1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí
c/ Tr. por. dovolanie obvineného Mgr. W. Z. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z
1 písm. a/ Tr. zák. a zo zločinu marenia spravodlivosti v štádiu prípravy
1 Tr.zák., § 344 ods. 1 písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 21. októbra 2014 v doobedňajších hodinách, v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru I., W. č. X/X, telefonicky viackrát inštruoval Y. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom N.. XX, okres I., ako má vypovedať a konať vo veci prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru v I. pod ČVS: ORP-1011/NO-DK-2014 s tým, aby Y. Q. presvedčil poškodeného V. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom I., O.. XXX/X, aby zrušil práceneschopnosť, ďalej aby Y. Q. išiel na miesto činu, do herne O. v I. na Ulicu W., kde mohli byť vytvorené kamerové záznamy z napadnutia V. K. Y. Q. s tým, aby zabezpečil, že možné záznamy nebudú poskytované príslušníkom polície, napriek tejto inštrukcii Y. Q. v herni O. kamerové záznamy nebol zabezpečiť, taktiež prisľúbil Y. Q., že pôjde vec vybaviť u povereného príslušníka Obvodného oddelenia Policajného zboru I. npor. V. W., čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a/, písm. f/ a písm. i/ zákona č. 73/1998 o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície v znení neskorších predpisov a v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov. Za to bol obvinený Mgr. W. Z. odsúdený
2 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák. s prihliadnutím na § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
1 Tr. zák., za použitia § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. súd určil obvinenému skúšobnú dobu vo výmere 3 (tri) roky.
4 písm. g/ Tr. zák. súd uložil obvinenému obmedzenie - podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom, alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
5 Tr. zák. súd určil obvinenému povinnosť počas skúšobnej doby strpieť nad sebou kontrolu vykonávanú probačným a mediačným úradníkom okresného súdu, v obvode ktorého je miesto pobytu obvineného. Proti tomuto rozsudku zahlásil obvinený do zápisnice na hlavnom pojednávaní spolu s obhajcom odvolanie voči všetkým výrokovým častiam napadnutého rozsudku (č.l. 473), neskôr podal aj krajský prokurátor odvolanie v neprospech obvineného proti výroku o treste (č.l. 475). Jednotlivé odvolania odôvodnili prostredníctvom osobitných podaní (č.l. 490-492, 494-500, 505-507). Na základe včas podaných odvolaní vo veci rozhodoval Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí 27. februára 2018 rozsudkom, sp. zn. 1 To 5/2018 (č.l. 523-525), ktorým
1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Rozhodujúc v súlade s § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného Mgr. W. Z., nar. X.. M. XXXX v I., trvale bytom N. č. XXX, okres I. vinným zo zločinu marenia spravodlivosti v štádiu prípravy
1 Tr. zák., § 344 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa 21. októbra 2014 v doobedňajších hodinách, v priestoroch Obvodného oddelenia Policajného zboru I., W. č. X/X, telefonicky viackrát inštruoval Y. Q., nar. X. X. XXXX, trvale bytom N.. XX, okr. I., ako má vypovedať a konať vo veci prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., vedeného na Obvodnom oddelení Policajného zboru v I. pod ČVS: ORP-1011/NO-DK-2014 s tým, aby Y. Q. presvedčil poškodeného V. K., nar. X. X. XXXX, trvale bytom I., O. č. XXX/X, aby zrušil práceneschopnosť, ďalej aby Y. Q. išiel na miesto činu, do herne O. v I. na Ulicu W., kde mohli byť vytvorené kamerové záznamy z napadnutia V. K. Y. Q. s tým, aby zabezpečil, že možné záznamy nebudú poskytované príslušníkom polície, napriek tejto inštrukcii Y. Q. v herni O. kamerové záznamy nebol zabezpečiť. Za to bol obvinený Mgr. W. Z. odsúdený
1 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.
