o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty

Najvyšší súd 5Obo/84/2010 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu v

1. rade: Ing. P. L., bytom Š., ţalobcu v
2. rade: O. K., bytom M., obaja zastúpení: JUDr. J. J., advokát, so sídlom K., proti ţalovanému: JUDr. M. Č., so sídlom J., správca konkurznej podstaty úpadcu H., a. s. v konkurze, so sídlom P., IČO: X., o vylúčenie majetku z konkurznej podstaty, o odvolaní ţalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
3. júna 2010, č. k.: 52Cbi/2/2007-185, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
4. júna 2010, č. k.: 52Cbi/2/2007-185 p o t v r d z u j e . O d ô v o d n e n i e : Okresný súd v Banskej Bystrici uznesením z
5. júna 2010, č. k.: 52Cbi/2/2007-185 návrh na prerušenie konania zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, ţe podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
7. 2010 ţalobcovia podali návrh na prerušenie konania. Konanie ţiadali prerušiť do doby plnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
9. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-
10. Podľa predloţeného opatrenia bolo správcovi konkurznej podstaty úpadcu H., a. s. v konkurze, so sídlom P., (ďalej len „úpadca“) uloţené, aby neodkladne po doručení tohto opatrenia zaradil do súpisu konkurznej podstaty majetok úpadcu, a to majetok, ktorý bol v tomto opatrení uvedený. Správca konkurznej podstaty uvedené opatrenie nesplnil, ale zaslal konkurznému súdu stanovisko zo dňa
12. 2007, v ktorom súdu oznámil, ţe súpis konkurznej podstaty úpadcu bol vykonaný formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu ku dňu vyhlásenia konkurzu. Tento súpis z konkurznej podstaty bol spolu s prehlásením 2 5Obo/84/2010 štatutárneho orgánu úpadcu, ţe súpis je úplný a správny, predloţený súdu. V rámci súpisu bola do konkurznej podstaty zahrnutá aj účtovná dispozícia č. I., ktorú konkurznému súdu vo fotokópii v prílohe č. 1 zaslal a v tejto účtovnej dispozícii sú zahrnuté práva: ochranná známka č. reg. X. s názvom B., ochranná známka č. reg. X. s názvom L., práva spojené s prihláškou ochrannej známky s názvom L. vedenej na Úrade priemyselného vlastníctva SR pod značkou P., priemyselný vzor č. reg. X. a č. reg. X. s názvom T., práva spojené s prihláškou vynálezu P. podanou na Úrade priemyselného vlastníctva SR s názvom O., práva spojené s medzinárodnou prihláškou vynálezu P. podanou na medzinárodnom úrade v Ţeneve pod názvom O. (ďalej len „práva priemyselného vlastníctva“). Ďalej súdu správca konkurznej podstaty v stanovisku oznámil, ţe konkurzná podstata bola speňaţená ako časť podniku – podnik bez pohľadávok, teda na kupujúceho prešli aj všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkali podnikateľskej činnosti predávaného podniku. Na základe ustanovení v uzavretej zmluve o kúpe časti podniku nebolo moţné previesť na kupujúceho práva k predmetom priemyselného vlastníctva na Úrade priemyselného vlastníctva SR, preto ako dodatky k zmluve o kúpe časti podniku boli medzi kupujúcim a predávajúcim následne uzavreté osobitné zmluvy, a to zmluva o prevode práv duševného vlastníctva a zmluva o prevode práv k predmetom priemyselného vlastníctva. V týchto zmluvách uţ nebola uvedená cena týchto prevodov, pretoţe cena týchto prevodov bola obsiahnutá v cene prevodu časti podniku. Uvedené stanovisko zaslal správca konkurznej podstaty konkurznému súdu ako odpoveď na opatrenie, ktorým mu uloţil, aby zaradil do súpisu konkurznej podstaty majetok v tomto opatrení uvedený. Na základe uvedeného stanoviska konkurzný súd vydal opatrenie zo dňa
14. 2007, č. k.: 51 - 24 K 407/98-1464, ktorým nariadil výsluch správcu konkurznej podstaty a členov predstavenstva úpadcu I.I. B. a I.I. K. na deň
17. V odôvodnení opatrenia súd uviedol, ţe z obsahu konkurzného spisu vyplýva, ţe správca konkurznej podstaty a ďalšie osoby dotknuté právnymi vzťahmi úpadcu v minulosti predloţili správy týkajúce sa konkurzného konania a majetku patriaceho do konkurznej podstaty. Ku dňu vyhlásenia konkurzu bol vyhotovený protokol z inventarizácie majetku úpadcu zo dňa
