1 Trestného zákona formou návodu
1 písm. b) Trestného zákona a iné, o dovolaní obvineného X. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To/62/2017 z
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. V. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/62/2015 z 24. januára 2017 bol obvinený X. V. uznaný za vinného v bode 1/ a 2/ zo spáchania prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona formou návodu
1 písm. b) Trestného zákona a v bode 3/ až 6/ zo spáchania pokračovacieho prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
januára 2013 v obci N. okres A. obvinený X. V. naviedol už odsúdenú Y. J. na uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe čoho
1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem mesiacov), na výkon ktorého bol obvinený
2 písm. b) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona súd uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke vo výmere 48 (štyridsaťosem) mesiacov.
3 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/35/2014 zo
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
V., ktorým bol obvinenému uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov, výkon ktorého bol obvinenému podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určenia skúšobnej doby 5 rokov a uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 48 mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
3 Trestného zákona súd zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 1T/7/2015 z
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
V., ktorým bol obvinenému uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 mesiacov, výkon ktorého bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe a určenia skúšobnej doby 5 rokov a uloženia povinnosti spočívajúcej v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému programu a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 48 mesiacov, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad.
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený obvinenému X. V. trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T/28/2014 z
1 Trestného poriadku uložil obvinenému povinnosť spoločne a nerozdielne s odsúdenou N. Q., nar. X. S. XXXX vo A., trvale bytom A. L., L. XX, nahradiť poškodenému Q. Z. L., a. s., so sídlom M. XXXX/XXX, XXX XX T., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 678,80 €.
1 Trestného poriadku odkázal poškodeného K. R. L., s. r. o., so sídlom V. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
2 Trestného poriadku odkázal poškodeného T., s. r. o., so sídlom T. XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces (č. l. 220 až 236 spisu). Proti tomuto rozsudku podal obvinený odvolanie, ktoré Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 4To/62/2017 z 30. januára 2018 postupom
l. 255 - 258 spisu). Proti označenému uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici v spojení s rozsudkom Okresného súdu Zvolen podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie
1 písm.
1 Trestného poriadku rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného z dôvodu
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku a aby ďalej
2 Trestného poriadku napadnuté uznesenie krajského súdu a rozsudok okresného súdu zrušil a rovnako zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, nakoľko vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením rozhodnutia, stratili svoj podklad a
1 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku uviedol, že bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu z dôvodu, že pri úkonoch prípravného konania spojených s rekogníciou nebol osobne prítomný obvinený a ani obhajca obvineného. Obvinený navrhol výsluch svedkov I. Y. a R. F.. Krajský súd sa s týmito návrhmi vysporiadal tak, že výsluch R. F. nevykonal z dôvodu, že tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom odmietol vypovedať z obavy, že by si privodil trestné stíhanie. Odvolací súd pritom nezobral do úvahy písomné podanie označené ako čestné vyhlásenie zo 7. januára 2018, v ktorom uviedol, že „čestne prehlasujem, že sa môžem svedecky vyjadriť k niektorým trestným veciam v trestnej veci X. V.. Moje svedectvo spočíva v tom, že niektorí obžalovaní v úvodzovkách svedkovia klamú. Ja zastávam názor, aby každý bol spravodlivo odsúdený, ale za to, čo v skutočnosti spáchal a čo je dostatočne preukázané". Pokiaľ ide o I. Y., krajský súd sa obmedzil len na konštatovanie, že „nepovažoval vzhľadom na uvedené za potrebné vypočuť ani nového svedka I. Y., ktorému sa mal zdôveriť svedok T. Q., že podviedol obžalovaného. Napokon k danému skutku vypovedala aj ďalšia svedkyňa Y. V.. Je treba tiež vidieť, že obžalovaný sa
