi Y. L., na tieto odpovedal diametrálne opačne, stroho a svoje závery zdôvodnil len vo všeobecnej rovine. Špecializovaný trestný súd v tejto súvislosti netvrdil, že ciele smerujúce k inklúzii rómskej komunity do spoločnosti nie sú jednoducho dosiahnuteľné, určite však stojí za to pokúsiť sa ich zrealizovať, nie však tým spôsobom, že sa tejto skupine ľudí budú jednotlivci vyhrážať, vulgárne ich prirovnávať k zoologickej záhrade a upierať im finančnú podporu smerujúcu na zveľadenie. Špecializovaný trestný súd uveril výpovedi svedka Y. Č., hoci ho obžalovaný namietal, že ako dlhoročný bývalý kamarát teraz vystupuje proti nemu. O podstatných okolnostiach tento svedok vypovedal rovnako pred súdom ako v prípravnom konaní. O obžalovanom uviedol, že tento sa v minulosti hanlivo vyjadroval o Rómoch tak, že sú špiny, spochybňoval existenciu holokaustu a plynových komôr, teda že obžalovaný už v mladosti mal rasistický spôsob uvažovania a verbálne útoky. Obžalovaný už ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky nereagoval na výzvu svedka tlmočenú prostredníctvom asistenta, aby riešil problémy s príspevkami úradu práce pri využívaní finančných prostriedkov v prospech rómskej menšiny. Výpovede svedkov PhDr. Š. L., CSc. a L. L. vyhodnotil Špecializovaný trestný súd ako neutrálne, keďže u obidvoch ide o asistentov poslanca Národnej rady Slovenskej republiky obžalovaného Y. Y.. Z ich výpovedí len vo všeobecnosti vyplynulo, že obžalovaný v predmetných výrokoch rozhlasovej relácie povedal len to, s čím mnoho občanov Slovenskej republiky súhlasí a nijako sa neprevinil a apelovali na právo slobody prejavu. Ich výpovede sú
Špecializovaného trestného súdu z vyššie uvedeného dôvodu pochopiteľné, keďže s obžalovaným zdieľajú rovnaké postoje. Navyše, svedok L. L. nebol relevantným na poskytnutie konkrétnej a odborne spôsobilej výpovede vo vzťahu obžalovaného k rómskej komunite. Aj výpoveď svedka E. Q.R. Špecializovaný trestný súd vyhodnotil ako neutrálnu, lebo svedok tiež len vo všeobecnosti konštatoval, že výroky obžalovaného v predmetnej relácii sa ho ako jeho dlhoročného kamaráta nedotýkajú, hoci je Róm a toto svoje vyjadrenie nijako bližšie nekonkretizoval. Za dôkaz, ktorý je v spojitosti s vyššie spomínanými usvedčujúcimi dôkazmi tiež dôkazom usvedčujúcim, považoval Špecializovaný trestný súd aj rozhodnutie Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 25. apríla 2017. Z tohto listinného dôkazu, ktorý i napriek námietkam obhajoby Špecializovaný trestný súd vykonal na hlavnom pojednávaní jeho prečítaním
Trestného poriadku, vyplynulo, že rádiu Frontinus bola za odvysielanie predmetnej rozhlasovej relácie, „Debata na telefón“ zo dňa
1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 v jednočinnom súbehu s prečinom podnecovania, hanobenia a vyhrážania osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu
1 písm.
2 písm. c) Trestného zákona účinného do
Špecializovaného trestného súdu nepochybne preukázané, že obžalovaný Y. Y. citované vyjadrenie v rámci živého vysielania relácie „Debata na telefón“ rádia Frontinus predniesol ako poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a ako člen Výboru pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť Národnej rady Slovenskej republiky za politickú stranu Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Bezpochyby to vyplýva z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise. Vyjadrenia obžalovaného boli prednesené v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.
1 Trestného zákona sa na účely Trestného zákona verejným činiteľom rozumie okrem iného aj poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemal Špecializovaný trestný súd žiadne pochybnosti o tom, že obžalovaný Y. Y. bol v čase spáchania trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia verejným činiteľom v zmysle § 128 ods. 1 Trestného zákona. Na základe týchto okolností potom Špecializovaný trestný súd jeho konanie právne posúdil aj
ustanovenia § 423 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do
1 písm.