19. 1998 podpísanými členmi predstavenstva úpadcu, súd nariadil výsluch správcu a oboch štatutárnych zástupcov úpadcu, ktorí odovzdali majetok a účtovné záznamy správcovi. Súpis podstaty bol správca povinný vyhotoviť ku dňu vyhlásenia konkurzu na základe ustanovení § 18 ZKV. Výsluchu, ktorý bol nariadený konkurzným súdom opatrením sa správca konkurznej 3 5Obo/84/2010 podstaty, ako aj I. nezúčastnili, poţiadali o určenie iného termínu a I. B. nemal doručenie vykázané. Konkurzný súd určil termín výsluchu na deň
22. Podľa predloţenej zápisnice z
24. 2007 sa tohto výsluchu nezúčastnil ani správca konkurznej podstaty ani obaja štatutárny zástupcovia úpadcu s tým, ţe súd odročil termín na neurčito. Správca konkurznej podstaty je toho názoru, ţe predmetné opatrenie nie je moţné splniť. V konkurznej podstate nie je ţiaden majetok. Po právoplatnom skončení sporov vedených na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn.: 52Cbi 1/2007 a 52 Cbi 2/2007 bude v konkurze podaná konečná správa. Súd prvého stupňa návrh na prerušenie konania do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
26. 2006, č. k.: 51 - 24 K 407/98-1438 zamietol, nakoľko prerušenie konania kvôli splneniu opatrenia krajského súdu, je nevykonateľné. Toto opatrenie krajského súdu uţ zrejme nebude moţné splniť, preto nie je moţné prerušiť konanie vedené pod sp. zn.: 52 Cbi 2/2007 do doby splnenia opatrenia krajského súdu zo dňa
28. 2006, keď vôbec nie je zrejmé, či toto opatrenie bude a môţe byť splnené. Proti tomuto uzneseniu podali ţalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom navrhli, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrhu na prerušenie konania vyhovel. Ţalobcovia odvolanie odôvodnili tým, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretoţe nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Ţalobcovia v odvolaní poukazujú na opatrenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 51-24K 407/98-1438, ktorým bolo ţalovanému uloţené zaradiť konkrétne špecifikované veci do konkurznej podstaty a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k.: 51-24K 407/98-1442, ktorým bolo ţalobcom uloţené podať ţalobu o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Ţalovaný vo veci nerealizoval opatrenie súdu a uvedené prezentuje ako jediný argument pre zamietnutie ţaloby. Podľa tvrdenia ţalovaného sa veci nenachádzajú v konkurznej podstate, a preto podanie ţaloby nie je moţné. Ţalobcovia konali na základe rozhodnutia krajského súdu, a vo veci museli konať uvedeným spôsobom, ak chceli zabrániť vzniku zákonnej domnienky znamenajúcej zánik ich nároku. Jediným dôvodom zamietnutia ţaloby by malo byť neplnenie opatrenia ţalovaným a uvedené predstavuje neakceptovateľný 4 5Obo/84/2010 stav. Opatrenie konkurzného súdu je riadnym súdnym rozhodnutím, ktoré je ţalovaný ako správca konkurznej podstaty povinný rešpektovať. Z dôvodu, ţe uvedené kroky sú prepojené s nárokom uplatneným v tejto ţalobe je nevyhnutné prerušenie konania do doby naplnenia opatrenia konajúceho konkurzného súdu. Ţalobcovia uvádzajú, ţe súd prvého stupňa prerušenie konania zdôvodnil tvrdením o nevykonateľnosti predmetného opatrenia, o zrejmej nemoţnosti jeho splnenia, o tom, ţe nie je zrejmé, či toto opatrenie bude a môţe byť splnené, a to všetko bez akéhokoľvek bliţšieho zdôvodnenia. Nevykonateľnosť rozhodnutia je nevyhnutné hodnotiť z objektívneho hľadiska nemoţnosti, pričom takáto situácia vo veci nenastala, keď kroky uvedené v predmetnom opatrení, ukladané ţalovanému sú moţné, realizovateľné, a to všetko s príslušnou právnou úpravou. Vykonanie týchto krokov nemôţe ţalovaný odmietať z dôvodu odlišnosti vlastného právneho názoru od právneho názoru súdu. Podľa názoru ţalobcov súd prvého stupňa nedostatočne zistil aj skutkový stav veci, keď v priebehu celého konania, a najmä na pojednávaní konanom dňa