rovnakej schémy dopustil aj ďalších čiastkových útokov, za ktoré už bol odsúdený". Krajskému súdu stačili na preukázanie viny výpovede svedkov svedčiace v neprospech obvineného a dôkazy eventuálne svedčiace v prospech obvineného súd nerealizoval so strohým konštatovaním, že to nepovažoval za potrebné z dôvodu, že bol v minulosti viackrát trestne stíhaný. Súd pri výmere trestu neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť
1 písm. j) Trestného zákona, pričom od roku 2016 bol obvinený nepretržite zamestnaný na trvalý pracovný pomer, mal stály príjem, plnil si svoju vyživovaciu povinnosť k trom maloletým deťom, začlenil sa do spoločnosti a viedol riadny život. Od údajného spáchania skutkov ubehli štyri roky a uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nemôže plniť individuálnu ani generálnu prevenciu. Neprimeraná dĺžka trvania súdneho konania, bez zavinenia obvineného, by mala mať za následok uloženie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby. S cieľom zabezpečiť fungovanie trestného konania v súlade s požiadavkami demokratickej spoločnosti, možno za najdôležitejšiu zásadu považovať právo na spravodlivý proces, ktorá spočíva v tom, že každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom. Pod spravodlivým procesom treba rozumieť procesný postup, ktorý je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Trestným poriadkom. Súd musí v konaní postupovať tak, aby náležite zistil skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie. V záujme zistenia skutkového stavu veci je potrebné zohľadniť všetky skutočnosti svedčiace v prospech aj neprospech obvineného. Citované predpoklady v trestnej veci obvineného však absentujú. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku ku skutku 1/ uviedol, že z vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obvinený uviedol do omylu poskytovateľa úveru Z. S. Q., a. s. ohľadne schopnosti splácať poskytnutý úver obvinenou Y. J.. V konaní sa nepreukázalo, že by zamestnankyni I. L., spol. s r. o. obvinený reálne predkladal doklady o tom, že obvinená Y. J. je zamestnaná v spoločnosti W., s. r. o. Obvinený popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Svedkyňu Y. J. osobne nepozná, nikdy sa s ňou nestretol, pričom usvedčiť obvineného mala práve len svedkyňa Y. J.. Zamestnankyňa I. L., spol. s r. o. X. L. uviedla, že obvineného nepozná a ani neuviedla, že by bol obvinený prítomný pri uzatváraní úverovej zmluvy. Žiadne iné dôkazy vykonané neboli. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku ku skutku 2/ uviedol v podstate totožnú argumentáciu ako ku skutku 1/ a to, že z vykonaných dôkazov nevplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že by poskytovateľa úveru spoločnosť Q. Z. L., a. s., uviedol do omylu ohľadom schopnosti splácať poskytnutý úver T. Q., keďže sa nepreukázalo, že by zamestnankyni spoločnosti I. L., spol. s r. o. reálne predkladal doklady o tom, že odsúdený T. Q. je zamestnaný v spoločnosti W., s. r. o. s čistým mesačným príjmom vo výške 670,- €. Obvinený rovnako popiera spáchanie skutku kladeného mu za vinu. Usvedčiť obvineného mali len svedkovia T. Q. a Y. V.. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku ku skutkom 3/ až 6/ obvinený uviedol rovnako totožnú obranu, a to, že z vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačný a nespochybniteľný záver, že obvinený poskytovateľa úveru spoločnosť Q. Z. L. a.s. uviedol do omylu ohľadne schopnosti splácať poskytnutý úver a jediným dôkazom svedčiacim v neprospech obvineného boli výpovede N. Q., L. I. a R. V.. Poškodení sú pri poskytovaní úverov povinní postupovať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Z rozhodnutia okresného ani krajského súdu nevyplýva, či a akým spôsobom si poškodení preverili pravdivosť údajov o výške príjmu, o bonite obvinených, ktorí žiadali o poskytnutie úveru tak, aby