2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 vymožená suma peňažného trestu pripadá štátu. Takýto trest Špecializovaný trestný súd uložil
2 a s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h) a § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 ako trest úhrnný
1 Trestného zákona.
tohto ustanovenia ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich prísnejšie trestný. V danom konkrétnom prípade bol prísnejším z dvoch zbiehajúcich sa deliktov prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia
2 Trestného zákona účinného do
prokurátora nie je dôvod domnievať sa, že bez uloženia trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu bude zabezpečené, aby obžalovaný Y. Y. upustil od typovo obdobných konaní. Bez uloženia podmienečného trestu, s hrozbou jeho premeny v prípade trestnej činnosti spáchanej počas skúšobnej doby, nebude
prokurátora naplnený výchovný charakter trestu ani znak individuálnej prevencie a ochrany spoločnosti. Prokurátor taktiež poukázal na to, že obžalovaný je poslancom Národnej rady Slovenskej republiky so značne nadpriemerným príjmom a z tohto dôvodu ho peňažný trest vo výške 5.000,- eur nepostihne s dôsledkami, ktoré majú vyplývať z účelu ukladaného trestu. Prokurátor sa zároveň domnieva, že spoločnosť sa má pokúsiť o výchovu páchateľa rasistických útokov tohto typu tým, že súd mu uloží povinnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia absolvovať na vlastné náklady školenia o rómskom holokauste, aby obžalovaný pochopil, aké dôsledky môžu mať rasistické vyjadrenia vysokopostavených ústavných činiteľov. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
3 Trestného poriadku zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že
2 Trestného zákona, s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2016 uložil obžalovanému Y. Y. trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že
1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody odloží na primeranú skúšobnú dobu. Prokurátor zároveň navrhol, aby bola obžalovanému
2 Trestného zákona s poukazom na § 51 ods. 4 Trestného zákona príkazom uložená povinnosť absolvovať na vlastné náklady školenie o rómskom holokauste a jeho následku na slovenskú spoločnosť. Odôvodnenie odvolania doplnil prokurátor podaním z
prokurátora zrejmé, že otázka dôstojného zaobchádzania s rómskou komunitou je výsostne aktuálnou otázkou a tento postup je presadzovaný orgánmi Európskej únie, ktorej sme riadnym členom a sme povinní plniť záväzky, ktoré nám z tohto členstva vyplývajú. Aj s poukazom na obsah uvedeného uznesenia má prokurátor za to, že odsudzujúci rozsudok voči obžalovanému Y. Y. v časti posúdenia jeho viny je zákonný a správny. Napokon, podaním z 25. júla 2019 prokurátor doplnil odôvodnenie odvolania o uznesenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného Zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protiteroristickej jednotky, expozitúra Východ, Košice, ČVS: PPZ-280/NKA-PT-VY-2019 o začatí trestného stíhania, vydané
Europa.sk, kde sú aktuálne verejne prezentované názory obžalovaného Y. Y. na imigrantov - ľudí iného vierovyznania, tureckého, resp. arabského etnika. Z formulácií Y. Y., ktoré verejne prezentuje na danej webovej stránke vyplýva, že jeho konanie, ktoré má rasistické črty, smeruje proti ľuďom, ktorí za splnenia zákonných povinností požívajú ochranu
medzinárodného práva (migranti), resp. proti osobám iného vierovyznania (moslimovia). Obrazovo-zvukový záznam prokurátor žiadal oboznámiť
2 Trestného poriadku. Z jeho obsahu pritom vyvodzuje záver, že obžalovaný Y. Y. je dôvodne podozrivý z pokračovania v extrémistickej trestnej činnosti v rovnakej podobe, za akú bol neprávoplatne odsúdený Špecializovaným trestným súdom v predmetnej trestnej veci (extrémistické podnecovanie k rasovej nenávisti) a nie je možné uložiť mu peňažný trest. Účel trestného konania bude splnený len uložením trestu odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou, v ktorej sa ukáže, či uňho došlo k požadovanej náprave. Prokurátor tiež navrhol oboznámiť úradný záznam Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protiteroristickej jednotky, extrémistického skríningového centra zo 7. januára 2019, č. p. PPZ-NKA-PTJ6-21/2019, ktorý popisuje, ako bol záznam do trestného konania získaný. K doplneniu odôvodnenia odvolania prokurátora sa podaním z 5. augusta 2019 vyjadril obžalovaný Y. Y. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu. Vo svojom vyjadrení obžalovaný uviedol, že nesúhlasí s prokurátorom navrhovaným oboznámením obrazovo-zvukového záznamu, úradného záznamu a uznesenia o začatí trestného stíhania, pretože tento postup je