30. 2010 bolo zdôrazňovaná potreba zistenia súčasného stavu plnenia opatrenia konkurzného súdu, ako aj postoja predmetného súdu. Súd prvého stupňa sa uspokojil len s dokladmi preukazujúcimi, ţe opatrenie nebolo vykonané, a ţe výsluchy neboli realizované pre neúčasť predvolaných osôb, výsluch bol odročený. Takúto situáciu nemoţno prezentovať ako súhlas konkurzného súdu s nerealizovaním jeho opatrenia, resp. s neplnením pokynov konkurzného súdu, alebo ako nemoţnosť naplnenia predmetného opatrenia. Z uvedeného je zrejmé, ţe stav týkajúci sa predmetného opatrenia konkurzného súdu, nebol zistený bez akýchkoľvek pochybností a je zaloţený len na domnienkach. Ţalobcovia uvádzajú, ţe napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti odôvodnenia nezodpovedá zákonným podmienkam, nakoľko neobsahuje ţiaden argument odôvodňujúci údajnú nevykonateľnosť opatrenia konkurzného súdu. Ţiadne rozhodnutie nemôţe byť zaloţené len na domnienkach konajúceho súdu. Takýto stav nemôţe byť prekonaný ani opisom skutkových a právnych názorov sporových strán, keď z rozhodnutia musí byť zrejmý záver, právny názor a dôvody rozhodnutia samotného súdu. Ţalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov uviedol, ţe súpis konkurznej podstaty úpadcu bol vykonaný formou inventúrneho súpisu majetku úpadcu ku dňu 5 5Obo/84/2010 vyhlásenia konkurzu. Tento súpis konkurznej podstaty bol spolu s prehlásením štatutárneho orgánu úpadcu, ţe súpis je úplný a správny, predloţený súdu. Súpis konkurznej podstaty, ktorý bol predloţený konkurznému súdu obsahoval aj účtovnú dispozíciu I., v ktorej sú zahrnuté predmetné práva priemyselného vlastníctva. Konkurzná podstata bola speňaţená zmluvou o predaji podniku dňa
32. 1999, ktorú uzavrel ţalovaný so spoločnosťou W., a. s. Predávaná bola celá konkurzná podstata bez pohľadávok. Na kupujúceho prešli podľa § 479 ods. 1 Obchodného zákonníka aj všetky práva vyplývajúce z priemyselného alebo iného duševného vlastníctva, ktoré sa týkajú podnikateľskej činnosti predávaného podniku, teda na kupujúceho prešli aj predmetné práva priemyselného vlastníctva. Zmluva o predaji časti podniku neobsahovala právne relevantné údaje potrebné k prevodu, a preto ako dodatky k zmluve o kúpe časti podniku boli medzi kupujúcim a predávajúcim následne uzavreté osobitné zmluvy. Vo všeobecnosti platí, ţe ten kto je zapísaný v príslušnom registri Úradu priemyselného vlastníctva SR ako vlastník priemyselného práva, je jeho skutočným vlastníkom. Úpadca bol v čase predaja konkurznej podstaty zapísaný ako vlastník predmetných priemyselných práv. Ţalovaný ďalej uvádza, ţe na opatrenie konkurzného súdu zo dňa
34. 2006 reagoval listom zo dňa
36. 2007, v ktorom súdu vysvetlil, ţe predmetné priemyselné práva boli do konkurznej podstaty spísané a v rámci speňaţovania konkurznej podstaty boli prevedené na iný subjekt. Predpokladom podania ţaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty je skutočnosť, ţe vec, ktorú správca konkurznej podstaty zaradil do súpisu, zaradiť nemal a ďalším predpokladom je, ţe táto vec sa v súpise podstaty nachádza. Ani z predpokladov, ktorých existenciu pri podaní ţaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty Zákon o konkurze a vyrovnaní vyţaduje, nie je zo strany ţalobcov splnený. Ţalovaný má za to, ţe nie je daný dôvod na prerušenie konania, a preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) prejednal odvolanie ţalobcov podľa § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p., a po preskúmaní napadnutého uznesenia, ako aj konania, ktorému mu predchádzalo dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Ţalobcovia uviedli odvolacie dôvody podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O. s. p., ani jeden z tvrdených odvolacích dôvodov nie je daný. 6 5Obo/84/2010 Podľa § 109 ods. 1 O. s. p. súd konanie preruší, a) ak účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie, b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, ţe všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska, c) rozhodol, ţe poţiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbeţnej otázke podľa medzinárodnej zmluvy. Podľa § 109 ods. 2 O. s. p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak a) sa účastník nemôţe konania zúčastniť pre prekáţku trvalejšej povahy alebo preto, ţe jeho pobyt nie je známy, b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom, c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Inštitút prerušenie konania procesne rieši stav, ktorý nastal v priebehu konania, a ktorý v danej chvíli neumoţňuje súdu, aby vo veci konal, a to aţ do doby, keď súd sám neodstráni prekáţku, ktorá bráni pokračovať v konaní alebo kým iný súd alebo iný orgán nerozhodne o otázke významnej pre rozhodnutie súdu. Zákon dôvody prerušenia konania rozdeľuje na obligatórne, pri ktorých súd musí konanie prerušiť a fakultatívne, pri ktorých súd pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenie, iba môţe konanie prerušiť. Predmetom odvolacieho konania je rozhodnutie súdu, ktorým sa návrh na prerušenie konania zamietol. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalobcovia podaním zo dňa
38. 2010 poţiadali súd o prerušenie konania do doby splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
40. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-
41. Odvolací súd dospel k záveru, ţe v danom prípade neexistuje ţiaden zákonný dôvod, pre ktorý by bol povinný konanie prerušiť. 7 5Obo/84/2010 Z ustanovenia § 109 ods. 2 vyplýva, ţe je na voľnej, zákonom vymedzenej úvahe súdu či konanie preruší, resp. či prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Ţalobcovia navrhli, aby súd konanie prerušil do splnenia opatrenia Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
43. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-1438, v ktorom bolo ţalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu uloţené, aby do súpisu konkurznej podstaty zaradil majetok úpadcu, a to práva priemyselného vlastníctva. Ţalovaný uviedol, ţe nie je moţné splniť predmetné opatrenie konkurzného súdu, pretoţe predmetné priemyselné práva boli v rámci speňaţovanie konkurznej podstaty prevedené na iný subjekt. Zo znenia ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. vyplýva, ţe súd konanie preruší, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, ţe ţalobcovia navrhujú prerušiť konanie do doby splnenia opatrenia, a nie konania. V zmysle § 66b Zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“), opatrenie je rozhodnutie konkurzného súdu, ktorým súd ukladá správcovi povinnosti pri dohliadacej činnosti (§12 ZKV), ak rozhoduje o ustanovení opatrovníka, osobitného správcu, odmene opatrovníka, predbeţnej odmene správcu, zbavení správcu mlčanlivosti, odmene likvidátora, alebo ak dáva súhlas podľa ZKV. Správca konkurznej podstaty je subjekt zúčastnený na konkurznom konaní, ktorého činnosť podlieha kontrole súdu, postup správcu môţe byť usmerňovaný opatreniami vydanými konkurzným súdom. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, ţe opatrenie zo dňa
45. 2006 č. k.: 51 – 24 K 407/98-1438, je výsledkom dohliadacej činnosti konkurzného súdu. Ide o procesné rozhodnutie konkurzného súdu a v prípade jeho nesplnenia, je konkurzný súd oprávnený vykonať všetky potrebné kroky na jeho splnenie. Podľa odvolacieho súdu vyriešenie otázky, ktorá môţe mať význam na rozhodnutie súdu, je moţné iba právoplatným rozhodnutím vo veci samej a nie splnením procesného rozhodnutia, ktorým sa ukladajú pokyny správcovi. Z uvedeného teda vyplýva, ţe nie je tu ani dôvod na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. Súd prvého stupňa si môţe na základe vykonaného dokazovania vyriešiť v tomto konaní všetky podstatné otázky potrebné pre rozhodnutie vo veci samej. 8 5Obo/84/2010 Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
46. septembra 2010 JUDr. Anna Marková, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Zuzana Štofaniková