sa eliminovala možnosť omylu v otázke splnenia podmienok úveru. Na trestnú zodpovednosť páchateľa sa vyžaduje, aby iného uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru, ktoré sa však nezakladajú na pravde, a týmto konaním vylákal od iného úver. Splnenie podmienok na poskytnutie úveru zahŕňa aj splnenie podmienok na splácanie úveru. Nemôže byť podkladom pre vyslovenie viny či neviny obvineného len tá skutočnosť, že mal zabezpečiť doklady preukazujúce bonitu žiadateľov o úver bez toho, aby sa preukázalo či poškodení vynaložili úsilie na to, aby situácii predišli. Možnosť využiť trestnoprávny prostriedok ochrany nesmie byť natoľko jednoduchá a bežná, aby pre oprávnené subjekty bolo najvýhodnejšie celkom rezignovať na aktívnu ochranu ich práv a záujmov v takej miere, ktorú od nich treba rozumne vyžadovať. Takýto stav odporuje zásade ultima ratio, ale aj zásade vigilantibus iura. Neboli vykonané žiadne iné objektívne dôkazy okrem výpovedi svedkov Y. J., T. Q., N. Q., L. I. a R. V., ktoré by jednoznačne preukázali, že akékoľvek doklady potrebné k schváleniu úveru vypracoval obvinený. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen vo vyjadrení z 28. decembra 2018 navrhla dovolanie obvineného postupom
c) Trestného poriadku odmietnuť. Súdy správne uznali obvineného za vinného zo spáchania v bode 1/ a 2/ rozsudku prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona formou návodu
1 písm. b) Trestného zákona a v bode 3/ až 6/ rozsudku z pokračovacieho prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestná činnosť obvineného bola dostatočne a bez pochybností preukázaná usvedčujúcimi výpoveďami obvinených v pozícii svedkov, pričom vzhľadom na množstvo obdobných zmlúv nemožno za nedostatok považovať, že zamestnankyňa spoločnosti I. L., spol. s r. o. nevedela s istotou uviesť, či obvinený bol prítomný pri uzatváraní obdobných zmlúv. V danom prípade boli správne vyhodnotené všetky zistené skutočnosti, pričom v podrobnostiach prokurátorka odkázala na odôvodnenie rozsudku okresného aj krajského súdu. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku bez hlbšieho prieskumu tých argumentov, ktoré im nezodpovedajú. V úvode svojej argumentácie dovolací súd konštatuje, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu. Požadovaný jeden opravný prostriedok predstavuje v súdnom procese v Slovenskej republike inštitút odvolania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tretí stupeň s plnou jurisdikciou, nestanovil by katalóg dovolacích dôvodov. V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c) a písm. i) Trestného poriadku. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku. Zásada „právo na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, a je teda nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jej legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí v podstate nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale vo svojej podstate jej realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistenie pravdy.
názoru dovolacieho súdu, právo na obhajobu sa zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Zásada „právo na obhajobu" obsahuje tri relatívne samostatné práva obvineného: - právo obhajovať sa osobne, alebo - právo obhajovať sa za pomoci obhajcu
vlastného výberu, alebo - právo na bezplatnú pomoc obhajcu, ak obvinený nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu a vyžadujú to záujmy spravodlivosti. Konštantná judikatúra právo na obhajobu, v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného, charakteristické pre príslušné štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku namietal, že súd nevykonal obvineným navrhnuté dôkazy, resp. správne nevyhodnotil následky nevykonania dôkazných návrhov obvineného na skutočný stav veci, dovolací súd konštatuje, že obvineným uplatnený dôvod dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku vyžaduje, ako bolo vyššie uvedené, aby bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu a tomuto zodpovedá aj právo na navrhovanie dôkazov priamo obvineným (§ 34 ods. 1 Trestného poriadku) alebo prostredníctvom obhajcu (§ 44 ods. 2 Trestného poriadku). Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku). Nemožno však úspešne podať dovolanie z dôvodu
1 písm.
1 písm.