jeho názoru v rozpore s Trestným poriadkom. Z časti úradného záznamu totiž vyplýva, že predkladaný obrazovo-zvukový záznam na CD nosiči obsahuje zálohu internetovej stránky a video, avšak nie je zrejmé, kto vykonal predmetný záloh stránky a videa na CD nosič, teda nie je známy pôvodca predmetného CD a už len z toho dôvodu
obžalovaného nie je možné vykonať dokazovanie
2 Trestného poriadku. Obžalovaný zároveň poukázal na to, že trestné konanie v danej veci bolo začaté až
obžalovaného listinným dôkazom a z tohto dôvodu je neprípustné jeho čítanie na verejnom zasadnutí
Navyše, všetky prílohy pripojené k doplneniu dôvodov odvolania prokurátora sú kópiami, bez opečiatkovania zo strany vyšetrovateľa v tom smere, že súhlasia s originálom, čo
obžalovaného vyvoláva pochybnosť o ich autenticite. Z prokurátorom predložených listinných dôkazov
obžalovaného vyplýva, že má prebiehať aj iné trestné konanie a pre prokurátora je obžalovaný v danej veci osobou podozrivou z extrémistickej trestnej činnosti, čo
neho zakladá dôvod na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na § 2 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. Uvedená zásada trestného konania však
obžalovaného nebola doplnením odôvodnenia odvolania prokurátora rešpektovaná, pretože prokurátor nesmie poukazovať na iné neskončené trestné konanie, v ktorom obžalovaný dokonca ani nebol obvinený a vopred prezumovať jeho vinu.
obžalovaného ide o subjektívne úvahy prokurátora k dokumentom z inej trestnej veci, ktoré nemôžu mať žiadny súvis ani dopad na predmetnú trestnú vec. Na verejnom zasadnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prokurátor navrhol zamietnuť odvolanie obžalovaného a na základe jeho návrhu uložiť popri nezrušenom výroku o treste prísnejší podmienečný trest odňatia slobody s primeranou skúšobnou dobou s probačným dohľadom, tak ako to bolo uvedené v odôvodnení odvolania. Obžalovaný Y. Y. odôvodnil podané odvolanie prostredníctvom obhajcu JUDr. Tomáša Rosinu podaním z 19. júla 2018, v ktorom uviedol, že zvuková nahrávka zachytená na CD nosiči, ktorú mal
Špecializovaného trestného súdu poskytnúť Ing. T. a na ktorom sa má
napadnutého rozsudku nachádzať jeho prejav a to v jeho plnom rozsahu, predstavuje nezákonný dôkaz, ktorý nemal byť samosudcom prehratý na hlavnom pojednávaní. S dôvodmi námietky obhajoby obžalovaného vo vzťahu k nezákonnosti tohto dôkazu sa samosudca relevantným a najmä preskúmateľným spôsobom vôbec nevysporiadal, pretože len stroho skonštatoval, že nemal pochybnosti o tom, akým spôsobom sa nahrávka do spisu dostala a od koho. Zo správy Rádia Frontinus zo dňa
obžalovaného je v prvom rade zrejmé to, že na predmetných CD nosičoch sa nachádza len kópia zvukovej nahrávky a v žiadnom prípade nejde o originál zvukovej nahrávky, ako to nesprávne uvádza napadnutý rozsudok. V rozsudku je ďalej konštatované (str. 16), že je pravdou, že boli poslané dva CD nosiče, ale na rube listu je prilepená len obálka s 1 ks CD. V tomto smere preto
obžalovaného vyvstávajú ďalšie otázky, na ktoré prvostupňový súd nedal žiadne odpovede, a to kde sa nachádza druhý CD nosič poskytnutý konateľom spoločnosti Frontinus, s.r.o. a čo je obsahom druhého CD nosiča, ktorý posielal konateľ spoločnosti Frontinus, s.r.o. a ktorý sa v obálke už nenachádza. Prvostupňový súd
obžalovaného v napadnutom rozsudku taktiež nevysvetlil, aký je vlastne primárny zdroj, z ktorého majú obe tieto nahrávky pochádzať, pričom bolo povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní stotožniť takýto primárny zdroj a následne ho podrobiť odbornému skúmaniu. V tomto smere obžalovaný zdôraznil, že prvostupňový súd sa nevysporiadal s ustanovením § 90 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého ak je na objasnenie skutočností závažných pre trestné konanie nevyhnutné uchovanie uložených počítačových údajov vrátane prevádzkových údajov, ktoré boli uložené prostredníctvom počítačového systému, môže predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní prokurátor vydať príkaz, aby sa takéto údaje uchovali a udržiavali v celistvosti, umožnili vyhotovenie a ponechanie si kópie takých údajov, znemožnili prístup k takým údajom, také údaje vydali na účely trestného konania. Aj keď na toto zákonné ustanovenie bolo v rámci záverečnej reči poukazované, prvostupňový súd v tomto smere nezaujal žiadne preskúmateľné stanovisko a nevysvetlil, aký význam má toto ustanovenie, či ho orgány činné v trestnom konaní majú rešpektovať alebo ho môžu ignorovať a pod.