1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok.
por. odvolanie prokurátora zamietol, pretože nebolo dôvodné. Rozsudok súdu druhého stupňa nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť
1 písm. g/ Tr. por. obvinený namietal, že jeho odsúdenie bolo založené výlučne na záznamoch (informáciách) získaných použitím ITP, pričom tento dôkaz bol získaný nezákonným spôsobom. Z predmetného spisu sú však
obvineného zrejmé minimálne 3 dôvody protiprávnosti uvedených záznamov, a to a/ nezákonnosť samotného rozhodnutia - súhlasu na odpočúvanie a zaznamenávanie telekomunikačných činností sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
obvineného preto rozhodnutie sudcu o použití ITP musí mať nielen formálne, ale súčasne aj obsahové náležitosti rozhodnutia, pričom musí byť odôvodnené v každom prípade s poukázaním aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
obvineného je uvedený súhlas iba kópiou predchádzajúceho rozhodnutia a neobsahovalo konkrétne a dostatočne preskúmateľné dôvody jeho použitia, a preto bolo rozhodnutie z daného dôvodu nepreskúmateľné, svojvoľné a vo svojom dôsledku nezákonné, pričom z uvedeného súhlasu tak nie je možné vyčítať žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala legitimitu a proporcionalitu zásahu do jeho práv s poukázaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z
obvineného aj v rozpore s § 115 ods. 7 Tr. por., nakoľko lex specialis pre použitie informačno-technických prostriedkov v trestnom konaní je jedine Trestný poriadok, a preto je potrebné aplikovať jeho ustanovenie v zmysle ktorého v inej trestnej veci, ako je tá, v ktorej sa odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky vykonal, možno záznam ako dôkaz použiť len vtedy, ak sa súčasne aj v tejto veci vedie trestné konanie pre trestný čin uvedený v odseku 1 s poukázaním na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
obvineného nemal policajný orgán postupovať
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním v znení neskorších predpisov, ale
Trestného poriadku, nakoľko mal disponovať relevantnými poznatkami o podozrení zo spáchania trestného činu a nebol dôvod postupovať
uvedeného zákona. Trestný poriadok ustanovuje akým spôsobom možno odpočúvať v trestnom konaní. Za daných okolností sú tak informácie získané na základe vydaného súhlasu aj z tohto dôvodu absolútne neúčinným dôkazom. S ohľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel dovolaniu a v zmysle § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
1 písm. g/ Tr. por. prokurátor uviedol, že obvinený nebol odsúdený výlučne iba na základe informácii získaných zo záznamov telekomunikačnej prevádzky. Na okresnom súde boli vypočutí svedkovia, prečítané listinné dôkazy a na základe týchto dôkazov bol obvinený uznaný za vinného a následne odsúdený. S argumentáciou krajského súdu sa plne stotožňuje a odkazuje na ňu, pričom uviedol, že súhlasy sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. KSBB-V-51-1/2014-Ntt-7 a sp. zn. KSBB-V-51-8/2014-Ntt-162 spĺňajú materiálne a formálne podmienky stanovené zákonom č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním a takto získané dôkazy je možné použiť
2 Tr. por. aj v trestnom konaní. Záverom prokurátor poukázal na skutočnosť, že obvinený uzavrel dohodu o vine a treste s prokurátorom, ktorá bola schválená rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6 T 12/2016 z 11. mája 2018, ktorým bol uznaný za vinného zo zločinu zneužitia právomoci verejného činiteľa
1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zák. a prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
1 písm. a/ Tr. zák., za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom s probačným dohľadom v trvaní 3 roky, pri súčasnom zrušení výroku o treste uložený obvinenému rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. februára 2018, sp. zn. 1 To 5/2018, pričom aj v tomto prípade boli záznamy z telekomunikačnej činnosti vyhotovené
zákona č. 163/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním významným, ale nie však jediným usvedčujúcim dôkazom. Na základe uvedeného prokurátor navrhol dovolanie obvineného