1 Trestného poriadku - vyhlásenie dokazovania za skončené, uzavrelo dokazovanie. Pokiaľ ide o podané návrhy na doplnenie dokazovania, ktorých nevykonanie namieta obvinený, o týchto bolo súdom rozhodnuté odmietnutím návrhu obvineného na doplnenie dokazovania, pričom krajský súd v písomnom vyhotovení uznesenia podrobne uviedol, z akých dôvodov odmietol návrhy obvineného na doplnenie dokazovania vo vzťahu k I. Y. a R. F.. Dovolací súd nemôže riešiť otázku dôvodnosti takéhoto rozhodnutia, lebo by tým vstupoval do procesu dokazovania a hodnotenia dôkazov, správnosti a úplnosti zisteného skutku, čomu bráni veta za bodkočiarkou ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku. Ako však bolo uvedené, o návrhu na doplnenie dokazovania bolo súdom rozhodnuté v rámci jeho zákonných povinností o takom návrhu rozhodnúť
3 Trestného poriadku. Ak v tejto súvislosti obvinený v rámci porušenia práva na obhajobu zásadným spôsobom namieta, že pri rekognícii nebol prítomný obvinený a ani jeho obhajca, dovolací súd uvádza, že obvinený túto skutočnosť namieta až v konaní o dovolaní, pričom ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, t. j. nemajú k nemu vzťah. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto smere poukazuje na svoje závery k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. V súvislosti s obvineným deklarovaným prejavom nespokojnosti s napadnutými rozhodnutiami dovolací súd konštatuje, že obsahom základného práva na súdnu ochranu
článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je záruka, že rozhodnutie bude spĺňať očakávania a predstavy obvineného. Podstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný a aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a nearbitrárne (I. ÚS 217/2018, z 25. júna 2018). Námietky obvineného subsumovateľné pod dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku neboli preto dôvodné. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Dovolací súd tiež zdôrazňuje, že v rámci dovolacieho konania konaného na podklade dovolania obvineného, nemôžu byť predmetom prieskumu dovolacieho súdu samotné skutkové zistenia, ku ktorým dospeli vo veci konajúce súdy nižšieho stupňa (výnimkou je v danom smere len dovolanie ministra spravodlivosti podané
3 Trestného poriadku). Námietky obvineného, smerujúce voči konečným skutkovým zisteniam a záverom (namietajúce ich správnosť či úplnosť), sú z pohľadu dovolacieho konania irelevantné, keďže pre dovolací súd je záväzný skutok tak, ako bol tento ustálený zo strany okresného a krajského súdu - ten nemôže nijako meniť, ani dopĺňať. Pokiaľ sa obvinený nestotožňuje so závermi konajúcich súdov o vine obvineného a „v tomto duchu" je založená celá argumentácia obvineného (obvinený nesúhlasí so skutkovými závermi konajúcich súdov a odmieta svoju vinu), je nevyhnutné uviesť, že obvinený a obhajkyňa obvineného, prostredníctvom ktorej obvinený dovolanie podal, celkom zjavne nerozlišuje skutkové námietky od tých právnych (ktoré jediné by bolo možné považovať za relevantné, a teda bolo by potrebné sa nimi zo strany konajúceho dovolacieho súdu zaoberať), čoho bezprostredným následkom je okrem iného aj to, že podané dovolanie „je písané ako odvolanie", t. j. obvinený pokračuje vo svojej obhajobe, opakuje námietky predložené v predchádzajúcom konaní a v podstate absolútne nereflektuje na konštrukciu dostupných dovolacích dôvodov. Ak obvinený v podanom dovolaní namieta spôsob hodnotenia dôkazov, rozsah vykonaného dokazovania, či vysporiadanie sa konajúceho súdu s obhajobou, ide „len" o námietky skutkového charakteru, a teda z pohľadu daného dovolacieho konania námietky irelevantné. Obvinený v podanom dovolaní koncentroval svoju obhajobu na svedecké výpovede N. Q., L. I., R. V., Y. J., T. Q., ktoré dôkazy z pohľadu konajúcich súdov patrili medzi hlavné usvedčujúce dôkazy. Na rozdiel od vo veci konajúcich súdov, obvinený dané výpovede spochybňuje a konštatuje, že „súd si nepreveril tvrdenia týchto svedkov a uspokojil sa s výpoveďami svedkov". Dôkazy, na ktorých konajúce súdy založili svoje rozhodnutie, boli vecou úvahy súdov, keď je zároveň plne v ich réžii hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov
12 Trestného poriadku. Hodnotenie dôkazov z pohľadu ich vierohodnosti je na rozdiel od hodnotenia dôkazov z hľadiska ich zákonnosti [k tomu viď. dovolací dôvod
1 písm. g) Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom] nepodraditeľné (pre skutkovú povahu) pod žiadny z do úvahy prichádzajúcich dôvodov dovolania. Zákonnosť pritom obvinený nenapádal. Pokiaľ obvinený namieta, že krajský súd neprihliadol na poľahčujúcu okolnosť
1 písm. j) Trestného zákona, t. j. že obvinený viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, táto stojí mimo rozsahu prieskumu dovolacieho súdu. Otázka zisťovania, resp. zhodnotenia (ne)existencie poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností je otázkou skutkovou, ktorá je vylúčená z preskúmania dovolacieho súdu v prípade, že tento koná na podklade dovolania obvineného