názoru obžalovaného je totiž už len z tohto ustanovenia zrejmé, že Trestný poriadok priamo predpokladá, že prvoradou úlohou orgánov činných v trestnom konaní je to, aby si mohli sami vyhotoviť kópie údajov z primárneho zdroja, aby tak mohla byť zabezpečená legálnosť dôkazu. Tento postup bol taktiež nevyhnutný aj z dôvodu, aby sa vôbec mohla skúmať pravosť nahrávky, ktorá sa môže skúmať jedine na základe skúmania primárneho zariadenia, z ktorého boli obidva tieto záznamy zhotovené. V tejto súvislosti je
obžalovaného nevyhnutné podotknúť, že z listu konateľa spoločnosti Frontinus, s.r.o., vyplýva, že tento doručil na políciu do Banskej Bystrice dva CD nosiče s dvoma záznamami (t. j. o žiadny originál nahrávky, ako to akcentuje samosudca sa v danom prípade vôbec nejednalo) a teda nie je tiež objektívne zrejmé, či oba tieto CD nosiče obsahujú ten istý zvukový záznam, pretože súd prehrával iba jeden CD nosič. V tomto smere obžalovaný zdôraznil, že súd pracoval iba s jedným zvukovým záznamom, pritom z listu konateľa je evidentné, že polícii „poskytoval“ z nejakého dôvodu dva záznamy. Obžalovanému nie je zrejmé, z akého zdroja boli obe tieto zvukové nahrávky nahraté (či z primárneho alebo z iného), pričom už len z týchto skutočností je zrejmé, že v priebehu hlavného pojednávania nebola preukázaná pravosť a autenticita obidvoch zvukových nahrávok (pričom prehratá bola iba jedna zvuková nahrávka). Pokiaľ ide o otázku autentickosti zvukového záznamu zachyteného na oboch predložených CD nosičoch, tak táto autentickosť
obžalovaného úzko súvisí so skúmaním primárneho zdroja, ktorým bol zrejme (a to je možné sa len domnievať) konkrétny počítač, z ktorého boli zrejme (čo sa je tiež možné len domnievať) vyhotovené predmetné kópie oboch CD nosičov. Takýto primárny zdroj a údaje v ňom sa nachádzajúce sa
obžalovaného mali v zmysle ustanovenia § 90 ods. 1 Trestného poriadku uchovať a udržiavať ich, a to za účelom vykonania jeho objektívneho znaleckého skúmania orgánmi činnými v trestnom konaní ešte v prípravnom konaní. Orgány činné v trestnom konaní mali
obžalovaného zisťovať, z akého primárneho zdroja tieto oba zvukové záznamy pochádzajú, či náhodou nedošlo k ich úprave (t. j. k vymazaniu, resp. pridaniu konkrétnych pasáží, resp. zvukových stôp). Zo spisu pritom
obžalovaného nevyplýva dôvod, pre ktorý orgány činné v trestnom konaní nepostupovali spôsobom, ktorý predpokladá a zároveň v podstate aj vyžaduje § 90 ods. 1 Trestného poriadku, pričom takýto dôvod nevyplýva ani z napadnutého rozsudku Špecializovaného trestného súdu. Zo súdneho spisu vyplývajú
obžalovaného aj ďalšie závažné pochybnosti o autentickosti samotných oboch CD nosičov (kde na jednom sa nachádza zvukový záznam, pričom obsah druhého CD nebol vôbec prehratý), ktoré predstavujú taktiež nezákonný vecný dôkaz. Špecializovaný trestný súd na jednej strane oboznámil listinu konateľa spoločnosti Frontinus, s.r.o., ktorú považoval za doklad preukazujúci to, ako sa CD záznam „dostal“ do spisu, ale na druhej strane ho nezaujímalo, kde sa nachádza druhá zvuková nahrávka a z akého dôvodu nie je v spise (t. j. v obálke na rube listu). Z ustanovenia § 89 ods. 1 Trestného poriadku pritom vyplýva, že kto má pri sebe vec dôležitú pre trestné konanie, je povinný ju na vyzvanie predložiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu; ak ju treba na účely trestného konania zaistiť, je povinný vec na vyzvanie týmto orgánom vydať. Znamená to teda, že v tomto ustanovení je striktne stanovený postup, akým spôsobom sa konkrétna vec dôležitá pre trestné konanie dostáva do trestného konania, t. j. akým zákonným spôsobom. V nadväznosti na uvedené obžalovaný poukázal aj na súvisiace ustanovenie § 93 ods. 1 Trestného poriadku, v ktorom je uvedené, že o úkone, ktorým sa vec vydáva, resp. zaisťuje, sa musí vyhotoviť zápisnica, ktorá musí obsahovať aj dostatočne presný opis vydanej veci, odňatej veci, prevzatej veci alebo počítačových údajov, ktorý umožní určiť ich totožnosť. V spise sa však nenachádza žiadna zápisnica, ktorá by bola vyhotovovaná v súvislosti s vydaním oboch kópií CD nosičov. Zo spisu
obžalovaného nie je zrejmé ani to, kto konkrétne prevzal tieto CD nosiče a akým spôsobom sa dostali ku konkrétnej osobe vyšetrovateľa. Odhliadnuc od nezákonného vydania oboch CD nosičov obžalovaný podotkol, že oba tieto CD nosiče boli adresované do Banskej Bystrice, pričom zo spisuje zrejmé, že vo veci konajúci vyšetrovateľ bol činný a mal pôsobisko v Žiline (obžalovaný v tejto súvislosti poukázal na výsluchy svedkov a miesto kde boli vydávané jednotlivé uznesenia vyšetrovateľa). Z uvedeného
názoru obžalovaného vyplýva záver, že predmetnú zásielku (s oboma kópiami CD nosičov) v Banskej Bystrici otvorila a prevzala nejaká ďalšia - tretia - osoba, ktorá nie je ani v spise uvedená a nie osoba vyšetrovateľa. V záverečnej reči obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu prezentoval svoje pochybnosti o tom, kto prišiel do styku s oboma zaslanými CD nosičmi na ako dlho a čo sa s nimi počas doby, kým sa dostali k vyšetrovateľovi, dialo. S akými CD nosičmi teda v konečnom dôsledku pracoval vyšetrovateľ a či to boli práve tie isté, ktoré poslal konateľ spoločnosti Frontinus, s.r.o. nie je vôbec zrejmé, navyše nie je zrejmé ani to, kde sa nachádza druhý záznam CD nosiča, keďže aj samosudca v napadnutom rozsudku konštatuje, že na rube listu je prilepená obálka len s 1 ks CD. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal aj na znenie samotnej obžaloby, v ktorej je uvedené, že vyšetrovateľ Policajného zboru doložil do spisu verejne dostupnú nahrávku z vysielania Rádia Frontinus, ktorej obsah bol znalecky zachytený na nosiči CD/mp3 formát, následne pretransformovaný do písanej podoby, pričom zo spisu nie je zrejmé, že by vyšetrovateľ niečo dokladal. Navyše, ak vyšetrovateľ „dokladal“ nejakú nahrávku, potom vyvstáva otázka, akým spôsobom v zmysle Trestného poriadku takto postupoval, pretože Trestný poriadok nepozná ustanovenie, v zmysle ktorého vyšetrovateľ môže sám do vyšetrovacieho spisu dokladať nejaký dôkaz. Ako už obžalovaný uviedol, jedným zo zákonných spôsobov získavania dôkazov je postup
ustanovenia § 89 Trestného poriadku, pričom ale tento nebol v danom prípade dodržaný. Kto konkrétne, aká osoba, a najmä akým zákonným spôsobom fyzicky vydala nosič CD/mp3 a najmä, čo bolo jeho obsahom, nie je z vykonaného dokazovania vôbec zrejmé. Ak teda vyšetrovateľ dokladal do spisu verejne dostupnú nahrávku, tak táto nahrávka je ďalšia, a to už tretia v poradí (okrem dvoch, ktoré poslal konateľ spoločnosti Frontinus, s.r.o.).