c/ Tr. por. odmietnuť, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania. Vyjadrenie prokurátora bola zaslané na vyjadrenie obvinenému aj jeho obhajcovi, pričom obvinený sa vyjadril podaním doručeným 4. decembra 2018 (č. l. 587-592), v rámci ktorého uviedol, že nie je pravdou, že bol odsúdený aj na základe výpovedí svedkov a prečítaných listinných dôkazoch, pričom krajský súd sa nedostatočne vysporiadal s jeho námietkami a odkázal na argumenty v podanom dovolaní, ako aj na záverečný návrh tam uvedený. Vyjadrenie prokurátora považuje iba za formálne podanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, 3 Tr. por.). Dovolanie bolo podané po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku (§ 372 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.). Zároveň však zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len dovolací súd) opakovane pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako “ďalšie” odvolanie. Obvinený uplatnil dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Skutočnosť, že rozhodnutie je založené na dôkazoch získaných nezákonne, musí byť z obsahu spisového materiálu zrejmá a nemožno ju vyvodzovať na základe toho, že by sa mali inak vyhodnocovať existujúce už vykonané dôkazy. Dovolací dôvod v tomto prípade nemožno vyvodzovať len zo skutočnosti, že súd zle vykonal dôkazy, prípadne že vykonané dôkazy nevyhodnotil
jeho predstáv. Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že súhlasy na jeho odpočúvanie boli vydané nezákonné a nie sú dostatočne odôvodnené a použiteľné pre dané trestné konanie, tak tu je potrebné uviesť, že uvedené námietky obvineného nie sú dôvodné. S poukázaním na námietky obvineného je potrebné uviesť, kedy je možné zasiahnuť do práva na súkromie tak, aby to bolo v súlade so zákonom. Do práva na súkromie možno zasiahnuť len v odôvodnených prípadoch a na základe, zásad legality, legitimity a proporcionality. Legálny zásah znamená, že štát môže do práva na súkromie zasiahnuť iba na základe a v medziach zákona, pričom sa skúma, či k zásahu do súkromia došlo v súlade s platnými právnymi predpismi. Legitimita zásahu znamená, že do práva na súkromie možno zasiahnuť len vtedy, keď je to v záujme štátu z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia a morálky, zabezpečenia hospodárskeho blahobytu krajiny a v záujme jednotlivcov z dôvodu ochrany ich práva a slobôd. Proporcionalita zásahu znamená, že k nemu možno prikročiť len vtedy, keď je to nevyhnutné a sledovaný cieľ nemožno dosiahnuť miernejšími prostriedkami a iba v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť vyznačujúcu sa pluralizmom, toleranciou a voľným duchom. Aby bolo možné v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotiť dôkaz získaný použitím informačno-technických prostriedkov ako dôkaz získaný zákonným spôsobom v zmysle a v intenciách judikatúry Európskych orgánov ochrany práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky možno vo všeobecnosti zhrnúť, že je potrebné, aby boli splnené tieto základné podmienky: - podaný návrh spĺňa náležitosti stanovené Trestným poriadkom alebo zákonom č. 166/2003 o ochrane pred odpočúvaním - príkaz alebo súhlas na použitie informačno-technických prostriedkov je riadne odôvodnený, obsahuje všetky stanovené náležitosti a bol vydaný príslušným súdom a sudcom - použitie informačno-technických prostriedkov bolo vykonané v súlade s vydaným príkazom - dôkaz získaný použitím informačno-technických prostriedkov je použiteľný v trestnom konaní z hľadiska kvality, obsahu a úplnosti. Po preskúmaní spisového materiálu, ako aj po oboznámení sa s utajovanými prílohami dovolací súd zistil, že obidva súhlasy sudcu Krajského súdu v Banskej Bystrici, a to č. k. KS BB-V-51-1/2014-Ntt-7 z
c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. V posudzovanej veci, ako z vyššie uvedeného vyplýva, neboli splnené zákonné podmienky dovolania
1 písm. g/ Tr. por., preto Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného Mgr. W. Z.
c/ Tr. por. odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.