1 Trestného poriadku. Ak ale súd vo výroku napadnutého rozhodnutia konštatuje danosť niektorej takejto poľahčujúcej okolnosti, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu - pri úprave trestnej sadzby - tak, ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Trestného zákona, ide o skutočnosť, ktorá za splnenia podmienky uvedenej v § 371 ods. 5 Trestného poriadku môže znamenať naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku (rozhodnutie č. 18 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky č. 2/2015). V posudzovanej veci však o žiadne takéto relevantné pochybenie zo strany súdu nešlo, keďže u obvineného nebola v napadnutom rozhodnutí zistená poľahčujúca okolnosť
1písm. j) Trestného zákona. Prvostupňový súd sa pritom tiež podrobne vyjadril k tomu, že nepovažoval za dané aj obvineným namietanú poľahčujúcu okolnosť a odvolací súd sa s týmito argumentmi plne stotožnil. Preskúmavať takéto skutkové závery súdov nižšieho stupňa dovolacím súdom potom nie je možné. V predmetnej veci dovolací súd skúmal, či konaním obvineného tvoriacim skutkovú vetu odsudzujúceho rozsudku boli naplnené všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona a dospel k záveru, že áno. Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na znenie § 8 Trestného zákona,
ktorého trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak. Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrnných znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie a jeho následok ako trestný čin). Z hľadiska obsahu, každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Znaky trestných činov uvedené v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto klasifikovaných skutkov (predvídanie možnosti vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a použiť právne následky uvedené v Trestnom zákone. Trestná zodpovednosť vzniká na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu. Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrení v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona - nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolností za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin, je aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázke viny a trestu). Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú nasledovné skutočnosti: a/ spôsob vykonania činu a jeho následky, b/ okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, c/ miera zavinenia a pohnútka páchateľa. Kritériá, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinu sú také rôzne a premenlivé, že pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu, resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritériá pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich súhrne bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. V predmetnej veci dovolací dospel k záveru, že obvinený svojím konaním uvedeným v skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku naplnil všetky, t. j. formálne i materiálne znaky skutkovej podstaty prečinu úverového podvodu
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
vo forme návodu
1 písm. b) Trestného zákona. V skutkovej vete odsudzujúceho rozsudku vymedzené konanie obvineného spočívajúce v návode inej osoby, resp. spoločnou činnosťou s inými vylákať úver tým, že uviedol poškodeného do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie (splácanie) úveru, napĺňa objektívnu stránku skutkovej podstaty stíhaného prečinu a vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä na spôsob vykonania činu, nepochybne aj subjektívnu stránku tohto prečinu. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s názormi dovolateľa, že jeho konanie nenapĺňa zákonné znaky prečinu s ohľadom na princíp ultima ratio, a teda s ohľadom na materiálne ponímanie trestného konania ako konania subsidiárneho. Obvinený dlhodobo v rokoch 2012 a 2013 navádzal viaceré osoby, resp. ich spoločnou činnosťou na vylákanie úver nepoctivým (nečestným) spôsobom, pričom spôsobil škodu trom poškodeným. Všetky okolnosti prípadu v súhrne dosiahli takú intenzitu závažnosti, ktorá napĺňa i materiálny korektív stíhaného prečinu. Záverom dovolací súd k námietke obvineného, že uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody nemôže plniť individuálnu ani generálnu prevenciu dodáva, že pokiaľ nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku. Vzájomný vzťah dovolacích dôvodov
1 písm.
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku dopĺňa, že dovolacím dôvodom
písm. h) § 371 ods. 1 Trestného poriadku nemôže byť len neprimeranosť trestu, či už ako prísna alebo mierna, resp. posudzovanie, či uložený trest odňatia slobody napĺňa účel trestu. Z uvedených dôvodov je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku uplatnené obvineným, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného X. V. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.