obžalovaného ďalej vyvstáva otázka, ktorú súd preskúmateľným spôsobom nezodpovedal, a to z akého primárneho zdroja vyšetrovateľ túto nahrávku (ktorú sám dokladal) získal a či táto nahrávka bola v konaní ďalej používaná na ďalšie procesné úkony. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na znenie ustanovenia § 1 Trestného poriadku, v ktorom je uvedené, že Trestný poriadok upravuje postup organov činných v trestnom konaní, z čoho jednoznačne vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní musia postupovať nie benevolentne, resp. ako si zmyslia, ale striktne tak, ako to vyžaduje Trestný poriadok. Na toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 119 Trestného poriadku, v ktorom je uvedené, že za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných prostriedkov
tohto zákona alebo
osobitného zákona. To znamená, že zabezpečovanie dôkazov sa musí vykonať výhradne
príslušných ustanovení Trestného poriadku, a to konkrétne
štvrtej hlavy štvrtého oddielu Trestného poriadku, ktorá upravuje postup orgánov činných v trestnom konaní pri vydaní, odňatí a prevzatí veci, uchovaní a vydaní počítačových údajov. Pokiaľ teda orgány činné v trestnom konaní postupovali v rozpore s postupom, na ktorý ich zaväzuje Trestný poriadok, nie je možné na takto získané dôkazy prihliadať a taktiež nie je možné prihliadať ani na dôkazy, ktoré z takýchto nezákonných dôkazov vychádzajú, resp. na ne nadväzujú. Z pomerne rozsiahlej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
obžalovaného jasne vyplýva záver, že iba získanie dôkazu zákonným spôsobom, a to prostriedkami dovolenými buď
Trestného poriadku alebo osobitného zákona, oprávňuje použitie takého dôkazu v trestnom konaní v zmysle ustanovenia § 119 ods. 2 Trestného poriadku a jeho prípadné predloženie na znalecké skúmanie, resp. predloženie stranám v zmysle ustanovenia § 270 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný v podstate doteraz nevie, ktorý konkrétny CD nosič (z dvoch predložených konateľom rádia a jedným doloženým vyšetrovateľom), bol vlastne zo strany súdu prehratý na hlavnom pojednávaní a či je ich obsah navzájom vôbec totožný.
obžalovaného mal dokonca sám samosudca pochybnosti o autentickosti nahrávky, ktorá bola prehrávaná, keďže na str. 16 rozsudku uviedol „jedná sa pravdepodobne o štúdiovú nahrávku“. Ak sa však nejedná o štúdiovú nahrávku, potom
obžalovaného vyvstáva otázka, o akú nahrávku sa jedná a ako bola vyhotovená. Z obžaloby totiž vyplýva, že diskusná relácia mala vzniknúť v uzavretom štúdiu a teda aj nahrávka, ktorá mala byť zo strany obžaloby predložená vo vyšetrovacom spise, mala byť originálom nahrávky vyhotoveným priamo v štúdiu. Uvedené skutočnosti sú
obžalovaného ďalšími dôvodmi, pre ktoré sa vôbec nemalo uskutočniť vykonanie dôkazu
ustanovenia § 270 ods. 2 Trestného poriadku a obžalovaného to len utvrdzuje v tom, že CD nosič/e, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise a majú obsahovať nahrávku z rozhovoru v rádiu Frontinus, sú nezákonným a najmä zmätočným dôkazom. Prvostupňový súd podporne vo svojej argumentácii vo vzťahu k zákonnosti CD nahrávky a jej prehratiu poukazuje aj na to, že vyšetrovateľ zabezpečil prepis zvukového záznamu z relácie formou odborného vyjadrenia vyhotoveného R. T. a teda aj z uvedeného potom preň vyplynul jasný záver, že v trestnom spise sa nachádza originálna zvuková nahrávka z predmetnej relácie, je kompletná od jej začiatku až do konca. Obžalovaný však poukázal na to, že súd oprel svoje hodnotenie o odborné vyjadrenie, ktoré ani nebolo predmetom dokazovania na hlavnom pojednávaní, keďže vôbec nebolo čítané na hlavnom pojednávaní postupom
Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd
obžalovaného nesmel hodnotiť obsah predmetného odborného vyjadrenia a preto možno napadnutý rozsudok považovať za nepreskúmateľný. Pokiaľ prvostupňový súd v napadnutom rozsudku poukazuje na konanie obžalovaného v tom smere, že tento nemal po prehratí záznamu CD nosiča žiadne námietky k jeho autentickosti, obžalovaný v reakcii na to uviedol, že on má len právo a nie povinnosť sa k niečomu vyjadrovať a ak sa vyjadrí, tak je jeho právom rozhodnúť sa, kedy a v ktorom štádiu konania tak urobí a najmä v akom rozsahu bude vôbec reagovať. Navyše, jeho obhajca na hlavnom pojednávaní 27. februára 2018 namietal vykonanie dôkazu jeho prehraním z dôvodu jeho nezákonnosti, pričom následne aj obžalovaný vo svojej reakcii hneď v úvode uviedol, že dôkaz považuje za nezákonný a vyjadruje sa len z opatrnosti. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný uviedol, že na hlavnom pojednávaní bol vykonaný výsluch znalca Y. L., pričom tento výsluch, ako aj samotný znalecký posudok, obžalovaný hodnotí ako nezákonný, pretože znalec vypracoval znalecký posudok na základe podkladu (CD nosiča), ktorý už má charakter nezákonného dôkazu. Vypracovaný znalecký posudok je v rozpore s § 145 ods. 1, veta druhá Trestného poriadku, pretože znalec nie je oprávnený riešiť právne otázky ani robiť právne závery. V napadnutom rozsudku pritom prvostupňový súd konštatuje, že uveril znalcovi, že pri analýze zvukovej nahrávky pristupoval medziodborovo.
obžalovaného je však možné uveriť svedkovi, resp. obžalovanému vo vzťahu k jeho výpovedi, ale nie znalcovi, ktorého úlohou je podať posudok zameraný na riešenie odborných otázok. Celý znalecký posudok, ako aj následný výsluch znalca sa týka riešenia právnych otázok a dokonca aj otázok, ktoré by mal riešiť jedine psychológ, resp. psychiater, pričom už zo samotnej formulácie otázok vyšetrovateľa je zrejmé, že znalec musel riešiť právne otázky. Týmto skutočnostiam nevenoval
obžalovaného prvostupňový súd vo svojom rozsudku dostatočnú pozornosť, vôbec ich preskúmateľným spôsobom nehodnotil, a to aj napriek tomu, že boli vytknuté v rámci záverečnej reči. Navyše, samotné pribratie uvedeného znalca do trestného konania bolo
obžalovaného v rozpore s Trestným poriadkom, pretože na otázku, akým spôsobom zložil znalec sľub pred vyšetrovateľom, znalec uviedol, že sľub znalca skladal tak, že dostal doručený sľub v písomnej forme od vyšetrovateľa, ktorý podpísal a vo viacerých exemplároch odoslal vyšetrovateľovi. Predmetný sľub teda neskladal pred vyšetrovateľom v ústnej forme, čo je v rozpore s § 143 ods. 2 Trestného poriadku, ako aj s § 5 ods. 7, § 15 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal aj na to, že ak sa pri zložení prísahy svedka požaduje jej ústny prednes, tak je úplne logické, že aj pri zložení sľubu osoby, ktorá má vypracovať znalecký posudok, sa vyžaduje jej ústny prednes. Zo sľubu znalca, ktorý sa nachádza v súdnom spise, vyplýva, že znalec bol dňa 7. marca 2017 priamo u vyšetrovateľa v Žiline a tam aj tento sľub do jeho rúk zložil, avšak z výsluchu znalca na hlavnom pojednávaní dňa 27. februára 2018 vyplýva, že tento u vyšetrovateľa ani len nebol, sľub do jeho rúk neskladal a zákonné znenie sľubu len podpísal. Z uvedeného tak možno uzavrieť, že predmetný sľub nebol zložený v súlade s Trestným poriadkom a zákonom o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Z výpovede Y. L.
obžalovaného vyplynulo, že z jeho strany nedošlo k zloženiu sľubu. Znalecký posudok teda vypracovala osoba, ktorá nebola do konania pribratá zákonným spôsobom, pretože nezložila do rúk vyšetrovateľa sľub znalca. Znalecký posudok je tak
obžalovaného nezákonným dôkazom, na ktorý nie je možné aj z tohto dôvodu prihliadať. Z rovnakých dôvodov potom nie je možné prihliadať ani na samotný výsluch znalca, ktorý sa uskutočnil na hlavnom pojednávaní dňa 27. februára 2018, keďže výsluch znalca na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 Trestného poriadku predpokladá, že znalec bol do konania pribratý zákonným spôsobom.
názoru obžalovaného nemohol Y. L. zložiť sľub ani pred súdom v zmysle § 268 ods. 4 Trestného poriadku, pretože ním vypracovaný posudok nebol predložený stranou. Predmetné ustanovenie predpokladá
obžalovaného jedine situáciu, že v priebehu hlavného pojednávania jedna zo strán (v danom prípade obžalovaný, resp. prokurátor, ktorý už počas hlavného pojednávania nie je „pánom konania“) si nechá vypracovať na základe vlastnej žiadosti znalecký posudok u osoby, ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov a následne chce tento posudok predložiť do konania, t. j. po tom, ako bolo začaté hlavné pojednávanie. Znalecký posudok vypracovaný Y. L. však nebol v konaní predložený stranou konania, ale bol už súčasťou vyšetrovacieho spisu na základe jeho nezákonného pribratia do trestného konania. Špecializovaný trestný súd sa s týmito námietkami vo svojom rozsudku nevysporiadal a obžalovanému preto doteraz nie je zrejmé, prečo a z akého dôvodu na ne neprihliadal. Navyše,
zápisnice z hlavného pojednávania konaného 27. februára 2018 sa znalec v zmysle § 268 ods. 4 Trestného poriadku po poučení zo strany súdu nevyjadril, či posudok podal v zmysle zloženého sľubu, čo bola jeho ďalšia zákonná povinnosť. Aj táto ďalšia absencia jeho zákonnej povinnosti robí
obžalovaného celý jeho výsluch nezákonný. Obžalovaný ďalej poukázal na to, že ani z písomného vyhotovenia rozsudku nie je zrejmé, ktoré z dvoch, resp. troch do trestného konania nezákonne získaných CD nosičov vlastne znalec Y. L. skúmal a či skúmal práve obsah toho CD nosiča, ktoré bolo predmetom prehratia na hlavnom pojednávaní. Znalec taktiež nebol prítomný na hlavnom pojednávaní, na ktorom došlo k prehratiu nahrávky, na ktorej mala byť zachytená relácia v rádiu a teda nepotvrdil, či nahrávka, ktorá bola predmetom jeho skúmania, je totožná s nahrávkou, ktorá bola zo strany súdu aj napriek námietkam prehratá. Znalec totiž po svojom výsluchu opustil pojednávaciu miestnosť, pričom zvuková nahrávka sa prehrávala až po jeho odchode. Zo žiadneho dôkazu vykonaného na hlavnom pojednávaní tak nie je preukázané, že kópie uvedených CD nosičov, ktoré boli poslané poštou zo strany konateľa spoločnosti Frontinus, s.r.o., resp. ďalšej nahrávky, ktorú mal do konania dokladať samotný vyšetrovateľ sú z ich obsahového a časového hľadiska úplne navzájom totožné a najmä, či pochádzajú z rovnakého primárneho zdroja. Zo samotného výsluchu znalca vyplynulo niekoľko podstatných skutočností, konkrétne, že si bol vedomý toho, že obžalovaný je členom politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, pričom publikoval niekoľko článkov, resp. analýz ohľadne tejto politickej strany a vyhýbal sa odpovedi na otázky týkajúce sa toho, aký bol obsah, resp. výstup týchto jeho analýz, resp. článkov. Z verejne dostupnej publikačnej činnosti je
obžalovaného zrejmé, že znalec sa staval ešte v čase pred vypracovaním posudku kriticky k politickej strane Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Z tohto dôvodu nemal súhlasiť s pribratím do konania, pretože vedel, že bude hodnotiť výroky, ktoré vyšetrovateľ pripisoval členovi politickej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorú znalec považoval za extrémistickú, a to už pred tým, ako bol do konania pribratý.
obžalovaného potom vyvstáva aj otázka, prečo si vo veci konajúci vyšetrovateľ vybral na vypracovanie posudku práve osobu, o ktorej vedel z verejne dostupných zdrojov, že má kritický postoj k politickej strane Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko, ktorej členom je aj obžalovaný a najmä prečo vyšetrovateľ neumožnil vypočuť osobu znalca v prípravnom konaní kontradiktórnym spôsobom, aj napriek tomu, že to bolo právo obžalovaného, ktorého sa viackrát domáhal. Prvostupňový súd sa v napadnutom rozsudku odvoláva aj na výpoveď svedka Y. T., pričom nesprávne uvádza, že tento svedok podrobne popísal celý pri
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.